Lucas 5

TAFO AYO (KXF) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Dœ anga ɔlɔ bale, Yisu sœ lima kœyisœ œrœ ɨndɨrɨ mangu Genazarete, yé azu ndjoro ndɨvwɨrɨ she mbœrœ kœdji o'o ama Ndjaba.
1 Veya ta Jesu Genesaret harew kukuf rewarewan batabat sabuw rou’ay gagamin na’in God ana tur nowaramih hinahinah hina biyan hitit.
2 Tshe wu agba bisha ɓa tœ mangunœ, kashe ayi kœpara ageatshalangu jerœ œ sœ kœdjutɔ gbanda nœ endje.
2 Naatu nati dones yanamaim siy bowayah hai wa rou’ab hitain hiyen hi’inu’in Jesu itah, baise siy bowayah hin hai buwat hisasouwen.
3 Yisu 'ɔ ga lœ anga agbanœ bale á dœ́ œnœ Shimu, yé œ pa fœ she adœke tshe katœ mangunœ œ gi agbanœ teasho ga uguru ungu. Tshe sœ ga atɨ ga lœ agba yé œ tetœ kœyisœ œrœ fœ ukpulu azu.
3 Jesu wa nati awar hibatabat wanawanahimaim Simon ana wa bai afe’en yen mare iu inatait tetenane rouw. Naatu Jesu mare sabuw rau’ay gagamin ma i’obaibiyih. Jesus wa efe’en ma sabuw ebi’obaiyih|alt="Jesus teaching from boat" src="CN01705B.TIF" size="col" loc="Luk 5.3" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.3"
4 Lɔkɔ á tshe yisœ œrœnœ á ka ye, tshe pa fœ Shimu adœke: «Gi agbanœ ɓa tœ œsœ dili ungu, yé 'e vwi gbanda nœ 'e mbœrœ kœko ageatshalangu.»
4 Bi’obaibiyih ufunamaim, Simon iu, “A’wa kukutait itit taiyomaim a sabuw bairi buwat kwaya kwaway.”
5 Shimu gi fœ she adœke: «Ayi kœyisœrœ, 'a wu oyo dœ butshɔ 'owara, 'a gbɔgbɔ œrœ bale nene. Kashe ɓata á ɓœ pa fœ mœ ye, mœ vwi gbandanœ ye.»
5 Simon eo, “Regah, fai manin buwat aya ama’am mar to men kafai siy ta eon, baise o kuo’o imih boro anasinaf.”
6 Endje vwi gbanda œ ko lima ageatshalangu ndjoro, yé tshelœ gbanda nœ endje te lima tœ kœsuru tœnœ.
6 Basit, buwat hitaiy re, siy batabat wanawanan run buwat kafa’imo tatakweb.
7 Endje wu ata, œ gavwa anga anga endje á endje sœ ɓa lœ anga angbɨ agba adœke, endje na dœ́ œne gbota gbandanœ dœ endje. Endje na, yé œ ko ageatshalangu œrrr kperœ dœ agba bibisha. Ama agba sœ pe lima teasho adœke œ nduru dœ endje.
7 Turahinah wa ta afe’en hima’am na baibaisih isan himan, naatu turahinah hina bairi siy hibow wa rou’ab hiwan yen awah karatan, wa hairi kafa’imo hita’unun.
8 Lɔkɔ á Shimu Petro wu ata, tshe gote dœ matshukuda ye ga utshu Yisu yé œ pa adœke: «Gbozu, gitœ zœ tœ mœ lœ ɨngɨrɨnœ, mbœrœ œmœ kœdœ ayi kœmbœrœ ekperœ.»
8 Abisa matar Simon Peter i’itin ana maramaim Jesu nanamaim sun yowen re eo, “Regah, kwihamiyu sa’ab kwen, ayu i bowabow kakafin wairafu.”
9 Awa za lima Shimu dœ anganœ kɔ á endje na dœ endje, tœ kœwu ageatshalangu ndjoro á endje vwi endje.
9 Naatu Simon ana ofonah bairi siy moumurih na’in hibowabow isan hifofofor men kafaita.
10 Awa za ndje lima Ajake dœ Yowane, agbolo nœ Zebedayi á endje dœ lima aanga Shimu. Kashe Yisu pa fœ Shimu adœke: «Sœsœ dœ awa nene. Kœto kpesheke, ɓœ kpa dœ ayi kœpara ageatshalangu nene kashe ɓœ te ayi kœpara azu.»
10 Zebedee natunatun James naatu John hairi auman hifofofor men kafaita (Simon ana ofonah).
11 Endje gi agba nœ endje kɔ ga tœ mangu, œ katœ œrœ kɔ yé œ te manda ye.
11 Naatu wa hibow hirun dones yan hitain hiyen, sawar etei’imak hihamiyen himisir Jesu hi’ufunun bairi hin.
12 Ɔlɔ bale, Yisu sœ lima ɓa lœ anga ongbo bale á anga ayi boroma sœ lœnœ. Lɔkɔ á tshe wu lima Yisu, tshe na œ gote ga utshu ye, œ kɨ fœ she adœke: «Ayi kœyisœrœ, œdœ ɓœ kœyindœ nœ, ɓœ she mœ adœke mœ wuta yerœ.»
12 Ana veya ta Jesu tafaram ta in orot biyan kokom ani’anin ma bi’akiramaim tit. Orot Jesu i’itin ana maramaim tit nanamaim sun yowen ifefeyan eo “Regah inakokok na’at basit iniyawasu!”
13 Yisu yi kane ye, œ goro she yé á pa fœ she adœke: «Mœ yindœ nœ adœke ɓœ she ye.» Pe tœ œsœnœ, koɓa boromanœ kœkatœ uzunœ asœmœ ye.
13 Jesu uman bora’ah orot butubun eo, “Ayu akokok o inayawas!” Iti na’at eo mar ta’imon orot biyanamaim kokom etei na’am in sawar.
14 Yisu kœpa fœ she adœke: «Papandœ nœ fœ uzu bale nene, kashe gu œ matœ zœ fœ nganga Ndjaba, yé œ to tokóró ɓata á Moyize pa lima ndœ nœ mbœrœ kœma fœ azu adœke ɓœ she lœ koɓa ye.»
14 Jesu orot eofafar eo “Men sabuw hai tur ina’owen, baise, inan a firis biyan inatit biya nanutitiy na’itin. Imaibo Moses iu’uwi na’atube Regah isan sibor inayai, saise sabuw hina’itin hinitumatum o biya i turobe igewasin.”
15 Endje sœ lima kœpa o'o tœ œrœ á Yisu sœ kœmbœrœ tœnœ djezœ ngbangbangba. Azu ndjoro sœ lima kœngbɔtœ endje mbœrœ kœdji she, yé œ sœ ndje kœshe lœ koɓa nœ endje.
15 Baise Jesu ana tur ra’at tasasar tit etei’imak hinowar, sabuw rau’ay gagamin na’in hina ana tur hinowar naatu baiyawasih isan hifefeyan iyawasih.
16 Kashe Yisu gitœ ye ugurutœ azu, œ na ga lœ kpagagasho mbœrœ kœza avwala.
16 Baise mar etei Jesu efan nautanubinamaim akisinamo ma yoyoban isan en ema eyoyoyoban.
17 Dœ anga olo bale, Yisu sœ kœyisœ œrœ atake, Afarisayi œdœ agbozu kœyisœ awa akwa sœ lima zœ. Endje to lima dje lakpɨ ogo Galilayi, lakpɨ ogo Yuda œdœ ndje lœ ongbo Yerusaleme. Gbɔgbɔ nœ Gbozu Ndjaba sœ lima dœ Yisu, yé tshe sœ kœshe aayi koɓa.
17 Veya ta Jesu binan sabuw hima hinonowar wanawanahimaim i Pharisee naatu Ofafar Bai’obaiyenayah hina hima tur hinowar. Iti sabuw i tafaram Galilee naatu Judea wanawanan bar merar tata’ane hina, naatu Jerusalemane auman hina. Nati ana maramaim yawas ana fair Regah biyanane i na Jesu biyan tit sabuw sawusawuwih baiyawasih isan.
18 Yé azu za anga uzu á ada ye tshu ga pa kondja, œ na dœ she. Endje sœ lima kœpara awa adœke œne li dœ she ga sœnda œ za she ɓa utshu Yisu.
18 Sabuw afa orot an uman Kafikafirin hibai emo’em hiwan hi’abar hina, hikok kwanekwan bar wanawanan hitarun Jesu nanamaim hitayare.
19 Kashe ɓata á azu ngba lima tɔpanœ kpuru, awa adœke endje li dœ she gugu nene. Endje ɔ, œ kɔrɔ ogoro ɓa pa anda yé œ yi she dœ kondjanœ ɓa ugurutœ azu, ndjii kpœtshu Yisu.
19 Baise sabuw i ra’at kwanekwan men ana mahar ta ma boro orot hitab hitarun. Imih hibai hiyen bar faifiy afe’en hiyare, kabay hibosaisiren sou hikuyouw imaim orot emo’em auman hiruru sabuw hima’am hai founafoun ra’iy, Jesu ma’am nanamaim tit. Orot kwafe’en faifiy wan hitarakwib orot an uman kafilafirin hruru ere’er|alt="men making hole in roof for paralytic" src="CN01686B.TIF" size="col" loc="Luk 5.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.19"
20 Lɔkɔ á Yisu wu kœyindœrœ nœ endje, tshe pa fœ ayi koɓanœ adœke: «Mœ djerœndœ ekperœ nœ zœ ye.»
20 Jesu iti sabuw hai baitumatum itin basit orot isan eo, “Au begon o a bowabow kakafih i anotanotawiyen.”
21 Aayi kœyisœ awa akwa dœ Afarisayi te lima tœ kœgbetshelœ endje adœke: «Tsheneke kœdœ uzu ɗe á sœ kœgu œsœ́ Ndjaba ataa? Œɗe dá li tœ kœdjerœndœ ekperœ nœ uzu a? Œ dœ́dœ́ Ndjaba kutɨ ye nene a?»
21 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah hima’ama taiyuwih hio, “Iti orot i menatan God ebi’ib? God akisinamo boro bowabow kakafih nanotawiyen.”
22 Kashe Yisu wu lima sœ gbetshelœ nœ endje kɔ, yé œ yu endje adœke: «Mbœrœ gaɗe á 'e gbe o'o tœ lɔsu 'e atake a?
22 Abisa hinotanot Jesu so’ob basit iuwih, “Kwa dogor wanawanah not kakafih nati na’atube aisim kwanotanot?
23 Kœpa fœ uzunœ adœke: “Mœ djerœndœ ekperœ nœ zœ” too kœpa adœke: “Aalafo œ na ana”, o'o neketa dá dœ́ ɔgbɔ o'o a?
23 Ef menatan i hamehamen, ana bowabow kakafih notawiyen isan anao, i hamehamen o misir bat remor, isan anao i hamehamen?
24 Kashe mœ pa o'onœ asœke mbœrœ á 'e kœwusœ nœ adœke kpœ pa ɔshɔ asœ, Gbolo nœ uzu dá sœ dœ gbɔgbɔ mbœrœ kœdjerœndœ ekperœ.» Yé tshe kœpa fœ uzu á ada ye tshu adœke: «Mœ pa fœ ɓœ, alafo œ za kondja nœ zœ yé œ gu ga sœnda nœ zœ.»
24 Baise ayu anasinaf kwana’itin saise kwanitumatum. Orot Natun i God eonowah tafaramamaim sabuw hai bowabow kakafih notawiyen isan.” Basit Jesu orot an auman kafikafirin isan eo, “Kumisir a emo’em kubai a ubar kwen!”
25 Pe kpœtœ œsœnœ, uzunœ áalafo dœ ala azu kɔ, œ za gbarœ á tshe lo ga panœ, yé œ gu ga sœnda nœ ye dœ kœdonga mokɔ nœ Ndjaba.
25 Orot mar ta’imonamo nahifunik inu’in misir ana emo’em bai e’abar tit God ana merar yi bora’ara’ah auman ana ubar in.
26 Uvuru azu kɔ kpa lima lœ nœ, endje donga Ndjaba yé awa ko endje kɔ, á endje pa adœke: «A wu kpesheke œrœ á a wuwu ɓa lima nene.»
26 Sabuw etei’imak hima’am hifofofor men kafaita, yah birubir fafar auman, naatu God ana merar hiyi hibora’ara’ah hio, “Ina’inan iti men na’atube ta’i’itin efa’efanin bounabo matar taitin.”
27 Manda nœ, Yisu wuta yé œ wu anga ayi kœko ngendja lapo bale á ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Levi, tshe sœ ɓa lœ anda kœko ngendja lapo. Tshe pa fœ she adœke: «Na manda mœ.»
27 Iti ufunamaim Jesu tit in orot kabay o’onayan wabin Levi ana bowabow baremaim ma’am itin basit isan eo, “Kumisir ayu kwi’ufnunu.”
28 Levi katœ œrœ nœ ye kɔ, œ áafo yé œ na manda ye.
28 Levi ma’am misir sawar etei’imak ihamiyen Jesu i’ufunun.
29 Manda nœ, Levi mbœrœ egerœ angbo ɓa sœnda nœ ye fœ Yisu. Azu kœko ngendja lapo ndjoro, dœ pe anga azu sœ lima kœzɨ œrœ dœ endje awa bale.
29 Levi baitab gagamin ta ana baremaim Jesu isan itab, Levi ana ofonah bairi hai bowabow ta’imon naatu sabuw afa auman hiru’ay.
30 Afarisayi dœ aayi kœyisœ awa akwa te lima tœ kœpulœma endje, yé œ yu ayambarœ nœ Yisu adœke: «Mbœrœ gaɗe á 'e sœ kœzɨ œrœ yé á sœ kœndjo œrœ awa bale dœ aayi kœko ngendja lapo œdœ pe aayi kœmbœrœ ekperœ a?»
30 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah himisir higam Jesu ana bai’ufununayah hibatiyih, “Kwa aisim nati kabay o’onayah naatu bowabow kakafih sabuw bairi kwama kwa’aa kwatomatom?”
31 Yisu kœgi fœ endje adœke: «Œ dœ́dœ́ azu á tshelœ ɔkɔ endje sœ yerœ dá gbe kœna kœwu monganga nene, kashe kolœ aayi koɓa dá gbe ndœ kœna kœwu she.
31 Jesu iyafutih eo, “Sabuw iyab gewasih adanafur orot men tekokok, baise sabuw sawow wairafih adanafur orot i tekokok.
32 Mœ nana kœ'e azu á endje sœ ndjii nene, kashe mœ na mbœrœ azu kœmbœrœ ekperœ adœke endje fatshalɔsu endje.»
32 Ayu i men sabuw gewasih bow dogoroh baikitabirin isan anamih, baise sabuw bowabow kakafin wairafih.”
33 Anga azu yu lima Yisu adœke: «Ayambarœ nœ Yowane ayi kœza batisimu œdœ pe endje nœ Afarisayi sœ lima kœyotshelœma endje mbœrœ kœza avwala fœ Ndjaba. Kashe mbœrœ gaɗe á ayambarœ nœ zœ sœ kœzɨ œrœ, á sœ kœndjo œrœ a?»
33 Sabuw afa Jesu hibatiy hio, “John ana bai’ufununayah i mar etei teyohar teyoyoyoban naatu Pharisee hai bai’ufununayah i na’atube tisisinaf, baise o abai’ufununayah i hi’aa tetomatom.”
34 Yisu kœgi fœ endje adœke: «Œdœ endje kœ'e azu ndœ angbo totœ, yé uzu á tshe to yashenœ sœpe damba tœ œsœnœ dœ endje, 'e li kœpa fœ azunœ asœmœ adœke endje yotshelœma endje ye a? Œ̃ œ̃ nene.
34 Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot tabin boubun ana sabuw a baitab isan hinaruru’ay boro na’uwih aamoromorob hinamatabir maiye hinan? Men karam.
35 Kashe lɔkɔ á endje kœza akɔ yashenœ ugurutœ anganœ, dá ɔlɔnœ á endje yotshelœma endje dœmœ.»
35 Baise veya ta tabin boubun orot boro hinabosair sa’ab nan ana sabuw nihamiyih, imaibo i boro hinayohar.”
36 Yisu kpa pa anga ndœma toro bale fœ endje adœke: «Uzu bale zaza ndœma tafo lœba œ pi ga pa ongboro lœba nene. Œdœ tshe kœmbœrœ ataa, tshe ndɨ tafo lœbanœ, yé ndœma tafo lœba lili dœ ongboro lœbanœ nene.
36 Naatu Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Men yait ta faifuw boubun e’afuw faifuw atamanin fitimih, nati na’atube nasinaf faifuw boubun boro natakweb. Naatu faifuw boubun hinab atamanin hinafitifit ana itinin boro men gewasin.
37 Uzu bale susu tafo ipi á sœ kœyu damba vavava ga lœ ongboro anga nene. Atamœ nene, tshelœ anga œ 'u dœ katsha tafo ipinœ á sœ kœyu vavava asœmœ: Tshelœ anga œ ndɨ yé ipi œ tu kpa ga lœ ɔshɔ.
37 Na’atube men yait ta wine boubun bai wine atamanin ana kibubumaim ririmih. Anayabin wine boubun ana kibub inab atamaninamaim inaririr wine boro nara’at kibub atamanin natafofor naatu wine nasuwa nare.
38 Kashe œ li adœke endje sú tafo ipi ga lœ tafo anga.
38 Imih wine boubun ibo kibub boubunamaim tiririr.
39 Yé uzu bale á tshe yindœ kœndjo tafo ipi manda ongboro ipi gugu nene. Gbambanœ nene, endje pa walaka adœke: “Ongboro ipi dá tshɔ kœropa tafonœ.”»
39 Baise men yait ta wine atamanin tomatom ufunamaim wine boubun tom isan kokomih, aiyab. Anayabin nati orot iti na’atube eo, “Wine atamanin i gewasin anababatun.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.