Lucas 22

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs BKJ

Sair da comparação
1 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Juukʋɛ a lɛ'mimle gbagbʋ mi 'ʋ nyre mɔ. Lɛ'mimle a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Pakɩ. Pakɩ a 'mʋ a ti 'yri, 'flɔɔdʋ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ ‑mɔ ʋ 'yɛ nɩ pʋ 'lɩ 'yaadɛ, ɛ nɔ‑ ʋ yɩ di. ‑Tɛ ‑nyrɔwɔdʋ a 'mʋ, ɛ yɩ yrɛ nɩ 'mʋɛ,
1 Ora, aproximava-se a festa dos pães ázimos, que é chamada Páscoa.
2 ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ kɔ tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑, ʋ ꞊mʋɛ ‑Yusu a 'lɩla lɛ. Kɛɛ, ʋ yɩ pie nyibli a hʋannʋ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ ꞊mʋɛ ꞊tɔ lɛ, ‑tɛ ‑mʋ', ʋ di 'a 'lɩla nu.
2 E os principais sacerdotes e os escribas procuravam como o matariam, pois eles temiam o povo.
3 'Kɩ 'lɩ ‑Yusu a ‑nagbopʋ* nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn ‑mʋ' 'nyɩ, ɛ kɔ ‑nagbopi ‑bɩ. 'A 'nyrɛ mɔ Judɩa. 'A kɩbʋhlanyrɛ mɔ Yisikalio. Ɛ nɔ‑ 'kuo ‑hʋɩn* a nyiblo gbagbʋ Satan, ɛ bi 'ʋ ke'.
3 Então, entrou Satanás em Judas, que tinha por sobrenome Iscariotes, o qual era do número dos doze.
4 Judɩa a 'mʋ, ɛ nɔ‑ 'du ye', 'ɛ mu 'lɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ ‑mɔ, kɔ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a 'yie꞊tunyʋ gbagbɩ 'hʋɛn‑, 'ɛ mu ꞊nʋ lee mɔ, ‑tɛ ɛ di ꞊nʋ ‑Yusu a ‑jɩ'pʋpʋʋ nu.
4 E ele foi no seu caminho, e comunicou aos principais sacerdotes e capitães como ele poderia traí-lo.
5 ‑Tɛ ʋ pʋpʋ 'lɩ꞊ɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'waa plɔ ble nɩ. 'A ‑tɩ, ʋ pʋ 'lɩ꞊ɩ nɩ, 'kɩ bʋ ‑nyi꞊e 'wliyɛ, 'bʋ mɔ, ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, 'bʋ kɔ bʋ mu 'lu ‑mɔ.
5 E eles se alegraram, e concordaram em lhe dar dinheiro.
6 ‑Ɛ ‑bɩ Judɩa wɛn nɩ. Ɛ nu꞊o nɩ, kʋɛ 'ʋ ti a 'mʋ 'yie bʋ, 'ɛ ꞊mʋɛ ꞊tɔ lɛ, ‑tɛ ‑mʋ', ɛ di ‑Yusu nyibli a 'mʋ 'a ‑jɩ'pʋpʋʋ nu, 'kɩ nyibli 'yɛ nɩ di 'ʋ꞊ʋ ꞊dedede 'hʋɩ nɩ yi.
6 E ele prometeu, e buscava uma oportunidade de traí-lo na ausência da multidão.
7 Lɛ'mimle ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Pakɩ a yɩ‑hɛ‑nyrɔwɔ 'kwli, 'kɩ ʋ yɩ 'ʋ 'flɔɔdʋ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ ‑mɔ ʋ 'yɛ nɩ pʋ 'lɩ 'yaadɛ ‑dii ‑nɩ, 'ʋ 'lɛɛ 'ʋ 'blayonʋ lɛ ‑wɛ, 'kɩ 'ʋ dididɛ gbagbʋ a 'mʋ 'a ‑ta'. ‑Tɛ ‑nyrɔwɔ a 'mʋ, ɛ nyre 'ʋ,
7 Então, chegou o dia dos pães ázimos, em que se devia sacrificar a páscoa.
8 ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu yɩ Piɛlɩ kɔ Saan 'hʋɛn‑ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Ba mu Pakɩ a diidɛ ‑mɔ ‑wɛ.»
8 E ele enviou a Pedro e a João, dizendo: Ide, preparai-nos a páscoa, para que nós possamos comer.
9 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ 'bɛti꞊e nɩ: «‑Bɩ' ‑hʋɛ ‑ba pii dididɛ a 'mʋ yɩ 'lɩ?»
9 E eles lhe disseram: Onde tu queres que a preparemos?
10 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn: «Ba pʋ 'ʋ nʋa bʋ: Ba mu 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli. A kɔ nyɩbɛhɩan ꞊dʋ 'hʋɛn‑, a di 'nɩ ꞊ŋmee ‑nɩ. Nyiblo a 'mʋ, ɛ 'ble 'nɩya. Ɛ nɔ‑ ba kʋɛ ꞊wien. 'Kayu ‑kɔ bʋ ɛ di 'lɩ pa, 'kɩ ba pa 'lɩ.
10 E ele lhes disse: Eis que, quando entrardes na cidade, encontrareis um homem carregando um cântaro de água; segue-o até a casa em que ele entrar.
11 Ba lee 'kayu a 'mʋ, 'a kʋkɔnyɔ, kɛ‑ ba pʋ: ‑Aan tɔɔnyɔ yɩ ‑mʋ 'nɩ 'bɛti ‑nɩ, ‑gblo a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'kwli, ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ di 'lɩ Pakɩ a diidɛ 'lɩ ‑dii ‑nɩ 'lɩ?»
11 E direis ao dono da casa: O Mestre te diz: Onde está o aposento dos convidados, onde comerei a Páscoa com os meus discípulos?
12 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn 'nɩ de: «Ɛ di tɔɔ nɛ 'a mʋ ‑gblo gbagbʋ, 'kɩ 'lɩ 'a yɔ'kayu a 'mʋ, 'a yɩ‑hɛ‑gbɔ yra. 'Kɩ 'kayu a ‑tɛblɩ a pɛpɛ ꞊cɛɛ 'lɩ. 'Kɩ ba pii 'lɩ diidɛ a 'mʋ.»
12 Então, ele vos mostrará um grande quarto superior mobiliado; ali fazei os preparativos.
13 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ‑tɛ ‑Yusu nu wɛn 'a hɩhla, kɛ‑ ʋ nu 'ʋ ‑tɛblɩ a 'mʋ, 'a bʋyɛɛlɛ, 'ʋ bi 'ʋ, 'ʋ pi Pakɩ a diidɛ a 'mʋ. ‑Tɛ ʋ ‑wɛ 'a pipie ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑mɛ kle.
13 E eles foram, e acharam como lhes tinha dito; e prepararam a Páscoa.
14 ‑Winse, ‑tɛ dɛditi nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ 'kukue lɛ, ʋ 'mʋ dɛ di.
14 E, chegada a hora, pôs-se à mesa, e os doze apóstolos com ele.
15 Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'Na ꞊wlʋ ꞊mʋɛ mɔ꞊ɔ lɛ dɩakɩ, 'kɩ a kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑ ba di Pakɩ a diidɛ ‑bʋ, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ 'na ꞊hɩʋɛn'yeti kɩ yɛ.
15 E ele disse-lhes: Quão intensamente desejei comer convosco esta páscoa, antes que eu sofra,
16 Kɛɛ, 'n yɩ 'kɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ: 'N 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ di Pakɩ a diidɛ de, ɛ 'mʋ ti ‑mʋ' kɩ yɛ, ‑ɛ kɔ 'yri Nyɩsʋa di ‑hʋan 'ʋ 'a dakɔ a wʋwa ‑mɔ ‑wɛ, 'kɩ 'lɩ 'a 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ' 'kwli.»
16 porque eu vos digo que não mais comerei dela, até que se cumpra no reino de Deus.
17 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'du ‑wiin‑ŋanʋ ye', 'ɛ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, ɛ wɛn: «Ba klɔ bʋ, ba ‑hie꞊e.
17 E ele tomando o cálice, e tendo dado graças, disse: Tomai-o e dividi-o entre vós,
18 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, kʋɛ kɛ 'kɩ mɔ bʋ, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ 'na 'kɩ nɔdʋ ‑bʋ de, ɛ 'mʋ꞊ʋ gba ‑gbagba, ɛ 'mʋ ti ‑mʋ' kɩ yɛ, ‑ɛ kɔ 'yri Nyɩsʋa di 'a dakɔ a wʋwa ‑mɔ ‑wɛ,»
18 porque eu vos digo que não mais beberei do fruto da videira até que venha o reino de Deus.
19 'ɛ 'du 'flɔɔ ye', 'ɛ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, 'ɛ 'bɛ꞊ɛ ꞊tɩɔ lɛ, 'ɛ ‑nyi꞊e 'a ‑nagbopʋ, ɛ wɛn: «'Flɔɔ ‑bʋ, ɛ nɔ‑ mɔ 'na 'hʋɩ, 'n di ‑ha, 'kɩ 'ʋ 'aan ‑ta'. Kʋɛ kɛ 'kɩ mɔ bʋ, 'flɔɔ a ꞊tɩɔlɛ'bɛdɛ a 'mʋ, kɔ 'a didie a 'mʋ 'hʋɛn‑, ɛ nɔ‑ ba gba 'lu ‑mɔ, ‑ɛ di꞊e nu, a 'mʋ 'na ‑tɩ 'lu ‑mɔ lɛ ‑hie, 'a ‑nɛ ti.»
19 E ele tomando o pão, e tendo dado graças, partiu-o e deu-lho, dizendo: Isto é o meu corpo, que é dado por vós; fazei isso em memória de mim.
20 ‑Tɛ ʋ ‑wɛ dɛ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'du ‑wiin‑ŋanʋ ye', 'ɛ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, 'ɛ ‑nyi꞊e 'a ‑nagbopʋ, 'kɩ bʋ ‑hie꞊e, ɛ wɛn: «‑Wiin ‑bʋ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ Nyɩsʋa a 'yrɩ yrayrɩ a ꞊tutuo. Nyɩsʋa a 'mʋ, ɛ di nu 'na ‑hlʋ, ɛ 'mʋ 'yrɩ yrayrɩ a 'mʋ ꞊tu, ɛ kɔ 'a mʋ 'hʋɛn‑. 'Na ‑hlʋ a 'mʋ, 'n di꞊e bʋ 'nɩ 'wla, 'kɩ 'ʋ 'aan ‑ta'.»
20 Semelhantemente também o cálice, depois da ceia, dizendo: Este cálice é o novo testamento no meu sangue, que é derramado por vós.
21 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ de: «Ba pʋ 'ʋ nʋa bʋ ‑tɛɛ: Nyiblo ꞊dʋ nɩ mɔ dɛdi‑tuo ‑bʋ kɩ. Nɔ‑ di 'mʋ 'na yraanyibli ‑jɩ' pʋ, ‑ʋ ꞊mʋɛ 'na 'lɩla lɛ.
21 Mas eis que a mão do que me trai está comigo à mesa.
22 'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'n kɔ ꞊bʋ 'kʋ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ Nyɩsʋa nu 'a ‑hʋhʋa. Kɛɛ, 'jrɔ 'kɩ 'ʋ nyiblo ‑mʋ' ‑mɔ, ‑ɛ di 'mʋ 'na yraanyibli ‑jɩ' pʋ.»
22 E, na verdade, o Filho do homem vai conforme o que está determinado; mas ai daquele homem por quem ele é traído!
23 ‑Tɛ ‑Yusu ‑yrɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'a ‑nagbopʋ ‑tʋa 'a lɛ'bɛtilɛ, ʋ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ, ‑ɛ nɩ 'nɛ‑ ‑a mʋ 'nyɩ, ‑ɛ di꞊e 'a yraanyibli ‑jɩ' pʋ 'lɩ?»
23 E eles começaram a perguntar entre si qual deles seria o que havia de fazer isso.
24 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ 'a ‑nagbopʋ ‑tʋa lɛ'bɛtilɛ, 'kɩ 'lɩ gblɛ a pʋpʋʋ 'kwli, ʋ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ, 'kɩ 'nɛ‑ ‑a mʋ 'nyɩ, ʋ di lɛ pʋ, ‑ɛ nɩ 'ʋ 'a 'bio 'lu yɩ 'lɩ?»
24 E houve também uma contenda entre eles, sobre qual deles deveria se considerar o maior.
25 Bʋ nɩ 'lɩ ‑tɩ a 'mʋ, 'a hɩhla 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu lee ꞊nʋ nɩ, ɛ wɛn: «'Kɩ 'nɛ‑ 'klɔ ‑bʋ kɩ, 'kɩɩnpʋ kɔ bodɩɔpʋ 'hʋɛn‑, ʋ tʋɛ ꞊nɛ 'waa nyibli yɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ nɩ 'klɩ kɩ, 'tɩ‑ 'ʋ ‑hʋɛ꞊ɛ, 'kɩ 'waa nyibli a 'mʋ, bʋ hla꞊a, ‑ɛ mɔ, 'waa naanyʋ ni ꞊nʋ ꞊haan‑tɛblɩ 'yi ꞊hlɔn lɛ.
25 E ele lhes disse: Os reis dos gentios exercem senhorio sobre eles, e os que exercem autoridade sobre eles são chamados benfeitores.
26 Kɛɛ, 'a mʋ ‑mɔ ‑bɩ, 'aan dɛ 'yɩ yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, bʋ nɩ 'mʋ lɛ. Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ mɔ nyiblo gbagbʋ, ɛ blɛɛ yɩ, bʋ mɔ 'aan lɛlenyɔ, 'tɩ‑ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ kɔɔ nɛ 'a mʋ win kɩ, ɛ blɛɛ yɩ, bʋ 'wɩ nyiblo ‑bʋ yɩ, ‑ɛ ꞊tui 'ʋ 'a 'bio 'ʋ.
26 Mas não será assim com vós; mas o maior entre vós será como o menor; e quem governa, como quem serve.
27 ꞊Bʋ pʋʋ ꞊nɛ dɛ yɩ: Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'ʋ dɛdihu kɩ, ɛ kɔ nyiblo ‑bɩ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ lɛlenyɔ, ‑ɛ yɩ didi‑tɛblɩ ‑hie, 'kɩ 'lɩ ʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ 'nyɩ, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑nɩ 'ʋ 'a 'bɩhɩan 'lu yɩ 'lɩ? ꞊Bɩ ɛ 'yɩ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'ʋ dɛdihu kɩ 'pa‑? Kɛ‑ ɛ ꞊ti 'mʋ, 'kɩ 'lɩ ‑tonyibli 'nyɩ. Kɛɛ, 'mɔ ‑bɩ, 'kɩ 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ, 'n 'wɩ‑ lɛlenyɔ yɩ.
27 Porquanto qual é maior, quem está à mesa ou quem serve? Porventura, não é quem está à mesa? Mas eu estou entre vós como aquele que serve.
28 ‑Tɛ ʋ yɩ 'ʋ 'mʋ lɛ nɩ ꞊tɛɛ nɩ, a 'yɩ 'ʋ 'mʋ bʋ ‑hie, kɛɛ, a 'cibi 'ʋ 'mʋ 'hʋɩ.
28 Vós sois os que tendes permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ yɩ 'a mʋ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri 'n di 'ʋ nyibli win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ, 'n di ‑nyi 'a mʋ 'klɩ, a kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ‑a 'mʋ ‑kʋan a 'mʋ nu, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ 'na 'Baɩ Nyɩsʋa ‑nu, 'ɛ ‑nyi 'mʋ 'klɩ, 'kɩ ɛ kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ‑ba kɔɔ nyibli win kɩ.
29 E eu vos designo um reino, como meu Pai me designou,
30 Ti a 'mʋ, 'bʋ nyre 'ʋ, a kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, 'kɩ ‑a di 'ʋ ‑tɛ nɩ ‑do dɛ ‑dii ‑nɩ. 'Kɩ a di 'ʋ ‑batipʋgbatɩ kɩ blɛ nɩ, a 'mʋ Yisraɛkʋɛ a ꞊tugbi nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn ‑mʋ' ‑bati lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ.»
30 para que comais e bebais à minha mesa no meu reino, e vos assenteis sobre tronos, julgando as doze tribos de Israel.
31 ‑Yusu, nɔ‑ yɩ 'lɩ Simɔ Piɛlɩ ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Simɔ o, pʋ 'mʋ nʋa yɩ bʋ. Satan, ‑ɛ mɔ 'kuo ‑hʋɩn* a nyiblo gbagbʋ, nɔ‑ ‑hʋa Nyɩsʋa 'klɩ, 'kɩ bʋ ꞊tɛɛ 'ʋ ‑mʋ lɛ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ nʋgba ni, 'bʋ ꞊hlon ‑kʋbʋ lɛ, 'ɛ ‑hɛ 'lɩ 'a ꞊tutui 'lɩ, ꞊haan‑kʋbʋ 'ɛ yɩ 'lɩ ‑ŋmahɛn 'kwli hie.
31 E o Senhor disse: Simão, Simão, eis que Satanás tem desejado te ter, para vos peneirar como trigo;
32 Kɛɛ, 'mɔ ‑bʋ, 'n nyaa Nyɩsʋa lɛ, 'kɩ 'ʋ ‑na ‑ta', 'kɩ ‑bʋ 'cibi 'ʋ 'na ꞊wlʋ a yɩkuolɛ. Ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri ‑di꞊e yru, ‑ɛ mɔ, ‑nu yɩnyredɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑bʋ ‑nyi ‑na 'dɩayɩnʋ 'klɩ, 'kɩ bʋ kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ.»
32 mas eu orei por ti, para que a tua fé não desfaleça; e tu, quando te converteres, fortaleça teus irmãos.
33 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ Simɔ pɩ꞊ɩ yɩ: «Kʋkɔnyɔ, 'bʋ mɔ, 'bʋ pʋ ‑mʋ ꞊jɩ', 'n di꞊e 'nɩ ‑hʋa, bʋ pʋ 'mʋ ꞊jɩ' ‑wɛ. 'Bʋ mɔ, 'bʋ 'la ‑mʋ, 'na mumu, 'n di꞊e 'nɩ ‑hʋa, bʋ 'la 'mʋ ‑wɛ.»
33 E ele lhe disse: Senhor, eu estou pronto a ir contigo até a prisão e à morte.
34 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: «Piɛlɩ, 'n yɩ ‑mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, 'kɩ 'lɩ 'tɔlʋwɔ nɩ ‑do ‑bʋ 'kwli, 'tɩ‑ hapɛ 'mʋ ‑nyrɛ da, ‑di nu 'na ‑mɔ‑gaawɩ nɩ ta, ‑ɛ mɔ, ꞊yɩ 'mʋ ‑yi.»
34 E ele disse: Digo-te, Pedro, que o galo não cantará hoje, antes que tu negues por três vezes, de conhecer-me.
35 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «'N lee la 'a mʋ nɩ, 'kɩ ba na la 'dɩɩ klɛ, ba pʋ la 'na ꞊haantitie nyibli, 'nɩ lee la 'a mʋ, ‑ɛ mɔ, 'ba yɩ la nɩ mi, a 'nɩ 'gbaa la 'lɩ 'wliyɛ, kɔ blɔ, kɔ 'suin 'hʋɛn‑. ‑Tɛ a 'yɩ la ‑tɛblɩ a 'mʋ ‑gba, ꞊bɩ dɛ nɩ 'ʋ, a 'yɩ la ‑kɔ, a ‑hʋa la?» ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «'Ʋʋn‑, ɛ 'yɩ la dɛ ꞊dʋ ‑kɔ, ‑a 'yɩ la ‑kɔ, ‑a ‑hʋa la.»
35 E ele disse-lhes: Quando eu vos enviei sem bolsa, alforje ou calçados, faltou-vos alguma coisa? E eles responderam: Nada.
36 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ de: «Kɛɛ, ‑tɛ ti nɛ ‑bʋ, ɛ 'yɩ 'mʋ lɛ ‑nɩ. Nyiblo 'bʋ kɔ 'wliyɛ, 'bʋ kɔ blɔ, bʋ gba꞊a. Kɔ, nyiblo 'bʋ 'yɩ 'plɩɩn ‑kɔ, bʋ plo 'a dɩɔnʋ a wlawlʋ ‑bɩ, ɛ 'mʋ 'plɩɩn ‑tɔ.
36 Então ele disse-lhes: Mas agora aquele que tiver bolsa, tome-a, como também seu alforje; e o que não tem espada, venda a sua veste e compre uma.
37 Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ ꞊nɩɔ, 'n yɩ a 'mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑tɩ ‑mʋ', ʋ 'crɩ la, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ɛ kɔ bʋ mu 'lu ‑mɔ, 'kɩ 'ʋ 'mʋ kɩ. ‑Tɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: 'Kɩ ʋ ‑hree 'lɩ꞊ɩ ‑balʋnyibli 'nyɩ. Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ ꞊nɩɔ, ‑tɩ a 'mʋ ʋ, 'crɩ la, 'kɩ 'ʋ 'mʋ kɩ, ɛ 'tɩɛ nyre 'ʋ nɩ.»
37 Pois eu vos digo que é necessário que aquilo que está escrito se cumpra em mim: E ele foi contado entre os transgressores; porque as coisas que me dizem respeito têm um fim.
38 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Kʋkɔnyɔ, 'ye kɛ, ‑a kɔ 'plɩɛn nɩ 'hʋɛn.» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Ɛ nu ‑tɛɛ.»
38 E eles disseram: Senhor, eis que aqui estão duas espadas. E ele lhes disse: É o suficiente.
39 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ ꞊tɩ 'dɩɔ, 'ʋ mu 'lɩ dʋgba ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'lu olifieti nɩ 'lɩ. 'Kɩ 'lɩ dʋgba a 'mʋ 'lu, 'kɩ ‑Yusu 'cibi 'lɩ.
39 E, ele saindo, foi, como costumava, para o monte das Oliveiras; e seus discípulos também o seguiram.
40 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ ‑tuo a 'mʋ kɩ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ: «Ba da Nyɩsʋa, ‑ɛ di꞊e nu, 'kuo ‑hʋɩn* a nyiblo gbagbʋ 'bʋ yɩ 'ʋ 'a mʋ lɛ nɩ ꞊tɛɛ ‑nɩ, a 'nɩ ꞊ha dɛ 'kuku nu.»
40 E, ele chegando ao lugar, disse-lhes: Orai, para que não entreis em tentação.
41 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑hɔn 'ʋ ꞊nʋ 'hʋɩ, 'ɛ 'yɩya 'ʋ ye' bʋ dɛ gbe. ‑Ɛ ‑bɩ ɛ 'gbla kwlɩ, 'ɛ ‑tʋa Nyɩsʋa a dɩda,
41 E retirou-se deles cerca de um tiro de pedra, e, ajoelhando-se, orava,
42 ɛ wɛn: «'Na 'Baɩ, 'bʋ mɔ, ꞊nɩ yɩ꞊ɩ nɩ ‑hʋɛ, hlɔɔ 'mʋ ꞊hɩʋɛn ‑bʋ ‑mɔ lɛ, 'n kɔ ꞊bʋ 'ye. Kɛɛ, bʋ mɔ ‑na kɩwɛɛnlɛ, ɛ 'nɩ 'mɔɔ 'lɩ 'na kɩwɛɛnlɛ.»
42 dizendo: Pai, se tu quiseres, remove de mim este cálice; todavia, não se faça a minha vontade, mas a tua.
43 Bʋ nɩ 'kɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a lɛlenyɔ 'hrɩɩ ꞊nɛ yɩ, 'ɛ di꞊e 'klɩ ‑nyi mɔ.
43 E apareceu-lhe um anjo do céu, fortalecendo-o.
44 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ hʋannʋ bi 'lɩ꞊ɩ 'kwli, ɛ nɔ‑ mɔ, bʋ ꞊tu 'ʋ 'klɩ, bʋ da Nyɩsʋa de. ‑Hihiu ‑bʋ, ‑ɛ ‑hʋɛn 'lɩ꞊ɩ 'hʋɩ, ɛ 'wɩ‑ ‑hlʋ a tapʋɩ yɩ.]
44 E, estando em agonia, ele orava mais intensamente; e o seu suor tornou-se como grandes gotas de sangue que caíam por terra.
45 ‑Tɛ ɛ da 'kɩ Nyɩsʋa, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'du ye', 'ɛ mu 'lɩ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɩ. ‑Tɛ ɛ nyre 'ʋ ꞊nʋ 'hʋɩ, ʋ yɩ 'nɩ ŋme, 'kla‑wliye'yɩya a ‑tɩ.
45 E ele levantando-se da oração, veio para os seus discípulos, e ele encontrou-os dormindo de tristeza,
46 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ 'kɩ ꞊nʋ yɩ: «Dɛ kɔ ŋmena a yɩ ŋme 'lɩ? Ba 'du ye', ba da Nyɩsʋa, ‑ɛ di꞊e nu, 'kuo ‑hʋɩn a nyiblo gbagbʋ, 'bʋ yɩ 'ʋ 'a mʋ lɛ nɩ ꞊tɛɛ ‑nɩ, a 'nɩ ꞊ha dɛ 'kuku nu.»
46 e ele disse-lhes: Por que estais dormindo? Levantai-vos, e orai, para que não entreis em tentação.
47 Win nɩ 'lɩ ‑Yusu wlɔn, ‑ɛ ‑bɩ nyibli ‑hʋɔhʋɩ waan 'lɩ nɩ. Judɩa, ‑ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopʋ* nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn a nyiblo ‑bɩ, ɛ nɔ‑ pʋ nyibli a 'mʋ ye', 'ɛ ꞊cɩcrɛ 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ bʋ, 'ɛ 'wlɛɛ ꞊nɛ.
47 E, estando ele ainda a falar, eis que uma multidão, e aquele que se chamava Judas, um dos doze, ia adiante dela, e aproximou-se de Jesus para o beijar.
48 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ꞊ɩ yɩ: «Judɩa, ꞊bɩ 'kɩ 'lɩ 'na 'wlɛɛlɛ 'kwli, 'kɩ ‑hʋɛ ‑bʋ naa 'lɩ, ‑bʋ pʋ 'mʋ 'na yraanyibli ‑jɩ', 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo?»
48 Mas Jesus lhe disse: Judas, com um beijo tu trais o Filho do homem?
49 ‑Tɛ ‑Yusu a ‑nagbopʋ yru dɛ a 'mʋ, ‑ɛ mi 'ʋ nyre mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'bɛti ‑Yusu nɩ, ʋ wɛn: «Kʋkɔnyɔ, ꞊bɩ ‑ba nu 'plɩɛn, ‑ba ‑wɔn ꞊nʋ ‑mɔ?»
49 Quando os que estavam ao redor, viram o que ia acontecer, eles disseram-lhe: Senhor, feriremos com a espada?
50 'Kɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* a nyiblo gbagbʋ a ‑kʋannunyɔ nɩ 'ʋ ‑tuo a 'mʋ kɩ. ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ nu 'a 'plɩɛn, 'ɛ 'bɛ 'ʋ ‑kʋannunyɔ a 'mʋ, 'a diidɛnʋa.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, e cortou-lhe a sua orelha direita.
51 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Ɛ ‑wɛ ‑mɔ», 'ɛ ‑hrɛn nyɩbɛyu a 'mʋ a nʋa lɛ, 'ɛ nu꞊o, 'ɛ ‑wɛ.
51 E, Jesus respondendo, disse: Permiti ainda isto! E, tocando sua orelha, o curou.
52 ‑Tɛ ɛ ꞊tu 'ʋ nʋa a 'mʋ 'a ‑ta', ‑ɛ ‑bɩ ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ yɩ 'lɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gbagbɩ ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ, kɔ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a 'yie꞊tunyʋ gbagbɩ, kɔ ‑Juukʋɛ a 'blʋ a nyibli, ‑ʋ di꞊e klɔ mɔ 'hʋɛn‑. Kɛ‑ ɛ pɩ: «Ta‑wɔn‑tɛblɩ kɔ ti 'hʋɛn‑, ɛ nɔ‑ a ‑ya, 'a di 'mʋ klɔ mɔ, ‑tɛ ʋ ni ‑balʋnyɔ a kʋklɔ.
52 E disse Jesus aos principais sacerdotes, e aos capitães do templo, e aos anciãos que tinham vindo contra ele: Viestes como contra um ladrão, com espadas e varas.
53 'Tɩ‑, 'a ‑nɛ ti, 'kɩ a kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ‑a nɩ la 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ bʋ, 'kɩ a 'yɩ 'lɩ na kʋklɔ lɛ ꞊mʋɔ ‑nɩ. Kɛɛ, ti ‑mʋ', Nyɩsʋa ‑nyi 'a mʋ, a kɔ 'kuo ‑hʋɩn* a nyiblo gbagbʋ 'hʋɛn‑, ‑ɛ mɔ halɔ 'nyɩ a nyiblo gbagbʋ, ti a 'mʋ, ɛ nɔ‑ nyre 'ʋ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'a kɔ 'klɩ, 'kɩ ba nu 'aan ‑kʋan.»
53 Eu tenho estado diariamente convosco no templo, não estendestes as mãos contra mim; mas esta é a vossa hora, e o poder das trevas.
54 ‑Tɛ ‑Yusu ‑wɛ win a pʋpʋʋ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ klɔ꞊ɔ nɩ, 'ʋ gbɛ 'lɩ꞊ɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ* a nyiblo gbagbʋ a 'kayu bʋ. Piɛlɩ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ yɩ kʋɛ ‑Yusu ꞊wien, 'kɩ 'lɩ ‑mɔhlɔɔlɛ 'kwli, 'ɛ ‑hɛ 'lɩ 'waa ꞊pɩ lɛ.
54 Então, tomando-o, levaram-no, e o trouxeram para a casa do sumo sacerdote. E Pedro seguia-o de longe.
55 'Kɩ 'ʋ ‑patʋ', 'kɩ ʋ 'tie 'ʋ nagba, 'ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ lɛ. Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ ꞊glaa 'lɩ nagba a 'mʋ lɛ, ʋ nʋ‑ kɔ 'nyɩ Piɛlɩ nɩ 'lɩ bʋ.
55 E, havendo-se acendido fogo no meio do pátio, estando todos sentados, assentou-se Pedro entre eles.
56 'Kɩ ʋ nɩ 'kɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑kʋannunʋgba ‑bɩ 'ye꞊e nɩ, 'ɛ ‑hrʋʋ ꞊nɛ 'yie lɛ, ɛ wɛn: «Nyiblo ‑bʋ, ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi* ꞊nɩɔ ‑wɛ.»
56 Mas uma certa serva vendo-o assentado ao lado do fogo, e olhando-o seriamente, disse: Este homem também estava com ele.
57 Kɛɛ, ‑ɛ ‑bɩ Piɛlɩ ‑ga nɩ, ɛ wɛn: «Nʋgba o, 'n 'yɩ꞊ɩ ‑yi mɔ.»
57 E ele negou-o, dizendo: Mulher, eu não o conheço.
58 ‑Tɛ ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ nyɩbɛyu ‑bɩ 'ye Piɛlɩ nɩ. Kɛ‑ ɛ pɩ, 'ɛ yɩ꞊ɩ ‑lee ‑nɩ: «‑Mɔ ‑bʋ, 'kɩ ‑nɩ 'lɩ 'a nyibli a 'mʋ 'nyɩ.» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Nyɩbɛyu o, ɛ 'yɩ 'mɔ 'pa‑.»
58 E, um pouco depois, vendo-o outro, disse: Tu és também deles. E Pedro disse: Homem, eu não sou.
59 ‑Haawɔ nɩ ‑do bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ nyɩbɛhɩan ‑bɩ nɩ 'ʋ. Kɛ‑ ɛ pɩ꞊ɩ yɩ, 'kɩ 'lɩ win 'yaklɩ 'kwli: «꞊Han‑tɩ ꞊nɩɔ, nyiblo ‑bʋ, ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ ꞊nɩɔ ‑wɛ, ‑kɔtɩ ʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, ʋ mɔ Galilekʋɛ ꞊nɩɔ.»
59 E, passada quase uma hora, um outro com confiança afirmava, dizendo: Com certeza este indivíduo também estava com ele; pois ele é um galileu.
60 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ Piɛlɩ pɩ nyɩbɛhɩan a 'mʋ yɩ: «Nyɩbɛyu o, ‑tɩ ‑bʋ, ‑hlɛ, 'nɩ ‑yru꞊o 'lɩ꞊ɩ lɛ.» Bʋ nɩ 'lɩ win a pʋpʋʋ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ hapɛ da ‑nyrɛ nɩ.
60 E Pedro disse: Homem, eu não sei o que tu dizes. E imediatamente, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Hapɛ bʋ da 'kɩ ‑nyrɛ, ‑ɛ ‑bɩ Kʋkɔnyɔ ‑Yusu ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ ‑tʋa Piɛlɩ a 'yiye. Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ‑tɩ ‑mʋ', Kʋkɔnyɔ lee wɛn꞊ɛ, ‑ɛ mɔ: «'Tɩ‑ hapɛ 'mʋ kɛ ‑nyrɛ da, ‑di nu kɛ 'na ‑mɔ‑gaawɩ nɩ ta, ꞊mʋ lɛ pʋ, ꞊yɩ 'mʋ ‑yi,» ‑ɛ ‑bɩ ‑tɩ a 'mʋ, ɛ bi 'lɩ꞊ɩ 'kwli.
61 E, virando-se o Senhor, olhou para Pedro, e Pedro lembrou-se da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: Antes do galo cantar, tu me negarás três vezes.
62 ‑Tɛ ɛ bi 'lɩ꞊ɩ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'hrɩ 'lɩ ‑yaa 'kwli nɩ, 'ɛ ‑tʋa wuwe, 'kla‑wliye'yɩya a ‑tɩ.
62 E, Pedro saindo, chorou amargamente.
63 — ausente —
63 E os homens que guardavam Jesus zombavam dele, e feriam-no.
64 — ausente —
64 E, vendando-lhe os olhos, batiam na sua face, perguntando-lhe: Profetiza, quem é que te bateu?
65 'Tɩ‑ ʋ 'mʋ ‑yrɛ mɔ mu, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑ha꞊a 'yri lɛ dɩakɩ.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Juukʋɛ a naanyʋ, kɔ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ, kɔ tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑, nʋ‑ 'kukue lɛ, 'kɩ 'ʋ ‑Yusu a ‑bati a lɛpʋʋlɛ a ‑ta'. ‑Ɛ ‑bɩ ʋ lee nyibli ‑mʋ', ‑ʋ yɩ la ꞊nʋ ‑hɛɛ ‑nɩ nɩ, 'kɩ bʋ ya 'lɩ ‑Yusu 'waa ‑gbolugbo gbagbʋ yɩ.
66 E logo que amanheceu, ajuntaram-se os anciãos do povo, os principais dos sacerdotes e os escribas, e o conduziram ao seu conselho, dizendo:
67 ‑Tɛ ʋ ya ꞊nʋ꞊ʋ yɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'bɛti꞊e nɩ, ʋ wɛn: «꞊Bɩ ‑mɔ mɔ Wanyɔ ꞊mʋ, Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya, 'kɩ 'ʋ 'a dakɔ a wʋwa a ‑ta'? 'Bʋ mɔ ‑mɔ, lee nɛ ‑a mʋ.» ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ: «'Bʋ mɔ, 'nɩ pʋ lɛ: Iin, 'mɔ ꞊nɩɔ, a 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ lɩ꞊ɩ ꞊haan‑tɩ nɩ.
67 Se tu és o Cristo, dize-nos. E ele lhes disse: Se eu vo-lo disser, não o crereis;
68 Ɛ mɔ, 'bʋ mɔ, 'nɩ 'bɛti 'a mʋ ‑wɛ, a 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ba ‑hɩhɩa 'mʋ klɛ.
68 e se eu também vos perguntar, não me respondereis, nem me ­soltareis.
69 Kɛɛ, kʋɛ kɛ 'kɩ mɔ bʋ, 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'kɩ 'n di 'ʋ 'Klɩkɩnɩnyɩsʋa a diidɛkɩbɩa kɩ bʋ nɩ.»
69 De hoje em diante, o Filho do homem se assentará à direita do poder de Deus.
70 ‑Ɛ ‑bɩ 'waa pɛpɛ, ʋ wɛn: «꞊Bɩ ‑mɔ Nyɩsʋa a 'Yu ꞊nɩɔ?» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'mɔ ꞊nɩɔ.»
70 Então, todos disseram: És tu então o Filho de Deus? E ele lhes disse: Vós dizeis que eu sou.
71 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «‑A 'nɩ ‑hʋa꞊a 'kɩ ‑hɛhɩnyibli ꞊dʋ de. ‑Aan ꞊gbɛtʋ, ‑a 'wɩn 'a wlɔn bʋ a win nɩ. (‑Tɛ ɛ pʋ lɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ mɔ Nyɩsʋa a 'Yu ꞊nɩɔ, ɛ mɔ Nyɩsʋa a ‑tɩ a lɛ‑hɛɛlɛ ꞊nɩɔ. 'A ‑tɩ 'kɩ o, ɛ kɔ bʋ 'kʋ.)»
71 E eles disseram: Por que ainda temos necessidade de outro testemunho? Porque nós mesmos o ouvimos da sua própria boca.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.