João 4

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Felisi ezoqam āv giniyogém nqǽgo: Ezoqa kandambá, Yesu-té ginønøzáz, ibøkha iz vøzø̄-etoam. Ndigu ezoqa mø̀ndø-løvubám, ndigu ezoqam, Zion ibøkha iz gezø-etoumam.
1 Quando, pois, o Senhor veio a saber que os fariseus tinham ouvido dizer que ele, Jesus, fazia e batizava mais discípulos que João
2 (Geté unimanqatín, Yesu ekezan, ezoqa ibøkha iz etopøteáv. Ekeza paev ezoqam mba zø-etoumám, ibøkha iz.)
2 (se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos),
3 Yesu nqanek manqat ge-ewag, gimanqatam, ndego Zudia plovins gè-iváv. Yaq ekeza paev ezoqa namba, Gelili plovins-té ginøveséz.
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Yaq nakhoa ndøgo gegeveat, Samalia manqei mokho-té sugu꞉-apát,
4 E era-lhe necessário atravessar a província de Samaria.
5 yaq Samalia manqei-te ndøgo, vemiav nøme-te vømø̄fakhaz. Taqa vemiav iz Siká. Manqei ndøgo, ibugukhokhof Zekop tege yo Zosef gembo-etoam, avønín qagoám.
5 Chegou, pois, a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó dera a seu filho José.
6 Ndøgo Zekop-qá ibøkha ozu ndø-ozám. Yaq ande av khøuwa muin ndægo, Yesu gèmbo-ewéz, ge꞉geavun. Yaq ibøkha ozu-té genøwáv, vømø̄qom.
6 Estava ali a fonte de Jacó. Cansado da viagem, assentara-se Jesus junto à fonte, por volta da hora sexta.
7 Yaq geqotam ndøgo, Samalia sævam ibøkha takhae-qa ndowáv. Yaq Yesu ndugu sævam gumbo-ein, “Ambá ibøkha qonø-etoamɨ́n. Nǿ-íz.”
7 Nisto, veio uma mulher samaritana tirar água. Disse-lhe Jesus: Dá-me de beber.
8 (Tegi paev ezoqam, vemiav-té ginø-apát. Lou loge nonqo wi-qa ndøzáv.)
8 Pois seus discípulos tinham ido à cidade para comprar alimentos.
9 Yaq ndugu Samalia sævam gundu-qavøiu, “Qo Zu ezoqám. Geté no Samalia sævám. Gekha zapâ, no ibøkha manqat nqoqonø-manqate?” Ndugu nqanek manqat gu-ein, zapa ndǿgo: Zu ezoqam neka Samalia ezoqam, tøkuatáv.
9 Então, lhe disse a mulher samaritana: Como, sendo tu judeu, pedes de beber a mim, que sou mulher samaritana (porque os judeus não se dão com os samaritanos )?
10 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Qo amba Mbumbukiam-qa etoam matev toqote-qateqɨn, neka voqotē-qateqɨn, ngenek gekha ezoqām, qo ibøkha manqat ngeqa-manqate, yaq qo ambá qombo-viamɨ́n, yaq ngenek ambá khandi ibøkha qa-etoamɨ́n.”
10 Replicou-lhe Jesus: Se conheceras o dom de Deus e quem é o que te pede: dá-me de beber, tu lhe pedirias, e ele te daria água viva.
11 Yaq ndugu sævam gumbo-qavøiu, “Khanánqa. Qo ibøkha takhayam nonqo mbaín neka ibøkha nqanek mø̀ndøsiná. Qámbá ndøndovaev. Gê, qo gekham-tē qoqótakhā, nandav khandi ibøkha?
11 Respondeu-lhe ela: Senhor, tu não tens com que a tirar, e o poço é fundo; onde, pois, tens a água viva?
12 Nqanek ibøkha ozu, nigi atanakha-zapa Zekop ni-etoám. Ndego nqanek ibøkha ekezan ndølogám, tegi nakheis neka tegi søvakha gigiap nanak namba. Yaq gê, qo ndego Zekop qóløvu?”
12 És tu, porventura, maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, e, bem assim, seus filhos, e seu gado?
13 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Gekha ezoqām ndego, nqanek ibøkha te-izumat, ndego ibøkha naq nango ndø̀mbopáp.
13 Afirmou-lhe Jesus: Quem beber desta água tornará a ter sede;
14 Geté gekha ezoqām ndego, nqanek ibøkha te-iz, no tæmbo-etoam, ndego ibøkha naq nango gembópapák. Geté nqanek ibøkha, no tæmbo-etoam, te mokho-te andé kea kumbutøve me mé꞉goát. Yaq ndøgo oskia ndómbatát, neka khandi miavmiav vømbó-etoām.”
14 aquele, porém, que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede; pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Yaq ndugu sævam gundu-qavøiu, “Khanánqa. Nandav ibøkha nandoqote-manqate, gènø-etoám. Yaq no ibøkha naq nango genǿpapák, neka no ibøkha takhaemav tàbategó, nqanek ibøkha ozu-te.”
15 Disse-lhe a mulher: Senhor, dá-me dessa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Yaq Yesu gumbo-ein, “Qanimáv. Vø̀khæqáv, qeivis vømøndō-khato.”
16 Disse-lhe Jesus: Vai, chama teu marido e vem cá;
17 Yaq ndugu gundu-qavøiu, “No anganeam mbaín.”
17 ao que lhe respondeu a mulher: Não tenho marido. Replicou-lhe Jesus: Bem disseste, não tenho marido;
18 Qo angana fáev, qoqozø-qonumat. Yaq ndego anganeam, qo ndakin namba nandoqote-yage, ndego uni qeivis-ín mbá. Manqat ndøgo, qoqo-ein, unimanqatín.”
18 porque cinco maridos já tiveste, e esse que agora tens não é teu marido; isto disseste com verdade.
19 Yaq sævam gundu-ein, “Khanánqa. No ndakin mø̀tenøtén, qo Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám.
19 Senhor, disse-lhe a mulher, vejo que tu és profeta.
20 Nigi Samalia atanakha-zapazapa-za, Mbumbukiam-qa iz, ta olol-te nqánek gimbo-eqatám. Geté zo Zu ezoqam, āv qazøte-manqaté nqǽgo, ‘Ezoqa Mbumbukiam-qa iz, Zelusalem taon-te mbá giabe-eqawát.’”
20 Nossos pais adoravam neste monte; vós, entretanto, dizeis que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Yaq Yesu gumbo-ein, “Ngólam! Noqa manqat vø̀-unimanqatín. Khøuwa nqâgeáv. Yaq ta khøuwa-te ndøgo, zo nqanek olol-te o Zelusalem taon-te zóqavigák, Tat-qa iz vozomǿ-eqanēm.
21 Disse-lhe Jesus: Mulher, podes crer-me que a hora vem, quando nem neste monte, nem em Jerusalém adorareis o Pai.
22 Zo Samalia ezoqam zøtezateáv, zo gekha ezoqam-qā iz zō-eqawat. Geté ni Zu ezoqam mø̀tinøtén, gekha ezoqam-qā iz nī-eqawat. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa ezoqa khandi꞉zat matev, Zu ezoqam-té qando-okhó.
22 Vós adorais o que não conheceis; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Geté khøuwa nqágeav. Unimanqatín. Khøuwa mø̀ndø-fakház. Yaq gekha ezoqām ndigu, Tat-qa iz uni ti꞉-eqatat, ndigu Nqova Mbomambaqape mokho-té neka unimanqatin-té ginǿ-eqatát. Mbumbukiam-qa iz eqawat ezoqam eqeieqei av ngí꞉gu. Tat ezoqam av ngí꞉gu gezøvawét.
23 Mas vem a hora e já chegou, em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade; porque são estes que o Pai procura para seus adoradores.
24 Mbumbukiam ndego Nqová. Gekha ezoqām ndigu, Mbumbukiam-qa iz ti-eqatat, ndigu Nqova Mbomambaqape mokho-té neka unimanqatin-té giabenø-eqawát.”
24 Deus é espírito; e importa que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Yaq ndugu sævam gundu-ein, “No mø̀tenøtén, Mesaya ndø̀fakhán, ndego Keliso ndimbo-akhayam. Yaq tefakhan, ndego ni matev ate nqægo génømendimát.”
25 Eu sei, respondeu a mulher, que há de vir o Messias, chamado Cristo; quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No nándev, ndakin manqat ngeqa-manqate.” Yesu ibøkha ozu-te, Samalia sævam namba, manqa gimanqatam|alt="LB" src="BA03029BW.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="4:26"
26 Disse-lhe Jesus: Eu o sou, eu que falo contigo.
27 Yesu ndugu Samalia sævam namba, ate av-té manqat gi꞉manqatam, yaq ekeza paev ezoqam tīnø̄fākhāz. Yaq ndigu nqova zøndáf, gi-ometam, ngunuk sævam namba manqat gimanqatam. Geté ndigu ezoqa kopo, manqat einiáv te-te, av nqægo, “Gekhā qápoev, tu-te?” ó “Gekha zapâ, nandu manqat namba ndoqotē-manqatet?” Mbaín.
27 Neste ponto, chegaram os seus discípulos e se admiraram de que estivesse falando com uma mulher; todavia, nenhum lhe disse: Que perguntas? Ou: Por que falas com ela?
28 Yaq ndugu sævam, tuqa ibøkha takhayam nonqo sège-iváv. Yaq taon-té gunøwáv, ezoqa vømøzø̄-ein,
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse àqueles homens:
29 “Zøtøndézāv. Ezoqa zó-ometám. Ndego no matev ate qægoam, qæmatønumam, sègenø-vøndazát. Éisa, ndego Mesayâ, penømakhaya?”
29 Vinde comigo e vede um homem que me disse tudo quanto tenho feito. Será este, porventura, o Cristo?!
30 Yaq ndigu até gindigonem, taon vø̄-ivøvem, Yesu-te sasa ndøzav.
30 Saíram, pois, da cidade e vieram ter com ele.
31 Ndugu sævam gui-ewawam, Yesu-gi paev ezoqam āv gimbøe-pouwém nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Lou mòqológ.”
31 Nesse ínterim, os discípulos lhe rogavam, dizendo: Mestre, come!
32 Geté Yesu gezø-qavøiu, “No lou nqanø̂gó, tælog. Geté ta lou ndøgo, zo zøtezateáv.”
32 Mas ele lhes disse: Uma comida tenho para comer, que vós não conheceis.
33 Yaq tegi paev ezoqam, ekeza mokho-mba gibond, “Éisa? Ezoqa lou pømbøé-ndapavun-a?”
33 Diziam, então, os discípulos uns aos outros: Ter-lhe-ia, porventura, alguém trazido o que comer?
34 Yaq Yesu gezø-ein, “Noqa lou nqánek: No teqá poev matev nógó, ndego ma gende-khofotan, neka teqa sasae vǿekhōu, ma genømbe-etoam.
34 Disse-lhes Jesus: A minha comida consiste em fazer a vontade daquele que me enviou e realizar a sua obra.
35 Zo āv qazøte-manqatatún nqǽgo, ‘Løvøyak foa mba mu꞉yozá. Yaq avøe zindúpeá.’ Geté no nqazǿ-manqate: Gèqeiví. Avøe gigiap mø̀ndømu-umiá. Kopømbá. Zotøndó-peá.
35 Não dizeis vós que ainda há quatro meses até à ceifa? Eu, porém, vos digo: erguei os olhos e vede os campos, pois já branquejam para a ceifa.
36 Unimanqatín. Até ndakín-a, sasae ezoqam avøe gigiap ndøpe꞉tét, neka yaq-fia ndīndāpēt. Ta avøe gigiap ndøgo, ndipewat, ndøgo ezoqám. Yaq ndigu khandi miavmiav mǿndapém. Yaq ezoqa ndigu vǿ-ogeakhāt-a, vøndó-peanēm, ndigu khanakhanakh sugumú-ndapém.
36 O ceifeiro recebe desde já a recompensa e entesoura o seu fruto para a vida eterna; e, dessarte, se alegram tanto o semeador como o ceifeiro.
37 Taqa yaq-te, nqanek manqat unimanqatín, ezoqa av gi꞉manqatatun nqægo: Ezoqa nøme gè-ogeakhɨ́n, neka ezoqa nøme vøndō-peaɨn.
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: Um é o semeador, e outro é o ceifeiro.
38 No zo avøe gigiap pewat nonqo nokhofotáz. Ta avøe ndøgo, zo zøkezan ogekhæáv. Ezoqa vini ndø-ogeákh. Zo nango nangó sozotø-peaɨ́n.”
38 Eu vos enviei para ceifar o que não semeastes; outros trabalharam, e vós entrastes no seu trabalho.
39 Ta taon-te ndøgo, Samalia ezoqa kopoáv, Yesu gè-unimanqatiním. Ndigu tini-unimanqatiním ndǿgo, sævam av guzømbe-ein nqægo, “Ndego no matev ate qægoam, qæmatønumam, sègenø-vøndazát.”
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram nele, em virtude do testemunho da mulher, que anunciara: Ele me disse tudo quanto tenho feito.
40 Yaq ndigu Samalia ezoqam, te-te gifakhaz, āv gimbøe-viømém nqǽgo, “Elavøqase vø̀khæqóm nqanek, ni-te.” Yaq Yesu namba me꞉sokhoám. Khøuwa menás.
40 Vindo, pois, os samaritanos ter com Jesus, pediam-lhe que permanecesse com eles; e ficou ali dois dias.
41 Yaq Yesu ge꞉zømesimam, ezoqa kopoav nøme mba mo꞉-unimanqatiním.
41 Muitos outros creram nele, por causa da sua palavra,
42 Yaq ndigu, ndugu sævam āv gimbøe-einím nqǽgo, “Ni ndakin ambá ta-mba ndø̄go tøti-unimanqatinīm, manqat ndøgo, qo qoqonimbi-ein. Geté ni manqat nikezan nimboyogém neka ni mø̀tinøtén, ngenek unimanqatín manqei-qape ezoqam-gé khandi etoam ezoqám.”
42 e diziam à mulher: Já agora não é pelo que disseste que nós cremos; mas porque nós mesmos temos ouvido e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Yesu khøuwa menas gumukhoub, Samalia manqei-te geqotam, gewav, yaq nakhoa até gegeveát, atema Gelili plovins-te.
43 Passados dois dias, partiu dali para a Galileia.
44 (Yesu bugukhokhof ekezan, manqat āv gene-eín nqǽgo, “Ekeza manqei-te, ezoqa Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam vizupáv.”)
44 Porque o mesmo Jesus testemunhou que um profeta não tem honras na sua própria terra.
45 Geté Yesu ndakin Gelili plovins-te gemøfakhan, ndigu khanakhanakh mbogoném. Zapa ndǿgo, Yesu Pasova khøuwa kandambaqape-te, Zelusalem taon-te gegoam, até ndigú-a, mø̀ndøgoám ndøgo, neka teqa matev ate qægoam vø̄qeivim, ndøgo gematønumam.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que ele fizera em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Yaq Gelili plovins-te ndøgo, ndego nqawa Keina vemiav-té gemøwáv. Ta vemiav ndǿgo, ibugukhokhof ibøkha ge-enend, vømø̄-waen. Ta khøuwa-te ndøgo, Kapenaum taon-te, gaman ezoqam mø̀ndøqotám. Tege yo, enqoni kandambaqape ndøqeív.
46 Dirigiu-se, de novo, a Caná da Galileia, onde da água fizera vinho. Ora, havia um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Yaq ndego eve, ge-ewag av nqægo, Yesu Zudia plovins mø̀ndø-ivāv, yaq Gelili plovins-tē gegō, ndego tenøwáv ndǿgo, vømømbō-ein, “Ambá Kapenaum taon-tē qotøndo-qavɨ̄n. Noge yo qomǿ-khakheinøvém. Ndego avønín é-ndønaním.”
47 Tendo ouvido dizer que Jesus viera da Judeia para a Galileia, foi ter com ele e lhe rogou que descesse para curar seu filho, que estava à morte.
48 Yaq Yesu gembo-ein, “Zo umingiap matev qeivi-qa mba zogó. Geté zo qeiviav tøgoat, zo no zó-unimanqatinimák.”
48 Então, Jesus lhe disse: Se, porventura, não virdes sinais e prodígios, de modo nenhum crereis.
49 Geté ndego gaman ezoqam gendo-qavøiu, “Khanánqa. Vø̀ndoqáv! Soqaín ndøgo, noge yo é-ndo꞉naním.”
49 Rogou-lhe o oficial: Senhor, desce, antes que meu filho morra.
50 Yaq Yesu gembo-ein, “Qanimáv. Qo vø̀qáv. Qoge yo géyagét.”
50 Vai, disse-lhe Jesus; teu filho vive. O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Ndego ate av-té ge꞉mat, yaq nakhoa livin-te ndøugu, tegi sasae ezoqam ndozáv, vømbō-einim, “Qoge yo, enqoni mø̀ndømbo-navøém. Gèyagét.”
51 Já ele descia, quando os seus servos lhe vieram ao encontro, anunciando-lhe que o seu filho vivia.
52 Yaq ndego gezøbevap, “Gê, enqoni gekha khøuwa iz-tē qanømbó-navøem?”
52 Então, indagou deles a que hora o seu filho se sentira melhor. Informaram: Ontem, à hora sétima a febre o deixou.
53 Yaq ndego eve tenø-matøvém ndǿgo. Tege yo gekhandi꞉v, até ta khøuwa iz-té ndǿgo, Yesu manqat gembo-ein, av nqægo, “Qoge yo gēyagēt.” Yaq ndego, ekeza ezoqa namba ate gi꞉goam, khoev-te gimboyagam, tini-unimanqatiním ndǿgo.
53 Com isto, reconheceu o pai ser aquela precisamente a hora em que Jesus lhe dissera: Teu filho vive; e creu ele e toda a sua casa.
54 Yesu Zudia plovins gende-ivav, Gelili plovins-te ge-okhoam, yaq umingiap matev gematanam, ta manqei-te ndøgo, ndakin gèmbo-menás.
54 Foi este o segundo sinal que fez Jesus, depois de vir da Judeia para a Galileia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.