Lucas 8
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs VC
1 ‑Tɛ ti gbi ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu nɛ la 'dɩɩ kɩ, 'ɛ pɩ la Nyɩsʋa a ꞊haantitie, ‑ɛ hlɛ꞊ɛ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa di kɔɔ nyibli win kɩ. 'A ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn ‑mʋ',
1 Depois disso, Jesus andava pelas cidades e aldeias anunciando a boa nova do Reino de Deus.
2 ʋ kɔ nʋgbɩ ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ yɩ꞊ɩ ꞊wien kʋɛ. Nʋgbɩ a 'mʋ, ʋ nʋ‑ kɔ ke' ɛ bla la 'ʋ 'kuo ‑hʋɩn* lɛ, kɔ, 'ɛ nu la꞊a, 'waa 'kʋɛ 'ɛ ‑wɛ la. Nʋgbɩ a 'mʋ, 'waa 'nyrɛ, nɔ‑ ‑bʋ: Mari ‑mʋ', ʋ dɛɛ Madala a Mari, ‑ɛ kɔ ke' ‑Yusu bla la 'ʋ 'kuo ‑hʋɩn nɩ ꞊hlon'hʋɛn lɛ;
2 Os Doze estavam com ele, como também algumas mulheres que tinham sido livradas de espíritos malignos e curadas de enfermidades: Maria, chamada Madalena, da qual tinham saído sete demônios;
3 ɛ kɔ 'kɩɩn Helɔdɩ a 'kayu a 'yie꞊tunyɔ Kusa a nʋgba, ‑ɛ mɔ Sanɩ, kɔ Sisanɩ, kɔ nʋgbɩ ‑hʋɔhʋɩ ‑bɩ 'hʋɛn‑. Nʋgbɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ʋ mɔ la dɛkɔnʋgbɩ dadʋ, 'ʋ ni la 'waa kʋkɔ‑tɛblɩ, 'ʋ yɩ la ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑ ‑hɛɛ ‑nɩ.
3 Joana, mulher de Cuza, procurador de Herodes; Susana e muitas outras, que o assistiram com as suas posses.
4 'A ‑nɛ 'dɩɔ 'bʋ nɩ 'ʋ, nyibli ‑hʋɛn 'lɩ ‑wlu, 'ʋ mi 'lɩ ‑Yusu ‑mɔ. ‑Tɛ nyibli ‑hʋɔhʋɩ a 'mʋ, ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'waa 'ledʋ a yɩpʋpʋʋ, ɛ wɛn:
4 Havia se reunido uma grande multidão: eram pessoas vindas de várias cidades para junto dele. Ele lhes disse esta parábola:
5 «Ɛ kɔ la ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, nyɩbɛyu ꞊dʋ, 'ɛ mu la 'a ‑tɛblɩ 'dɔ mɔ. ‑Tɛ ɛ nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'a ‑gbʋgbla, 'kɩ 'lɩ ‑ci 'kwli. ‑Tɛ ɛ yɩ꞊ɩ nɩ ‑gblɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ 'a dɛ ‑bɩ bii 'lɩ 'hru wlɔn, nyibli 'ʋ nɛ꞊ɛ klɛ, nʋblɩ 'ʋ yɩ 'a dɛ ‑bɩ di.
5 Saiu o semeador a semear a sua semente. E ao semear, parte da semente caiu à beira do caminho; foi pisada, e as aves do céu a comeram.
6 'A 'hʋɛn a dɛ, ɛ ‑gbla, ‑tʋtʋkʋtɩɔ ‑mʋ', ɛ bi 'ʋ kɩ, 'hɩɔ 'pa nɩ 'lɩ꞊ɩ bʋ, 'ɛ 'sii yɩ, 'ɛ ꞊ga. Kɛɛ, ‑tɛ ɛ ꞊ga, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ma nɩ, ‑ɛ nu꞊o, ‑tʋtʋkʋtɩɔ a 'mʋ, ɛ 'yɩ 'nie ‑kɔ.
6 Outra caiu no pedregulho; e, tendo nascido, secou, por falta de umidade.
7 'A ta a dɛ, ɛ ‑gbla, 'kɩ ɛ bi 'lɩ 'witi 'nyɩ. ‑Tɛ ɛ ꞊ga, ‑ɛ ‑bɩ 'witilili a 'mʋ, ɛ 'ya nɩ, 'ɛ 'buu ꞊nɛ 'lu lɛ.
7 Outra caiu entre os espinhos; cresceram com ela os espinhos, e sufocaram-na.
8 'A ‑hɛn a dɛ, ɛ ‑gbla, ɛ nɔ‑ bi 'ʋ ꞊haan‑tʋtʋ kɩ. ‑Tɛ ɛ ꞊ga, ɛ ku nɩ ‑tɛɛ, 'ɛ pʋ blɩ. 'A blʋ nɩ ‑do, ɛ pʋ 'yɔ a ‑wlɩ nɩ ꞊hun.» ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ ꞊nʋ yɩ: «'Bʋ mɔ, 'ba kɔ ‑tɩ'wɩnnʋa, ‑ɛ ‑bɩ ba 'wɩn ‑tɩ ‑dodo.»
8 Outra, porém, caiu em terra boa; tendo crescido, produziu fruto cem por um. Dito isto, Jesus acrescentou alteando a voz: Quem tem ouvidos para ouvir, ouça!
9 Ɛ nɔ‑ mɔ 'a ‑nagbopʋ* bʋ 'bɛti꞊e lɛ, ʋ wɛn: «'Ledʋ ‑bʋ, ‑pʋ, 'a 'mini 'lɩ?»
9 Os seus discípulos perguntaram-lhe a significação desta parábola.
10 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'A mʋ ‑bʋ, ‑ʋ mɔ 'na ‑nagbopʋ, Nyɩsʋa ni꞊e nɩ, 'a yrui Nyɩsʋa a ‑tɩ' lɛ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑tɛ Nyɩsʋa ni, 'ɛ kʋɛ nyibli win kɩ. Nyɩsʋa a ‑tɩ a 'mʋ, ɛ ‑hli nyibli 'yi kɩ. Nyibli ‑bʋ, ‑ʋ 'yɛ nɩ na 'mʋ ‑mɔ, 'kɩ 'lɩ 'ledʋɩ nɩ ‑do 'kwli, 'kɩ ʋ yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ 'wɩɩn ‑nɩ. Ɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ʋ 'crɩ la, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ‑ɛ mɔ:
10 Ele respondeu: A vós é concedido conhecer os mistérios do Reino de Deus, mas aos outros se lhes fala por parábolas; de forma que vendo não vejam, e ouvindo não entendam.
11 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ yɩ ꞊nʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Dɛ ‑mʋ', 'ledʋ ‑bʋ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: 'Dʋdɔ‑tɛblɩ ‑mʋ', ɛ nɔ‑ mɔ Nyɩsʋa a win. 'Dʋdɔnyɔ, nɔ‑ mɔ nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ nɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ ‑mɔ lɛ.
11 Eis o que significa esta parábola: a semente é a palavra de Deus.
12 'Hru ‑mʋ', ‑ɛ kɔ wlɔn ɛ bii 'lɩ lɛ, 'tɩ‑ nʋblɩ 'ʋ yɩ꞊ɩ di mɔ di, ɛ nɔ‑ mɔ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ yɩ Nyɩsʋa a win 'wɩn, 'tɩ‑ 'kuo ‑hʋɩn* a nyiblo gbagbʋ 'ɛ yɩ di, 'ɛ ‑hɛ 'lɩ ꞊nʋ win a 'mʋ ꞊wlʋ klɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'nɩ ꞊ha Nyɩsʋa a win a 'mʋ ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ, Nyɩsʋa 'nɩ ꞊ha ꞊nʋ wa.
12 Os que estão à beira do caminho são aqueles que ouvem; mas depois vem o demônio e lhes tira a palavra do coração, para que não creiam nem se salvem.
13 ‑Tʋtʋkʋtɩɔ ‑mʋ', 'hɩɔ 'pa nɩ 'lɩ bʋ, ‑ɛ kɔ kɩ 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑bɩ ‑mʋ', ɛ bii 'ʋ lɛ ‑wɛ, ɛ nɔ‑ mɔ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ yɩ Nyɩsʋa a win 'wɩn, 'tɩ‑ ‑ʋ yɩ꞊ɩ kɩ wɛn, 'kɩ 'lɩ plɔ a bleelɛ 'kwli, 'tɩ‑ ‑ʋ kue ꞊nɛ ꞊wlʋ yɩ, 'kɩ 'lɩ ti gbi 'kwli. Kɛɛ, ʋ 'nɩ ‑hʋa꞊a lɩ꞊ɩ, 'kɩ bʋ pʋ 'ma, 'kɩ 'lɩ 'waa ꞊wlʋ kɩ. Nyibli a 'mʋ, ti ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'yri 'kuo ‑hʋɩn a nyiblo gbagbʋ yɩ 'ʋ ꞊nʋ lɛ ꞊tɛɛ ‑nɩ, 'kɩ bʋ nu dɛ 'kuku, ‑ɛ ‑bɩ ʋ yɩ 'kee Nyɩsʋa a win a ꞊wlʋ a yɩkuolɛ.
13 Aqueles que a recebem em solo pedregoso são os ouvintes da palavra de Deus que a acolhem com alegria; mas não têm raiz, porque crêem até certo tempo, e na hora da provação a abandonam.
14 ‑Tʋtʋkʋtɩɔ ‑mʋ', 'witi nɩ 'ʋ kɩ, ‑ɛ kɔ kɩ 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑bɩ bii 'lɩ ‑wɛ, ɛ nɔ‑ mɔ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ yɩ Nyɩsʋa a win 'wɩn, 'tɩ‑ nyibli a 'mʋ, 'ʋ yɩ hriti ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ 'kla‑wliye'yɩya a ‑ta', kɔ, 'ʋ nɛɛ kʋkɔ‑tɛblɩ a ‑tɩ ꞊wlɩ klɛ, ‑ɛ pɩ 'lɩ ꞊nʋ kɩka 'nyɩ, kɔ, 'klɔ a ‑tɛblɩ ‑bʋ, ‑ɛ kɔ 'tʋ ni ꞊nʋ, ɛ nɔ‑ 'waa ꞊wlɩ yɩ ꞊wien lɛ kʋɛ. ‑Tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ɛ ni꞊e nɩ, 'kɩ Nyɩsʋa a win 'yɛ nɩ nu ‑kʋan, 'kɩ 'lɩ 'waa ꞊wlɩ kɩ, 'ɛ yɩ lɛ ‑hihre ‑nɩ.
14 A que caiu entre os espinhos, estes são os que ouvem a palavra, mas prosseguindo o caminho, são sufocados pelos cuidados, riquezas e prazeres da vida, e assim os seus frutos não amadurecem.
15 ꞊Haan‑tʋtʋ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ kɩ 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑bɩ ‑mʋ', ɛ bii 'lɩ lɛ, ɛ nɔ‑ mɔ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ yɩ Nyɩsʋa a win 'wɩn, kɔ, ‑ʋ ꞊tui꞊e bʋ, 'kɩ 'lɩ ꞊haan꞊wlʋ kɩ, 'tɩ‑ ‑ʋ ‑hɛ꞊ɛ mɛ lɛ, 'ɛ ni ‑kʋan 'a ‑nɛ ti, 'kɩ 'lɩ 'waa ꞊wlɩ kɩ.»
15 A que caiu na terra boa são os que ouvem a palavra com coração reto e bom, retêm-na e dão fruto pela perseverança.
16 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ de: «Nyiblo 'bʋ 'bɩa 'napɩ, ɛ 'nɩ ꞊jri꞊e lɩ꞊ɩ kɩka 'lu bʋ, ɛ kɔ, nyiblo 'bʋ 'bɩa 'napɩ, ɛ 'nɩ ꞊tu꞊o lɩ꞊ɩ ‑bɛlɛ bʋ. Kɛɛ, 'kɩ ɛ ꞊tui 'lɩ꞊ɩ dɛ yra bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ di 'kayu bʋ pa, ʋ 'mʋ lɛ yru.
16 Ninguém acende uma lâmpada e a cobre com um vaso ou a põe debaixo da cama; mas a põe sobre um castiçal, para iluminar os que entram.
17 ‑Tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ɛ ‑hli, ɛ di kɔ ‑nyrɔwɔ, ɛ 'mʋ pepe' bi, ɛ kɔ, ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', nyiblo ꞊dʋ 'yɩ la ‑yi, ɛ di kɔ lɛyruelɛ, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ pepe' bi.
17 Porque não há coisa oculta que não acabe por se manifestar, nem secreta que não venha a ser descoberta.
18 Nyɩsʋa a win ‑bʋ, 'n nɛ ‑mɔ lɛ, ba ꞊tu꞊o 'yie. ‑Tɛ a di 'a 'wɩnwɩɩn nu, kɛ‑ Nyɩsʋa di 'a mʋ 'a lɛyruelɛ nu. Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ pɩ Nyɩsʋa a win nʋa yɩ bʋ, Nyɩsʋa di꞊e 'nɩ nu, ɛ 'mʋ 'a lɛyuyruo kɔ, ɛ 'mʋ ‑tɛ ɛ nu la 'a 'wɩnwɩɩn 'ʋ ‑hi. Kɛɛ, nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ pʋ꞊ʋ nʋa yɩ bʋ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ yru꞊o' lɛ pɛpɛ, 'ye ꞊bɩɩ ɛ pʋ lɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ yrui꞊e' lɛ.»
18 Vede, pois, como é que ouvis. Porque ao que tiver, lhe será dado; e ao que não tiver, até aquilo que julga ter lhe será tirado.
19 'Kɩ ʋ nɩ 'lɩ 'kayu nɩ ‑do a 'mʋ bʋ, ‑Yusu a 'dii kɔ 'a 'dɩayɩ nyɩbɛpʋ 'hʋɛn‑ 'ʋ nyre 'ʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'ye. Kɛɛ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ a ‑tɩ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ ‑wɛ, bʋ nyre 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ.
19 A mãe e os irmãos de Jesus foram procurá-lo, mas não podiam chegar-se a ele por causa da multidão.
20 Ɛ nɔ‑ mɔ nyibli bʋ lee ꞊nɛ: «'Ye kɛ, ‑na 'dii kɔ ‑na 'dɩayɩnʋ 'hʋɛn‑, 'kɩ ʋ nɩ 'lɩ ‑patʋ', 'ʋ ‑hʋɛ ‑na 'yiye.»
20 Foi-lhe avisado: Tua mãe e teus irmãos estão lá fora e desejam ver-te.
21 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ: «Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ pɩ Nyɩsʋa a win nʋa yɩ bʋ, 'tɩ‑ ‑ʋ ꞊tui 'ʋ꞊ʋ 'ʋ, ʋ nʋ‑ mɔ 'na 'dii kɔ 'na 'dɩayɩnʋ 'hʋɛn‑.»
21 Ele lhes disse: Minha mãe e meus irmãos são estes, que ouvem a palavra de Deus e a observam.
22 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, ‑Yusu 'ya 'lɩ 'blagbɩ 'kwli, ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑. Kɛ‑ ɛ pɩ, 'ɛ yɩ ꞊nʋ ‑lee ‑nɩ: «‑Ba ꞊ta, ‑ba mu 'lɩ 'yru a 'kɩbɩa ‑bɩ ‑mʋ' kɩ,» 'ʋ ‑mu.
22 Num daqueles dias ele subiu com os seus discípulos a uma barca. Disse ele: Passemos à outra margem do lago. E eles partiram.
23 ‑Tɛ ʋ yɩ nɩ mi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu bi ŋmena'. Ti nɩ ‑do a ti 'yri, 'kɩ 'lɩ 'yru a 'mʋ kɩ, ‑ɛ ‑bɩ 'duduo cɛ 'lɩ nɩ. 'Blagbɩ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ yɩ 'lɩ 'nɩ 'yii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ 'yru a 'dʋɩ ‑mɔ', ɛ ‑hʋɛ bʋ ꞊mɩɛ,
23 Durante a travessia, Jesus adormeceu. Desabou então uma tempestade de vento sobre o lago. A barca enchia-se de água, e eles se achavam em perigo.
24 'a ‑nagbopʋ, 'ʋ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, 'ʋ ‑ha꞊a ŋmena', ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, ‑a yɩ ‑wɛ bʋ,» ‑Yusu 'ɛ 'du ye', 'ɛ hlee 'lɩ 'duduo kɔ 'yru a 'dʋɩ 'hʋɛn ‑mɔ, 'kɩ 'lɩ win 'yaklɩ 'kwli. ‑Tɛ ɛ pʋ win, ‑ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ɛ 'kee yɔ'lɛ'yɩya nɩ, pepe 'ɛ nyra bʋ.
24 Aproximaram-se dele então e o despertaram com este grito: Mestre, Mestre! Nós estamos perecendo! Levantou-se ele e ordenou aos ventos e à fúria da água que se acalmassem; e se acalmaram e logo veio a bonança.
25 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ 'a ‑nagbopʋ yɩ: «'Bʋ mɔ, 'nɩ yɩ 'a mʋ nɩ 'ye, 'n yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, a 'yɩ Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ.» 'A ‑nagbopʋ ‑mɔ ‑bɩ, ʋ 'ta 'ʋ blɛ, ‑tɛ ɛ ma ꞊nʋ wlɔn lɛ a ‑tɩ, 'ʋ yɩ 'lɩ lɛ 'pʋplɛ ‑nɩ, ʋ wɛn: «Ba 'ye kɛ nyiblo ‑bʋ. Ɛ yɩ hlee 'lɩ 'duduo kɔ 'yru 'hʋɛn‑ ‑mɔ, 'tɩ‑ 'ʋ ꞊tui 'ʋ 'a win 'ʋ.»
25 Perguntou-lhes, então: Onde está a vossa fé? Eles, cheios de respeito e de profunda admiração, diziam uns aos outros: Quem é este, a quem os ventos e o mar obedecem?
26 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ʋ nyre 'lɩ Galileblʋgba a 'yru a 'kɩbɩa ‑bɩ 'mʋ kɩ nɩ, ‑ɛ mɔ Gelasakʋɛ a 'blʋgba. 'Blʋgba a 'mʋ, ɛ 'bɛ Galileblʋgba 'yi.
26 Navegaram para a região dos gerasenos, que está defronte da Galiléia.
27 ‑Yusu bʋ ‑hɔn 'kɩ 'lɩ 'blagbɩ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ nyɩbɛyu ꞊dʋ ‑hɔn 'lɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli, 'ɛ di꞊e ye' 'bɛ mɔ. Nyiblo a 'mʋ, 'kuo ‑hʋɩn, nʋ‑ nɩ 'ʋ꞊ʋ ke', ‑ʋ ꞊tui꞊e ꞊hɩʋɛn. Kʋɛ 'lɩ ti blɛblɩ 'yie bʋ, ɛ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ lɩ wlawlʋ, kɔ, ɛ 'yɩ 'lɩ 'kayu ꞊dʋ bʋ 'ti, kɛɛ, 'dabi ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ dʋgbɩ 'kwli, ʋ nʋ‑ kɔ 'nyɩ, ɛ 'ti 'lɩ.
27 Mal saltou em terra, veio-lhe ao encontro um homem dessa região, possuído de muitos demônios; há muito tempo não se vestia nem parava em casa, mas habitava no cemitério.
28 — ausente —
28 Ao ver Jesus, prostrou-se diante dele e gritou em alta voz: Por que te ocupas de mim, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Rogo-te, não me atormentes!
29 — ausente —
29 Porque Jesus ordenara ao espírito imundo que saísse do homem. Pois há muito tempo que se apoderara dele, e guardavam-no preso em cadeias e com grilhões nos pés, mas ele rompia as cadeias e era impelido pelo demônio para os desertos.
30 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'bɛti꞊e nɩ, ɛ wɛn: «‑Na 'nyrɛ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'Na 'nyrɛ mɔ Dakɔ.» Kɛ‑ ɛ ‑pʋ, ‑ɛ nu꞊o, 'kuo ‑hʋɩn ‑hʋɔhʋɩ, ʋ nʋ‑ nɩ 'ʋ꞊ʋ ke'.
30 Jesus perguntou-lhe: Qual é o teu nome? Ele respondeu: Legião! {Porque eram muitos os demônios que nele se ocultavam.}
31 ‑Ɛ ‑bɩ 'kuo ‑hʋɩn a 'mʋ, ʋ ‑tʋa ‑Yusu a lɛnyaalɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'nɩ ꞊ha ꞊nʋ ‑lee ‑nɩ, 'kɩ bʋ mu 'lɩ 'hʋɔ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'kwli ꞊hɩʋɛn a 'yiye nɩ 'lɩ.
31 E pediam-lhe que não os mandasse ir para o abismo.
32 'Kɩ 'ʋ ‑tɛ nɩ ‑do a 'mʋ, dʋgba nɩ 'ʋ, 'a 'kʋtɩɔ ‑bɩ, 'ɛ bi 'lɩ 'yru ‑mɔ. 'Kɩ bʋɩca꞊ju gbagbʋ nɩ 'ʋ, 'ʋ ‑wɛ ‑tʋtʋ, 'ʋ yɩ dɛ di. Ɛ nɔ‑ ‑mɔ 'kuo ‑hʋɩn a 'mʋ, bʋ ‑tʋa ‑Yusu a lɛnyaalɛ, ʋ wɛn: «‑A nyaa ‑mʋ lɛ, wɛn, 'kɩ ‑ba bi 'ʋ bʋɩcɩ ‑mʋ' ke',» ‑Yusu 'ɛ ‑wɛn,
32 Ora, andava ali pastando no monte uma grande manada de porcos; rogaram-lhe os demônios que lhes permitisse entrar neles. Ele permitiu.
33 'kuo ‑hʋɩn a 'mʋ, 'ʋ ‑hɔn 'ʋ nyiblo a 'mʋ ke', 'ʋ bi 'ʋ bʋɩcɩ a 'mʋ ke', bʋɩca꞊ju a 'mʋ, 'ʋ 'gba ci lɛ, 'ʋ ꞊tɩ dʋgba, 'ʋ bi 'lɩ 'yru ‑mɔ lɛ, 'ʋ 'kʋkʋ lɛ.
33 Saíram, pois, os demônios do homem e entraram nos porcos; e a manada de porcos precipitou-se, pelo despenhadeiro, impetuosamente no lago e afogou-se.
34 ‑Tɛ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɛɛ bʋɩcɩ a 'mʋ, ʋ 'ye ‑tɛblɩ a 'mʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'gba ci lɛ, 'ʋ nɛ꞊ɛ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'lɩ 'dɩɩ kɔ ‑yrigbi 'hʋɛn‑ klɛ.
34 Quando aqueles que os guardavam viram o acontecido, fugiram e foram contá-lo na cidade e pelo campo.
35 ‑Tɛ nyibli 'wɩn, ‑ɛ ‑bɩ ʋ di nɩ, ʋ 'mʋ ‑tɛblɩ a 'mʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ 'ye. ‑Tɛ ʋ nyre 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ, 'kɩ ʋ yɛɛ 'ʋ nyiblo a 'mʋ bʋ, ‑ɛ kɔ ke' 'kuo ‑hʋɩn ‑hɔn wɛn 'ʋ. 'Kɩ ɛ nɩ 'ʋ ‑Yusu a bʋɩ ꞊hlɔn bʋ, 'ɛ pʋ wlawlʋ. Ɛ 'wɩ‑ nyiblo ‑bʋ yɩ, nʋblɩ 'yɩ ‑hʋan nɩ ni. ‑Tɛ nyibli a 'mʋ, ʋ 'ye꞊e, ‑ɛ ‑bɩ hʋannʋ bi 'lɩ ꞊nʋ 'kwli.
35 Saíram eles, pois, a ver o que havia ocorrido. Chegaram a Jesus e acharam a seus pés, sentado, vestido e calmo, o homem de quem haviam sido expulsos os demônios; e tomados de medo,
36 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'ye ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ, ʋ nʋ‑ nɛ꞊ɛ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'waa 'bio ‑mʋ', ‑ʋ di ‑ta 'ye mɔ yɩ, ‑tɛ ‑bʋ, ‑Yusu nu 'kuo ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ nyiblo a 'mʋ ke' a lɛbʋbla.
36 ouviram das testemunhas a narração desse exorcismo.
37 Nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ 'ti 'lɩ 'blʋgba a 'mʋ 'kwli, ‑ɛ mɔ Gelasakʋɛ a 'blʋgba, ʋ ‑tʋa ‑Yusu a lɛnyaalɛ, 'kɩ bʋ ‑hɔn 'lɩ 'waa 'blʋgba a 'mʋ 'kwli, ‑ɛ nu꞊o, hʋannʋ bi 'lɩ ꞊nʋ 'kwli. Ɛ nɔ‑ mɔ ‑Yusu bʋ 'ya 'lɩ 'blagbɩ 'kwli, bʋ mu.
37 Então todo o povo da região dos gerasenos rogou a Jesus que se retirasse deles, pois estavam possuídos de grande temor. Jesus subiu à barca, para regressar.
38 Kɛɛ, nyiblo ‑mʋ', 'kuo ‑hʋɩn ‑hɔn wɛn 'ʋ ke', ɛ nyɛɛ ‑Yusu lɛ, 'kɩ bʋ na꞊a ‑mɔ. Kɛɛ, ‑Yusu 'yɩ꞊ɩ kɩ ‑wɛn, 'ɛ lee ꞊nɛ, ɛ wɛn:
38 Nesse momento, pedia-lhe o homem, de quem tinham saído os demônios, para ficar com ele. Mas Jesus despediu-o, dizendo:
39 «꞊Hɩan ‑mɔ, ‑bʋ mu 'lɩ ‑na 'dɩɔ 'kwli, 'kɩ 'lɩ ‑na 'dʋkʋɛ ‑mɔ, ‑tɛblɩ gbagbɩ a pɛpɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa nu ‑mʋ ‑mɔ, ‑bʋ na 'a ‑tɩ ‑mɔ lɛ.» Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo a 'mʋ, ɛ bi 'hru wlɔn, 'ɛ mu 'lɩ 'a 'dɩɔ 'kwli, ‑tɛblɩ gbagbɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ‑Yusu nu꞊o ‑mɔ, 'ɛ na꞊a ‑mɔ lɛ.
39 Volta para casa, e conta quanto Deus te fez. E ele se foi, publicando por toda a cidade essas grandes coisas...
40 Ti ‑kɔ 'yri ‑Yusu ‑hɔn 'lɩ 'yru a 'kɩbɩa ‑bɩ ‑mʋ' kɩ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ, ʋ nʋ‑ mu la꞊a ye' 'bɛ mɔ, ‑ɛ nu꞊o, 'waa pɛpɛ, ʋ yɩ la꞊a 'nɩ ‑ple.
40 À sua volta, Jesus foi recebido por uma multidão que o esperava.
41 'Kɩ ʋ nɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ nyɩbɛyu ꞊dʋ nyre nɩ. 'A 'nyrɛ mɔ Sayilu. Ɛ mɔ Nyɩsʋa a 'kayu a nyiblo gbagbʋ ꞊nɩɔ. ‑Tɛ ɛ nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ bla kwlɩ bʋ, 'kɩ 'ʋ ‑Yusu ye', 'ɛ nyɛɛ ꞊nɛ lɛ, 'kɩ bʋ di 'lɩ 'a ‑tɛ.
41 O chefe da sinagoga, chamado Jairo, foi ao seu encontro. Lançou-se a seus pés e rogou-lhe que fosse à sua casa,
42 Nyɩbɛhɩan a 'mʋ, ɛ kɔ 'yu nyrɔyu nɩ ‑do. Ɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ kɔ 'yrɩ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn nɩ. 'Yu nyrɔyu a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑hʋɛ ‑bʋ 'kʋ. ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn nɩ, ɛ kɔ꞊ɔ 'hʋɛn‑ 'ʋ mi. 'Kɩ 'lɩ 'hru wlɔn, nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑tʋa 'lɩ 'a yrɛ'nyraalɛ.
42 porque tinha uma filha única, de uns doze anos, que estava para morrer. Jesus dirigiu-se para lá, comprimido pelo povo.
43 'Kɩ 'lɩ ‑tonyibli a 'mʋ 'nyɩ, 'kɩ nʋgba ꞊dʋ nɩ 'lɩ. Ɛ nɔ‑ 'kʋɛ ni. 'A 'kʋɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ ‑hlʋblɛblekʋɛ. ‑Tɛ 'kʋɛ a 'mʋ, ɛ ‑tʋa la 'a nunuo, 'a 'yrɩ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn a 'yrʋ ‑a nɩ kɩ. 'A 'hʋɩ a 'mʋ, 'a ‑tɩ, ɛ na ‑dɔtɔpʋ yrɛ ‑nana, 'a 'wli a pɛpɛ 'ɛ ‑wɛ꞊ɛ ꞊jrɛ. Kɛɛ, ɛ 'yɩ la nyiblo ꞊dʋ ‑kɔ, ‑bʋ ‑wɛ la 'lɩ 'a 'pɩpɩa.
43 Ora, uma mulher que padecia dum fluxo de sangue havia doze anos, e tinha gasto com médicos todos os seus bens, sem que nenhum a pudesse curar,
44 Nʋgba a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mu 'ʋ ‑Yusu ke', 'ɛ ‑hrɛn 'a wlawlʋ a ‑wlubʋdɛ lɛ. ‑Ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑hlʋ 'kee nɛ 'a blɛbuble nɩ.
44 aproximou-se dele por detrás e tocou-lhe a orla do manto; e no mesmo instante lhe parou o fluxo de sangue.
45 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'bɛti nɩ, ɛ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑hrɛn 'mʋ lɛ 'lɩ?» Nyiblo ꞊dʋ 'bʋ 'yɛ nɩ ‑hɩhɩa꞊a klɛ, ɛ nɔ‑ mɔ Piɛlɩ bʋ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ o, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ ꞊glaa 'lɩ ‑mʋ lɛ, ʋ ‑hʋ nɩ. 'A ‑tɩ, ʋ nʋ‑ yɩ ‑mʋ yrɛ ꞊gbɛ.»
45 Jesus perguntou: Quem foi que me tocou? Como todos negassem, Pedro e os que com ele estavam disseram: Mestre, a multidão te aperta de todos os lados...
46 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Nyiblo ‑hrɛn 'mʋ lɛ. 'N yruu 'lɩ꞊ɩ 'na 'hʋɩ 'kwli nɩ, ‑ɛ mɔ, 'klɩ ‑hɔn 'lɩ 'mʋ 'hʋɩ.»
46 Jesus replicou: Alguém me tocou, porque percebi sair de mim uma força.
47 Nʋgba a 'mʋ, bʋ 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, ɛ bi pepe', ‑ɛ ‑bɩ hʋannʋ bi 'lɩ꞊ɩ 'kwli, 'ɛ 'yɩya 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ bʋ, 'ɛ bla꞊a kwlɩ yɩ bʋ, 'ɛ lee ꞊nɛ, 'kɩ 'ʋ nyibli a pɛpɛ ye', ‑tɩ ‑bʋ ‑kɔ ‑tɩ 'ɛ ‑hrɛn꞊ɛ lɛ, kɔ, ‑tɛ 'a 'kʋɛ nu ‑wʋwɛ ti nɩ ‑do a ti 'yri.
47 A mulher viu-se descoberta e foi tremendo e prostrou-se aos seus pés; e declarou diante de todo o povo o motivo por que o havia tocado, e como logo ficara curada.
48 ‑Tɛ ‑Yusu 'wɩn 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Na 'yu o, ‑tɛ ‑kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ a ‑tɩ, 'nɩ nu꞊o, ‑na 'kʋɛ 'ɛ ‑wɛ. Mu, 'kɩ 'lɩ plɔ a bleelɛ 'kwli.»
48 Jesus disse-lhe: Minha filha, tua fé te salvou; vai em paz.
49 Win nɩ 'lɩ꞊ɩ wlɔn, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo ‑hɔn 'lɩ nyiblo gbagbʋ Sayilu a ‑tɛ, ɛ wɛn: «Sayilu, ‑na 'yu nyrɔyu ‑nɩ wɛn, ɛ 'kʋ nɩ. 'A ‑tɩ, ‑ha Tɔɔnyɔ ‑Yusu mɛ lɛ, ꞊bɩ ꞊yɩ꞊ɩ 'ku ‑ha.»
49 Enquanto ainda falava, veio alguém e disse ao chefe da sinagoga: Tua filha acaba de morrer; não incomodes mais o Mestre.
50 ‑Tɛ ‑Yusu 'wɩn ‑tɩ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ lee Sayilu nɩ, ɛ wɛn: «‑Na ꞊wlʋ 'nɩ 'bie 'lɩ ꞊hlɔn, kɛɛ, kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ dadʋ, ɛ di 'hrɩ 'klɔ.»
50 Mas Jesus o ouviu e disse a Jairo: Não temas; crê somente e ela será salva.
51 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ Sayilu a ‑tɛ, ‑Yusu 'yɩ ‑wɛn, 'kɩ ɛ kɔ nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'hʋɛn‑ bʋ pa 'lɩ 'kayu a 'mʋ bʋ, 'bʋ 'yɩ 'a ‑nagbopʋ* Piɛlɩ, kɔ Saan, kɔ Sakɩ, ʋ kɔ 'yu a 'mʋ, 'a 'baɩ kɔ 'a 'dii 'hʋɛn‑.
51 Quando Jesus chegou à casa, não deixou ninguém entrar com ele, senão Pedro, Tiago, João com o pai e a mãe da menina.
52 Nyibli a pɛpɛ pɩ popowli lɛ, 'ʋ ni nyaɩ lɛ, 'yu a 'mʋ a ‑tɩ. ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn 'nɩ: «Ba 'kee wuwe. Ɛ 'yɩ 'kʋ. Ŋmena ɛ yɩ ŋme.»
52 Todos, entretanto, choravam e se lamentavam. Mas Jesus disse: Não choreis; a menina não morreu, mas dorme.
53 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'a 'caalɛ, ‑ɛ nu꞊o, ʋ yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'yu 'kʋ nɩ,
53 Zombavam dele, pois sabiam bem que estava morta.
54 ‑Yusu ‑mɔ ‑bɩ, 'ɛ klɔ 'yu a 'mʋ, 'a dabʋ bʋ, 'ɛ 'yaa 'lɩ win, ɛ wɛn: «'Yu o, 'du ye'!»,
54 Mas segurando ele a mão dela, disse em alta voz: Menina, levanta-te!
55 'a ‑hihiu 'ɛ bi 'ʋ꞊ʋ ke' de. ‑Ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ɛ 'du ye', ‑Yusu 'ɛ lee nɛ 'a 'dʋkʋɛ, ɛ wɛn: «Ba ‑nyi꞊e diidɛ, ɛ 'mʋ꞊ʋ di.»
55 Voltou-lhe a vida e ela levantou-se imediatamente. Jesus mandou que lhe dessem de comer.
56 'A 'baɩ kɔ 'a 'dii 'hʋɛn‑, 'waa ꞊wlɩ kɛɛ lɛ. Kɛɛ ‑Yusu ti ꞊nʋ nɩ, ɛ wɛn: «Dɛ ‑bʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ, a 'nɩ 'lee 'lɩ nyiblo ꞊dʋ.»
56 Seus pais ficaram tomados de pasmo; Jesus ordenou-lhes que não contassem a pessoa alguma o que se tinha passado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.