Lucas 14
Lad hur Si Liq Phu Awg Suhx (LHI) vs VC
1 Sa ba to awg ni huh Yer suq awr lehr, Phar rir sehd awg mor khuhn chehd che awg hox te ghad ve yehg khuhn awr ca cad-eg lehq, i hehd teq pa kha nehax jaz ngawx chehd che yaog.
1 Jesus entrou num sábado em casa de um fariseu notável, para uma refeição; eles o observavam.
2 U huh chehd che haw khaz te ghad ux peg khuhn a kaz cawg lehq khi kud laq kuhr awg phoq chuhd he lar lehq Yer suq mehz khuhd suhr huh lag hox chehd che yaog.
2 Havia ali um homem hidrópico.
3 Yer suq na che, “Sa ba to awg ni khuhn chaw nag haq te na vid ver yaq hawg la. Mad yaq hawg la,” lehd koz lehq awg lid tawd khuhd sir var he lehq Phar rir sehd teq pa haq na ngawx che yaog.
3 Jesus dirigiu-se aos doutores da lei e aos fariseus: É permitido ou não fazer curas no dia de sábado?
4 Kheh liz, i hehd teq pa te ghad-eg liz teq chaweh ma koz. Kheh te lehq, Yer suq chaw nag u ve phad haq yug cid lar lehq ghu na vid peg lehq, kawq pe vehr che yaog.
4 Eles nada disseram. Então Jesus, tomando o homem pela mão, curou-o e despediu-o.
5 U kheh te peg lehq, Yer suq kuhr phuhz ngawx lar lehq i hehd haq na che, “Nig hehd a sug yawd ved yad par la, ma hez ver, nawg ved nud Sa ba to awg ni haq nag baw khuhn che geh chehd lawz ver, har naq mad yug tuhz vid che a sug cawg hawg le,” lehd koz vid che yaog.
5 Depois, dirigindo-se a eles, disse: Qual de vós que, se lhe cair o jumento ou o boi num poço, não o tira imediatamente, mesmo em dia de sábado?
6 I hehd teq pa awr lehr, tawd u ve haq kawq khuhq vid maq gha che yaog.
6 A isto nada lhe podiam replicar.
7 Khehx cad kig lo kug lar che khehx chaw teq pa lag lehq awg mig awg phond cawg che mi kig haq lez mi che haq Yer suq gha mawg lehq, tawd par hax te mar vid lehq koz che,
7 Observando também como os convivas escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes a seguinte parábola:
8 “Chaw te ghad ghad nawg haq khehx cad kig lo kug ver, awg mig awg phond cawg che mi kig haq taq ca mi. Awg lawn ghod ver, nawaq keh awg mig awg phond cawg che chaw liz lag ver,
8 Quando fores convidado às bodas, não te sentes no primeiro lugar, pois pode ser que seja convidada outra pessoa de mais consideração do que tu,
9 nig mag haq kug che phad lag lehq, ‘Nawg tu. Che phad mi vid,’ lehd koz tug yaog. U kheh te ver, nawg awr lehr, gha yaq taw nuhr liz, su kheh tawa liz awg mig awg phond mad cawg che mi kig lo gha kawq yaq mie tug yaog.
9 e vindo o que te convidou, te diga: Cede o lugar a este. Terias então a confusão de dever ocupar o último lugar.
10 Chaw te ghad ghad nawg haq ca kug ax cawd ver, nawg kae lehq awg mig awg phond mad cawg che teq pa mi kig huh awg kawd ca mi lar ser. U kheh te ver, nawg haq kug che phad lag lehq, ‘Awg chawd-og, cheaq keh awg mig awg phond cawg che mi kig haq kawq taz mi lag,’ lehd koz ax tug yaog. U kheh te ver, nawg geh mi chehd che chaw teq pa ve mehz khuhd suhr nawg awg mig awg phond gha tug yaog.
10 Mas, quando fores convidado, vai tomar o último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, passa mais para cima. Então serás honrado na presença de todos os convivas.
11 Awg lawn ghod ver, a sug yawd awg ton haq tar ir che chaw khar ve te ghad lehd ma koz, tar nehg cheaq gha tug yaog. A sug yawd awg ton haq tar nehg che chaw khar ve te ghad lehd ma koz, tar ir cheaq gha tug yaog,” lehd koz che yaog.
11 Porque todo aquele que se exaltar será humilhado, e todo aquele que se humilhar será exaltado.
12 Kheh te lehq, Yer suq yawd haq kug che yehg sehr phad haq koz vid che, “Muhd kaw awr cad tug ma koz, muhd phiq awr cad tug ma koz, nawg su haq ca kug ver, nawg ved awg chawd, a vix a nax, awg ceng awg khad he lehq awg pad awg ki huh chehd che paw sa che teq pa haq tad kug. U kheh te che chaw haq kug ver, i hehd liz nawg haq kug lehq awg bon kawq te khuhq ax tug yaog.
12 Dizia igualmente ao que o tinha convidado: Quando deres alguma ceia, não convides os teus amigos, nem teus irmãos, nem os parentes, nem os vizinhos ricos. Porque, por sua vez, eles te convidarão e assim te retribuirão.
13 Kheh te ver, nawg thi cad thi dawg tug su haq ca kug che te yand, har ghuhd che chaw, khi theh che chaw, laq kuhr mad daq che chaw he lehq mehz cox che chaw teq pa haq ca kug lor.
13 Mas, quando deres uma ceia, convida os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos.
14 U kheh te ver, nawg awg bon ir che yaog. Awg lawn ghod ver, i hehd nawg haq awg bon kawq te khuhq ax maq gha. Thed che cawd che chaw teq pa kawq teq tuag che awg yand gaeg ver, Ghig sa nawg haq awg bon kawq te khuhq ax tug yaog,” lehz Yer suq koz vid che yaog.
14 Serás feliz porque eles não têm com que te retribuir, mas ser-te-á retribuído na ressurreição dos justos.
15 Yawd geh teq geha mi cad chehd che chaw te ghad phad tawd u ve haq gha kad lehq koz che, “Ghig sa ve muhd mig khuhn thi cad thi dawg kig huh gha geh cad tug chaw awr lehr, awg bon ir che yaog,” lehz Yer suq haq koz vid che yaog.
15 A estas palavras, disse a Jesus um dos convidados: Feliz daquele que se sentar à mesa no Reino de Deus!
16 Yer suq kawq koz che, “Chaw te ghad yawd pawehd nux te lehq, thi cad thi dawg tug chaw kha peh vad-ag haq kug lar che yaog.
16 Respondeu-lhe Jesus: Um homem deu uma grande ceia e convidou muitas pessoas.
17 Thi cad thi dawg tug awg ceng gha lia saw hanr saw te peg lehq, yawd ved awg ceg var haq kug lar che chaw teq pa chehd lo, ‘Cad laoq. Awg ceng gha lia saw hanr saw te peor,’ lehd ca koz vid pe che yaog.
17 E à hora da ceia, enviou seu servo para dizer aos convidados: Vinde, tudo já está preparado.
18 Chaw u ve teq pa te ghad peg te ghad pong kig ca che khuhn koz khuhq che yaog. Awg kawd te ghad koz che, ‘Ngag ti mi awg suhx te pez vig lar lehq gha ca ngawx-eg ser tug law mehr. Kae mad gag ser law,’ lehd koz vid che yaog.
18 Mas todos, um a um, começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um terreno e preciso sair para vê-lo; rogo-te me dês por escusado.
19 Ni ghad te ghad kawq koz che, ‘Ngag nud ngad ceh vig lar lehq, a cehax gha ca sir ve lehq te ngawx-eg ser tug law. Kae ma tand ser law,’ lehd koz vid che yaog.
19 Disse outro: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-las; rogo-te me dês por escusado.
20 Seh ghad te ghad koz che, ‘Ngag yad mid he che maq muh ser lehq, lag mad gag,’ lehd koz vid che yaog.
20 Disse também um outro: Casei-me e por isso não posso ir.
21 Kheh te lehq, awg ceg var u ve kawaq lehq, yawd ved awg sehr phad haq awg lawn u ve teq pa saw khae mar vid che yaog. Yehg sehr phad u ve yawd nez nag jad lehq, awg ceg var haq koz vid che, ‘Har naq med khuhn kae lehq, yaq kaw nux yaq kaw nehax teq pa lo kae lehq, har ghuhd che chaw, laq kuhr mad daq che chaw, mehz cox che chaw, khi theh che chaw teq pa haq ca sir vea laoq,’ lehd koz vid che yaog.
21 Voltou o servo e referiu isto a seu senhor. Então, irado, o pai de família disse a seu servo: Sai, sem demora, pelas praças e pelas ruas da cidade e introduz aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 U kheh te peg lehq, awg ceg var kawq koz che, ‘Jawd mawd-og, nawg koz ax lar che heh te peor. Kheh liz chehd kig kawq cawg chehd sear,’ lehd koz vid che yaog.
22 Disse o servo: Senhor, está feito como ordenaste e ainda há lugar.
23 Yehg sehr phad kawq koz che, ‘Kheh te ver, med bag lo kawq kae lehq, yaq kaw nux yaq kaw nehax teq pa he lehq su ti mi lo kae khad yaq kaw lo liz har naq ca cex beg vid lehq, ngag ved yehg che ve haq peh lawq lawq ca sir vea kawq laoq.
23 O senhor ordenou: Sai pelos caminhos e atalhos e obriga todos a entrar, para que se encha a minha casa.
24 Awg lawn ghod ver, ngag nig hehd haq koz ax laq, awg kawd thad loar kug lar che chaw u ve teq pa te ghad-eg liz ngag ved cad tug haq maq gha cend ngawx lar haz hawg,’ lehz awg ceg var haq koz vid che yaog.”
24 Pois vos digo: nenhum daqueles homens, que foram convidados, provará a minha ceia.
25 Kheh te lehq, Yer suq yawd khaz nuhr ghaq tod che chaw mor nux haq phuhz ngawx lar lehq koz vid che,
25 Muito povo acompanhava Jesus. Voltando-se, disse-lhes:
26 “Ngag khaz nuhr ghaq che chaw a sug lehd ma koz, a sug yawd ved awr pa awr ye, awg mid awg yad, a vix a nax teq pa haq ma koz, a sug yawd ved a saq haq liz ma koz, maq ngawx bawg ver, ngag ved awg laq ghuhd te maq gha hawg.
26 Se alguém vem a mim e não odeia seu pai, sua mãe, sua mulher, seus filhos, seus irmãos, suas irmãs e até a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Chaw a sug te ghad lehd ma koz, a sug yawd ved laq kan haq taz lehq ngag khaz nuhr mad ghaq ver, ngag ved awg laq ghuhd te maq gha hawg.
27 E quem não carrega a sua cruz e me segue, não pode ser meu discípulo.
28 Tawd par hax te ver, nig hehd khuhn ve chaw te ghad ghad yehg muh maq nux ted mag te gad ver, phu khawd-ehg ma gha peg tug khawd-ehg ma ver, lawq che haq kha sehax maq sawnr ngawx lehq te che chaw cawg hawg la.
28 Quem de vós, querendo fazer uma construção, antes não se senta para calcular os gastos que são necessários, a fim de ver se tem com que acabá-la?
29 U kheh te maq sawnr ngawx ver, yehg haq tanr kawx peg ver, yug te tug mad cawg he lehq kawq cax te maq gha ver, su kha lag mawag che chaw koz gid ghig gid tug yaog.
29 Para que, depois que tiver lançado os alicerces e não puder acabá-la, todos os que o virem não comecem a zombar dele,
30 ‘Chaw che ve phad tanr kawx chea lehax gha che law. Te peg maq gha che law,’ lehz su koz gid tug yaog.
30 dizendo: Este homem principiou a edificar, mas não pode terminar.
31 Ma hez ver, jawd mawd te ghad yawd su ved jawd mawd te ghad haq bawz daq lehd te ver, su ved maq yad niq mir ghad lag che haq yawd ved maq yad teq mir ghad bawz ghad tug nar, ma ghad tug nar, lehz mi lar lehq awg kawd kha nehax ma duhd ngawx ser che jawd mawd te ghad ghad cawg hawg la.
31 Ou qual é o rei que, estando para guerrear com outro rei, não se senta primeiro para considerar se com dez mil homens poderá enfrentar o que vem contra ele com vinte mil?
32 Ma ghad tug haq yawd sir ver, su lag che mad gag tag ser loar, awg tan te sehr phad haq har naq kae pe lehq, su haq cawd daq tug gha ca te pe che yaog.
32 De outra maneira, quando o outro ainda está longe, envia-lhe embaixadores para tratar da paz.
33 Che heh yaog. Nig hehd teq pa awg khuhn liz a sug te ghad lehd ma koz, nawg kha cawg che awg ceng gha lia Ghig sa haq ma chid aq vid ver, ngag ved awg laq ghuhd te maq gha hawg.
33 Assim, pois, qualquer um de vós que não renuncia a tudo o que possui não pode ser meu discípulo.
34 A lehq awr lehr, daq che yaog. Kheh te lar mehg che pehz vehr ver, kawq mehg tug te maq gha hawg.
34 O sal é uma coisa boa, mas se ele perder o seu sabor, com que o recuperará?
35 A lehq u ve awr lehr, mig gig awg pun lehd ma koz, mig khid te tug awg pun lehd ma koz, teq chaweh awg bon mad cawg vehr lehq, su yug lehq cag kawx khi lo chid bag pe vehr che yaog. Kad tug nar puh cawg che chaw naog,” lehd koz vid che yaog.
35 Não servirá nem para a terra nem para adubo, mas lançar-se-á fora. O que tem ouvidos para ouvir, ouça!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.