Atos 23

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Lefe nǝ Paulo létsyilamasǝ ǝnǝmii, únyǝ Yudafɔ eto bakponkpo ba díkǝbǝ bensi lǝ lekpokakpokɔ mfó, nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Bayimi, mɔ lɛkɔɛsi anlɛ mɛ dikpi bolo lǝ Onanto eto ǝnǝmi ibǝ ese lǝ mmi eto diyi nǝ mfo.”
1 Paulo, fixando os olhos no Sinédrio, disse: — Meus irmãos, tenho vivido até o dia de hoje com a consciência limpa diante de Deus.
2 Nya se Ananias wǝ ni Yudafɔ eto Usumunyǝ Ninǝ Kenke lǝ mǝ nti mfó lɛnɔ kase Paulo dítǝ mbuayɛ bomfoo, ɔ́tɛyi mba ńyǝ lǝ Paulo ɔflɔ mfo nkǝ basɔ wǝ lǝ kɛnyɛ.
2 Mas Ananias, o sumo sacerdote, mandou aos que estavam perto de Paulo que lhe batessem na boca.
3 Mfó Paulo lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Onanto ǝbɔsɔ fǝ nko ke! Fǝ nwǝ ni ofati wǝ bákua diflubi futututu! Nte okponkpo wǝ eto okle fe ni mfo? Nte kɔfi ko eto okle ǝsuǝ fáyɛ fanlɛ mɛ lekpo bokponko, fɛɛ fǝ ǝmǝ ke ńyǝ lǝ ko ǝsuǝ se fǝtǝ kusu fǝ basɔ mɛ!”
3 Então Paulo lhe disse: — Deus há de ferir você, parede branqueada! Você está aí sentado para me julgar de acordo com a Lei e, contra a Lei, ordena que eu seja agredido?
4 Nya mba díńyǝ lǝ Paulo ɔflɔ mfó lɛtɔ wǝ bǝnkǝ, “Onanto eto Usumunyǝ Ninǝ Kenke fanlɛ boka mmǝ?”
4 Os que estavam ali perguntaram a Paulo: — Você está insultando o sumo sacerdote de Deus?
5 Lǝ nyasoo, Paulo ǝtǝ mbuayɛ nkǝ, “Mɔ bayimi, Israelfɔ, mánte nko minkǝ wǝ ni Usumunyǝ Ninǝ Kenke. Lǝ nko inii, eni méndi wǝ etiki nko. Itsyise bátɛyi lǝ Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue nkǝ, ‘Mántɛyi etiki bua saa nnya dińyǝ lǝ mi batɔnkotɔnko ǝsuǝ.’ ”
5 Paulo respondeu: — Eu não sabia, irmãos, que ele é sumo sacerdote. Porque está escrito: “Não fale mal de uma autoridade do seu povo.”
6 Nya Paulo ǝnyǝ nkǝ, betidi ba díbǝ bátsya mfó eto bǝtsyuǝ eyifo ditsyukpa nǝ baakpo Sadukifɔ, nya bǝtsyuǝ tsya diyifo Farisifɔ. Lǝ nyasoo, ófã bembembe ɔ́tɛyi nkǝ, “Mɔ bayimi, Farisinyǝ mini! Nya Farisinyǝ eto kafo bale mɛ bétsyiko! Nyaso banlɛ mɛ lekpo bokponko mmi nɛ itsyise mfo nnɔ miǝ bǝkpǝnkǝ si bootaka betsyi ɔkɔmǝ bǝbǝ bio!”
6 Como Paulo sabia que uma parte do Sinédrio se compunha de saduceus e outra, de fariseus, exclamou: — Irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseus. Estou sendo julgado por causa da esperança e da ressurreição dos mortos!
7 Nya lefe nǝ Paulo lɛtɛyi nko eto ditiki nǝmfo ólosǝǝ, dikunǝ kǝdiǝ ko dídufǝ lǝ etsyukpa ǝnuǝ nyamfo eto nti, nya báma lǝ akpa ǝnuǝ.
7 Ditas estas palavras, começou uma grande discussão entre fariseus e saduceus, e o Sinédrio se dividiu.
8 Itsyise Sadukifɔ aatɛyi bǝnkǝ bekpǝnkpǝ ǝnsiǝmbotaka, nya Onanto eto batɔnkpe ku awɔnɔ ǝmbǝ, fɛɛ Farisifɔ áfo nyamfo kenke bánɔ.
8 Pois os saduceus dizem que não há ressurreição, nem anjo, nem espírito, ao passo que os fariseus admitem todas essas coisas.
9 Mfo nya kǝdiǝ dídufǝ mǝ lenti nyanklaa. Mfo nya kɔfi eto bateasa ba ni Farisifɔ díńyǝ lǝ Paulo eto ditiki nǝmǝ eto kama bǝ ɔnukualɛ ɔ́tɛyi. Nya bákpo kudu bembembe bátɛyi bǝnkǝ, “Boǝnyǝ lesa bua saa lǝ wǝ ǝsuǝ! Nya lǝ lɛwɔnɔ ditsyuǝ nye Onanto eto ɔtɔnkpe utsyuǝ nlɛ wǝ etiki budinkoo, be lebia lǝ nnya ǝsuǝ?”
9 Houve, pois, muita gritaria no Sinédrio. E, levantando-se alguns escribas que eram do partido dos fariseus, discutiam, dizendo: — Não achamos neste homem mal algum. E se, de fato, algum espírito ou anjo falou com ele?
10 Mfóo, etiki eto kǝnǝ kamǝ ǝbǝ kakɛ ale tinti. Nyaso bamamanyǝ eto ɔtɔnkotɔnko kplɛ ǝmǝ áte sikpi nkǝ boonǝ Paulo bésense nyasoo, ɔ́tɛyi wǝ bamamanyǝ nkǝ bakpa wǝ besu beti bakpe lǝ Aba eto diyo.
10 Como a discussão ficava cada vez mais intensa, o comandante, temendo que Paulo fosse despedaçado por eles, mandou descer a guarda para que o retirassem dali e o levassem para a fortaleza.
11 Nya diyi nǝmfo eto ntsyǝntii, Bonamute ǝbǝ Paulo ɔflɔ nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Paulo, kpe utu! Fe kase fǝńyǝ fédi mɔ ditiki nǝmǝ eto adansiɛ lǝ Yerusalem, nko ke fuuńyǝ edi ni lǝ Roma tsya nɛ.”
11 Na noite seguinte, o Senhor, pondo-se ao lado de Paulo, disse:
12 Nya se kale dísiǝǝ, Yudafɔ bǝtsyuǝ áka ntamu bǝnkǝ bǝǝmbudi lesa nye bǝnǝ ntu isu ese lefe nǝ eto lefe balo Paulo!
12 Quando amanheceu, os judeus se reuniram e juraram que não haviam de comer, nem beber, enquanto não matassem Paulo.
13 Nya betidi bamfo ebuyifo fe betidi fosi ana ku kama.
13 Eram mais de quarenta os que se envolveram nessa conspiração.
14 Nya bésu besumunyǝ ninǝ kenke ku mǝ batɔnkotɔnko ɔflɔ nya bésu bátɛyi mǝ bǝnkǝ, “Boka ntamu boǝnkǝ boembudi nye bunǝ kulesa isu ese lefe nǝ boolo Paulo.
14 Estes foram falar com os principais sacerdotes e os anciãos e disseram: — Juramos, sob pena de maldição, não comer coisa alguma, enquanto não matarmos Paulo.
15 Lǝ nyaso mi ku bakponkpo tɛyi bamamanyǝ eto ɔtɔnkotɔnko bǝ lǝ okpa Paulo oboko katsyakɔ mfó. Biyifo fenkǝ bela biǝ bisi biatɔ wǝ etiki nyamǝ eto lekpasǝ. Nya lǝ bakpa wǝ balɛ bobokoo, lǝ bolo wǝ lǝ kusu.”
15 Por isso, agora, juntamente com o Sinédrio, mandem um recado ao comandante para que ele o apresente a vocês, sob o pretexto de que desejam investigar mais acuradamente o caso dele; e nós, antes que ele chegue, estaremos prontos para matá-lo.
16 Nya se Paulo eto utitabo lɛnɔ etiki nya kenke bátɛyi mfo esoo, útsyǝtsyi úsu Aba eto diyo kaka bákpe Paulo nya úsu úyu ɔ́tɛyi wǝ etiki nya bátɛyi.
16 Mas o filho da irmã de Paulo, tendo ouvido a respeito da trama, foi, entrou na fortaleza e contou tudo a Paulo.
17 Nyaso Paulo ákpadi omamanyǝ ninǝ wǝ díńyǝ lǝ mfó nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Kpa okosobi ǝmfo esuko mi ununǝ ɔflɔ. Ɔyɛnko ditiki kekleke nkǝ lǝ ɔtɛyi wǝ.”
17 Então este, chamando um dos centuriões, disse: — Leve este rapaz ao comandante, porque tem algo a dizer.
18 Lǝ nya esoo, omamanyǝ ǝmǝ ákpa okosobi ǝmfo úsuko mǝ uninǝ ǝmǝ ɔflɔ. Nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Paulo wǝ bákpe lǝ diyo mfo lekpadi mǝ nya ɔ́tɛyi mɛ nkǝ nkpa dikpefi nǝmfo mboko fǝ ɔflɔ lǝ ɔtɛyi fǝ ditiki ditsyuǝ nǝ ɔnyɛnko.”
18 O centurião levou o rapaz ao comandante e disse: — O prisioneiro Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse à sua presença este rapaz, pois tem algo a dizer ao senhor.
19 Nyaso bamamanyǝ ninǝ kenke eto ɔtɔnkotɔnko ǝmfo ákɔbe okosobi ǝmfo lǝ kɔni nya ókpa wǝ usuko lɛkpɔ nya ɔ́tɔ wǝ nkǝ, “Be fanyɛnko fǝ atɛyi mɛ?”
19 O comandante pegou o rapaz pela mão e, levando-o para um lado, perguntou-lhe: — O que você tem para me dizer?
20 Nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Yudafɔ bǝtsyuǝ ákle kɛnyɛ ku mǝ beninǝ bǝnkǝ bǝǝbǝ balɛ fǝǝ lekpakpa bǝ lǝ akpa Paulo aboko katsyakɔ mfó kusɛɛ ku nsusu bǝ lǝ batɔ wǝ etiki ǝtsyuǝ.
20 Ele respondeu: — Os judeus decidiram pedir ao senhor que, amanhã, apresente Paulo ao Sinédrio, sob o pretexto de que desejam fazer uma investigação mais acurada a respeito dele.
21 Fɛɛ mamfo mǝ etiki, itsyise mǝ betidi fe awosi ana ku kama ǝbɔbiǝ lǝ kusu komǝ kala wǝ kusu. Betidi bamfo akle kɛnyɛ bǝ boolo Paulo fɛ boodi lesa nye bǝnǝ ntu. Nyaso balɛ kusu bɔbɛbɛ ɛɛyɛ lǝ fǝ. Boomuǝ ǝsuǝ besu babiɔ lǝ kusu mfo, itsyise balɛ kusu bobe bǝ ǝbɔtɔnɔ ǝtǝ mǝ nko.”
21 Não se deixe persuadir, porque mais de quarenta deles armaram uma emboscada. Fizeram um pacto de, sob pena de maldição, não comer, nem beber, enquanto não matarem Paulo; e agora estão prontos, esperando que o senhor prometa atender o pedido deles.
22 Bamamanyǝ eto ɔtɔnkotɔnko ǝmfo ǝkǝ wǝ ato nkǝ, “Mǝntǝ lǝ kutsyuǝ saa lǝ usi ɔnɔ ditiki nǝ fátɛyi mɛ mfo blɛmblɛ!” Nya útǝ okosobi ǝmfo kusu dídu.
22 Então o comandante despediu o rapaz, recomendando-lhe que não dissesse a ninguém ter lhe trazido estas informações.
23 Nyamfo eto kamaa, omamanyǝ ninǝ ǝmfo ákpadi wǝ beninǝ inuǝ nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Bɛbɛbɛ bamamanyǝ alofa ǝnuǝ ba luusu Kaisarea mmi ku kǝtsyǝ abombo ɔwɔnɔmbɛ. Bɛbɛbɛ betidi alofa ǝnuǝ ba tsya luutsyi afle ku betidi fosi akuanse ba lǝǝsiǝ lǝ batɔmini.
23 Chamando dois centuriões, ordenou: — Tenham de prontidão duzentos soldados, setenta cavaleiros e duzentos lanceiros para irem até Cesareia a partir das nove horas da noite.
24 Bitǝ Paulo batɔmini lǝ usiǝ lǝ bekpa wǝ bɛyɛnko buɛ bisuko Aba eto Unyɛsiǝ Felike ɔflɔ.”
24 Preparem também animais para fazer Paulo montar e levem-no com segurança ao governador Félix.
25 Nya ɔ́wɔni kukue kutsyuǝ nkǝ befi besuko unyɛsiǝ ǝmǝ nkǝ,
25 O comandante escreveu uma carta nestes termos:
26 Kukue komfo etsyi mɔ Klaudio Lisia ɔflɔ nya minlɛ ko bufi katsyese fǝ Boote kplɛ Felike minlɛ fǝ busiǝsǝ.
26 “Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Yudafɔ dímuǝ utidi ǝmfo nya yoofo budi bǝ bala bǝ baalo wǝ fɛ mintǝ bamamanyǝ miǝ bafo wǝ, itsyise nnɔ bǝ Romanyǝ uni.
27 Este homem foi preso pelos judeus e estava prestes a ser morto por eles, quando eu, sobrevindo com a guarda, o livrei, por saber que ele era romano.
28 Nyaso nkpa wǝ nsuko mǝ katsyakɔ bǝ lǝ banɔ lesa nǝ uyifo.
28 Querendo certificar-me do motivo por que o acusavam, levei-o ao Sinédrio deles.
29 Nnyǝ ntsyǝ lekpo minkǝ nnya eso bǝmuǝ wǝ mfo yɛ lǝ mǝ Yudafɔ eto afi ǝsuǝ nya inni bota kebu bo eso ele bǝ bakpe wǝ lǝ diyo nye balo wǝ.
29 Descobri que ele era acusado de coisas referentes à lei que os rege, mas nada que justificasse morte ou mesmo prisão.
30 Lǝ lefe nǝ utsyuǝ lɛtɛyi mɛ ǝnkǝ balɛ disi bubu lǝ wǝ ǝsuǝ bǝ lǝ balo wǝǝ, lamfolamfo mbu disi minkǝ lǝ nkpa wǝ mboko fǝ ɔflɔ nya lǝ ntɛyi mba wǝ ku mǝ lɛkɛ etiki miǝ befi kabua ka uyifo baboko fǝ ɔflɔ.
30 Sendo eu informado de que ia haver uma emboscada contra o homem, tratei de enviá-lo imediatamente ao senhor, intimando também os acusadores a irem dizer, na sua presença, o que eles têm contra ele. Passe bem.”
31 Nyaso bamamanyǝ bamfó eyifo lǝ lesa nǝ bátɛyi mǝ ǝsuǝ. Nyaso ketsye kamfóo, bákpa Paulo báyɛnko taa Antipatri.
31 Então os soldados, conforme lhes foi ordenado, pegaram Paulo e, durante a noite, o conduziram até Antipátride.
32 Nya se kale dísiǝǝ, bamamanyǝ ba nyɛ lǝ akpa ésinkli bésu Aba eto diyokakpekɔ mfó, nya bǝtǝ mba lǝǝsiǝ lǝ batɔmini bǝ bayɛnko Paulo besuko Kaisarea.
32 No dia seguinte, voltaram para a fortaleza, tendo deixado os cavaleiros encarregados de seguir viagem com ele.
33 Se bésu bédufǝǝ, bákpa Paulo ku kukue ko bǝtǝ mǝ mfo bésu bǝtǝ Aba eto Unyɛsiǝ ǝmǝ.
33 Quando estes chegaram a Cesareia, entregaram a carta ao governador e também lhe apresentaram Paulo.
34 Nya lǝ lefe nǝ ɔnlɛ kukue komǝ boklaa, ɔ́tɔ Paulo kaka útsyi. Se ɔ́nɔ nkǝ Paulo etsyi Kilikiaa,
34 Lida a carta, o governador perguntou de que província Paulo era. E, quando soube que era da Cilícia,
35 usi ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Muudufǝ lǝ fǝ etiki nyamfo ǝsuǝ nnɔ nya kukɔnɔ lǝ lefe nǝmǝ ayo lǝ fonko betidi ba lɛkɛ etiki mfó ǝbǝ.” Nya usi útǝ wǝ bamamanyǝ ba ńyǝ mfó nkǝ bákpa Paulo besu beti bakpe lǝ diyo nǝ Oka Herodes léto lǝ bakase wǝ.
35 disse: — Ouvirei você quando chegarem os seus acusadores. E mandou que ele ficasse preso no Pretório de Herodes.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.