Atos 23
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ARIB
1 Lefe nǝ Paulo létsyilamasǝ ǝnǝmii, únyǝ Yudafɔ eto bakponkpo ba díkǝbǝ bensi lǝ lekpokakpokɔ mfó, nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Bayimi, mɔ lɛkɔɛsi anlɛ mɛ dikpi bolo lǝ Onanto eto ǝnǝmi ibǝ ese lǝ mmi eto diyi nǝ mfo.”
1 Fitando Paulo os olhos no sinédrio, disse: Varões irmãos, até o dia de hoje tenho andado diante de Deus com toda a boa consciência.
2 Nya se Ananias wǝ ni Yudafɔ eto Usumunyǝ Ninǝ Kenke lǝ mǝ nti mfó lɛnɔ kase Paulo dítǝ mbuayɛ bomfoo, ɔ́tɛyi mba ńyǝ lǝ Paulo ɔflɔ mfo nkǝ basɔ wǝ lǝ kɛnyɛ.
2 Mas o sumo sacerdote, Ananias, mandou aos que estavam junto dele que o ferissem na boca.
3 Mfó Paulo lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Onanto ǝbɔsɔ fǝ nko ke! Fǝ nwǝ ni ofati wǝ bákua diflubi futututu! Nte okponkpo wǝ eto okle fe ni mfo? Nte kɔfi ko eto okle ǝsuǝ fáyɛ fanlɛ mɛ lekpo bokponko, fɛɛ fǝ ǝmǝ ke ńyǝ lǝ ko ǝsuǝ se fǝtǝ kusu fǝ basɔ mɛ!”
3 Então Paulo lhe disse: Deus te ferirá a ti, parede branqueada; tu estás aí sentado para julgar-me segundo a lei, e contra a lei mandas que eu seja ferido?
4 Nya mba díńyǝ lǝ Paulo ɔflɔ mfó lɛtɔ wǝ bǝnkǝ, “Onanto eto Usumunyǝ Ninǝ Kenke fanlɛ boka mmǝ?”
4 Os que estavam ali disseram: Injurias o sumo sacerdote de Deus?
5 Lǝ nyasoo, Paulo ǝtǝ mbuayɛ nkǝ, “Mɔ bayimi, Israelfɔ, mánte nko minkǝ wǝ ni Usumunyǝ Ninǝ Kenke. Lǝ nko inii, eni méndi wǝ etiki nko. Itsyise bátɛyi lǝ Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue nkǝ, ‘Mántɛyi etiki bua saa nnya dińyǝ lǝ mi batɔnkotɔnko ǝsuǝ.’ ”
5 Disse Paulo: Não sabia, irmãos, que era o sumo sacerdote; porque está escrito: Não dirás mal do príncipe do teu povo.
6 Nya Paulo ǝnyǝ nkǝ, betidi ba díbǝ bátsya mfó eto bǝtsyuǝ eyifo ditsyukpa nǝ baakpo Sadukifɔ, nya bǝtsyuǝ tsya diyifo Farisifɔ. Lǝ nyasoo, ófã bembembe ɔ́tɛyi nkǝ, “Mɔ bayimi, Farisinyǝ mini! Nya Farisinyǝ eto kafo bale mɛ bétsyiko! Nyaso banlɛ mɛ lekpo bokponko mmi nɛ itsyise mfo nnɔ miǝ bǝkpǝnkǝ si bootaka betsyi ɔkɔmǝ bǝbǝ bio!”
6 Sabendo Paulo que uma parte era de saduceus e outra de fariseus, clamou no sinédrio: Varões irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseus; é por causa da esperança da ressurreição dos mortos que estou sendo julgado.
7 Nya lefe nǝ Paulo lɛtɛyi nko eto ditiki nǝmfo ólosǝǝ, dikunǝ kǝdiǝ ko dídufǝ lǝ etsyukpa ǝnuǝ nyamfo eto nti, nya báma lǝ akpa ǝnuǝ.
7 Ora, dizendo ele isto, surgiu dissensão entre os fariseus e saduceus; e a multidão se dividiu.
8 Itsyise Sadukifɔ aatɛyi bǝnkǝ bekpǝnkpǝ ǝnsiǝmbotaka, nya Onanto eto batɔnkpe ku awɔnɔ ǝmbǝ, fɛɛ Farisifɔ áfo nyamfo kenke bánɔ.
8 Porque os saduceus dizem que não há ressurreição, nem anjo, nem espírito; mas os fariseus reconhecem uma e outra coisa.
9 Mfo nya kǝdiǝ dídufǝ mǝ lenti nyanklaa. Mfo nya kɔfi eto bateasa ba ni Farisifɔ díńyǝ lǝ Paulo eto ditiki nǝmǝ eto kama bǝ ɔnukualɛ ɔ́tɛyi. Nya bákpo kudu bembembe bátɛyi bǝnkǝ, “Boǝnyǝ lesa bua saa lǝ wǝ ǝsuǝ! Nya lǝ lɛwɔnɔ ditsyuǝ nye Onanto eto ɔtɔnkpe utsyuǝ nlɛ wǝ etiki budinkoo, be lebia lǝ nnya ǝsuǝ?”
9 Daí procedeu grande clamor; e levantando-se alguns da parte dos fariseus, altercavam, dizendo: Não achamos nenhum mal neste homem. E se algum espírito ou anjo lhe falou, não resistamos a Deus.
10 Mfóo, etiki eto kǝnǝ kamǝ ǝbǝ kakɛ ale tinti. Nyaso bamamanyǝ eto ɔtɔnkotɔnko kplɛ ǝmǝ áte sikpi nkǝ boonǝ Paulo bésense nyasoo, ɔ́tɛyi wǝ bamamanyǝ nkǝ bakpa wǝ besu beti bakpe lǝ Aba eto diyo.
10 E avolumando-se a dissenção, o comandante, temendo que Paulo fosse por eles despedaçado, mandou que os soldados descessem e o tirassem do meio deles e o levassem para a fortaleza.
11 Nya diyi nǝmfo eto ntsyǝntii, Bonamute ǝbǝ Paulo ɔflɔ nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Paulo, kpe utu! Fe kase fǝńyǝ fédi mɔ ditiki nǝmǝ eto adansiɛ lǝ Yerusalem, nko ke fuuńyǝ edi ni lǝ Roma tsya nɛ.”
11 Na noite seguinte, apresentou-se-lhe o Senhor e disse: Tem bom ânimo: porque, como deste testemunho de mim em Jerusalém, assim importa que o dês também em Roma.
12 Nya se kale dísiǝǝ, Yudafɔ bǝtsyuǝ áka ntamu bǝnkǝ bǝǝmbudi lesa nye bǝnǝ ntu isu ese lefe nǝ eto lefe balo Paulo!
12 Quando já era dia, coligaram-se os judeus e juraram sob pena de maldição que não comeriam nem beberiam enquanto não matassem a Paulo.
13 Nya betidi bamfo ebuyifo fe betidi fosi ana ku kama.
13 Eram mais de quarenta os que fizeram esta conjuração;
14 Nya bésu besumunyǝ ninǝ kenke ku mǝ batɔnkotɔnko ɔflɔ nya bésu bátɛyi mǝ bǝnkǝ, “Boka ntamu boǝnkǝ boembudi nye bunǝ kulesa isu ese lefe nǝ boolo Paulo.
14 e estes foram ter com os principais sacerdotes e anciãos, e disseram: Conjuramo-nos sob pena de maldição a não provarmos coisa alguma até que matemos a Paulo.
15 Lǝ nyaso mi ku bakponkpo tɛyi bamamanyǝ eto ɔtɔnkotɔnko bǝ lǝ okpa Paulo oboko katsyakɔ mfó. Biyifo fenkǝ bela biǝ bisi biatɔ wǝ etiki nyamǝ eto lekpasǝ. Nya lǝ bakpa wǝ balɛ bobokoo, lǝ bolo wǝ lǝ kusu.”
15 Agora, pois, vós, com o sinédrio, rogai ao comandante que o mande descer perante vós como se houvésseis de examinar com mais precisão a sua causa; e nós estamos prontos para matá-lo antes que ele chegue.
16 Nya se Paulo eto utitabo lɛnɔ etiki nya kenke bátɛyi mfo esoo, útsyǝtsyi úsu Aba eto diyo kaka bákpe Paulo nya úsu úyu ɔ́tɛyi wǝ etiki nya bátɛyi.
16 Mas o filho da irmã de Paulo, tendo sabido da cilada, foi, entrou na fortaleza e avisou a Paulo.
17 Nyaso Paulo ákpadi omamanyǝ ninǝ wǝ díńyǝ lǝ mfó nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Kpa okosobi ǝmfo esuko mi ununǝ ɔflɔ. Ɔyɛnko ditiki kekleke nkǝ lǝ ɔtɛyi wǝ.”
17 Chamando Paulo um dos centuriões, disse: Leva este moço ao comandante, porque tem alguma coisa que lhe comunicar.
18 Lǝ nya esoo, omamanyǝ ǝmǝ ákpa okosobi ǝmfo úsuko mǝ uninǝ ǝmǝ ɔflɔ. Nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Paulo wǝ bákpe lǝ diyo mfo lekpadi mǝ nya ɔ́tɛyi mɛ nkǝ nkpa dikpefi nǝmfo mboko fǝ ɔflɔ lǝ ɔtɛyi fǝ ditiki ditsyuǝ nǝ ɔnyɛnko.”
18 Tomando-o ele, pois, levou-o ao comandante e disse: O preso Paulo, chamando-me, pediu-me que trouxesse à tua presença este moço, que tem alguma coisa a dizer-te.
19 Nyaso bamamanyǝ ninǝ kenke eto ɔtɔnkotɔnko ǝmfo ákɔbe okosobi ǝmfo lǝ kɔni nya ókpa wǝ usuko lɛkpɔ nya ɔ́tɔ wǝ nkǝ, “Be fanyɛnko fǝ atɛyi mɛ?”
19 O comandante tomou-o pela mão e, retirando-se à parte, perguntou-lhe em particular: Que é que tens a contar-me?
20 Nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Yudafɔ bǝtsyuǝ ákle kɛnyɛ ku mǝ beninǝ bǝnkǝ bǝǝbǝ balɛ fǝǝ lekpakpa bǝ lǝ akpa Paulo aboko katsyakɔ mfó kusɛɛ ku nsusu bǝ lǝ batɔ wǝ etiki ǝtsyuǝ.
20 Disse ele: Os judeus combinaram rogar-te que amanhã mandes Paulo descer ao sinédrio, como que tendo de inquirir com mais precisão algo a seu respeito.
21 Fɛɛ mamfo mǝ etiki, itsyise mǝ betidi fe awosi ana ku kama ǝbɔbiǝ lǝ kusu komǝ kala wǝ kusu. Betidi bamfo akle kɛnyɛ bǝ boolo Paulo fɛ boodi lesa nye bǝnǝ ntu. Nyaso balɛ kusu bɔbɛbɛ ɛɛyɛ lǝ fǝ. Boomuǝ ǝsuǝ besu babiɔ lǝ kusu mfo, itsyise balɛ kusu bobe bǝ ǝbɔtɔnɔ ǝtǝ mǝ nko.”
21 Tu, pois, não te deixes persuadir por eles; porque mais de quarenta homens dentre eles armaram ciladas, os quais juraram sob pena de maldição não comerem nem beberem até que o tenham morto; e agora estão aprestados, esperando a tua promessa.
22 Bamamanyǝ eto ɔtɔnkotɔnko ǝmfo ǝkǝ wǝ ato nkǝ, “Mǝntǝ lǝ kutsyuǝ saa lǝ usi ɔnɔ ditiki nǝ fátɛyi mɛ mfo blɛmblɛ!” Nya útǝ okosobi ǝmfo kusu dídu.
22 Então o comandante despediu o moço, ordenando-lhe que a ninguém dissesse que lhe havia contado aquilo.
23 Nyamfo eto kamaa, omamanyǝ ninǝ ǝmfo ákpadi wǝ beninǝ inuǝ nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Bɛbɛbɛ bamamanyǝ alofa ǝnuǝ ba luusu Kaisarea mmi ku kǝtsyǝ abombo ɔwɔnɔmbɛ. Bɛbɛbɛ betidi alofa ǝnuǝ ba tsya luutsyi afle ku betidi fosi akuanse ba lǝǝsiǝ lǝ batɔmini.
23 Chamando dois centuriões, disse: Aprontai para a terceira hora da noite duzentos soldados de infantaria, setenta de cavalaria e duzentos lanceiros para irem até Cesaréia.
24 Bitǝ Paulo batɔmini lǝ usiǝ lǝ bekpa wǝ bɛyɛnko buɛ bisuko Aba eto Unyɛsiǝ Felike ɔflɔ.”
24 E mandou que aparelhassem cavalgaduras para que Paulo montasse, a fim de o levarem salvo ao governador Félix.
25 Nya ɔ́wɔni kukue kutsyuǝ nkǝ befi besuko unyɛsiǝ ǝmǝ nkǝ,
25 E escreveu-lhe uma carta nestes termos:
26 Kukue komfo etsyi mɔ Klaudio Lisia ɔflɔ nya minlɛ ko bufi katsyese fǝ Boote kplɛ Felike minlɛ fǝ busiǝsǝ.
26 Cláudio Lísias, ao excelentíssimo governador Félix, saúde.
27 Yudafɔ dímuǝ utidi ǝmfo nya yoofo budi bǝ bala bǝ baalo wǝ fɛ mintǝ bamamanyǝ miǝ bafo wǝ, itsyise nnɔ bǝ Romanyǝ uni.
27 Este homem foi preso pelos judeus, e estava a ponto de ser morto por eles quando eu sobrevim com a tropa e o livrei ao saber que era romano.
28 Nyaso nkpa wǝ nsuko mǝ katsyakɔ bǝ lǝ banɔ lesa nǝ uyifo.
28 Querendo saber a causa por que o acusavam, levei-o ao sinédrio deles;
29 Nnyǝ ntsyǝ lekpo minkǝ nnya eso bǝmuǝ wǝ mfo yɛ lǝ mǝ Yudafɔ eto afi ǝsuǝ nya inni bota kebu bo eso ele bǝ bakpe wǝ lǝ diyo nye balo wǝ.
29 e achei que era acusado de questões da lei deles, mas que nenhum crime havia nele digno de morte ou prisão.
30 Lǝ lefe nǝ utsyuǝ lɛtɛyi mɛ ǝnkǝ balɛ disi bubu lǝ wǝ ǝsuǝ bǝ lǝ balo wǝǝ, lamfolamfo mbu disi minkǝ lǝ nkpa wǝ mboko fǝ ɔflɔ nya lǝ ntɛyi mba wǝ ku mǝ lɛkɛ etiki miǝ befi kabua ka uyifo baboko fǝ ɔflɔ.
30 E quando fui informado que haveria uma cilada contra o homem, logo to enviei, intimando também aos acusadores que perante ti se manifestem contra ele. Passa bem.
31 Nyaso bamamanyǝ bamfó eyifo lǝ lesa nǝ bátɛyi mǝ ǝsuǝ. Nyaso ketsye kamfóo, bákpa Paulo báyɛnko taa Antipatri.
31 Os soldados, pois, conforme lhes fora mandado, tomando a Paulo, o levaram de noite a Antipátride.
32 Nya se kale dísiǝǝ, bamamanyǝ ba nyɛ lǝ akpa ésinkli bésu Aba eto diyokakpekɔ mfó, nya bǝtǝ mba lǝǝsiǝ lǝ batɔmini bǝ bayɛnko Paulo besuko Kaisarea.
32 Mas no dia seguinte, deixando aos de cavalaria irem com ele, voltaram à fortaleza;
33 Se bésu bédufǝǝ, bákpa Paulo ku kukue ko bǝtǝ mǝ mfo bésu bǝtǝ Aba eto Unyɛsiǝ ǝmǝ.
33 os quais, logo que chegaram a Cesaréia e entregaram a carta ao governador, apresentaram-lhe também Paulo.
34 Nya lǝ lefe nǝ ɔnlɛ kukue komǝ boklaa, ɔ́tɔ Paulo kaka útsyi. Se ɔ́nɔ nkǝ Paulo etsyi Kilikiaa,
34 Tendo lido a carta, o governador perguntou de que província ele era; e, sabendo que era da Cilícia, disse:
35 usi ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Muudufǝ lǝ fǝ etiki nyamfo ǝsuǝ nnɔ nya kukɔnɔ lǝ lefe nǝmǝ ayo lǝ fonko betidi ba lɛkɛ etiki mfó ǝbǝ.” Nya usi útǝ wǝ bamamanyǝ ba ńyǝ mfó nkǝ bákpa Paulo besu beti bakpe lǝ diyo nǝ Oka Herodes léto lǝ bakase wǝ.
35 Ouvir-te-ei quando chegarem também os teus acusadores; e mandou que fosse guardado no pretório de Herodes.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.