João 4

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Felisi ezoqam āv giniyogém nqǽgo: Ezoqa kandambá, Yesu-té ginønøzáz, ibøkha iz vøzø̄-etoam. Ndigu ezoqa mø̀ndø-løvubám, ndigu ezoqam, Zion ibøkha iz gezø-etoumam.
1 Quando Jesus soube que os fariseus tinham ouvido dizer que ele fazia e batizava mais discípulos do que João
2 (Geté unimanqatín, Yesu ekezan, ezoqa ibøkha iz etopøteáv. Ekeza paev ezoqam mba zø-etoumám, ibøkha iz.)
2 — se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos —,
3 Yesu nqanek manqat ge-ewag, gimanqatam, ndego Zudia plovins gè-iváv. Yaq ekeza paev ezoqa namba, Gelili plovins-té ginøveséz.
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Yaq nakhoa ndøgo gegeveat, Samalia manqei mokho-té sugu꞉-apát,
4 E era-lhe necessário passar pela região da Samaria.
5 yaq Samalia manqei-te ndøgo, vemiav nøme-te vømø̄fakhaz. Taqa vemiav iz Siká. Manqei ndøgo, ibugukhokhof Zekop tege yo Zosef gembo-etoam, avønín qagoám.
5 Assim, Jesus chegou a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó tinha dado a seu filho José.
6 Ndøgo Zekop-qá ibøkha ozu ndø-ozám. Yaq ande av khøuwa muin ndægo, Yesu gèmbo-ewéz, ge꞉geavun. Yaq ibøkha ozu-té genøwáv, vømø̄qom.
6 Ali ficava o poço de Jacó. Cansado da viagem, Jesus sentou-se junto ao poço. Era por volta do meio-dia.
7 Yaq geqotam ndøgo, Samalia sævam ibøkha takhae-qa ndowáv. Yaq Yesu ndugu sævam gumbo-ein, “Ambá ibøkha qonø-etoamɨ́n. Nǿ-íz.”
7 Nisso veio uma mulher samaritana tirar água. Jesus lhe disse:
8 (Tegi paev ezoqam, vemiav-té ginø-apát. Lou loge nonqo wi-qa ndøzáv.)
8 Pois os seus discípulos tinham ido à cidade comprar alimentos.
9 Yaq ndugu Samalia sævam gundu-qavøiu, “Qo Zu ezoqám. Geté no Samalia sævám. Gekha zapâ, no ibøkha manqat nqoqonø-manqate?” Ndugu nqanek manqat gu-ein, zapa ndǿgo: Zu ezoqam neka Samalia ezoqam, tøkuatáv.
9 Então a mulher samaritana perguntou a Jesus: — Como, sendo o senhor um judeu, pede água a mim, que sou mulher samaritana? Ela disse isso porque os judeus não se dão com os samaritanos.
10 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Qo amba Mbumbukiam-qa etoam matev toqote-qateqɨn, neka voqotē-qateqɨn, ngenek gekha ezoqām, qo ibøkha manqat ngeqa-manqate, yaq qo ambá qombo-viamɨ́n, yaq ngenek ambá khandi ibøkha qa-etoamɨ́n.”
10 Jesus respondeu:
11 Yaq ndugu sævam gumbo-qavøiu, “Khanánqa. Qo ibøkha takhayam nonqo mbaín neka ibøkha nqanek mø̀ndøsiná. Qámbá ndøndovaev. Gê, qo gekham-tē qoqótakhā, nandav khandi ibøkha?
11 Ao que a mulher respondeu: — O senhor não tem balde e o poço é fundo. De onde vai conseguir essa água viva?
12 Nqanek ibøkha ozu, nigi atanakha-zapa Zekop ni-etoám. Ndego nqanek ibøkha ekezan ndølogám, tegi nakheis neka tegi søvakha gigiap nanak namba. Yaq gê, qo ndego Zekop qóløvu?”
12 Por acaso o senhor é maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, assim como os seus filhos e o seu gado?
13 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Gekha ezoqām ndego, nqanek ibøkha te-izumat, ndego ibøkha naq nango ndø̀mbopáp.
13 Jesus respondeu:
14 Geté gekha ezoqām ndego, nqanek ibøkha te-iz, no tæmbo-etoam, ndego ibøkha naq nango gembópapák. Geté nqanek ibøkha, no tæmbo-etoam, te mokho-te andé kea kumbutøve me mé꞉goát. Yaq ndøgo oskia ndómbatát, neka khandi miavmiav vømbó-etoām.”
14 mas aquele que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede. Pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Yaq ndugu sævam gundu-qavøiu, “Khanánqa. Nandav ibøkha nandoqote-manqate, gènø-etoám. Yaq no ibøkha naq nango genǿpapák, neka no ibøkha takhaemav tàbategó, nqanek ibøkha ozu-te.”
15 A mulher lhe disse: — Senhor, quero que me dê essa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Yaq Yesu gumbo-ein, “Qanimáv. Vø̀khæqáv, qeivis vømøndō-khato.”
16 Jesus disse:
17 Yaq ndugu gundu-qavøiu, “No anganeam mbaín.”
17 Ao que a mulher respondeu: — Não tenho marido. Então Jesus disse:
18 Qo angana fáev, qoqozø-qonumat. Yaq ndego anganeam, qo ndakin namba nandoqote-yage, ndego uni qeivis-ín mbá. Manqat ndøgo, qoqo-ein, unimanqatín.”
18 Porque já teve cinco, e esse que agora tem não é seu marido. O que você disse é verdade.
19 Yaq sævam gundu-ein, “Khanánqa. No ndakin mø̀tenøtén, qo Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám.
19 A mulher então lhe disse: — Agora eu sei que o senhor é um profeta!
20 Nigi Samalia atanakha-zapazapa-za, Mbumbukiam-qa iz, ta olol-te nqánek gimbo-eqatám. Geté zo Zu ezoqam, āv qazøte-manqaté nqǽgo, ‘Ezoqa Mbumbukiam-qa iz, Zelusalem taon-te mbá giabe-eqawát.’”
20 Nossos pais adoravam neste monte, mas vocês dizem que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Yaq Yesu gumbo-ein, “Ngólam! Noqa manqat vø̀-unimanqatín. Khøuwa nqâgeáv. Yaq ta khøuwa-te ndøgo, zo nqanek olol-te o Zelusalem taon-te zóqavigák, Tat-qa iz vozomǿ-eqanēm.
21 Jesus respondeu:
22 Zo Samalia ezoqam zøtezateáv, zo gekha ezoqam-qā iz zō-eqawat. Geté ni Zu ezoqam mø̀tinøtén, gekha ezoqam-qā iz nī-eqawat. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa ezoqa khandi꞉zat matev, Zu ezoqam-té qando-okhó.
22 Vocês adoram o que não conhecem; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Geté khøuwa nqágeav. Unimanqatín. Khøuwa mø̀ndø-fakház. Yaq gekha ezoqām ndigu, Tat-qa iz uni ti꞉-eqatat, ndigu Nqova Mbomambaqape mokho-té neka unimanqatin-té ginǿ-eqatát. Mbumbukiam-qa iz eqawat ezoqam eqeieqei av ngí꞉gu. Tat ezoqam av ngí꞉gu gezøvawét.
23 Mas vem a hora — e já chegou — em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade. Porque são esses que o Pai procura para seus adoradores.
24 Mbumbukiam ndego Nqová. Gekha ezoqām ndigu, Mbumbukiam-qa iz ti-eqatat, ndigu Nqova Mbomambaqape mokho-té neka unimanqatin-té giabenø-eqawát.”
24 Deus é Espírito, e é necessário que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Yaq ndugu sævam gundu-ein, “No mø̀tenøtén, Mesaya ndø̀fakhán, ndego Keliso ndimbo-akhayam. Yaq tefakhan, ndego ni matev ate nqægo génømendimát.”
25 A mulher respondeu: — Eu sei que virá o Messias, chamado Cristo. Quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No nándev, ndakin manqat ngeqa-manqate.” Yesu ibøkha ozu-te, Samalia sævam namba, manqa gimanqatam|alt="LB" src="BA03029BW.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="4:26"
26 Então Jesus disse:
27 Yesu ndugu Samalia sævam namba, ate av-té manqat gi꞉manqatam, yaq ekeza paev ezoqam tīnø̄fākhāz. Yaq ndigu nqova zøndáf, gi-ometam, ngunuk sævam namba manqat gimanqatam. Geté ndigu ezoqa kopo, manqat einiáv te-te, av nqægo, “Gekhā qápoev, tu-te?” ó “Gekha zapâ, nandu manqat namba ndoqotē-manqatet?” Mbaín.
27 Naquele momento, chegaram os discípulos de Jesus e se admiraram ao vê-lo falando com uma mulher. Mas nenhum deles perguntou: “O que você está querendo?” Ou: “Por que o senhor está falando com ela?”
28 Yaq ndugu sævam, tuqa ibøkha takhayam nonqo sège-iváv. Yaq taon-té gunøwáv, ezoqa vømøzø̄-ein,
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse ao povo:
29 “Zøtøndézāv. Ezoqa zó-ometám. Ndego no matev ate qægoam, qæmatønumam, sègenø-vøndazát. Éisa, ndego Mesayâ, penømakhaya?”
29 — Venham comigo e vejam um homem que me disse tudo o que eu já fiz. Não seria ele, por acaso, o Cristo?
30 Yaq ndigu até gindigonem, taon vø̄-ivøvem, Yesu-te sasa ndøzav.
30 Então saíram da cidade e foram até onde Jesus estava.
31 Ndugu sævam gui-ewawam, Yesu-gi paev ezoqam āv gimbøe-pouwém nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Lou mòqológ.”
31 Enquanto isso, os discípulos pediam a Jesus, dizendo: — Mestre, coma!
32 Geté Yesu gezø-qavøiu, “No lou nqanø̂gó, tælog. Geté ta lou ndøgo, zo zøtezateáv.”
32 Mas ele lhes disse:
33 Yaq tegi paev ezoqam, ekeza mokho-mba gibond, “Éisa? Ezoqa lou pømbøé-ndapavun-a?”
33 Então os discípulos começaram a dizer entre si: — Será que alguém lhe trouxe algo para comer?
34 Yaq Yesu gezø-ein, “Noqa lou nqánek: No teqá poev matev nógó, ndego ma gende-khofotan, neka teqa sasae vǿekhōu, ma genømbe-etoam.
34 Jesus lhes declarou:
35 Zo āv qazøte-manqatatún nqǽgo, ‘Løvøyak foa mba mu꞉yozá. Yaq avøe zindúpeá.’ Geté no nqazǿ-manqate: Gèqeiví. Avøe gigiap mø̀ndømu-umiá. Kopømbá. Zotøndó-peá.
35 Vocês não dizem que ainda faltam quatro meses até a colheita? Eu, porém, lhes digo: Levantem os olhos e vejam os campos, pois estão maduros para a colheita.
36 Unimanqatín. Até ndakín-a, sasae ezoqam avøe gigiap ndøpe꞉tét, neka yaq-fia ndīndāpēt. Ta avøe gigiap ndøgo, ndipewat, ndøgo ezoqám. Yaq ndigu khandi miavmiav mǿndapém. Yaq ezoqa ndigu vǿ-ogeakhāt-a, vøndó-peanēm, ndigu khanakhanakh sugumú-ndapém.
36 Quem colhe recebe desde já a recompensa e ajunta o seu fruto para a vida eterna, para que se alegrem ao mesmo tempo o que semeia e o que colhe.
37 Taqa yaq-te, nqanek manqat unimanqatín, ezoqa av gi꞉manqatatun nqægo: Ezoqa nøme gè-ogeakhɨ́n, neka ezoqa nøme vøndō-peaɨn.
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: “Um é o que semeia, outro é o que colhe.”
38 No zo avøe gigiap pewat nonqo nokhofotáz. Ta avøe ndøgo, zo zøkezan ogekhæáv. Ezoqa vini ndø-ogeákh. Zo nango nangó sozotø-peaɨ́n.”
38 Eu os enviei a colher o que vocês não semearam; outros trabalharam, e vocês aproveitaram o trabalho deles.
39 Ta taon-te ndøgo, Samalia ezoqa kopoáv, Yesu gè-unimanqatiním. Ndigu tini-unimanqatiním ndǿgo, sævam av guzømbe-ein nqægo, “Ndego no matev ate qægoam, qæmatønumam, sègenø-vøndazát.”
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram em Jesus, por causa do testemunho da mulher, que tinha dito: “Ele me disse tudo o que eu já fiz.”
40 Yaq ndigu Samalia ezoqam, te-te gifakhaz, āv gimbøe-viømém nqǽgo, “Elavøqase vø̀khæqóm nqanek, ni-te.” Yaq Yesu namba me꞉sokhoám. Khøuwa menás.
40 Quando, pois, os samaritanos foram até Jesus, pediram-lhe que permanecesse com eles; e Jesus ficou ali dois dias.
41 Yaq Yesu ge꞉zømesimam, ezoqa kopoav nøme mba mo꞉-unimanqatiním.
41 Muitos outros creram nele, por causa da palavra de Jesus.
42 Yaq ndigu, ndugu sævam āv gimbøe-einím nqǽgo, “Ni ndakin ambá ta-mba ndø̄go tøti-unimanqatinīm, manqat ndøgo, qo qoqonimbi-ein. Geté ni manqat nikezan nimboyogém neka ni mø̀tinøtén, ngenek unimanqatín manqei-qape ezoqam-gé khandi etoam ezoqám.”
42 E diziam à mulher: — Agora não é mais por causa do que você falou que nós cremos, mas porque nós mesmos ouvimos, e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Yesu khøuwa menas gumukhoub, Samalia manqei-te geqotam, gewav, yaq nakhoa até gegeveát, atema Gelili plovins-te.
43 Passados dois dias, Jesus saiu dali e foi para a Galileia.
44 (Yesu bugukhokhof ekezan, manqat āv gene-eín nqǽgo, “Ekeza manqei-te, ezoqa Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam vizupáv.”)
44 Porque o próprio Jesus testemunhou que um profeta não tem honra na sua própria terra.
45 Geté Yesu ndakin Gelili plovins-te gemøfakhan, ndigu khanakhanakh mbogoném. Zapa ndǿgo, Yesu Pasova khøuwa kandambaqape-te, Zelusalem taon-te gegoam, até ndigú-a, mø̀ndøgoám ndøgo, neka teqa matev ate qægoam vø̄qeivim, ndøgo gematønumam.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que Jesus tinha feito em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Yaq Gelili plovins-te ndøgo, ndego nqawa Keina vemiav-té gemøwáv. Ta vemiav ndǿgo, ibugukhokhof ibøkha ge-enend, vømø̄-waen. Ta khøuwa-te ndøgo, Kapenaum taon-te, gaman ezoqam mø̀ndøqotám. Tege yo, enqoni kandambaqape ndøqeív.
46 Jesus foi outra vez a Caná da Galileia, onde tinha transformado água em vinho. E havia ali um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Yaq ndego eve, ge-ewag av nqægo, Yesu Zudia plovins mø̀ndø-ivāv, yaq Gelili plovins-tē gegō, ndego tenøwáv ndǿgo, vømømbō-ein, “Ambá Kapenaum taon-tē qotøndo-qavɨ̄n. Noge yo qomǿ-khakheinøvém. Ndego avønín é-ndønaním.”
47 Quando ouviu dizer que Jesus tinha vindo da Judeia para a Galileia, foi até ele e pediu-lhe que fosse curar o seu filho, que estava morrendo.
48 Yaq Yesu gembo-ein, “Zo umingiap matev qeivi-qa mba zogó. Geté zo qeiviav tøgoat, zo no zó-unimanqatinimák.”
48 Então Jesus lhe disse:
49 Geté ndego gaman ezoqam gendo-qavøiu, “Khanánqa. Vø̀ndoqáv! Soqaín ndøgo, noge yo é-ndo꞉naním.”
49 O oficial pediu mais uma vez: — Senhor, venha, antes que o meu filho morra!
50 Yaq Yesu gembo-ein, “Qanimáv. Qo vø̀qáv. Qoge yo géyagét.”
50 Jesus respondeu: O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Ndego ate av-té ge꞉mat, yaq nakhoa livin-te ndøugu, tegi sasae ezoqam ndozáv, vømbō-einim, “Qoge yo, enqoni mø̀ndømbo-navøém. Gèyagét.”
51 Quando já estava a caminho, os seus servos vieram ao encontro dele, anunciando-lhe que o seu filho estava vivo.
52 Yaq ndego gezøbevap, “Gê, enqoni gekha khøuwa iz-tē qanømbó-navøem?”
52 Então perguntou a que horas o seu filho havia se sentido melhor. Informaram: — Ontem, à uma hora da tarde a febre o deixou.
53 Yaq ndego eve tenø-matøvém ndǿgo. Tege yo gekhandi꞉v, até ta khøuwa iz-té ndǿgo, Yesu manqat gembo-ein, av nqægo, “Qoge yo gēyagēt.” Yaq ndego, ekeza ezoqa namba ate gi꞉goam, khoev-te gimboyagam, tini-unimanqatiním ndǿgo.
53 Com isso, o pai reconheceu que aquela era precisamente a hora em que Jesus tinha dito a ele: “O seu filho vai viver.” E ele e toda a sua casa creram.
54 Yesu Zudia plovins gende-ivav, Gelili plovins-te ge-okhoam, yaq umingiap matev gematanam, ta manqei-te ndøgo, ndakin gèmbo-menás.
54 Este foi o segundo sinal que Jesus fez, depois de ir da Judeia para a Galileia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.