Marcos 9
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NVI
1 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu yɩ ꞊nʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ de, ɛ wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, nyibli ‑bɩ nɩ 'lɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'ye ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑tɛ Nyɩsʋa di nyibli a win a kɩkɔɔlɛ nu, 'kɩ 'lɩ 'a 'klɩ 'kwli, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ nyibli a 'mʋ, 'waa 'kʋkʋʋ a ti kɩ yɛ.»
1 E lhes disse: "Garanto-lhes que alguns dos que aqui estão de modo nenhum experimentarão a morte, antes de verem o Reino de Deus vindo com poder".
2 ‑Tɛ ‑nyrɔwɩ nɩ ꞊hlon‑do ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu gba Piɛlɩ kɔ Sakɩ kɔ Saan 'hʋɛn‑ nɩ, 'ʋ mu 'lɩ dʋgba blɔblʋ ꞊dʋ 'lu. Ʋ nɩ ‑do, 'kɩ ʋ nɩ 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'cɩcɩ nɩ, 'kɩ 'lɩ ꞊nʋ 'yi.
2 Seis dias depois, Jesus tomou consigo Pedro, Tiago e João e os levou a um alto monte, onde ficaram a sós. Ali ele foi transfigurado diante deles.
3 'A wlawlɩ 'plɛ nɩ dɩakɩ, 'tɩ‑ 'ʋ yɩ wlɩn. ‑Tɛ ʋ nu 'pʋplɛ, nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'nɛ‑ 'klɔ kɩ ‑nɩ, ‑bʋ nu dɛ, bʋ nu 'pʋplɛ lɛ.
3 Suas roupas se tornaram brancas, de um branco resplandecente, como nenhum lavandeiro no mundo seria capaz de branqueá-las.
4 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'ye Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ Eli kɔ Moise 'hʋɛn‑ nɩ. Nyibli nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, ʋ 'kʋ la see la. Nʋ‑ 'hrɩɩ 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ, ʋ kɔ ‑Yusu 'hʋɛn‑ 'ʋ ‑tʋa toto a pʋpʋʋ.
4 E apareceram diante deles Elias e Moisés, os quais conversavam com Jesus.
5 Piɛlɩ bʋ yɩ 'kɩ ꞊nʋ nɩ 'ye, ‑ɛ ‑bɩ ɛ yɩ ‑Yusu 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ, ɛ nu ‑tɛɛ, 'kɩ ‑ba nɩ 'nɛ‑ ‑tɩtɛ ‑bʋ bʋ. ‑Ba pʋ papʋɩ nɩ ta, ‑nɛ pʋpa, Moise a ‑nɛ, kɔ Eli a ‑nɛ.»
5 Então Pedro disse a Jesus: "Mestre, é bom estarmos aqui. Façamos três tendas: uma para ti, uma para Moisés e uma para Elias".
6 Piɛlɩ hla ‑tɩ a 'mʋ nɩ, ‑ɛ nu꞊o, ɛ kɔ 'a 'bio 'hʋɛn‑, ʋ ta 'ʋ blɛ, 'a ‑tɩ, ‑tɩ bʋ di hla, ɛ 'yɩ꞊ɩ ‑yi.
6 Ele não sabia o que dizer, pois estavam apavorados.
7 ‑Ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑jruŋma ꞊tɩɩ 'ʋ ꞊nʋ 'lu, 'ɛ ‑hli ꞊nʋ. 'Kɩ 'lɩ ‑jruŋma a 'mʋ 'kwli, 'kɩ Nyɩsʋa a win ‑hʋɛn 'lɩ ‑wlu, 'ɛ pɩ lɛ: «Nyiblo ‑bʋ, ɛ nɔ‑ mɔ 'na nʋɛyu. Ɛ nɔ‑ ba pʋ nʋa yɩ bʋ.»
7 A seguir apareceu uma nuvem e os envolveu, e dela saiu uma voz, que disse: "Este é o meu Filho amado. Ouçam-no! "
8 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, bʋ yɩ 'ʋ 'waa dɩɔnʋ 'hʋɩ lɛ nɩ tɛ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'kee nyibli ‑nɩ wɛn a 'yiye nɩ, 'bʋ 'yɩ ‑Yusu nɩ ‑do 'pa‑.
8 Repentinamente, quando olharam ao redor, não viram mais ninguém, a não ser Jesus.
9 ‑Tɛ ʋ yɩ 'kɩ dʋgba a 'mʋ nɩ ꞊tɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu yɩ ꞊nʋ 'nɩ ti, ɛ wɛn: «Dɛ ‑bʋ, a 'ye, a 'nɩ 'lee 'lɩ nyiblo ꞊dʋ, ɛ 'mʋ꞊ʋ gba ‑gbagba, 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'mʋ 'kʋ, 'mʋ 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑hɔn, 'mʋ 'klɔ 'hrɩ.»
9 Enquanto desciam do monte, Jesus lhes ordenou que não contassem a ninguém o que tinham visto, até que o Filho do homem tivesse ressuscitado dos mortos.
10 ‑Tɩ a 'mʋ, ‑Yusu ‑hla, ʋ ꞊tuu 'ʋ꞊ʋ nɩ. Kɛɛ, ʋ yɩ 'bɛti 'waa dɩɔnʋ lɛ, bʋ 'kʋ, bʋ ‑hɔn 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, bʋ 'hrɩ 'klɔ, dɛ a 'dɩ ‑bɩ ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ 'lɩ?
10 Eles guardaram o assunto apenas entre si, discutindo o que significaria "ressuscitar dos mortos".
11 ‑Ɛ ‑bɩ ‑nagbopʋ ‑tʋa 'a lɛ'bɛtilɛ, ʋ wɛn: «Dɛ‑ kɔ ‑tɩ, Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ 'ʋ pɩ lɛ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ Eli, ɛ nɔ‑ kɔ ‑bʋ 'nyɛɛ 'hru, ‑bʋ di, 'tɩ‑ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya, ɛ 'mʋ di 'lɩ?»
11 E lhe perguntaram: "Por que os mestres da lei dizem que é necessário que Elias venha primeiro? "
12 — ausente —
12 Jesus respondeu: "De fato, Elias vem primeiro e restaura todas as coisas. Então, por que está escrito que é necessário que o Filho do homem sofra muito e seja rejeitado com desprezo?
13 — ausente —
13 Mas eu lhes digo: Elias já veio, e fizeram com ele tudo o que quiseram, como está escrito a seu respeito".
14 ‑Tɛ ʋ ꞊tɩ 'kɩ dʋgba a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑nagbopʋ* a 'mʋ, ‑Yusu hie wɛn 'ʋ bʋ, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ 'ʋ ꞊nʋ 'hʋɩ nyre, ɛ 'ye nyibli ‑hʋɔhʋɩ, 'ʋ ꞊glaa 'lɩ ꞊nʋ lɛ, ʋ kɔ tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑. Tetetɔɔnyʋ a 'mʋ, ʋ nʋ‑ pɩ gblɛ, ʋ kɔ ‑nagbopʋ ‑bɩ a 'mʋ 'hʋɛn‑, ʋ hie wɛn 'ʋ bʋ.
14 Quando chegaram onde estavam os outros discípulos, viram uma grande multidão ao redor deles e os mestres da lei discutindo com eles.
15 ‑Tɛ nyibli 'ye 'kɩ ‑Yusu, ‑ɛ yɩ 'lɩ di, ‑ɛ ‑bɩ 'waa ꞊wlɩ kɛɛ lɛ, 'ʋ mu꞊o ye' 'bɛ mɔ, 'kɩ 'lɩ cigbɛ 'kwli, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'wio ‑nyi.
15 Logo que todo o povo viu Jesus, ficou muito surpreso e correu para saudá-lo.
16 ‑Tɛ ‑Yusu nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'bɛti 'a ‑nagbopʋ a 'mʋ, ɛ yɛɛ 'ʋ bʋ nɩ, ɛ wɛn: «Dɛ‑ kɔ gblɛ a pɩ 'kɩ, a kɔ tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑ 'lɩ?»
16 Perguntou Jesus: "O que vocês estão discutindo? "
17 'Kɩ 'lɩ nyibli ‑hʋɔhʋɩ a 'mʋ 'nyɩ, 'kɩ nyiblo ꞊dʋ nɩ 'lɩ. Ɛ nɔ‑ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ, 'n ya 'nɛ‑ ‑mʋ 'na 'yu yɩ, ꞊mʋ꞊ʋ nu, 'a 'kʋɛ 'mʋ ‑wɛ, ‑ɛ nu꞊o, 'ku ‑hʋan nɩ 'ʋ꞊ʋ ke'. Ɛ nɔ‑ ni꞊e, 'kɩ ɛ 'yɩ 'lɩ 'pʋplɛ 'lɩ ‑wɛ.
17 Um homem, no meio da multidão, respondeu: "Mestre, eu te trouxe o meu filho, que está com um espírito que o impede de falar.
18 'A ‑nɛ ti, 'ku ‑hʋan a 'mʋ, 'bʋ 'hrɩ 'blo, ɛ kɔ bʋ pʋ꞊ʋ ꞊hlɔn lɛ, 'tɩ‑ 'yu a 'mʋ, hɩʋnplu 'ɛ nyrɛ꞊ɛ wien bʋ, kɔ, 'ɛ yɩ 'nyɩ di, kɔ, 'a 'hʋɩ 'ɛ yɩ 'hiun. 'N lee ‑na ‑nagbopʋ nɩ, bʋ bla 'ku ‑hʋan a 'mʋ lɛ, kɛɛ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ.»
18 Onde quer que o apanhe, joga-o no chão. Ele espuma pela boca, range os dentes e fica rígido. Pedi aos teus discípulos que expulsassem o espírito, mas eles não conseguiram".
19 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ 'a ‑nagbopʋ yɩ, ɛ wɛn: «A mɔ nyibli ꞊nɩɔ, ‑ʋ 'yɩ Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ ‑tɛɛ. Ti nɩ ‑tie 'n kɔ ꞊bʋ ‑hii 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ, 'tɩ‑ a 'mʋ Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ 'lɩ? ꞊Bɩ kɛ‑ 'n di nu, 'mʋ 'a mʋ lɛ ‑kikle ‑nɩ 'a ‑nɛ ti? Ba ya 'mʋ 'yu a 'mʋ yɩ,»
19 Respondeu Jesus: "Ó geração incrédula, até quando estarei com vocês? Até quando terei que suportá-los? Tragam-me o menino".
20 'ʋ ya ꞊nɛ꞊ɛ yɩ. ‑Tɛ ɛ 'ye ‑Yusu, ‑ɛ ‑bɩ 'ku ‑hʋan a 'mʋ, ɛ ‑tʋa 'yu a 'mʋ a lɛ꞊gbapʋlɛ, 'kɩ 'lɩ 'klɩ 'kwli, 'yu a 'mʋ 'ɛ bi ꞊hlɔn, 'ɛ ‑tʋa ‑tʋtʋ a klɛ'blikelɛ, 'ɛ ‑wlɛ hɩʋn, hɩʋnplu 'ɛ pɛ꞊ɛ wien bʋ.
20 Então, eles o trouxeram. Quando o espírito viu Jesus, imediatamente causou uma convulsão no menino. Este caiu no chão e começou a rolar, espumando pela boca.
21 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'bɛti 'a 'baɩ nɩ, ɛ wɛn: «‑Tɛ ɛ ‑tʋa la 'lɩ 'a nunuo, ti nɩ ‑tie ɛ ‑hi 'ʋ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'baɩ wɛn: «Kʋɛ 'lɩ 'a 'hɩandɛ 'yie bʋ.
21 Jesus perguntou ao pai do menino: "Há quanto tempo ele está assim? " "Desde a infância", respondeu ele.
22 Ɛ kɔ ti, 'ku ‑hʋan a 'mʋ, 'ɛ pɩ 'lɩ꞊ɩ 'tɔ, kɔ 'kɩ 'lɩ 'nie ‑mɔ, ɛ 'mʋ꞊ʋ 'la a ‑tɩ. Yru ‑aan nyaɩ, ‑bʋ ‑hɛɛ nɛ ‑a mʋ, ꞊nɩ ‑wɛ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ.»
22 "Muitas vezes o tem lançado no fogo e na água para matá-lo. Mas, se podes fazer alguma coisa, tem compaixão de nós e ajuda-nos. "
23 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «‑Wɛn 'nɩ: ꞊Nɩ ‑wɛ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ. 'A ‑nɛ ꞊dedede ‑wɛ 'lɩ bʋ nue nɩ, 'kɩ 'ʋ nyiblo ‑mʋ' ‑mɔ, ‑ɛ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ.»
23 "Se podes? ", disse Jesus. "Tudo é possível àquele que crê. "
24 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ 'yu a 'mʋ, 'a 'baɩ wɛn: «Iin, 'n ‑hʋɛ ꞊bʋ kuo ꞊nɛ ꞊wlʋ yɩ, kɛɛ, ‑hɛɛ 'mʋ, 'kɩ ꞊bʋ kuo ꞊nɛ ꞊wlʋ yɩ ‑tɛɛ.»
24 Imediatamente o pai do menino exclamou: "Creio, ajuda-me a vencer a minha incredulidade! "
25 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'ye꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, nyibli yɩ bii klɛ dɩakɩ, 'ɛ hlee 'lɩ 'ku ‑hʋan a 'mʋ ‑mɔ, 'kɩ 'lɩ win 'yaklɩ 'kwli, ɛ wɛn: «'Ku ‑hʋan, ‑mɔ ‑mʋ', ‑ɛ ni꞊e, 'yu ‑bʋ 'ɛ 'ke, kɔ, 'ɛ 'yɛ nɩ 'plɛ, 'n yɩ ‑mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ ke', ꞊nɩ 'bie 'ʋ꞊ʋ ke' de!»
25 Quando Jesus viu que uma multidão estava se ajuntando, repreendeu o espírito imundo, dizendo: "Espírito mudo e surdo, eu ordeno que o deixe e nunca mais entre nele".
26 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'ku ‑hʋan a 'mʋ, ɛ ‑tʋa 'a blɛbʋblalɛ. Ɛ nɩ 'lɩ 'a blɛbʋblalɛ 'kwli, 'ɛ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ ke'. ‑Tɛ ɛ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ ke', ‑ɛ ‑bɩ 'yu a 'mʋ, ɛ pɛ 'ʋ bʋ gbee, ɛ 'wɩ ‑tɛ bʋ 'yɛ nɩ 'kʋ wɛn. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, nyibli ‑hʋɔhʋɩ a 'mʋ, ‑ʋ nɩ ‑tuo a 'mʋ kɩ, 'ʋ pɩ lɛ: «Ɛ 'kʋ nɩ.»
26 O espírito gritou, agitou-o violentamente e saiu. O menino ficou como morto, a ponto de muitos dizerem: "Ele morreu".
27 Kɛɛ ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu klɔ 'a dabʋ bʋ, ɛ 'du꞊o ye', 'yu a 'mʋ 'ɛ nyra bʋ. ‑Ɛ ‑bɩ nyibli pʋ꞊ʋ ꞊haan‑tɩ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu nu꞊o nɩ, 'yu a 'mʋ, 'a 'kʋɛ 'ɛ ‑wɛ.
27 Mas Jesus tomou-o pela mão e o levantou, e ele ficou em pé.
28 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑, ʋ mu 'lɩ 'kayu bʋ. ‑Tɛ ʋ nɩ ‑do, ʋ nɩ 'kɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'bɛti ‑Yusu nɩ, ʋ wɛn: «Dɛ‑ ‑nu 'kɩ꞊ɩ, ꞊a 'yɩ wɛn 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ‑ba bla wɛn 'ku ‑hʋan a 'mʋ lɛ 'lɩ?»
28 Depois de Jesus ter entrado em casa, seus discípulos lhe perguntaram em particular: "Por que não conseguimos expulsá-lo? "
29 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Nyɩsʋa a dɩda nɩ ‑do, ɛ nɔ‑ ni꞊e, 'tɩ‑ nyiblo 'ɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ bla 'kuo‑hʋɩndʋ a 'mʋ lɛ.»
29 Ele respondeu: "Essa espécie só sai pela oração e pelo jejum".
30 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ ‑hɔn 'ʋ ‑tɛ a 'mʋ nɩ, 'ʋ ‑mu, 'ʋ 'bɛɛ 'lɩ Galileblʋgba 'kwli ꞊tɩɔ. Ɛ 'yɩ꞊ɩ ‑hʋa, 'kɩ nyibli ꞊dʋ bʋ 'ye꞊e,
30 Eles saíram daquele lugar e atravessaram a Galiléia. Jesus não queria que ninguém soubesse onde eles estavam,
31 ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ti kɔ, ɛ 'mʋ 'a ‑nagbopʋ ‑tɔɔ ‑nɩ. ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ: «'Mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, ʋ kɔ bʋ pʋ 'mʋ nyibli ‑jɩ', ʋ 'mʋ 'mʋ 'la. Kɛɛ, 'bʋ mɔ, 'nɩ 'kʋ, ‑nyrɔwɩ nɩ 'hʋɛn‑ 'bʋ ‑hi, ta a ‑nyrɔwɔ, 'n kɔ ꞊bʋ ‑hɔn 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, ꞊bʋ 'hrɩ 'klɔ.»
31 porque estava ensinando os seus discípulos. E lhes dizia: "O Filho do homem está para ser entregue nas mãos dos homens. Eles o matarão, e três dias depois ele ressuscitará".
32 ‑Tɩ a 'mʋ ‑Yusu ‑hla, 'a ‑nagbopʋ 'yɩ꞊ɩ lɛ ‑yru. Kɛɛ ʋ yɩ pie hʋannʋ, 'kɩ bʋ 'bɛti꞊e, dɛ a 'dɩ ‑bɩ ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ.
32 Mas eles não entendiam o que ele queria dizer e tinham receio de perguntar-lhe.
33 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ʋ nyre 'lɩ Kapɛnaɔdɩɔ 'kwli nɩ, 'ʋ mu 'lɩ 'kayu bʋ. ‑Tɛ ʋ nyre 'kɩ 'lɩ 'kayu bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ yɩ 'a ‑nagbopʋ* 'nɩ 'bɛti ‑nɩ, ɛ wɛn: «‑Tɩ a 'dɩ ‑bɩ a hlɛ wɛn 'lɩ 'hru wlɔn 'lɩ?»
33 E chegaram a Cafarnaum. Quando ele estava em casa, perguntou-lhes: "O que vocês estavam discutindo no caminho? "
34 ‑Ɛ ‑bɩ 'waa pɛpɛ, ʋ nu ꞊blii, ‑tʋɩ a ‑tɩ, ‑ɛ nu꞊o, 'kɩ 'ʋ 'hru wlɔn, ʋ pɩpɩ wɛn꞊ɛ' lɛ, 'kɩ 'lɩ 'waa dɩɔnʋ 'nyɩ, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑nɩ 'ʋ 'a 'bio 'lu yɩ.
34 Mas eles guardaram silêncio, porque no caminho haviam discutido sobre quem era o maior.
35 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu nɩ bʋ, 'ɛ da ꞊nʋ, ɛ wɛn: «Nyiblo 'bʋ yɩ꞊ɩ nɩ ‑hʋɛ, bʋ nɩ 'ʋ 'a 'bio 'lu yɩ, bʋ ꞊tɩɔ 'lɩ 'a dɩɔnʋ, ɛ 'mʋ 'a 'bio a lɛleyu' pa.»
35 Assentando-se, Jesus chamou os Doze e disse: "Se alguém quiser ser o primeiro, será o último, e servo de todos".
36 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ‑jri 'lɩ 'hɩangbe, 'ɛ ꞊tu 'ʋ ꞊nʋ꞊ʋ ye' bʋ, 'ɛ 'ble꞊e kʋa, 'ɛ ꞊jri꞊e dabʋɩ 'lu bʋ, ɛ wɛn:
36 E, tomando uma criança, colocou-a no meio deles. Pegando-a nos braços, disse-lhes:
37 «'A ‑nɛ nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, ‑tɛ 'hɩangbe ‑bʋ, ɛ nɩ 'mʋ, 'bʋ 'ble 'a nyiblo kʋa, 'kɩ 'ʋ 'na 'nyrɛ a ‑ta', ‑ɛ ‑bɩ 'mɔ ɛ 'ble kʋa. Kɔ, nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ 'ble 'mʋ kʋa, ɛ 'yɩ 'mɔ nɩ ‑do 'pa‑, ɛ 'yɩ 'mʋ kʋa 'ble, kɛɛ, ɛ 'ble 'na 'Baɩ Nyɩsʋa kʋa ‑wɛ, ‑ɛ lee 'nɛ‑ 'mʋ ‑tʋtʋ kɩ.»
37 "Quem recebe uma destas crianças em meu nome, está me recebendo; e quem me recebe, não está apenas me recebendo, mas também àquele que me enviou".
38 ‑Ɛ ‑bɩ Saan, ‑ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi* ‑bɩ, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ, ‑a 'ye nyiblo ꞊dʋ, 'ɛ blɛ 'kuo ‑hʋɩn* lɛ, 'kɩ 'lɩ ‑na 'nyrɛ 'kwli. ‑Aan 'mumu, ‑a lee ꞊nɛ nɩ, bʋ 'kee nɛ 'a nunuo, ‑ɛ nu꞊o, ɛ 'nɩ ‑kʋɛ꞊ɛ lɩ ‑a mʋ wien lɛ.»
38 "Mestre", disse João, "vimos um homem expulsando demônios em teu nome e procuramos impedi-lo, porque ele não era um dos nossos. "
39 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «A 'nɩ 'lee 'lɩ꞊ɩ, ‑ɛ mɔ, bʋ 'kee nɛ 'a nunuo, ‑ɛ nu꞊o, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, nyiblo ꞊dʋ bʋ gba 'na 'nyrɛ, bʋ nu ꞊wlɩlɛkɛɛdɛ, 'tɩ‑ bʋ ‑hɔn 'ʋ ‑wlu, bʋ nyre 'na 'nyrɛ yɩ.
39 "Não o impeçam", disse Jesus. "Ninguém que faça um milagre em meu nome, pode falar mal de mim logo em seguida,
40 Nyiblo 'bʋ 'yɛ nɩ ‑wɔn ‑a mʋ yɩ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ɛ kɔ ‑a mʋ 'hʋɛn‑ ‑a pɛ.
40 pois quem não é contra nós está a nosso favor.
41 Kɔ, nyiblo 'bʋ ‑nyi 'a mʋ 'nɩpɔlʋ nɩ ‑do, ‑tɛ a mɔ 'na nyibli a ‑tɩ, 'n yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa, nɔ‑ di꞊e 'wio ‑nyi.»
41 Eu lhes digo a verdade: Quem lhes der um copo de água em meu nome, por vocês pertencerem a Cristo, de modo nenhum perderá a sua recompensa. "
42 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, ‑ɛ 'wɩ‑ 'hɩangbedʋ ‑bʋ yɩ, 'bʋ mɔ, nyiblo 'bʋ nu꞊o, nyiblodʋ a 'mʋ, bʋ 'kee 'na ꞊wlʋ a yɩkuolɛ, ɛ di nɔɔ 'ʋ lɛ, 'kɩ 'ʋ nyiblo a 'mʋ, ‑ɛ nu dɛ a 'mʋ ‑mɔ, bʋ pʋ꞊ʋ gbɛtɛɛ a 'hɩɔ lɔ, 'tɩ‑ bʋ pʋ 'lɩ꞊ɩ 'yru ‑mɔ, ɛ 'mʋ 'kʋ.
42 "Se alguém fizer tropeçar um destes pequeninos que crêem em mim, seria melhor que fosse lançado no mar com uma grande pedra amarrada no pescoço.
43 'Bʋ mɔ, ‑na dabʋ 'bʋ yɩ꞊ɩ nɩ ni, ꞊nɩ yɩ dɛ 'kuku nɩ ni, ‑ɛ ‑bɩ 'bɛ 'ʋ꞊ʋ. Ɛ nu ‑tɛɛ, 'kɩ ‑bʋ pa 'lɩ dabʋkʋtɩɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ 'kwli, 'ɛ ‑hi 'ʋ ‑na dabʋɩ nɩ 'hʋɛn bʋ ꞊cɛɛ 'ʋ yɩ, 'tɩ‑ ‑bʋ mu 'lɩ na ‑mʋ' 'nyɩ, ‑ɛ 'yɛ nɩ jre 'klɔ ‑mɔ 'klɔ. [
43 Se a sua mão o fizer tropeçar, corte-a. É melhor entrar na vida mutilado do que, tendo as duas mãos, ir para o inferno, onde o fogo nunca se apaga,
44 'Kɩ 'lɩ ‑tɩtɛ a 'mʋ, nyɩ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ 'hʋɩ di, ʋ 'nɩ 'kʋ꞊ʋ lɩ, ɛ kɔ, na 'nɩ ‑jre꞊e lɩ ‑wɛ, 'klɔ ‑mɔ 'klɔ.]
44 onde o seu verme não morre, e o fogo não se apaga.
45 'Bʋ mɔ, ‑na bʋ 'bʋ yɩ꞊ɩ nɩ ni, ꞊nɩ yɩ dɛ 'kuku nɩ ni, ‑ɛ ‑bɩ 'bɛ 'ʋ꞊ʋ. Ɛ nu ‑tɛɛ, 'kɩ ‑bʋ paa 'lɩ bʋkʋtɩɔ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ 'kwli, 'ɛ ‑hi 'ʋ ‑na bʋɩ nɩ 'hʋɛn bʋ ꞊cɛɛ 'ʋ yɩ, 'tɩ‑ bʋ pʋ 'lɩ ‑mʋ na ‑mʋ' 'nyɩ, ‑ɛ 'yɛ nɩ jre 'klɔ ‑mɔ 'klɔ. [
45 E se o seu pé o fizer tropeçar, corte-o. É melhor entrar na vida aleijado do que, tendo os dois pés, ser lançado no inferno.
46 'Kɩ 'lɩ ‑tɩtɛ a 'mʋ, nyɩ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ 'hʋɩ di, ʋ 'nɩ 'kʋ꞊ʋ lɩ, ɛ kɔ, na 'nɩ ‑jre꞊e lɩ ‑wɛ, 'klɔ ‑mɔ 'klɔ.]
46 onde o seu verme não morre, e o fogo não se apaga.
47 'Bʋ mɔ, ‑na 'yie 'bʋ yɩ꞊ɩ nɩ ni, ꞊nɩ yɩ dɛ 'kuku nɩ ni, ‑ɛ ‑bɩ ‑ha 'lɩ꞊ɩ 'lɩ. Ɛ nu ‑tɛɛ, 'kɩ ‑bʋ paa 'lɩ 'yie nɩ ‑do Nyɩsʋa a bʋnɩɩlɛ', 'ɛ ‑hi 'ʋ ‑na 'yii nɩ 'hʋɛn, bʋ ꞊cɛɛ 'ʋ yɩ, 'tɩ‑ bʋ pʋ 'lɩ ‑mʋ na ‑mʋ' 'nyɩ, ‑ɛ 'yɛ nɩ jre 'klɔ ‑mɔ 'klɔ.
47 E se o seu olho o fizer tropeçar, arranque-o. É melhor entrar no Reino de Deus com um só olho do que, tendo os dois olhos, ser lançado no inferno,
48 'Kɩ 'lɩ ‑tɩtɛ a 'mʋ, nyɩ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ 'hʋɩ di, ʋ 'nɩ 'kʋ꞊ʋ lɩ, ɛ kɔ, na 'nɩ ‑jre꞊e lɩ ‑wɛ 'klɔ ‑mɔ 'klɔ.
48 onde ‘o seu verme não morre, e o fogo não se apaga’.
49 'A ‑nɛ nyiblo, 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ yɩ 'mʋ ꞊wien lɛ nɩ kʋɛ, ɛ kɔ bʋ ‑ha Nyɩsʋa mɛ lɛ, bʋ klaa ꞊nɛ 'yi, ‑ɛ di꞊e nu, 'a nunuklɔ 'nɩ ꞊ha yɩ nyre, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ʋ ni, 'bʋ pʋ mʋma 'ta, 'ʋ pɩ꞊ɩ na', ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'nɩ ꞊ha yɩ nyre.
49 Cada um será salgado com fogo.
50 ꞊Bʋ pʋʋ ꞊nɛ 'ta a dɛ yɩ de. 'Ta mɔ ꞊haandɛ ꞊nɩɔ. Kɛɛ, 'bʋ mɔ, 'bʋ 'waan nɛ 'a wlɔnnɩnɔ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ nu꞊o, bʋ nɔ 'kɩ wlɔn de. ‑Ɛ ‑bɩ ɛ 'yɩ 'kɩ ‑kʋan ꞊dʋ ‑kɔ de. A 'nɩ 'wɩɩ 'lɩ 'tadʋ ‑mʋ' yɩ, ‑ɛ 'waan nɛ 'a wlɔnnɩnɔ, kɛɛ, a kɔ 'aan 'bio 'hʋɛn‑, ba kɔ kɩbʋwɛɛnlɛ.»
50 "O sal é bom, mas se deixar de ser salgado, como restaurar o seu sabor? Tenham sal em vocês mesmos e vivam em paz uns com os outros".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.