1 Tessalonicenses 2
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NVI
1 Nǿfuap! Zo zøkeza mø̀zøte-zøtéz, ni zo-te qeigeavun, ni ambá av nqǣgo, khokhō seigeavūn. Geté mokho kandambá qafakhan.
1 Irmãos, vocês mesmos sabem que a visita que lhes fizemos não foi inútil.
2 Zo mø̀zøte-zøtéz, ni bugukhokhof Filipai taon-te qeigoam, ezoqa ni gèngiænotám, neka vø̄i-potonumam. Yaq ni zo-te qeitøndu-niav, ni ezoqa nøme, niqa manqa manqate-te tokømbem-qa nigoám. Geté Mbumbukiam ni mø̀ndøni-tøké, neka ni zo teqa Manqat Mbomambaqape, kha føgakh-mba vøizø̄-manqatam.
2 Apesar de termos sido maltratados e insultados em Filipos, como vocês sabem, com a ajuda de nosso Deus tivemos coragem de anunciar-lhes o evangelho de Deus, em meio a muita luta.
3 Ni ezoqa manqa qeizø-løvutatun, ni ambá av nqǣgo, khokho manqat nizø-manqatē o matavap soqøsoqa nigū o ezoqa khavozam-qa nigū.
3 Pois nossa exortação não tem origem no erro nem em motivos impuros, nem temos intenção de enganá-los;
4 Geté ni Mbumbukiam mø̀ndø-gevenó neka ezoqa eqeieqei vø̄enæmb, neka teqa manqat, niqa zenda-te vō꞉ve. Ni teqa manqat qeimanqatatun, ni ambá av nqǣgo, ezoqa khanakhanakh asøtøve-qa nizøgō. Geté ni Mbumbukiam khanakhanakh asøtøve-qa nimbogó, ndego niqa mbøni neka matavap ndini-gevewat.
4 pelo contrário, como homens aprovados por Deus, a ponto de nos ter sido confiado por ele o evangelho, não falamos para agradar a pessoas, mas a Deus, que prova os nossos corações.
5 Zo mø̀zøte-zøtéz. Ni ambá av nqǣgo, ezoqa enaq nizøge꞉mām o khanakhanakh manqat vøizø̄-etoumam, yaq moni-qā nizømbi-goām. Mbumbukiam mø̀ndæ-otév, nqanek manqat unimanqatín.
5 Vocês bem sabem a nossa linguagem nunca foi de bajulação nem de pretexto para ganância; Deus é testemunha.
6 Ni ambá av nqǣgo, nikeza iz eqawat-qa nizøgoām, zo niqa iz tozoni-eqatat, o ezoqa nøme vøní-eqatāt.
6 Nem buscamos reconhecimento humano, quer de vocês quer de outros.
7 Ni Keliso-gi u-anim nqeigu, ni tøni-poeɨn, ni ambá nizø-pouweɨ́n, av nqægo, zo ni ezoqa kandakanda zøténæmbát. Geté ni zo mokho-te qeigoam, ni matev aiyaiyav-té qeitøgoám. Ni zo qeizø-kewagam, ni andé evo me nitigoám, ndugu nakheis tete nduzø-etoam.
7 Embora, como apóstolos de Cristo, pudéssemos ter sido um peso, tornamo-nos bondosos entre vocês, como uma mãe que cuida dos próprios filhos.
8 Ni kuku kandambá zo-te. Yaq ni ambá av nqǣgo, zo Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape mba niti-zømesimām. Geté ni até nikeza yagé-a, vøizø̄-etoam. Zapa ndǿgo, ni kuku khàpe nimbi-khouwév zo-te.
8 Sentindo, assim, tanta afeição por vocês, decidimos dar-lhes não somente o evangelho de Deus, mas também a nossa própria vida, porque vocês se tornaram muito amados por nós.
9 Nǿfuap! Zo ndozombo-matâváp, ni sasae føgakh-qape qeikhanazat, zo mokho-te qeigoam. Ni pavpave nekā lovølova, sèisasaetám, neka niqa yage nonqo, moni vø̄i-qaqasumam. Zapa ndǿgo, ni Mbumbukiam-qa Manqat qati-zømesimam, ni poeveáv, ni zogi ezoqa kopo-te sa teito-tambet, viniv vøizǿ-etoām.
9 Irmãos, certamente vocês se lembram do nosso trabalho esgotante e da nossa fadiga; trabalhamos noite e dia para não sermos pesados a ninguém, enquanto lhes pregávamos o evangelho de Deus.
10 Zo mø̀zøte-zøtéz neka Mbumbukiam vø̄e-otev, ni zo namba qazi꞉yagam, ni āv tøtiyagám, av Mbumbukiam ndømbøe-poev. Ni matev eqeieqei-té qeitøyagám neka manqa-zapa-qase goneáv.
10 Tanto vocês como Deus são testemunhas de como nos portamos de maneira santa, justa e irrepreensível entre vocês, os que crêem.
11 Neka zo mø̀zøte-zøtéz, ni zo ezoqa kopokopo-te, ate ndøzøte꞉go, āv teizømbe-matønumám, av eve nde꞉go, ekeza nakheis-te te꞉matønumat.
11 Pois vocês sabem que tratamos cada um como um pai trata seus filhos,
12 Ni zo nìgugubám neka zita vøizø̄-tøpazam neka vøizø̄-pouweam, av nqægo: Zo āv tøneyagé, av Mbumbukiam ndømbøe-poev, ndego zo teqa megeat matev-te neka waev kandambaqape-te ndezø-akhayam.
12 exortando, consolando e dando testemunho, para que vocês vivam de maneira digna de Deus, que os chamou para o seu Reino e glória.
13 Ni Mbumbukiam, ike manqate oskia nimbo-manqaté. Zapa ndǿgo, zo teqa manqat qazoyogem ni-te, zo ambá av nqǣgo, khokho sozondapēm, av ezoqam-qa manqat sa ndozo-upøgim. Geté zo Mbumbukiam-qá Manqat zondapém. Yaq ndøgo unimanqatín. Nqanek manqat, zoqá mokho-té qanu-sasaeát, zo ndozo-unimanqatinat.
13 Também agradecemos a Deus sem cessar, pois, ao receberem de nossa parte a palavra de Deus, vocês a aceitaram não como palavra de homens, mas segundo verdadeiramente é, como palavra de Deus, que atua com eficácia em vocês, os que crêem.
14 Nǿfuap! Matev ndøgo, zo-te qafakhanam, até kopó, av Mbumbukiam-gi Klisten bawan vinivinimba qazømbe-fakhanumam, ndigu Zudia plovins-te, Keliso Yesu-qa mokho-te ndu꞉gu. Zogi ezoqam, zo matev soqøsoqa, āv gizømbe-matønumám, av Zu ezoqam, Zudia plovins-te ndøgo, Klisten ezoqam-te gizømbe-matønumam.
14 Porque vocês, irmãos, tornaram-se imitadores das igrejas de Deus em Cristo Jesus que estão na Judéia. Vocês sofreram da parte dos seus próprios conterrâneos as mesmas coisas que aquelas igrejas sofreram da parte dos judeus,
15 Ezoqam ngínik, nigi Evezøza Yesu neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam, løvøte-te gi-abumam neka ni vø̄ngiænotam. Mbumbukiam khanakhanakh mbaín ti-te. Neka tiqa matev qaqa-ús, ezoqa ewaqape-te.
15 que mataram o Senhor Jesus e os profetas, e também nos perseguiram. Eles desagradam a Deus e são hostis a todos,
16 Ndigu ni tokømbem-qa nigoám. Ni bawan vini-ak, ambá nití-zømesimák, yaq ndigu vǿe-khandī꞉z. Ta mokho-te ndøgo, ndigu manqa-zapazapa nøme mba mo꞉kapuimít, atema vømǿtøvā. Geté Mbumbukiam-qa qaqa khakheitáp. Segezǿ-fakhán.
16 esforçando-se para nos impedir que falemos aos gentios, e estes sejam salvos. Dessa forma, vão sempre completando a medida dos seus pecados. Sobre eles, finalmente, veio a ira.
17 Nǿfuap! Ni zo qeizuvaz, yaq khapémbá qa-auwam, ni vao kandambá qeigoam, zo-te. Neka ni zoqa bugug nqawa qeivi-qa nigoám. Unimanqatín. Ni qámbá zo-te. Geté niqa matavap-te neka mbøni-te, ni namba zi꞉gú.
17 Nós, porém, irmãos, privados da companhia de vocês por breve tempo, em pessoa, mas não no coração, esforçamo-nos ainda mais para vê-los pessoalmente, pela saudade que temos de vocês.
18 Ni zo-te nqawa okho-qa nimbogoám. No Pol, no khøuwa kopoáv, ambá notøndo-navɨ́n, zo-te. Geté Saitan ni gètokømbemám.
18 Quisemos visitá-los. Eu mesmo, Paulo o quis, e não apenas uma vez, mas duas; Satanás, porém, nos impediu.
19 Nigi Evezøza Yesu tendoqavan, yaq ni gekham-qā yaq-tē qeitǿ-tāmb neka gekha mokhō qatí-khambuvemēm neka teqa megemege-te ndo꞉go, khanakhanakh-us vøtíwanāt? Ndøgo zo zøkhapús.
19 Pois quem é a nossa esperança, alegria ou coroa em que nos gloriamos perante o Senhor Jesus na sua vinda? Não são vocês?
20 Unimanqatín. Ezoqam zó, ni nqati-khambuvap neka khanakhanakh nqānī-āsø̄tø̄vē.
20 De fato, vocês são a nossa glória e a nossa alegria.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Tessalonicenses 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.