João 4

Border Kuna NT (KVN_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Imi teun takalgu, Pariseomal wisgunonimal, tulemal-pul-ichejul Jesúsbal naigumamimal, Juanbal pul-iché naigumamimal. Tegin Jesús Juanga pul ichejul tigin tulemal-ognaibal.
1 Quando Jesus soube que os fariseus tinham ouvido dizer que ele fazia e batizava mais discípulos do que João
2 (Tenal Jesús tigin-tulemal-kwen-ognaichul, tenal e-chapingan tigin-tulemal-ognanimal.)
2 — se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos —,
3 Tegin Jesús wisgusgu Pariseomal e-wisgusmal ede tigin ichejul tulemal-ognai, Jesús Provincia-Judea-akar kannan nadmalbal, Provincia-Galileaje.
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Imi teun Jesús Provincia-Samariagin keg-chulgu najo-wilub.
4 E era-lhe necessário passar pela região da Samaria.
5 Tegin Jesús Provincia-Samariagin-natapidgin neg-kwebur-Sicar-nugad-tikalzhe nonimalzhun, tad-Jacob akpene aga e-machi-Joséga nap-ukchadzhe.
5 Assim, Jesus chegou a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó tinha dado a seu filho José.
6 Tenal we neggin Jacob-ti-wejad-ya akial-chii. Tenal Jesús peyedzhe-nanajadbal pela-pela uluku tani-choggu, al Jesús ti-ya-akial-chiid-nabal chignoni. Tenal teun takalgu, tad pato yoroku.
6 Ali ficava o poço de Jacó. Cansado da viagem, Jesus sentou-se junto ao poço. Era por volta do meio-dia.
7 Tegidgin Jesús Samaritano-ome-takal, e-chiidzhe ti weidani. Tegin Jesús omega chogal: —¿Imi pe ti-wejal, anka pe wis ti udagojí?
7 Nisso veio uma mulher samaritana tirar água. Jesus lhe disse:
8 (Imi teun Jesús-e-chapingan pato neg-kweburzhe nadmal mas-kunned pakegal.)
8 Pois os seus discípulos tinham ido à cidade comprar alimentos.
9 Tegin Samaritano-ome Jesúsga chogal: —An pega ti kwen uknejul. ¿Imi pe Judio-tulejulzhí, tede pe igi anche ti ekisneé? ¿Pe wiszhulzhí, antin Samaritano-tule? (Imi teun Judio-tulemal Samaritano-tulemalbak kusgu aga istar takmal.)
9 Então a mulher samaritana perguntou a Jesus: — Como, sendo o senhor um judeu, pede água a mim, que sou mulher samaritana? Ela disse isso porque os judeus não se dão com os samaritanos.
10 Tegin Jesús Samaritano-omega chogal: —Imi pe wisgujalen Pab tulega ibi uko, tegin pe wisgusbalilen toa peje ti ekisnai, pe anka kwen chogzhajulin: ‘An pega ti kwen ukojul.’ Tenal pe anche ti ekichijalen, antin pega ti-ilagwen-nadgu-tule-otuloged ukoen.
10 Jesus respondeu:
11 Tegin Samaritano-ome Jesúsga chogalzhun: —Tummad, pe pormo nikchul ti weigal, tenal ti-ya-akial-chiid-orojulbali. Al pe unnijul ti weigal. ¿Tede pe pia ti-tule-otuloged onogo-adé?
11 Ao que a mulher respondeu: — O senhor não tem balde e o poço é fundo. De onde vai conseguir essa água viva?
12 ¿Ade pede anmal-tadgan-Jacobga pul tule-tummadzhí? Imi Jacob aga we ya akis aga ti kobgal. Tegin Jacob-e-nuskan ampa we yagin ti kobzhamalmo, tegin e-immalmal-tulgan ampa we yagin ti kobzhamalmo.
12 Por acaso o senhor é maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, assim como os seus filhos e o seu gado?
13 Tegin Jesús Samaritano-omega chogalbal: —Imi meke-ibi-tule we ti kobzhal, ampa kannan-kannan ukul-ukul itononibalo.
13 Jesus respondeu:
14 Tenal meke-ibi-tule an-ti-ukchad kobzhal, ukul-ukul pal kwen itononikojul. Tenal an-pega-chogzhad-ti tule-ulubgin ti-kammubal ti-ilagwen-nadgu-ariomaidyob kunoniko, tule ilagwen-nadgu tullegal.
14 mas aquele que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede. Pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Tegin Samaritano-ome Jesúsga chogalbal: —¿Teobí? Tummad, tegil pe anka te ti udado, an melle ukul-ukul pal itogal, tegin an itije, melle ti pal weinonigalbal.
15 A mulher lhe disse: — Senhor, quero que me dê essa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Tegin Jesús omega chogalbal: —Nabir. Tegil pe aga macheredzhe kolnaddo. Tegin pe kannan tagbalo.
16 Jesus disse:
17 Tegin ome Jesúsga chogal: —Ani, an machered-kwen-nikchuli. ¿Tede an igi naga macheredzhe kolnao? Tegin Jesús omega chogal: —Nabir pe chogendo: ‘An machered-kwen-nikchul.’
17 Ao que a mulher respondeu: — Não tenho marido. Então Jesus disse:
18 Tenal pe machered-walatalgus-nikugus. Tenal pe-machered-nikad ampa pe-machered-chunchunnad chulbal. Al pe anka chogzhad, ib-chunchunnaddo: ‘An machered-kwen-nikchul.’
18 Porque já teve cinco, e esse que agora tem não é seu marido. O que você disse é verdade.
19 Tegin ome Jesúsga chogal: —¿Tummad, igi pe an-wisgus-ade, an machered-nika? ¿Tegil pe Pab-Tummad-kaka-palchogeddé? ¿Al pe weob an-wisyé?
19 A mulher então lhe disse: — Agora eu sei que o senhor é um profeta!
20 Imi anmal-tadgan iti-yal-kwichidgin Pab Tummadzhe kochamal, tenal pemal-Judiomal chogmal, anmal Jerusalénginbi Pab Tummadzhe koled-wilubmal. ¿Tegidde pe igi chogmójun?
20 Nossos pais adoravam neste monte, mas vocês dizem que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Tegin Jesús omega chogal: “Ome, pe melle ankin-penguma. Tenal ibe kujal nonikodo, meke iti-yal-kwichidgin, meke Jerusaléngin, pemal Pab Tummadzhe kwen kolojulmal.
21 Jesus respondeu:
22 Tenal pemal-Samaritano-tulemal Pab-Tummad-wichulmaladbal Pab Tummadzhe kolnanimal. Tenal anmal-Judiomal Pab-Tummad-wijiidbal Pab Tummadzhe kolnanimal. Imi Pab-Tummad-tule-abonoged-igal unnila Judiomalbalbi noni.
22 Vocês adoram o que não conhecem; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 “Tenal ibe noniko, tenal imi ibe pato iche-iche kunai, tule-chunchunnad-Pab-otummonanimalad purpal, tegin ib-chunchunnadgin Pab Tummadzhe kolnanimal, tenal Pabzhe-koled negginbijul. Tenal Pab Tummad tule-purpal-eje-kolmalad-ami, eje-koledgin e-otummogal.
23 Mas vem a hora — e já chegou — em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade. Porque são esses que o Pai procura para seus adoradores.
24 Tenal Pab Tummad purpaled-choggu, al tulemal chunchunnadgin purpal Pab Tummadzhe kolenabmal Pab-Tummad-otummogal.”
24 Deus é Espírito, e é necessário que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Tegin ome Jesúsga chogal: —Imi antin, an wisdo, Pab-akpene-chogzhad-palmidagoed-tule noniko. Wedin nug, Cristo. Tenal Cristo nonikil, anmalga pel-kwapa immalmal palchognoniko.
25 A mulher respondeu: — Eu sei que virá o Messias, chamado Cristo. Quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Tegin Jesús omega chogalzhun: —Imi an-pebak-chunmajiid, an a-tuledo.
26 Então Jesus disse:
27 Tegidgin Jesús-e-chapingan irmanonimal, Jesúszhe. Tegin e-chapingan Jesús-omebak-chunmajii-takchagu, weob pakal pesmal. Tenal e-chapingan Jesúszhe kwen ekichiszhulmal: “¿Ibi pe omeje ekis-wede?” Tegin e-chapingan Jesúszhe ekichiszhulmalbal: “¿Ibiga pe omebak chunmajii-wede?”
27 Naquele momento, chegaram os discípulos de Jesus e se admiraram ao vê-lo falando com uma mulher. Mas nenhum deles perguntou: “O que você está querendo?” Ou: “Por que o senhor está falando com ela?”
28 Tegidgin ome aga mete-ti-weied ebes, ilgwen neg-kweburzhe nadzhun. Tegin ome neg-kwebur omosgu, tulemalga palchognatap:
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse ao povo:
29 —Webal tule-walgwen chii. We tule an-igi-kudiid, pel-kwapa anka chogzha. Antin, an takto, we tule, Cristo-Pab-akpene-chogzhad-palmidagoed-tule. Al an pei pe anpak nemal we tule-taknegal.
29 — Venham comigo e vejam um homem que me disse tudo o que eu já fiz. Não seria ele, por acaso, o Cristo?
30 Tegin tulemal neg-kwebur-akar almalzhun, Jesús chiidzhe.
30 Então saíram da cidade e foram até onde Jesus estava.
31 Tegin ome-neg-kweburzhe-naded-impagin Jesús-e-chapingan Jesúsgin wilenaigualmal chogalmal: —Tule-oturdaked, pe mas wis kunkwelma.
31 Enquanto isso, os discípulos pediam a Jesus, dizendo: — Mestre, coma!
32 Tegin Jesús aga e-chapinganga chogal: —Tenal antin, an mas nika, tenal pemal kwen wichulmal, ibi-mas.
32 Mas ele lhes disse:
33 Tegidgin Jesús-e-chapingan aga emal-emal ekichialmal: —¿Tegil tulemal masgin Jesús-okuchamaldé? ¿Al Jesús yapa mas kunyé?
33 Então os discípulos começaram a dizer entre si: — Será que alguém lhe trouxe algo para comer?
34 Tegin Jesús chogalbal: —Imi Pab-Tummad-an-palmialid-choged-pallí an immal imaked, tegin Pabga-arpaged-pelogoed, wedin anka mas-kunned-chunchunnad.
34 Jesus lhes declarou:
35 ¿Imi pemal chogmalzhulzhí, ampa ni-walabake napi, immal-kwa weigal? Tenal an pemalga chogdo: pe nue takmaldo, trigo pato korodik nai, kuakwa kwangalnai. Tenal Jesús purpal chogzha, tulemal pato kuakwa pukwamal, Pabbal-naigugal.
35 Vocês não dizem que ainda faltam quatro meses até a colheita? Eu, porém, lhes digo: Levantem os olhos e vejam os campos, pois estão maduros para a colheita.
36 Tegin Jesús chogalbal: “Imi tule Pabbal-naigugal tulemal-amijal, we tule yer itononiko, tule-e-arpajadbal ega mani penuklejadyob. Tenal tule Pabbal-naigugal tulemal-imasmalal, we tulemal ilagwen-nadgu tullemalo. Al tule-immal-tigzhad tule-immal-wesmaladbak aga mes welgumalo.
36 Quem colhe recebe desde já a recompensa e ajunta o seu fruto para a vida eterna, para que se alegrem ao mesmo tempo o que semeia e o que colhe.
37 “Imi tadgan chogedyob: ‘Imi tule immal tigzhal, tenal tule-pid we immal-tigzhad weio.’ Tenal we chogzhad, ib-chunchunnad.
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: “Um é o que semeia, outro é o que colhe.”
38 Tenal tule-immal-kwa-weiedyob an pemal-palmial tulemal-amigal, anpal naigugal. Tenal pemal kwen arpaszhulmal, pemal taknonimal, we tulemal pato kuakwa pukwamal anpal-naigumalgal. Tenal tule-pimalad pato arpasmal. Tenal tule-pimalad-arpajadbal pemalga ib-nuedga kunoni. Pitogua.”
38 Eu os enviei a colher o que vocês não semearam; outros trabalharam, e vocês aproveitaram o trabalho deles.
39 Imi Samaritano-ome tulemalga chogzhado, Jesús ega pel-kwapa immal-akalodiid chogzha. Al we neg-kweburgin Samaritano-tolgan-ichejul Jesúsgin ibzhenonimalzhun.
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram em Jesus, por causa do testemunho da mulher, que tinha dito: “Ele me disse tudo o que eu já fiz.”
40 Tegin Samaritano-tolgan Jesúszhe nonimalgu, Jesúsgin wilenaigualmalzhun e-neg-kweburgin wis peigal. Al Jesús ibbo we neg-kweburgin peszhun.
40 Quando, pois, os samaritanos foram até Jesus, pediram-lhe que permanecesse com eles; e Jesus ficou ali dois dias.
41 Imi teun Jesús Samaritano-tolganga kakal-chunmajadbal, Samaritano-tule-pul-ichejul Jesúsgin ibzhenonimal.
41 Muitos outros creram nele, por causa da palavra de Jesus.
42 Tegin Samaritano-tulemal-Jesúsgin-ibzhenonimalad omega chogalmalzhun: —Imi pe anka chognonikidbalbi an kwen ibzhaszhulmal, imi anmal ual Jesús-itojadbal pul-pule Jesúsgin ibzhenonimal. Al anmal chunchunnad wisgunonimaldo, Jesús tule-iti-napkin-pukmalad-e-abonoged-chunchunnad. Wedin Cristo.
42 E diziam à mulher: — Agora não é mais por causa do que você falou que nós cremos, mas porque nós mesmos ouvimos, e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Tegin Jesús ibbo Provincia-Samariagin megwijad-cholbal, ukin Provincia-Galileaje nadmal.
43 Passados dois dias, Jesus saiu dali e foi para a Galileia.
44 Imi akpene Jesús aga tukin chogzhado: “Tule-Pab-kaka-palchogmaladdin aga e-neg-kweburginmalad tule-tummadyob kwen tar-takojulmal.”
44 Porque o próprio Jesus testemunhou que um profeta não tem honra na sua própria terra.
45 Tegin Jesús Provincia-Galileaje omosgu, Galilea-tolgan ampokaagwal Jesús-abingasmal. Tenal akpene Galilea-tolgan Pab-Najad-Itogedgin Jerusalénzhe arpigusgu, Jesús-takchamal, pél immal imasgujad. Al we tulemal yer Jesús-abingasmal.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que Jesus tinha feito em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Tegin Jesús kannan Caná-Galileaje nonibal. Imi akpene Caná-neg-kweburgin Jesús vinoga ti opinnis. Tegin Jesús kannan Canáje nonikidgin, teun tule-walgwen Capernaum-neg-kweburgin maimo. Tenal we tule errey-yalbal-arpaged-walgwen. Tenal teun errey-yalbal-arpaged-e-machi Capernaumgin yee-pakal mellemai.
46 Jesus foi outra vez a Caná da Galileia, onde tinha transformado água em vinho. E havia ali um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Tegin tule-errey-yalbal-arpaged itosgu Jesús Judea-akar kannan Galileaje noni, we tule Jesúszhe al, Caná-neg-kweburzhe. Tegin tule-errey-yalbal-arpaged Canáje nonigu, Jesúsgin wilenaigual Capernaumzhe ebak negal, e-machi-purkwedani-maid nuda-negal.
47 Quando ouviu dizer que Jesus tinha vindo da Judeia para a Galileia, foi até ele e pediu-lhe que fosse curar o seu filho, que estava morrendo.
48 Tegin Jesús machi-yeed-e-pabga chogal: —Imi pemal immal-taktijulid kwen takchulil, ankin kwen ibzhenonikojulmal.
48 Então Jesus lhe disse:
49 Tegin tule-errey-yalbal-arpaged Jesúsga chogal: —Tummad, nabir pe chogendo. Tenal antin, an peido an-machi ampayo purkweddu, pe an-negzhe wis nao an-machi-nudagal.
49 O oficial pediu mais uma vez: — Senhor, venha, antes que o meu filho morra!
50 Tegin Jesús tule-errey-yalbal-arpagedga chogal: —Imi an pe-negzhe need-wilubzhul, tenal pedin aga negzhe nao. Tenal pe-machidin kwen purkwenejul, pato nugus. Tegin machi-yegujad-e-pab Jesús-weob-ega-chogzhad itosgu, Jesúsgin ibzhas. Tegin we tule aga negzhe nadzhun.
50 Jesus respondeu: O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Tegin machi-e-pab ampa igalbal-natapidgin, e-mosmal igalbal machi-e-pab-abin-almal. Tegin e-mosmal igalbal e-tummad abingusgu, machi-e-pabga chogalmal: —¡Pe machi pato nugus!
51 Quando já estava a caminho, os seus servos vieram ao encontro dele, anunciando-lhe que o seu filho estava vivo.
52 Tegin machi-e-pab e-mosmalga chogal: —¡Tegil an weli! ¿Tede an-machide ibi-wachigin wis kadi-kunoni-ade? Tegin e-mosmal e-tummadga chogal: —Sae, ibgin-wachilgwengin, uged pe-machiga akinnoni.
52 Então perguntou a que horas o seu filho havia se sentido melhor. Informaram: — Ontem, à uma hora da tarde a febre o deixou.
53 Tegidgin machi-e-pab wisgud-nad we wachigin Jesús ega chogzhagus: “Pe-machi pato nugus.” Al machi-e-pab Jesúsgin ibzhenonijun, tegin e-negginmalad pel-kwapa Jesúsgin ibzhenonimalmojun.
53 Com isso, o pai reconheceu que aquela era precisamente a hora em que Jesus tinha dito a ele: “O seu filho vai viver.” E ele e toda a sua casa creram.
54 Tenal Jesús Judea-akar Galileaje nonigu, wegin Jesús pato ilabogus immal-taktijulid imagus.
54 Este foi o segundo sinal que Jesus fez, depois de ir da Judeia para a Galileia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.