Lucas 2

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ti a 'mʋ 'yri, Romakʋɛ a 'kɩɩn gbagbʋ ‑bɩ nɩ la 'ʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Ogusɩ. 'Kɩɩn Ogusɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ la Romakʋɛ a 'blʋgbɩ a pɛpɛ a 'kɩɩn gbagbʋ. ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, 'ɛ lee nɛ 'a ‑kʋannunyibli, 'kɩ bʋ ‑hre la 'a 'blʋgbɩ a nyibli a pɛpɛ, ɛ wɛn: «'A ‑nɛ nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, bʋ mu 'lɩ 'a dɩɔnʋ a 'dɩɔ 'kwli, 'kɩ ʋ di 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑hree ‑nɩ.»
1 Naqueles dias, o imperador Augusto decretou um recenseamento em todo o império romano.
2 Nyibli‑hredɛ a 'mʋ, ɛ mɔ la 'a yɩ‑hɛdɛ ꞊nɩɔ. Ti a 'mʋ 'yri, nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ mɔ Kiliniusɩ, ɛ nɔ‑ mɔ la Siliblʋgba a ‑gʋlʋnʋma.
2 (Esse foi o primeiro recenseamento realizado quando Quirino era governador da Síria.)
3 Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'a ‑nɛ nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'ɛ mi 'lɩ 'a dɩɔnʋ a 'dɩɔ 'kwli, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑hree ‑nɩ.
3 Todos voltaram à cidade de origem para se registrar.
4 — ausente —
4 Por ser descendente do rei Davi, José viajou da cidade de Nazaré da Galileia para Belém, na Judeia, terra natal de Davi,
5 — ausente —
5 levando consigo Maria, sua noiva, que estava grávida.
6 — ausente —
6 E, estando eles ali, chegou a hora de nascer o bebê.
7 — ausente —
7 Ela deu à luz seu primeiro filho, um menino. Envolveu-o em faixas de pano e deitou-o numa manjedoura, porque não havia lugar para eles na hospedaria.
8 'Tɔ', 'kɩ blablɩ'yie꞊tunyʋ nɩ la 'ʋ Betelɛmʋdɩɔ ꞊hlɔn, 'ʋ ꞊tui la 'waa blablɩ 'yie.
8 Naquela noite, havia alguns pastores nos campos próximos, vigiando rebanhos de ovelhas.
9 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a lɛlenyɔ 'hrɩɩ ꞊nʋ yɩ, Nyɩsʋa a ‑nyrɛ 'ɛ ꞊glaa 'lɩ ꞊nʋ, 'ɛ yɩ wlɩn. Nyɩsʋa a ‑nyrɛ a 'mʋ, ɛ kɔ 'a lɛlenyɔ a 'mʋ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ pʋ 'lɩ ꞊nʋ hʋannʋ 'kwli.
9 De repente, um anjo do Senhor apareceu entre eles, e o brilho da glória do Senhor os cercou. Ficaram aterrorizados,
10 Kɛ‑ Nyɩsʋa a lɛlenyɔ a 'mʋ, ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ: «A 'nɩ 'pie 'lɩ hʋannʋ. 'N ya 'a mʋ ꞊haantitie yɩ. Ɛ mɔ dɔdʋdɛ gbagbʋ ꞊nɩɔ, 'kɩ 'ʋ 'aan dakɔ a pɛpɛ ‑mɔ.
10 mas o anjo lhes disse: “Não tenham medo! Trago boas notícias, que darão grande alegria a todo o povo.
11 ꞊Haantitie a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: Kɩkɛ a ‑nyrɔwɔ ‑bʋ 'kwli, 'aan Wanyɔ kʋɛ kɛ nɩ. 'Kɩ ʋ kɔɔ 'nɛ꞊ɛ Betelɛmʋdɩɔ 'kwli, ‑ɛ kɔ 'kwli bodɩɔ Dafidɩ kɔ la 'nɛ‑ ‑wɛ. Ɛ nɔ‑ mɔ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la 'a mʋ yɩ ya. Wanyɔ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ Kʋkɔnyɔ, ‑ɛ kɔɔ nyibli a pɛpɛ win kɩ.
11 Hoje em Belém, a cidade de Davi, nasceu o Salvador, que é Cristo, o Senhor!
12 ‑Tɛ a di 'a yuyruo nu, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: 'Ba mu 'dɩɔ, ba pa 'lɩ 'wlugba‑tɛblɩ a 'kayu bʋ. 'Kɩ a di 'lɩ 'yupanʋ bʋ ‑yɛɛ ‑nɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ danɩ lɛ 'hɩnhɩan ‑nɩ, ʋ 'mʋ 'lɩ꞊ɩ 'wlugba‑tɛblɩ a 'mʋ, 'waa dɛdihu 'kwli bʋ ‑pɩa ‑nɩ. ‑Ɛ ‑bɩ Wanyɔ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ꞊nɩɔ.»
12 Vocês o reconhecerão por este sinal: encontrarão o bebê enrolado em faixas de pano, deitado numa manjedoura”.
13 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a lɛlenyʋ ‑hʋɔhʋɩ ‑bɩ ꞊glaa 'lɩ yɩ‑hɛlɛlenyɔ ‑mʋ' lɛ, 'ʋ pɩ Nyɩsʋa 'nyrɛ lɛ. Kɛ‑ ʋ pɩ:
13 De repente, juntou-se ao anjo uma grande multidão do exército celestial, louvando a Deus e dizendo:
14 «Nyɩsʋa, ‑ɛ nɩ 'lɩ yakɔ 'kwli, ɛ kɔ ‑tɩ a 'yi'bʋbʋa, kɔ, 'ɛ yɩ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ kɩbʋwɛɛnlɛ ‑nyi, 'kɩ 'ʋ 'waa nʋɛlɛ a ‑ta'.»
14 “Glória a Deus nos mais altos céus, e paz na terra àqueles de que Deus se agrada!”.
15 Nyɩsʋa a lɛlenyʋ a 'mʋ, bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑hɔn 'ʋ blablɩ'yie꞊tunyʋ a 'mʋ 'hʋɩ, 'ʋ mu 'lɩ yakɔ 'kwli. ‑Tɛ ʋ ‑hɔn 'ʋ ꞊nʋ 'hʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ blablɩ'yie꞊tunyʋ a 'mʋ, ʋ wɛn: «‑Ba mu 'lɩ Betelɛmʋdɩɔ 'kwli, ‑a 'mʋ 'yupanʋ a 'mʋ 'ye, ‑kɔtɩ Kʋkɔnyɔ lee nɛ ‑a mʋ.»
15 Quando os anjos voltaram para o céu, os pastores disseram uns aos outros: “Vamos a Belém para ver esse acontecimento que o Senhor nos anunciou”.
16 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ʋ bi 'hru wlɔn. 'Tɩ‑ ʋ 'mʋ 'lɩ 'yupanʋ a 'mʋ, 'a kɔɔlɛ' nyre mɔ mu, 'ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'kɩ ʋ yɛɛ 'ʋ Mari kɔ Sosɛfʋ kɔ 'yupanʋ a 'mʋ 'hʋɛn‑ bʋ, 'yupanʋ a 'mʋ, 'ʋ 'hɩnhɩan꞊a danɩ lɛ, 'ʋ pɩa 'lɩ꞊ɩ 'wlugba‑tɛblɩ a dɛdihu 'kwli bʋ.
16 Indo depressa ao povoado, encontraram Maria e José, e lá estava o bebê, deitado na manjedoura.
17 ‑Tɛ ʋ 'ye 'yu a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑tɩ a pɛpɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa a lɛlenyɔ lee wɛn ꞊nʋ, ʋ na 'a pɛpɛ ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'ʋ nyibli a pɛpɛ ye'.
17 Depois de o verem, os pastores contaram a todos o que o anjo tinha dito a respeito da criança,
18 ‑Tɛ ʋ 'wɩn ‑tɩ a 'mʋ, blablɩ'yie꞊tunyʋ na ‑mɔ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ kɛɛ ꞊nʋ lɛ.
18 e todos que ouviam a história dos pastores ficavam admirados.
19 ‑Tɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ɛ 'yɩ Mari ‑mɔ ‑hru, 'tɩ‑ 'ɛ nɛɛ ꞊nɛ ꞊wlʋ klɛ 'a ‑nɛ ti.
19 Maria, porém, guardava todas essas coisas no coração e refletia sobre elas.
20 ‑Tɛ blablɩ'yie꞊tunyʋ a 'mʋ, ʋ ‑mɛ kle, ‑ɛ ‑bɩ ʋ pɩ Nyɩsʋa 'nyrɛ lɛ, ‑tɛ ɛ ‑nu, 'ɛ ya ꞊nʋ 'a lɛlenyɔ yɩ, kɔ, 'ɛ nu꞊o, 'ʋ 'ye 'yupanʋ a 'mʋ. 'Tɩ‑ ‑tɛblɩ a pɛpɛ, Nyɩsʋa a lɛlenyɔ lee ꞊nʋ, kɔ 'waa ꞊gbɛtʋ, ʋ 'ye, 'a pɛpɛ a 'mʋ, 'ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'ɛ mu 'lu ‑mɔ.
20 Os pastores voltaram, glorificando e louvando a Deus por tudo que tinham visto e ouvido. Tudo aconteceu como o anjo lhes havia anunciado.
21 ‑Nyrɔwɩ nɩ ꞊blɩɛn꞊blɩɛn bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri ʋ di 'ʋ 'yu a 'mʋ yɩ 'bɛɛ ‑nɩ, ɛ nyre 'ʋ nɩ, 'ʋ 'bɛ꞊ɛ yɩ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ Moise a tete pɩ, ‑ɛ mɔ, 'yu 'bʋ kɔ ‑nyrɔwɩ nɩ ꞊blɩɛn꞊blɩɛn, bʋ 'bɛ꞊ɛ yɩ, 'ʋ ‑nyi 'yu a 'mʋ ‑Yusunyrɛ, ‑ɛ mɔ 'nyrɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa a lɛlenyɔ tɔɔ la 'a 'dii, ‑tɛ ɛ 'yɛ la 'kwli nɩ nɩ.
21 Oito dias depois, quando o bebê foi circuncidado, chamaram-no Jesus, o nome que o anjo lhe tinha dado antes mesmo de ele ser concebido.
22 ‑Tɛ ‑nyrɔwɩ gbi ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ti nyre 'ʋ nɩ, 'kɩ Sosɛfʋ kɔ Mari 'hʋɛn‑ bʋ ‑ha ‑cɔhlʋn*, ‑ɛ di꞊e nu, Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* 'mʋ꞊ʋ pi, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye', Mari bʋ 'sii 'ʋ yɩ a ‑tɩ. Ɛ nɔ‑ mɔ tete ‑bɩ, Nyɩsʋa ‑nyi la 'a winwlɔn‑hanyɔ* Moise, ti ‑hi la ti a 'yri la, 'kɩ 'ʋ 'a ‑nɛ nʋgba, ‑ɛ ꞊gbla, 'a yɩ'siilɛ a ‑ta'. ‑Ɛ ‑bɩ ʋ gba 'yu nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ bʋ, ‑ɛ nɩ 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'lɩ꞊ɩ ‑ha, ʋ 'mʋ꞊ʋ Nyɩsʋa ‑nyi, 'kɩ 'ʋ 'a ‑kʋan a ‑ta',
22 Então chegou o tempo da oferta de purificação, como era a exigência da lei de Moisés. Seus pais o levaram a Jerusalém para apresentá-lo ao Senhor,
23 ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ʋ nu 'a 'cɩcrɩɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ‑ɛ mɔ: «'A ‑nɛ nʋgba a yɩ‑hɛyu, ‑ɛ mɔ 'yu nyɩbɛyu, ʋ di꞊e 'nɩ ‑ha, ʋ 'mʋ꞊ʋ Nyɩsʋa ‑nyi.»
23 pois a lei do Senhor dizia: “Se o primeiro filho for menino, será consagrado ao Senhor”.
24 'Tɩ‑ ɛ 'mʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ʋ pi ‑cɔhlʋn a 'mʋ nɩ, Nyɩsʋa a tete ‑hʋɛ, 'kɩ 'ʋ nʋgba, ‑ɛ ꞊gbla a yɩ'siilɛ a ‑ta'. ‑cɔhlʋndʋ a 'mʋ, ɛ mɔ la palɛ‑hungbo nɩ 'hʋɛn, ‑ʋ'ʋ‑ ‑hungboyrɔ nɩ 'hʋɛn.
24 Assim, ofereceram o sacrifício exigido pela lei do Senhor: “duas rolinhas ou dois pombinhos”.
25 Ɛ kɔ nyiblo ꞊dʋ, 'ɛ 'ti 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli. 'A 'nyrɛ mɔ Simeɔ. Simeɔ a 'mʋ, 'a 'klɔ 'sii 'ʋ yɩ, 'ɛ ꞊tui 'ʋ Nyɩsʋa 'ʋ. Wanyɔ ‑mʋ', Kʋkɔnyɔ Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya, ɛ 'mʋ 'a dakɔ wa, ɛ nɔ‑ kɔ 'lɩdidie Simeɔ a 'mʋ, ɛ yɩ ‑ple. 'Kɩ Nyɩsʋa a ‑Hihiu* nɩ 'ʋ꞊ʋ ke'.
25 Naquela época, vivia em Jerusalém um homem chamado Simeão. Ele era justo e devoto, e esperava ansiosamente pela restauração de Israel. O Espírito Santo estava sobre ele
26 Nyɩsʋa a ‑Hihiu a 'mʋ, ɛ lee la꞊a nɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ 'yɩ la 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ 'kʋ la, 'bʋ mɔ, 'bʋ 'yɩ Wanyɔ a 'mʋ 'ye.
26 e lhe havia revelado que ele não morreria enquanto não visse o Cristo enviado pelo Senhor.
27 Nyɩsʋa a ‑Hihiu nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ kɔ 'klɩ ‑nu꞊o, 'ɛ mu 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ bʋ. Bʋ nɩ kɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu a 'baɩ kɔ 'a 'dii 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ ‑di, 'ʋ ya ‑Yusu a 'mʋ, dɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa a tete hlɛ, ʋ 'mʋ꞊ʋ nu.
27 Nesse dia, o Espírito o conduziu ao templo. Assim, quando Maria e José chegaram para apresentar o menino Jesus ao Senhor, como a lei exigia,
28 Bʋ 'ye 'kɩ ꞊nʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑ha ꞊nʋ 'yu a 'mʋ ‑jɩ', 'ɛ 'ble꞊e kʋa, 'ɛ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, ɛ wɛn:
28 Simeão tomou a criança nos braços e louvou a Deus, dizendo:
29 «Kʋkɔnyɔ o,
29 “Soberano Deus, agora podes levar em paz o teu servo, como prometeste.
30 — ausente —
30 Vi a tua salvação,
31 — ausente —
31 que preparaste para todos os povos.
32 Wanyɔ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ ‑nyrɛ.
32 Ele é uma luz de revelação às nações e é a glória do teu povo, Israel!”.
33 ‑Tɩ a pɛpɛ a 'mʋ, Simeɔ ‑hla, 'kɩ 'ʋ ‑Yusu a ‑ta', ɛ kɛɛ nɛ 'a 'dii kɔ 'a 'baɩ 'hʋɛn‑ a ꞊wlɩ lɛ.
33 Os pais de Jesus ficaram admirados com o que se dizia a respeito dele.
34 Simeɔ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ ‑hʋa Nyɩsʋa 'klɩ, 'kɩ bʋ nu꞊o ꞊haandɛ ‑mɔ. ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ 'kɩ Mari yɩ: «Nyɩsʋa lee 'nɛ‑ 'yu ‑bʋ ‑tʋtʋ kɩ, ‑ɛ di꞊e nu, 'kɩ 'lɩ Yisraɛkʋɛ 'nyɩ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ, ‑ʋ di꞊e nʋa yɩ bʋ pʋ, Nyɩsʋa 'mʋ ꞊nʋ wa, kɛɛ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'yɛ nɩ di꞊e nʋa yɩ bʋ nɩ pʋ, Nyɩsʋa 'mʋ ꞊nʋ ‑bati lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ. 'Yu a 'mʋ, ɛ nɔ‑ di꞊e nyibli ‑tɔɔ ‑nɩ, ‑ɛ mɔ Nyɩsʋa ni ‑kʋan, kɛɛ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ di 'nɩ hɩa, 'kɩ bʋ 'wɩn Nyɩsʋa a 'Yu a 'mʋ 'a win.
34 Então Simeão os abençoou e disse a Maria, a mãe do bebê: “Este menino está destinado a provocar a queda de muitos em Israel, mas também a ascensão de tantos outros. Foi enviado como sinal de Deus, mas muitos resistirão a ele.
35 Ɛ di꞊e 'nɩ nu ‑wɛ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ a ‑huhli‑tɩ ‑mʋ', ʋ yɩ 'lu ‑mɔ lɛ ‑hie, ɛ 'mʋ pepe' bi. ‑Na 'mumu, 'kla ‑di ‑mʋ ‑wliye 'ya, ɛ di 'wɩ‑ ‑tɛ ʋ 'yɛ nɩ pʋ wɛn ‑mʋ ta‑wɔnplɩɛn 'kwli.» Kɛ‑ Simeɔ ‑pʋ.
35 Como resultado, serão revelados os pensamentos mais profundos de muitos corações, e você sentirá como se uma espada lhe atravessasse a alma”.
36 Ɛ kɔ nʋgba ꞊dʋ ‑wɛ. 'A 'nyrɛ mɔ Hana. Ɛ mɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* ꞊nɩɔ. 'A 'baɩ a 'nyrɛ mɔ Fanɩɛ. Ɛ pɩ Asɛ꞊tugba. Ɛ ‑wɛ la 'yi dɩakɩ. ‑Tɛ ɛ 'tɩɛ mɔ la nyrayotayu, 'kɩ ɛ kɔɔ la 'ʋ nyɩbɩʋ. Ɛ kɔ꞊ɔ 'hʋɛn‑, ʋ nu 'yrɩ nɩ ꞊hlon'hʋɛn, 'tɩ‑ 'a nyɩbɩʋ a 'mʋ, 'a ‑tɩ 'ɛ ‑wɛ.
36 A profetisa Ana, filha de Fanuel, da tribo de Aser, também estava no templo. Era muito idosa e havia perdido o marido depois de sete anos de casados
37 Ɛ 'yɩ 'kɩ nyɩbɩʋ ‑kɔ de, 'ɛ nɩ 'klɔ ‑nɩnɩ, 'ɛ nu 'yrɩ a (84) ‑wlɩ nɩ ‑hɛn ꞊tu 'ʋ ‑hɛn. 'A ‑nɛ ti, 'tɔ kɔ 'nyrɛ 'hʋɛn‑, ɛ 'cibi 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ bʋ nɩ. Nyɩsʋa a ‑kʋan, ɛ ni, ɛ nɔ‑ mɔ bʋ ꞊ci*, kɔ, bʋ da Nyɩsʋa.
37 e vivido como viúva até os 84 anos. Nunca deixava o templo, adorando a Deus dia e noite, em jejum e oração.
38 Ɛ kɔ Simeɔ 'hʋɛn‑, ʋ nyre 'ʋ ti nɩ ‑do 'yri, 'ɛ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, 'kɩ 'ʋ ‑Yusu a ‑ta', kɔ, Jrusrɛ a nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ꞊ɩ ‑ple, 'kɩ Nyɩsʋa bʋ wa 'a dakɔ, ʋ nʋ‑ ɛ yɩ ‑Yusu a ‑tɩ ‑lee ‑nɩ.
38 Chegou ali naquele momento e começou a louvar a Deus. Falava a respeito da criança a todos que esperavam a redenção de Jerusalém.
39 ‑Tɛ Mari kɔ Sosɛfʋ 'hʋɛn‑, ʋ ‑wɛ ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, Nyɩsʋa a tete ‑hʋɛ, 'a nunuo ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑mɛ kle, 'ʋ mu 'lɩ 'waa 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Nasalɛtɩ, 'kɩ 'lɩ Galileblʋgba 'kwli.
39 Após cumprirem todas as exigências da lei do Senhor, os pais de Jesus voltaram para casa em Nazaré, na Galileia.
40 'Yu a 'mʋ, ʋ ‑kɔ, ɛ kui nɩ, kɔ, 'ɛ nɩ 'klɩ, Nyɩsʋa 'ɛ ‑nyi꞊e ꞊tɔ. Nyibli a pɛpɛ yɩ꞊ɩ 'nɩ 'ye, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa nʋɛ ꞊nɛ nɩ.
40 Ali o menino foi crescendo, saudável e forte. Era cheio de sabedoria, e o favor de Deus estava sobre ele.
41 'A ‑nɛ 'yrʋ, ‑Yusu a 'dii kɔ 'a 'baɩ 'hʋɛn‑, ʋ mi la 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, lɛ'mimle, ‑ɛ mɔ Pakɩ a ‑tɩ.
41 Todos os anos, os pais de Jesus iam a Jerusalém para a festa da Páscoa.
42 ‑Tɛ ‑Yusu kɔ la 'yrɩ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn, ɛ nɔ‑ mɔ 'a yɩ‑hɛdɛ, 'kɩ bʋ mu lɛ'mimledʋ a 'mʋ kɩ, ɛ kɔ 'a 'dii kɔ 'a 'baɩ 'hʋɛn‑, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ʋ ni꞊e lɛ.
42 Quando Jesus completou doze anos, foram à festa, como de costume.
43 ‑Tɛ lɛ'mimle ‑wɛ 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu a 'dii kɔ 'a 'baɩ 'hʋɛn‑, ʋ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ʋ mi 'lɩ 'waa 'dɩɔ 'kwli. Kɛɛ, ‑Yusu ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'yɩ ‑mu. 'Kɩ ɛ 'tɩɛ nɩ 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli. 'A 'baɩ kɔ 'a 'dii 'hʋɛn‑, ʋ 'yɩ 'ʋ꞊ʋ ꞊dedede 'hʋɩ ‑yi.
43 Terminada a celebração, partiram de volta para Nazaré, mas Jesus ficou para trás, em Jerusalém, sem que seus pais notassem sua falta.
44 'Waa ꞊wlʋ daa ꞊nɛ, ‑Yusu kɔ 'hrunanyʋ ‑bɩ 'hʋɛn‑, nʋ‑ mi. Bʋ na ‑nyrɔwɔ 'mumu a 'hru, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'a lɛ꞊mʋmʋɔ, 'kɩ 'lɩ 'waa 'dʋkʋɛ kɔ 'waa yiyinyibli 'nyɩ.
44 Pensaram que ele estivesse entre os demais viajantes, mas depois de caminharem um dia inteiro começaram a procurá-lo entre os parentes e amigos.
45 ‑Tɛ ʋ 'yɩ 'kɩ꞊ɩ 'ye, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑mɛ kle, 'ʋ mu 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'yie lɛ ꞊mʋɔ ‑nɩ, kɛɛ, ʋ 'yɩ꞊ɩ 'ye.
45 Como não o encontravam, voltaram a Jerusalém para procurá-lo.
46 ‑Nyrɔwɩ nɩ ta a ‑nyrɔwɔ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'ye꞊e nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ bʋ, 'ɛ nɩ bʋ, 'kɩ 'lɩ ‑Juukʋɛ* a tetetɔɔnyʋ 'nyɩ, 'ɛ pɩ ꞊nʋ nʋa yɩ bʋ, 'ɛ yɩ ꞊nʋ lɛ 'bɛti ‑nɩ ‑wɛ.
46 Por fim, depois de três dias, acharam Jesus no templo, sentado entre os mestres da lei, ouvindo-os e fazendo perguntas.
47 'Yu bʋ di 'mʋ lɛ nɩ, bʋ di ꞊tɔdʋ a 'mʋ kɔ, kɔ, bʋ di 'waa lɛ'bɛti‑tɛblɩ a klɛ‑hɩhɩalɛ nu, ɛ kɛɛ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ ‑tuo kɩ a ꞊wlʋ lɛ.
47 Todos que o ouviam se admiravam de seu entendimento e de suas respostas.
48 ‑Tɛ 'a 'dʋkʋɛ 'ye꞊e, ‑ɛ ‑bɩ ɛ kɛɛ ꞊nʋ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'a 'dii wɛn: «Dɛ kɔ ‑mɔ nu 'a nunuo lɛ 'lɩ, ꞊nɩ pʋ 'lɩ ‑a mʋ hʋannʋ 'kwli? ‑Na 'baɩ kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ꞊wlɩlɛkɛɛlɛ 'kwli ‑a ꞊mʋɛ 'lɩ ‑mʋ lɛ.»
48 Quando o viram, seus pais ficaram perplexos. Sua mãe lhe disse: “Filho, por que você fez isso conosco? Seu pai e eu estávamos aflitos, procurando você por toda parte”.
49 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Dɛ‑ kɔ ‑tɩ 'a ꞊mʋɛ 'mʋ lɛ 'lɩ? ꞊Bɩ a 'yɩ 'a yiyie ‑kɔ, ‑ɛ mɔ, 'kɩ 'n di 'nɛ‑ 'na 'Baɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ bʋ nɩ?»
49 “Mas por que me procuravam?”, perguntou ele. “Não sabiam que eu devia estar na casa de meu Pai?”
50 Kɛɛ, ‑tɩ a 'mʋ, ɛ hlɛ ꞊nʋ yɩ, ʋ 'nɩ ‑yru꞊o lɩ꞊ɩ lɛ.
50 Não entenderam, porém, o que ele quis dizer.
51 ‑Tɛ ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ ꞊nʋ 'hʋɛn‑, ʋ ‑mɛ kle, 'ʋ mu 'lɩ Nasalɛtɩ, ‑ɛ mɔ 'waa 'dɩɔ. Ɛ ꞊tui 'ʋ ꞊nʋ nɩ 'a nɛ ti. ‑Tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ, ɛ 'yɩ 'a 'dii ‑mɔ ‑hru. 'A pɛpɛ nɩ 'lɩ 'a ꞊wlʋ kɩ.
51 Então voltou com os pais para Nazaré, e lhes era obediente. Sua mãe guardava todas essas coisas no coração.
52 ‑Yusu kui la nɩ, kɔ, 'a ꞊tɔ 'ɛ yɩ la klɛ ‑bii ‑nɩ, Nyɩsʋa kɔ nyibli 'hʋɛn‑, 'ʋ nʋɛ la꞊a dɩakɩ.
52 Jesus crescia em sabedoria, em estatura e no favor de Deus e das pessoas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.