João 4
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs AAI
1 Felisi ezoqam āv giniyogém nqǽgo: Ezoqa kandambá, Yesu-té ginønøzáz, ibøkha iz vøzø̄-etoam. Ndigu ezoqa mø̀ndø-løvubám, ndigu ezoqam, Zion ibøkha iz gezø-etoumam.
1 Pharisee hinowar Jesu i bigegesairih naatu John natabir ana bai’ufununayah moumurih na’in bapataito ebitih,
2 (Geté unimanqatín, Yesu ekezan, ezoqa ibøkha iz etopøteáv. Ekeza paev ezoqam mba zø-etoumám, ibøkha iz.)
2 turobe iti i men Jesu bapataito ebitih, baise i ana bai’ufununayah.
3 Yesu nqanek manqat ge-ewag, gimanqatam, ndego Zudia plovins gè-iváv. Yaq ekeza paev ezoqa namba, Gelili plovins-té ginøveséz.
3 Anamaramaim Jesu, i Judea ihamiy naatu matabir maiye in Galilee.
4 Yaq nakhoa ndøgo gegeveat, Samalia manqei mokho-té sugu꞉-apát,
4 Boun ana remoramaim i boro Samaria wanawanan narun nan.
5 yaq Samalia manqei-te ndøgo, vemiav nøme-te vømø̄fakhaz. Taqa vemiav iz Siká. Manqei ndøgo, ibugukhokhof Zekop tege yo Zosef gembo-etoam, avønín qagoám.
5 Imih i Samaria bar merar wabin Sychar tit, Jacob ana me kamar i natun Joseph bitin i sisibinamaim.
6 Ndøgo Zekop-qá ibøkha ozu ndø-ozám. Yaq ande av khøuwa muin ndægo, Yesu gèmbo-ewéz, ge꞉geavun. Yaq ibøkha ozu-té genøwáv, vømø̄qom.
6 Jacob ana harew karakar i nati’imaim, naatu Jesu ef nan hahar, karakar sisibin mara’at ma. Nati i ouyit.
7 Yaq geqotam ndøgo, Samalia sævam ibøkha takhae-qa ndowáv. Yaq Yesu ndugu sævam gumbo-ein, “Ambá ibøkha qonø-etoamɨ́n. Nǿ-íz.”
7 Samaria babin harew huninamih nan anamaramaim, Jesu babin isan eo, “Karam harew ititu atatom?Jesus Samaritan babin hairi tibidudur|alt="Jesus talking to Samaritan woman" src="CN01674B.TIF" size="col" loc="Jhn 4.7" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="4.7"
8 (Tegi paev ezoqam, vemiav-té ginø-apát. Lou loge nonqo wi-qa ndøzáv.)
8 I ana bai’ufununayah hin bar merar bay tobonamih.
9 Yaq ndugu Samalia sævam gundu-qavøiu, “Qo Zu ezoqám. Geté no Samalia sævám. Gekha zapâ, no ibøkha manqat nqoqonø-manqate?” Ndugu nqanek manqat gu-ein, zapa ndǿgo: Zu ezoqam neka Samalia ezoqam, tøkuatáv.
9 Samaria babin Jesu isan eo, “O i Jew naatu ayu i Samaria babin. Mi’itube ayu isou harewamih kufefefeyan?” (Jew hai naukwat, o hai kerowas boro men Samaria bairi hinafaram hinaa hinatom.)
10 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Qo amba Mbumbukiam-qa etoam matev toqote-qateqɨn, neka voqotē-qateqɨn, ngenek gekha ezoqām, qo ibøkha manqat ngeqa-manqate, yaq qo ambá qombo-viamɨ́n, yaq ngenek ambá khandi ibøkha qa-etoamɨ́n.”
10 Jesu, babin isan iya’afut eo, “O God ana siwar itasoso’ob na’at yait o isa harew tomamih efefeyan, o boro itibatiy i boro yawas ana harew tit itatom”.
11 Yaq ndugu sævam gumbo-qavøiu, “Khanánqa. Qo ibøkha takhayam nonqo mbaín neka ibøkha nqanek mø̀ndøsiná. Qámbá ndøndovaev. Gê, qo gekham-tē qoqótakhā, nandav khandi ibøkha?
11 Babin eo, “Aro, o taratarfuruwen men ibai ina naatu karakar ana sou i manin na’in ra’iy in. Karakar menatanamaim boro iti yawas ana harew inab?
12 Nqanek ibøkha ozu, nigi atanakha-zapa Zekop ni-etoám. Ndego nqanek ibøkha ekezan ndølogám, tegi nakheis neka tegi søvakha gigiap nanak namba. Yaq gê, qo ndego Zekop qóløvu?”
12 Iti karakar i aki agir Jacob kair imaim ma tomatom, naatu ana haru ana for ouman. Iti karakar aki iti. O taiyuw ku’o’o, o Jacob inatabir?
13 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Gekha ezoqām ndego, nqanek ibøkha te-izumat, ndego ibøkha naq nango ndø̀mbopáp.
13 Jesu iya’afut eo, “Orot babin etei iti harew natomatom boro sikan namamah maiye,
14 Geté gekha ezoqām ndego, nqanek ibøkha te-iz, no tæmbo-etoam, ndego ibøkha naq nango gembópapák. Geté nqanek ibøkha, no tæmbo-etoam, te mokho-te andé kea kumbutøve me mé꞉goát. Yaq ndøgo oskia ndómbatát, neka khandi miavmiav vømbó-etoām.”
14 baise yait ayu harew anitin natomatom boro men sikan namamah. Naatu harew nati ayu anabitin boro wanawananamaim harew buruburur namatar. Naatu yawas’anaharew imaim na’in nitin, naatu yawas wanatowan nab.
15 Yaq ndugu sævam gundu-qavøiu, “Khanánqa. Nandav ibøkha nandoqote-manqate, gènø-etoám. Yaq no ibøkha naq nango genǿpapák, neka no ibøkha takhaemav tàbategó, nqanek ibøkha ozu-te.”
15 Babin Jesu isan eo,” Aro, harew nati ayu kwiti saise ayu men sikou namamaa nan naatu men mar etei iti’imaim harew huninamih anan.”
16 Yaq Yesu gumbo-ein, “Qanimáv. Vø̀khæqáv, qeivis vømøndō-khato.”
16 Jesu babin iu, “Kwen ku’af aaw isan naatu kumatabir kuna.”
17 Yaq ndugu gundu-qavøiu, “No anganeam mbaín.”
17 Babin iya’afut eo, “Ayu aawu en.” Jesu eo,” O aaw en ku’o’o i turobe.”
18 Qo angana fáev, qoqozø-qonumat. Yaq ndego anganeam, qo ndakin namba nandoqote-yage, ndego uni qeivis-ín mbá. Manqat ndøgo, qoqo-ein, unimanqatín.”
18 Anababatun, o oro’orot etei five, i aa’awanen naatu orot iti boun airi kwama’am i men o aawamih. Abistan iti boun i’o’o i turobe.”
19 Yaq sævam gundu-ein, “Khanánqa. No ndakin mø̀tenøtén, qo Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám.
19 Babin eo, “Aro, ayu ai’iti, o i dinab orot.”
20 Nigi Samalia atanakha-zapazapa-za, Mbumbukiam-qa iz, ta olol-te nqánek gimbo-eqatám. Geté zo Zu ezoqam, āv qazøte-manqaté nqǽgo, ‘Ezoqa Mbumbukiam-qa iz, Zelusalem taon-te mbá giabe-eqawát.’”
20 “Aki ai a’agir iti oyawemaim hikwakwafir, baise kwa Jew kwa’o’o kwafiren efan i Jerusalemamaim tanakwafir.”
21 Yaq Yesu gumbo-ein, “Ngólam! Noqa manqat vø̀-unimanqatín. Khøuwa nqâgeáv. Yaq ta khøuwa-te ndøgo, zo nqanek olol-te o Zelusalem taon-te zóqavigák, Tat-qa iz vozomǿ-eqanēm.
21 Jesu eorereb eo, “Babin ayu initutumu, veya i enan anamaramaim kwa boro men Tamat no oyawemaim o Jerusalemamaim kwanakwafir.
22 Zo Samalia ezoqam zøtezateáv, zo gekha ezoqam-qā iz zō-eqawat. Geté ni Zu ezoqam mø̀tinøtén, gekha ezoqam-qā iz nī-eqawat. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa ezoqa khandi꞉zat matev, Zu ezoqam-té qando-okhó.
22 Kwa Samaria men kwaso’ob abistan kwakwakwafir, aki aso’ob abistan a kwakwafir, anayabin yawas i Jew sabuw biyahine na.
23 Geté khøuwa nqágeav. Unimanqatín. Khøuwa mø̀ndø-fakház. Yaq gekha ezoqām ndigu, Tat-qa iz uni ti꞉-eqatat, ndigu Nqova Mbomambaqape mokho-té neka unimanqatin-té ginǿ-eqatát. Mbumbukiam-qa iz eqawat ezoqam eqeieqei av ngí꞉gu. Tat ezoqam av ngí꞉gu gezøvawét.
23 Veya i enan naatu natitaka anamaramaim anababatun kwafirenayah boro Regah turobe naatu Anuninamaim hinakwafir, naatu kwafirinayah iti na’atube i boun Regah enunuwet.
24 Mbumbukiam ndego Nqová. Gekha ezoqām ndigu, Mbumbukiam-qa iz ti-eqatat, ndigu Nqova Mbomambaqape mokho-té neka unimanqatin-té giabenø-eqawát.”
24 God i Anunin, naatu i ana kwafirenayah i turobe naatu Anuninamaim hinakwafir.”
25 Yaq ndugu sævam gundu-ein, “No mø̀tenøtén, Mesaya ndø̀fakhán, ndego Keliso ndimbo-akhayam. Yaq tefakhan, ndego ni matev ate nqægo génømendimát.”
25 Babin eo, “Ayu nati Roubininenayan i aso’ob (Keriso terarouw) i enan. I nanan ana veya i boro sawar etei it isat nakubuna.”
26 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No nándev, ndakin manqat ngeqa-manqate.” Yesu ibøkha ozu-te, Samalia sævam namba, manqa gimanqatam|alt="LB" src="BA03029BW.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="4:26"
26 Imaibo Jesu eorereb eo, “Ayu i yait? Ayu yait airit ta’o’o.”
27 Yesu ndugu Samalia sævam namba, ate av-té manqat gi꞉manqatam, yaq ekeza paev ezoqam tīnø̄fākhāz. Yaq ndigu nqova zøndáf, gi-ometam, ngunuk sævam namba manqat gimanqatam. Geté ndigu ezoqa kopo, manqat einiáv te-te, av nqægo, “Gekhā qápoev, tu-te?” ó “Gekha zapâ, nandu manqat namba ndoqotē-manqatet?” Mbaín.
27 Jesu eo oumatan, ana bai’ufununayah himatabir hina hitit naatu Jesu babin hairi hibidudur hi’itih hi’ororsa’ir. Baise men yait ta kok babin tibatiy, o Jesu hitibatiy, “Anayabin aisimamih babin airi kwabidudur?”
28 Yaq ndugu sævam, tuqa ibøkha takhayam nonqo sège-iváv. Yaq taon-té gunøwáv, ezoqa vømøzø̄-ein,
28 Naatu babin ana harew hunihun ihamiy, i matabir in bar merar tit naatu sabuw nati’imaim hima’am hai tur eo’wen,
29 “Zøtøndézāv. Ezoqa zó-ometám. Ndego no matev ate qægoam, qæmatønumam, sègenø-vøndazát. Éisa, ndego Mesayâ, penømakhaya?”
29 Kwana tan orot kwa’itin, sawar abistanawat asisinaf etei’imak au tur eowen. Ta’itin i Roubinineyan wariten?”
30 Yaq ndigu até gindigonem, taon vø̄-ivøvem, Yesu-te sasa ndøzav.
30 Naatu bar merar hihamiy naatu sabuw etei ef hinuwet hin Jesu biyan hitit.
31 Ndugu sævam gui-ewawam, Yesu-gi paev ezoqam āv gimbøe-pouwém nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Lou mòqológ.”
31 Nati ana veya’amaim ana bai’ufununayah hi’o, “Bai’obaiyenayan bay ta ku’aan ya kurutan!”
32 Geté Yesu gezø-qavøiu, “No lou nqanø̂gó, tælog. Geté ta lou ndøgo, zo zøtezateáv.”
32 Baise i isah eo, “Ayu au bay menamaim ana’ani’aan kwa men kafa’imo kwaso’ob.”
33 Yaq tegi paev ezoqam, ekeza mokho-mba gibond, “Éisa? Ezoqa lou pømbøé-ndapavun-a?”
33 Imih bai’ufununayah taiyuwih hima hi’o, “Ta’itin sabuw afa bay hibow hina hitin eaa wariten?”
34 Yaq Yesu gezø-ein, “Noqa lou nqánek: No teqá poev matev nógó, ndego ma gende-khofotan, neka teqa sasae vǿekhōu, ma genømbe-etoam.
34 Jesu eo, “Ayu au bay, i yait ayu biyafaru i anakok anabosiyasiyar anasinaf naatu bowabow ayu bitu i anabow anisawar.
35 Zo āv qazøte-manqatatún nqǽgo, ‘Løvøyak foa mba mu꞉yozá. Yaq avøe zindúpeá.’ Geté no nqazǿ-manqate: Gèqeiví. Avøe gigiap mø̀ndømu-umiá. Kopømbá. Zotøndó-peá.
35 Kwa iti na’atube kwa’o’o, ’Sumar kwafe’en o tafanamaim aki boro anafour’. Baise a tur ao’owen, Kwa matatoniwa’an me kwana’itin gewas naatu bay iyamur sawar fourin isan ana veya tit.
36 Unimanqatín. Até ndakín-a, sasae ezoqam avøe gigiap ndøpe꞉tét, neka yaq-fia ndīndāpēt. Ta avøe gigiap ndøgo, ndipewat, ndøgo ezoqám. Yaq ndigu khandi miavmiav mǿndapém. Yaq ezoqa ndigu vǿ-ogeakhāt-a, vøndó-peanēm, ndigu khanakhanakh sugumú-ndapém.
36 Boun auman fourayan boro hibaiyan ana kabay nab, naatu bay four eya’ay ma’ama wanatowan isan, imih ta’itin tanumayan naatu fourayan i hairi auta’imon hiniyasisir.
37 Taqa yaq-te, nqanek manqat unimanqatín, ezoqa av gi꞉manqatatun nqægo: Ezoqa nøme gè-ogeakhɨ́n, neka ezoqa nøme vøndō-peaɨn.
37 Abistan hi’o’o i turobe, “Orot ta’imon etatanum naatu orot ta’imon efafour”.
38 No zo avøe gigiap pewat nonqo nokhofotáz. Ta avøe ndøgo, zo zøkezan ogekhæáv. Ezoqa vini ndø-ogeákh. Zo nango nangó sozotø-peaɨ́n.”
38 “Efan men imaim ima ibowabow, ayu aiyafari kwenan inafouramih naatu i hai fairamaim hibowabow o nonowatin inafour inaa’amih”.
39 Ta taon-te ndøgo, Samalia ezoqa kopoáv, Yesu gè-unimanqatiním. Ndigu tini-unimanqatiním ndǿgo, sævam av guzømbe-ein nqægo, “Ndego no matev ate qægoam, qæmatønumam, sègenø-vøndazát.”
39 Samaria moumurih maiyow nati bar merar Jesu hitumitum anayabin babin ana turamaim, “I ayu au sinaf etei eo anowar”.
40 Yaq ndigu Samalia ezoqam, te-te gifakhaz, āv gimbøe-viømém nqǽgo, “Elavøqase vø̀khæqóm nqanek, ni-te.” Yaq Yesu namba me꞉sokhoám. Khøuwa menás.
40 Imih anamaramaim Samaria sabuw hina Jesu biyan hititit, hifefeyan bairi ma isan, imih veya rou’ab bairi hima.
41 Yaq Yesu ge꞉zømesimam, ezoqa kopoav nøme mba mo꞉-unimanqatiním.
41 Sabuw moumurin maiyow hitumatum anayabin i ana turamaim,
42 Yaq ndigu, ndugu sævam āv gimbøe-einím nqǽgo, “Ni ndakin ambá ta-mba ndø̄go tøti-unimanqatinīm, manqat ndøgo, qo qoqonimbi-ein. Geté ni manqat nikezan nimboyogém neka ni mø̀tinøtén, ngenek unimanqatín manqei-qape ezoqam-gé khandi etoam ezoqám.”
42 naatu babin isan hi’o, “Aki bounabo abitumatum, men babin i’o isan, baise abistan tur eo’o aki taiyuwika taini anowar”.
43 Yesu khøuwa menas gumukhoub, Samalia manqei-te geqotam, gewav, yaq nakhoa até gegeveát, atema Gelili plovins-te.
43 Veya rou’ab sasawar ufunamaim Jesu efan nati ihamiy, naatu au Galilee na’at misir in.
44 (Yesu bugukhokhof ekezan, manqat āv gene-eín nqǽgo, “Ekeza manqei-te, ezoqa Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam vizupáv.”)
44 Anayabin i taiyuwin isan eorereb eo, “Dinab orot taiyuwin ana tafaram sabuw isan men tekakakaf”.
45 Geté Yesu ndakin Gelili plovins-te gemøfakhan, ndigu khanakhanakh mbogoném. Zapa ndǿgo, Yesu Pasova khøuwa kandambaqape-te, Zelusalem taon-te gegoam, até ndigú-a, mø̀ndøgoám ndøgo, neka teqa matev ate qægoam vø̄qeivim, ndøgo gematønumam.
45 Imih anamaramaim na Galilee titit, sabuw ana merar hiyi hibai. Anayabin hin Jerusalem Tar Nowaten Hiyuw aa isan hiruru’ay, nati’imaim sawar abistanawat sinaf hi’i’itin isan.
46 Yaq Gelili plovins-te ndøgo, ndego nqawa Keina vemiav-té gemøwáv. Ta vemiav ndǿgo, ibugukhokhof ibøkha ge-enend, vømø̄-waen. Ta khøuwa-te ndøgo, Kapenaum taon-te, gaman ezoqam mø̀ndøqotám. Tege yo, enqoni kandambaqape ndøqeív.
46 Naatu matabir maiye in Canna tit, nati Canna i Galilee wanawanan, imaim harew botabir wine mamatar. Naatu nati’imaim gawan ana orot ukwarin natun sawow Capernaumamaim inu’in.
47 Yaq ndego eve, ge-ewag av nqægo, Yesu Zudia plovins mø̀ndø-ivāv, yaq Gelili plovins-tē gegō, ndego tenøwáv ndǿgo, vømømbō-ein, “Ambá Kapenaum taon-tē qotøndo-qavɨ̄n. Noge yo qomǿ-khakheinøvém. Ndego avønín é-ndønaním.”
47 Jesu Judea’ane na Galilee tit ma’am ana tur na nowar. Misir in biyan tit ana tur eowen naatu ifefeyan i tare tan natun sawow inu’in tiyawas i kafa’imo namorob.
48 Yaq Yesu gembo-ein, “Zo umingiap matev qeivi-qa mba zogó. Geté zo qeiviav tøgoat, zo no zó-unimanqatinimák.”
48 Jesu sabuw iuwih, “Kwa sabuw ina’inan naatu baifofofor kwana’itah, baise boro men kwanitumatum.”
49 Geté ndego gaman ezoqam gendo-qavøiu, “Khanánqa. Vø̀ndoqáv! Soqaín ndøgo, noge yo é-ndo꞉naním.”
49 Gawan ana orot ukwarin Jesu isan eo, “Aro, inare tananabo au kek namorob.”
50 Yaq Yesu gembo-ein, “Qanimáv. Qo vø̀qáv. Qoge yo géyagét.”
50 Jesu orot isan eo, “Kwen! O a kek yawas ema’am!” Orot itumatum abistan Jesu tur isan eo naatu ana ef rura’ah in.
51 Ndego ate av-té ge꞉mat, yaq nakhoa livin-te ndøugu, tegi sasae ezoqam ndozáv, vømbō-einim, “Qoge yo, enqoni mø̀ndømbo-navøém. Gèyagét.”
51 I ra’iy inan efamaim ana akir orot bairi hitar naatu ana tur hi’owen, “O a kek i yawas ema’am
52 Yaq ndego gezøbevap, “Gê, enqoni gekha khøuwa iz-tē qanømbó-navøem?”
52 Naatu ibatiyih, Veya abistanamaim au kek yawas?” Naatu i hiya’afut hi’o, “Fai ouyit one korok na’atube imaim sawow ihamiy”.
53 Yaq ndego eve tenø-matøvém ndǿgo. Tege yo gekhandi꞉v, até ta khøuwa iz-té ndǿgo, Yesu manqat gembo-ein, av nqægo, “Qoge yo gēyagēt.” Yaq ndego, ekeza ezoqa namba ate gi꞉goam, khoev-te gimboyagam, tini-unimanqatiním ndǿgo.
53 Naatu imaibo tamah not nati ana veya Jesu eo, “O a kek i boro nayawas.” Imih nati ana baremaim hima’am etei hitumatum.
54 Yesu Zudia plovins gende-ivav, Gelili plovins-te ge-okhoam, yaq umingiap matev gematanam, ta manqei-te ndøgo, ndakin gèmbo-menás.
54 Iti ina’inan bairu’abin men tesinaf emamatar Jesu sinaf matar, no Judea’ane na au Galilee inan ufunamaim.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.