Marcos 14

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ɛ hie 'lɩ ‑nyrɔwɩ nɩ 'hʋɛn, ‑Juukʋɛ a lɛ'mimle gbagbʋ ‑bɩ 'mʋ 'ʋ nyre. Lɛ'mimle a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Pakɩ. Pakɩ a 'mʋ a ti 'yri, 'flɔɔdʋ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ ‑mɔ ʋ 'yɛ nɩ pʋ 'lɩ 'a 'yaadɛ, ɛ nɔ‑ ʋ yɩ di. ‑Ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ, ʋ kɔ tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑, ʋ ꞊mʋɛ ꞊tɔ lɛ, ʋ 'mʋ ‑Yusu klɔ, 'kɩ 'lɩ ꞊yrɛ 'kwli, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la.
1 Faltavam dois dias para a Festa da Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento . Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito de prender Jesus em segredo e matá-lo.
2 Kɛɛ, ʋ wɛn: «'Bʋ mɔ, ꞊ba yɩ꞊ɩ nɩ kwlɛ, ‑a 'nɩ 'nuo 'lɩ꞊ɩ lɛ'mimle a ti 'yri, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'nɩ ꞊ha ‑a mʋ ‑mɔ ‑wɔn mɔ di.»
2 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
3 Ti a 'mʋ 'yri, 'kɩ ‑Yusu nɩ 'lɩ Betanidɩɔ 'kwli, ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑. 'Kɩ ʋ nɩ 'lɩ Simɔ a ‑tɛ. Simɔ a 'mʋ, ꞊hran nu la꞊a nɩ. Bʋ yɩ 'kɩ dɛ nɩ di, ‑ɛ ‑bɩ nʋgba ꞊dʋ, ɛ nɔ‑ pa 'kayu bʋ, 'ɛ 'ble ‑dawinniyrɩɛ kʋa. ‑Dawinni a 'mʋ, ɛ kɔ 'a 'yrɩɛ 'hʋɛn‑, ɛ pɩ ꞊die dɩakɩ. ‑Tɛ ɛ ‑pa 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'bɛ 'ʋ 'yrɩɛ a 'mʋ a 'lu nɩ, 'tɩ‑ 'ɛ pʋ ‑dawinni a 'mʋ ‑Yusu 'lu.
3 Jesus estava no povoado de Betânia, sentado à mesa na casa de Simão, o Leproso. Então uma mulher chegou com um frasco feito de alabastro , cheio de perfume de nardo puro, muito caro. Ela quebrou o gargalo do frasco e derramou o perfume na cabeça de Jesus.
4 Nyibli ‑nɩ 'ʋ, 'waa dɛ ‑bɩ a plɔ 'yɩ ‑ble, ʋ wɛn: «Dɛ‑ kɔ ‑dawinni ‑bʋ, 'a lɛcɩcralɛ 'lɩ?
4 Alguns que estavam ali ficaram zangados e disseram uns aos outros: — Que desperdício!
5 'Bʋ plo wɛn꞊ɛ, ɛ di 'ye wɛn 'wliyɛ dɩakɩ, ‑ɛ ‑wɛ 'lɩ ‑kʋannunyɔ ‑bɩ a 'pɛɛlɛ, 'kɩ 'lɩ 'yrʋ 'mumu 'kwli, ʋ 'mʋ wɛn꞊ɛ ꞊hɩʋɛnnyibli ‑nyi.» Kɛ‑ ɛ ꞊ti 'mʋ, 'ʋ yɩ nʋgba a 'mʋ ‑mɔ 'plɛ.
5 Esse perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentas moedas de prata , que poderiam ser dadas aos pobres. Eles criticavam a mulher com dureza,
6 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Ba ‑ha꞊a mɛ lɛ, ba 'kee nɛ 'a ‑mɔ'pʋplɛ. Dɛ ‑bʋ, ɛ ‑nu, 'kɩ 'ʋ 'mʋ ‑mɔ, ɛ mɔ yɩnɔdɛ.
6 mas Jesus disse:
7 Ba kɔ 'a yiyie, ꞊hɩʋɛnnyibli 'tɩɛ di 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ nɩ. Ti ‑mʋ' kɔ 'yri a di 'ʋ꞊ʋ ‑hʋa, a ‑wɛ 'lɩ ba nu ꞊nʋ ꞊haandɛ ‑mɔ nɩ. 'Mɔ ‑bɩ, ti ‑mʋ', 'n di 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ ‑hi, ɛ 'yɩ ‑hʋ.
7 Pois os pobres estarão sempre com vocês, e, em qualquer ocasião que vocês quiserem, poderão ajudá-los. Mas eu não estarei sempre com vocês.
8 Dɛ nʋgba ‑bʋ, ɛ ‑wɛ 'lɩ, ɛ nɔ‑ ɛ ‑nu: Ti nɩ ke', 'ɛ ‑wɛ 'na ‑plahʋɩ ‑dawinni a pʋpʋʋ ‑mɔ, 'kɩ 'ʋ 'na ‑hɩhɩa a ‑ta'.
8 Ela fez tudo o que pôde, pois antes da minha morte veio perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
9 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, 'a ‑nɛ ‑tɩtɛ ꞊dʋ, ʋ di 'ʋ Nyɩsʋa a ꞊haantitie 'ʋ ‑pʋʋ ‑nɩ, 'kɩ 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ, ꞊haandɛ ‑bʋ, nʋgba ‑bʋ, ɛ ‑nu, ʋ di 'a ‑tɩ ‑mɔ lɛ 'nɩ na, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'nɩ ꞊ha nyibli ‑mɔ ‑hru.» Kɛ‑ ‑Yusu ‑pʋ.
9 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
10 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ Judɩa Yisikalio, ‑ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi* ‑bɩ, 'kɩ 'lɩ 'a ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn a 'mʋ 'nyɩ, ɛ nɔ‑ mu 'lɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ ‑mɔ, 'ɛ mu la ꞊nʋ 'ye mɔ, ‑tɛ ‑mʋ', ɛ di ꞊nʋ ‑Yusu a ‑jɩ'pʋpʋʋ nu a ‑tɩ.
10 Judas Iscariotes, que era um dos doze discípulos, foi falar com os chefes dos sacerdotes para combinar como entregaria Jesus a eles.
11 ‑Tɛ ɛ pʋ 'kuna, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa dɔdʋ a nunuo dɩakɩ, ʋ wɛn: «‑A di ‑nyi ‑mʋ 'wliyɛ.» Kʋɛ 'lɩ ti a 'mʋ 'yri bʋ, Judɩa ꞊mʋɛ 'kɩ ꞊tɔ lɛ, ‑tɛ ‑mʋ', ɛ di ꞊nʋ ‑Yusu a ‑jɩ'pʋpʋʋ nu.
11 Quando ouviram o que ele disse, eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele. Assim Judas começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus.
12 Lɛ'mimle ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Pakɩ, 'a yɩ‑hɛ‑nyrɔwɔ, 'kɩ ʋ yɩ 'ʋ 'flɔɔdʋ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ ‑mɔ ʋ 'yɛ nɩ pʋ 'lɩ 'a 'yaadɛ ‑dii ‑nɩ, 'ʋ 'lɛɛ 'ʋ 'blayonʋ lɛ ‑wɛ, 'kɩ 'ʋ dididɛ gbagbʋ a 'mʋ a ‑ta'. ‑Tɛ ‑nyrɔwɔ a 'mʋ, ɛ nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu a ‑nagbopʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, ‑bɩ' ‑hʋɛ ‑ba pii 'kɩ Pakɩ a diidɛ yɩ 'lɩ?»
12 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , em que os judeus matavam carneirinhos para comemorarem a Páscoa , os discípulos perguntaram a Jesus: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da Páscoa para o senhor?
13 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ lee nɛ 'a ‑nagbopʋ nɩ 'hʋɛn ‑bɩ, ɛ wɛn: «Ba mu Jrusrɛdɩɔ 'kwli. A kɔ nyiblo ꞊dʋ 'hʋɛn‑, a di 'nɩ ꞊ŋmee ‑nɩ. Nyiblo a 'mʋ, ɛ 'ble 'nɩya. Ɛ nɔ‑ ba kʋɛ ꞊wien.
13 Então Jesus enviou dois discípulos com a seguinte ordem:
14 'Kayu ‑mʋ', ‑ɛ kɔ bʋ ɛ di 'lɩ pa, kɛ‑ ba pʋ 'a kʋkɔnyɔ yɩ: ‑Aan tɔɔnyɔ yɩ 'nɩ 'bɛti ‑nɩ: ‑Gblo a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'kwli, ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑, ʋ di 'lɩ 'waa Pakɩ a diidɛ 'lɩ ‑dii ‑nɩ 'lɩ?
14 e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre manda perguntar: “Onde fica a sala em que eu e os meus discípulos vamos comer o jantar da Páscoa?”
15 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn 'nɩ de: Ɛ di tɔɔ nɛ 'a mʋ ‑gblo gbagbʋ, 'kɩ 'lɩ 'a yɔ'kayu a 'mʋ, 'a yɩ‑hɛ‑gbɔ yra. 'Kɩ 'kayu a ‑tɛblɩ a pɛpɛ ꞊cɛɛ 'lɩ. 'Kɩ ba pii 'lɩ ‑aan diidɛ,»
15 Então ele mostrará a vocês no andar de cima uma sala grande, mobiliada e arrumada para o jantar. Preparem ali tudo para nós.
16 ‑nagbopʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, 'ʋ mu 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli. 'Tɩ‑ ʋ 'mʋ 'lɩ nyre, 'ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ‑tɛ ‑Yusu nu wɛn 'a hɩhla, kɛ‑ ʋ nu 'ʋ ‑tɛblɩ a 'mʋ, 'a bʋyɛɛlɛ, 'ʋ bi 'ʋ, 'ʋ pi Pakɩ a diidɛ a 'mʋ. ‑Tɛ ʋ ‑wɛ 'a pipie ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑mɛ kle.
16 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
17 ‑Tɛ 'yrʋ ‑wɛ 'lɩ yakɔ 'kwli lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn a 'mʋ 'hʋɛn‑, ʋ nyre 'lɩ 'kayu ‑mʋ', ‑ɛ kɔ bʋ ʋ di 'lɩ Pakɩ a diidɛ 'lɩ ‑dii ‑nɩ 'kwli nɩ.
17 Quando anoiteceu, Jesus chegou com os doze discípulos.
18 Bʋ yɩ 'kɩ dɛ nɩ di, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, nyiblo nɩ 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ, ‑ɛ kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑ ‑yɩ dɛ di. Ɛ nɔ‑ di 'mʋ 'na yraanyibli, ‑ʋ ꞊mʋɛ 'na 'lɩla lɛ ‑jɩ' pʋ.»
18 Enquanto estavam à mesa, no meio do jantar, ele disse:
19 Bʋ 'wɩn ‑tɩ a 'mʋ, ‑Yusu ‑hla, ‑ɛ ‑bɩ 'waa ꞊wlɩ 'mʋɛ bʋ dɩakɩ. Kɛ‑ 'waa dodoyo pɩ, 'ʋ yɩ 'bɛti ‑nɩ: «꞊Bɩ 'mɔ ꞊nɩɔ?»
19 Eles ficaram tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu, está?
20 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'Kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, ‑ʋ mɔ 'na ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn, 'kɩ nyiblo a 'mʋ, ɛ nɩ 'lɩ, ɛ kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ‑a 'nyrɛ 'lɩ dɛdihu nɩ ‑do dabʋ 'kwli. Ɛ nɔ‑ di꞊e nu.
20 Jesus respondeu:
21 'Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'n kɔ ꞊bʋ 'kʋ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ʋ nu la 'a 'cɩcrɩɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, kɛɛ, 'jrɔ 'kɩ 'ʋ nyiblo ‑mʋ' ‑mɔ, ‑ɛ di 'mʋ 'na yraanyibli ‑jɩ' pʋ. Ɛ nɔɔ 'ʋ lɛ, 'kɩ ʋ 'nɩ 'kɔɔ wɛn 'lɩ nyiblo a 'mʋ.»
21 Pois o
22 Bʋ 'tɩɛ nɩ 'ʋ dɛdiilɛ', ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'du 'flɔɔ ye', 'ɛ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, 'tɩ‑ 'ɛ 'bɛ꞊ɛ ꞊tɩɔ lɛ, 'ɛ ‑nyi꞊e 'a ‑nagbopʋ*, ɛ wɛn: «Ba 'du꞊o ye', ba di꞊e. Ɛ nɔ‑ mɔ 'na 'hʋɩ,»
22 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
23 'ɛ 'du ‑wiin‑ŋanʋ ye', 'ɛ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, 'ɛ ‑nyi ꞊nʋ꞊ʋ, 'waa pɛpɛ 'ʋ 'na꞊a.
23 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, e todos beberam do vinho.
24 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Ɛ nɔ‑ mɔ 'na ‑hlʋ. Ɛ nɔ‑ 'n di bʋ 'wla, 'kɩ 'ʋ ‑tonyibli ‑hʋɔhʋɩ a ‑ta', Nyɩsʋa 'mʋ꞊ʋ nu, ɛ 'mʋ 'yrɩ yrayrɩ ꞊tu, ɛ kɔ ‑tonyibli 'hʋɛn‑.
24 Então Jesus disse:
25 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, kʋɛ 'nɛ‑ ti ‑bʋ 'yie bʋ, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ 'na 'kɩ nɔdʋ ‑bʋ de, ɛ 'mʋ ‑nyrɔwɔ ‑mʋ' kɩ yɛ, ‑ɛ kɔ 'kwli 'n di 'lɩ nɔ yrayrɩdʋ ‑bɩ ‑mʋ' 'lɩ 'naa ‑nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli.»
25 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
26 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ble ‑wla, 'tɩ‑ ʋ 'du ye', 'ʋ ꞊tɩ 'dɩɔ, 'ʋ mu 'lɩ dʋgba ‑mʋ' 'lu, ‑ɛ kɔ 'lu olifieti nɩ 'lɩ.
26 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
27 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'a ‑nagbopʋ* yɩ, ɛ wɛn: «Ti di 'ʋ 'nɩ nyre, a 'mʋ 'ʋ 'mʋ 'hʋɩ lɛ ‑gbɛ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ʋ nu la 'a 'cɩcrɩɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ‑ɛ mɔ: Nyɩsʋa wɛn 'nɩ: 'N di 'blakɔnyɔ 'nɩ 'la, blablɩ 'mʋ ‑gbɛ.»
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «'Bʋ mɔ, 'nɩ 'kʋ, 'nɩ 'hrɩ 'klɔ, 'kɩ 'n di 'lɩ Galileblʋgba 'kwli mu, 'mʋ 'lɩ 'a mʋ 'lɩ ‑plee ‑nɩ.»
28 Mas, depois que eu for ressuscitado, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 ‑Ɛ ‑bɩ Piɛlɩ wɛn: «'Ye ꞊bɩɩ 'waa pɛpɛ bʋ hie 'ʋ ‑mʋ bʋ, 'mɔ ‑bʋ, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ hie 'ʋ ‑mʋ bʋ 'klɔ ‑mɔ 'klɔ.»
29 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem!
30 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'N yɩ ‑mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ: 'Kɩ 'lɩ 'tɔlʋwɔ nɩ ‑do ‑bʋ 'kwli, 'tɩ‑ hapɛ 'mʋ ‑nyrɛ a daawɩ nɩ 'hʋɛn nu, ‑di nu ‑gaawɩ nɩ ta, ‑ɛ mɔ, ꞊yɩ 'mʋ ‑yi.»
30 Mas Jesus lhe disse:
31 ‑Ɛ ‑bɩ Piɛlɩ 'yaa 'lɩ win, 'ɛ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'Ʋʋn‑, 'ye ꞊bɩɩ 'n di 'kʋ, 'n kɔ ‑mʋ 'hʋɛn‑, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ hla꞊a, ‑ɛ mɔ, 'n 'yɩ ‑mʋ ‑yi.» 'Waa pɛpɛ, ‑tɩ nɩ ‑do a 'mʋ, Piɛlɩ ‑hla, ɛ nɔ‑ ʋ ‑hla ‑wɛ.
31 Mas Pedro repetia com insistência: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
32 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ʋ nyre 'lɩ 'dʋdɔti a ‑ci ‑mʋ', ʋ dɛɛ Gɛsɩmanɩ 'kwli. ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ 'a ‑nagbopʋ* yɩ, ɛ wɛn: «Ba nɩ mɔ bʋ, ꞊bʋ mu 'lɩ ye', 'mʋ 'lɩ Nyɩsʋa ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ.»
32 Jesus e os discípulos foram a um lugar chamado Getsêmani. E Jesus lhes disse:
33 Bʋ yɩ 'kɩ nɩ mi, ‑ɛ ‑bɩ ɛ da Piɛlɩ kɔ Saan kɔ Sakɩ nɩ, ɛ kɔ ꞊nʋ 'hʋɛn‑ 'ʋ ‑mu. Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ 'a ꞊wlʋ 'mʋɛ bʋ. Hʋannʋ ni꞊e nɩ dɩakɩ.
33 Então Jesus foi, levando consigo Pedro, Tiago e João. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
34 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'Na ꞊wlʋ 'mʋɛ bʋ dɩakɩ. 'Na ꞊wlʋ a bʋ'mʋmʋɛ a 'mʋ, ɛ ‑hʋɛ bʋ 'la 'mʋ. Ba nɩ mɔ bʋ, a 'nɩ 'ŋmee 'lɩ,»
34 e disse a eles:
35 'ɛ hlɔɔ ꞊nʋ ‑mɔ lɛ dɛ gbe, 'ɛ 'gbla kwlɩ, 'ɛ nyɛɛ Nyɩsʋa lɛ, 'bʋ mɔ, 'bʋ ‑wɛ 'lɩ꞊ɩ, 'kɩ 'a ꞊hɩʋɛn'yeti ‑mʋ', ‑ɛ di 'lɩ di, bʋ hlɔɔ ꞊nɛ ‑mɔ lɛ.
35 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e pediu a Deus que, se possível, afastasse dele aquela hora de sofrimento.
36 Ɛ wɛn: «'Na 'Baɩ o, ‑wɛ 'lɩ 'a ‑nɛ dɛ nɩ. Nu꞊o, ꞊hɩʋɛn ‑bʋ, 'n mi 'ye mɔ, bʋ hlɔɔ 'mʋ ‑mɔ lɛ. Kɛɛ, ɛ 'nɩ 'mɔɔ 'lɩ dɛ ‑bʋ, 'n ‑hʋɛ, kɛɛ, bʋ mɔ dɛ ‑mʋ', ‑hʋɛ.»
36 Ele orava assim:
37 Bʋ nu 'kɩ 'pʋplɛ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ mu 'ʋ 'a ‑nagbopʋ nɩ ta a 'mʋ 'hʋɩ, 'ɛ yɛɛ 'ʋ ꞊nʋ ŋmena a ŋmeelɛ' bʋ. ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ Piɛlɩ yɩ, ɛ wɛn: «Simɔ, ꞊bɩ ‑yɩ 'nɩ ŋme? ꞊Yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, 'kɩ ‑bʋ 'yɩ ‑ŋme, 'kɩ 'lɩ ‑haawɔ nɩ ‑do 'kwli?
37 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
38 A 'nɩ 'ŋmee 'lɩ, kɛɛ, ba da Nyɩsʋa, ‑ɛ di꞊e nu, dɛ 'bʋ yɩ꞊ɩ nɩ ‑hʋɛ bʋ ꞊tɛɛ 'ʋ 'a mʋ lɛ, 'kɩ ba ‑hɛɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ lɛ, a 'nɩ ꞊ha 'a ‑tɩ lɛ ‑hɛɛ ‑nɩ. 'N yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'aan ꞊wlɩ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ dɩakɩ, 'kɩ a 'nɩ 'ŋmee 'lɩ, a 'mʋ Nyɩsʋa da, kɛɛ, 'bʋ mɔ, Nyɩsʋa 'bʋ 'yɛ nɩ ‑hɛɛ nɛ 'a mʋ, 'a mʋ nɩ ‑do, a 'yɩ 'klɩ ‑kɔ, 'kɩ ba nu dɛ a 'mʋ.»
38 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
39 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ hlɔɔ ꞊nʋ ‑mɔ lɛ de, 'ɛ ‑tʋa Nyɩsʋa a lɛnyaalɛ de, 'kɩ 'lɩ win nɩ ‑do ‑mʋ', ɛ pʋ wɛn 'kwli.
39 Jesus foi outra vez e orou, dizendo as mesmas palavras.
40 ‑Tɛ ɛ ‑wɛ ‑mɔ, 'ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ mu 'ʋ ꞊nʋ 'hʋɩ, 'ɛ yɛɛ 'ʋ ꞊nʋ ŋmena a ŋmeelɛ' bʋ de, ‑ɛ nu꞊o, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ pʋ 'yii lɛ. ‑Tɛ ʋ ꞊wlɛ 'kɩ 'yii, ‑tɛ bʋ di꞊e yɩ pʋ, ʋ 'yɩ꞊ɩ ‑yi.
40 Em seguida, voltou ao lugar onde os discípulos estavam e os encontrou de novo dormindo. Eles estavam com muito sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos. E não sabiam o que responder a Jesus.
41 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ mu nɩ de, 'tɩ‑ 'ɛ ꞊hɩan ‑mɔ de, 'wɩ nɩ ta a dɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «꞊Bɩ a yɩ 'nɩ ŋme de, 'a ‑hɛ 'lɩ ke lɛ? Ɛ 'yɩ 'kɩ ŋmuŋmeti 'pa‑. Ba 'ye kɛ, ti nyre 'ʋ nɩ, 'kɩ bʋ pʋ 'mʋ dɛ'kukununyʋ ‑jɩ', 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo.
41 Quando voltou pela terceira vez, Jesus perguntou:
42 Ba 'du ye', ‑a 'mʋ mu, ‑ɛ nu꞊o, nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ di 'mʋ 'na yraanyibli ‑jɩ' pʋ, 'kɩ ɛ yɩ 'lɩ di.»
42 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
43 Win nɩ 'lɩ ‑Yusu wlɔn, ‑ɛ ‑bɩ Judɩa, ‑ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopʋ* nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn a nyiblo ‑bɩ, ɛ nyre 'ʋ nɩ, ɛ kɔ nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'hʋɛn‑. Nyibli a 'mʋ, ʋ 'ble ta‑wɔn‑tɛblɩ kɔ ti 'hʋɛn‑ kʋa lɛ. Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ, kɔ tetetɔɔnyʋ, kɔ ‑Juukʋɛ a naanyʋ ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ lee nyibli a 'mʋ, bʋ mu ‑Yusu klɔ.
43 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes, pelos mestres da Lei e pelos líderes judeus.
44 Judɩa a 'mʋ, ‑ɛ di ꞊nʋ ‑Yusu ‑jɩ' pʋ, 'tɩ‑ ʋ 'mʋ 'hru wlɔn bi, kɛ‑ ɛ pʋ ꞊nʋ yɩ: «Nyiblo ‑mʋ', 'n di 'wlɛɛ ‑nɩ, 'n di 'wio ‑nyi, ɛ nɔ‑ ba klɔ, ɛ 'nɩ ꞊ha 'a mʋ ‑jɩ' ꞊ta, a 'mʋ꞊ʋ gba.»
44 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam e levem bem seguro o homem que eu beijar, pois é ele.”
45 ‑Tɛ ʋ nyre kɩ 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ Judɩa 'yɩya 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ bʋ, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o,» 'ɛ 'wlɛɛ ꞊nɛ.
45 Logo que chegou perto de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, nyibli a 'mʋ, Judɩa ‑gba, ‑ɛ ‑bɩ ʋ klɔ ‑Yusu nɩ.
46 Então eles pegaram Jesus e o prenderam.
47 Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ, 'a ‑kʋannunyɔ ‑bɩ, ɛ nɩ ‑tuo kɩ ‑wɛ. ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ, ɛ nɔ‑ ‑ha 'lɩ 'a 'plɩɛn bɔ 'kwli, 'ɛ nu꞊o, 'ɛ 'bɛ 'ʋ ‑kʋannunyɔ a 'mʋ, 'a nʋa.
47 Mas um dos que estavam ali tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
48 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ: «Ta‑wɔn‑tɛblɩ kɔ ti 'hʋɛn‑, ɛ nɔ‑ a ‑ya, 'a di 'mʋ klɔ mɔ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑mʋ', ʋ ni ‑balʋnyɔ a kʋklɔ.
48 Então Jesus disse para aquela gente:
49 'Tɩ‑, 'a ‑nɛ ti, 'n nɩ la 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, 'nɩ tʋɛ la 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a ‑yaa 'kwli, kɛɛ, a 'yɩ la 'mʋ ‑klɔ. ‑Tɛblɩ a pɛpɛ ‑bʋ, ɛ mi 'lu ‑mɔ, ‑ɛ di꞊e nu, ‑tɩ ‑mʋ', ʋ 'crɩ la, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ɛ 'mʋ ‑nue ‑nɩ.»
49 Eu estava com vocês todos os dias, ensinando no pátio do Templo, e vocês não me prenderam. Mas isso está acontecendo para se cumprir o que as
50 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'a ‑nagbopʋ a pɛpɛ ‑gbɛ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ lɛ, 'ʋ 'gba ci lɛ.
50 Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
51 Kɛɛ, ɛ kɔ gblotayu ꞊dʋ, ɛ nɔ‑ yɩ ‑Yusu ꞊wien kʋɛ. Gblotayu a 'mʋ, danʋ nɩ ‑do ɛ 'wlɛɛ klɛ. ‑Ɛ ‑bɩ ʋ klɔ꞊ɔ nɩ ‑wɛ.
51 Um jovem, enrolado num lençol, seguia Jesus. Alguns tentaram prendê-lo,
52 Kɛɛ, 'kɩ ɛ hie 'lɩ ꞊nʋ 'a danʋ a 'mʋ ‑jɩ' bʋ, 'ɛ ꞊ga 'hʋɩ wlɔn, 'ɛ 'gba ci lɛ ‑wɛ.
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 'Tɩ‑ dɛ a 'mʋ, ɛ 'mʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ʋ gbɛ ‑Yusu nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* a nyiblo gbagbʋ a 'kayu bʋ. 'Kayu a 'mʋ bʋ, 'kɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ a pɛpɛ, kɔ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ, kɔ 'blʋgba a naanyʋ ‑bɩ 'hʋɛn‑, 'kɩ 'waa pɛpɛ, ʋ 'kukue 'lɩ lɛ, 'kɩ 'ʋ ‑gbolugbo a ‑ta'.
53 Em seguida, levaram Jesus até a casa do Grande Sacerdote , onde estavam reunidos os chefes dos sacerdotes, alguns líderes dos judeus e alguns mestres da Lei.
54 Piɛlɩ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ yɩ kʋɛ ‑Yusu ꞊wien, 'kɩ 'lɩ ‑mɔhlɔɔlɛ 'kwli, 'ɛ ‑hɛ 'lɩ 'waa ꞊pɩ lɛ, 'ɛ ‑mu, 'ɛ pa 'lɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ a ‑yaa 'kwli ‑wɛ. 'Kɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a 'yie꞊tunyʋ nɩ 'lɩ, 'ʋ 'tie na, 'ʋ yɩ꞊ɩ 'wɛn. Nyibli a 'mʋ, ʋ nʋ‑ kɔ 'nyɩ Piɛlɩ nɩ 'lɩ bʋ, 'ɛ yɩ na 'wɛn ‑wɛ.
54 Pedro seguiu Jesus de longe e entrou no pátio da casa do Grande Sacerdote. Ele sentou-se perto do fogo, com os guardas, para se esquentar.
55 'Kɩ 'lɩ 'kayu a 'mʋ bʋ, ‑cɔhlʋnpinyʋ gbagbɩ, ʋ kɔ ‑gbolugbo a nyibli a pɛpɛ 'hʋɛn‑, ʋ ꞊mʋɛ꞊ɛ lɛ, 'kɩ bʋ yɛɛ ‑Yusu ‑tɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la, kɛɛ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ kɩkadɛ ꞊dʋ 'lɩ 'yee ‑nɩ.
55 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando encontrar alguma acusação contra Jesus a fim de o condenarem à morte. Mas não conseguiram nenhuma.
56 Nyibli ‑hʋɔhʋɩ pɩ꞊ɩ hɩ kɩ. Kɛɛ, 'waa 'pʋplɛwin puple 'lɩ klɛ.
56 Muitos diziam mentiras contra ele, mas as suas histórias não combinavam umas com as outras.
57 Kɛɛ ‑ɛ ‑bɩ nyibli ‑bɩ 'du ye', 'ʋ yɛɛ ꞊nɛ ‑tɩ, 'kɩ 'lɩ hɩ 'kwli, ʋ wɛn:
57 Alguns se levantaram e acusaram Jesus com mentiras. Eles diziam:
58 «‑Aan 'mumu, ‑a 'wɩn la nɩ, ‑tɛ ɛ pɩ la lɛ, ‑ɛ mɔ: Nyɩsʋa a 'kagbaʋ ‑bʋ, ‑tonyibli ‑pʋ, 'n di꞊e 'nɩ 'wla, 'tɩ‑ 'mʋ 'a dɛ ‑bɩ pʋ, 'kɩ 'lɩ ‑nyrɔwɩ nɩ ta 'kwli, 'kɩ ‑tonyibli 'yɛ di 'ʋ dabʋɩ 'hʋɩ nɩ gba.»
58 — Nós ouvimos quando ele disse: “Vou destruir este Templo que foi construído por seres humanos e, em três dias, levantarei outro que não será construído por seres humanos.”
59 Kɛɛ, 'kɩ 'ʋ ‑tɛ a 'mʋ, 'waa win 'tɩɛ puple 'lɩ klɛ de.
59 Mesmo assim as suas histórias não combinavam umas com as outras.
60 ‑Ɛ ‑bɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ 'du ye', 'kɩ 'ʋ nyibli a pɛpɛ ye', 'ɛ 'bɛti ‑Yusu, ɛ wɛn: «꞊Bɩ ‑tɩ a pɛpɛ ‑bʋ, nyibli ‑bʋ, ʋ yɩ ‑mʋ ‑yɛɛ ‑nɩ, ꞊yɩ ‑tɩ ‑kɔ, ‑bʋ ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn?»
60 Aí o Grande Sacerdote se levantou no meio de todos e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender dessa acusação?
61 Kɛɛ, ‑Yusu 'yɩ꞊ɩ ‑tɩ ꞊dʋ klɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ. ‑Ɛ ‑bɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ 'bɛti꞊e nɩ de, ɛ wɛn: «꞊Bɩ ‑mɔ mɔ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la 'lɩ ya? ꞊Bɩ ‑mɔ mɔ Nyɩsʋa a 'Yu?»
61 Mas Jesus ficou calado e não respondeu nada. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Você é o
62 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Iin, 'mɔ ꞊nɩɔ. Ɛ di kɔ ti, a 'mʋ 'mʋ 'ye, 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'mʋ 'ʋ 'Klɩkɩnɩnyɩsʋa a diidɛkɩbɩa kɩ bʋ nɩ, 'mʋ 'lɩ yakɔ 'kwli ‑hɔn, 'kɩ 'lɩ 'nuŋma 'nyɩ.»
62 Jesus respondeu:
63 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ a 'mʋ, ɛ cɩcra 'a dɩɔnʋ wlawlʋ lɛ, yrʋ a ‑tɩ, ɛ wɛn: «‑A 'nɩ 'mʋɔɔ 'kɩ ‑hɛhɩnyibli ꞊dʋ lɛ de,
63 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Não precisamos mais de testemunhas!
64 'bɩ 'aan 'mumu, a 'wɩn ‑tɩ, ɛ ‑hla nɩ. A 'wɩn nɩ, ‑tɛ ɛ nu Nyɩsʋa a ‑tɩ a lɛ‑hɛɛlɛ. ‑Bɩ' a pɩ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ 'waa pɛpɛ, ʋ wɛn: «Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ɛ ‑hɛɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ lɛ. 'A ‑tɩ, ɛ kɔ 'kʋkʋʋ.»
64 Vocês ouviram esta blasfêmia contra Deus! Então, o que resolvem? Todos estavam contra Jesus e aí o condenaram à morte.
65 ‑Ɛ ‑bɩ ‑ʋ ‑bɩ ‑tʋa 'a hɩʋn a 'hinhren, ɛ kɔ, 'ʋ mʋa nɛ 'a 'yii klɛ, 'ʋ yɩ꞊ɩ ŋmli ‑bii ‑nɩ, ʋ wɛn: «Winwlɔn‑hanyɔ o, lee nɛ ‑a mʋ, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑hrɛn ‑mʋ dɛ 'lɩ?» ɛ kɔ, Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a 'yie꞊tunyʋ a 'mʋ, 'ʋ pɩɩ 'lɩ꞊ɩ 'ŋmɩ nʋɩ' lɛ ‑wɛ.
65 Então alguns começaram a cuspir nele. Cobriam o rosto dele, davam bofetadas nele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe! E também os guardas o pegaram e lhe deram bofetadas.
66 ‑Tɛ ‑tɛblɩ a 'mʋ, ɛ mi 'lu ‑mɔ, 'kɩ Piɛlɩ 'tɩɛ nɩ 'lɩ ‑yaa a 'mʋ 'kwli. Bʋ nɩ 'kɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ 'yu nyrɔyu ꞊dʋ, ‑ɛ nii 'lɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ* a nyiblo gbagbʋ a ‑tɛ ‑kʋan, ɛ nɔ‑ nyre 'ʋ, 'ɛ 'ye Piɛlɩ, 'ɛ yɩ na 'wɛn.
66 Pedro ainda estava lá embaixo no pátio, quando apareceu uma das empregadas do Grande Sacerdote .
67 Bʋ 'ye 'kɩ꞊ɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑hrʋʋ ꞊nɛ 'yie lɛ, ɛ wɛn: «‑Mɔ ‑bʋ, ‑kɔ Nasalɛtɩ a ‑Yusu 'hʋɛn‑, 'a mʋ ‑nɩnɛ la 'hʋɩ.»
67 Ela viu Pedro se esquentando perto do fogo, olhou bem para ele e disse: — Você também estava com Jesus de Nazaré.
68 Kɛɛ, Piɛlɩ ‑ga nɩ, ɛ wɛn: «‑Tɩ ‑mʋ', ‑hlɛ, 'nɩ 'wɩn꞊ɩ lɩ꞊ɩ, ɛ kɔ, 'nɩ ‑yru꞊o lɩ꞊ɩ' lɛ,» 'ɛ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, 'ɛ mu 'lɩ ‑yaa a 'mʋ 'a paalɛ'. Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ hapɛ da ‑nyrɛ nɩ.
68 Mas ele negou, dizendo: — Eu não o conheço. Não sei do que é que você está falando. E saiu para o corredor. Naquele momento, o galo cantou.
69 Kɛɛ ‑ɛ ‑bɩ 'yu nyrɔyu nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ 'ye꞊e nɩ de, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ yɩ, ɛ wɛn: «Nyiblo ‑bʋ, ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi* ꞊nɩɔ.»
69 Quando a empregada viu Pedro ali, começou a dizer aos que estavam perto: — Este homem é um deles.
70 ‑Ɛ ‑bɩ Piɛlɩ ‑ga nɩ de. Ti gbi bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ nyibli a 'mʋ, ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ wɛn: «Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ ꞊nɩɔ, ‑mɔ ‑bʋ, ‑mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi ꞊nɩɔ, ‑kɔtɩ ‑na 'mumu, 'kɩ ‑kɔ 'lɩ Galileblʋgba 'kwli.»
70 Mas ele negou outra vez. Pouco depois, as pessoas que estavam ali disseram de novo a Pedro: — Não há dúvida de que você é um deles, pois você também é da Galileia.
71 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Bʋ mɔ, 'nɩ yɩ hɩ nɩ ni, Nyɩsʋa bʋ pʋ 'mʋ 'jrɔ yɩ. 'N 'sʋʋ nɩ, nyiblo ‑bʋ, ‑kɔtɩ a hlɛ, 'n 'yɩ꞊ɩ ‑yi.»
71 Aí Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem de quem vocês estão falando! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade!
72 Ti nɩ ‑do a 'mʋ 'yri, ‑ɛ ‑bɩ hapɛ nu ‑nyrɛ a daawɩ nɩ 'hʋɛn a dɛ nɩ. ‑Ɛ ‑bɩ ‑tɩ ‑mʋ', ‑Yusu lee wɛn Piɛlɩ, ɛ bi 'lɩ꞊ɩ 'kwli. Kɛ‑ ɛ pʋ꞊ʋ yɩ: «'Tɩ‑ hapɛ 'mʋ ‑nyrɛ a daawɩ nɩ 'hʋɛn nu, ‑di nu 'na ‑mɔ‑gaawɩ nɩ ta, ‑ɛ mɔ, ꞊yɩ 'mʋ ‑yi.» Bʋ bi 'kɩ 'lɩ꞊ɩ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa wuwe.
72 Naquele instante o galo cantou pela segunda vez, e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro caiu em si e começou a chorar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.