Lucas 20
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NTLH
1 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, ‑Yusu tʋɛ la nyibli, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a ‑yaa 'kwli, 'ɛ pɩ ꞊nʋ Nyɩsʋa a ꞊haantitie. 'Kɩ ɛ nɩ 'kɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ, kɔ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ, kɔ ‑Juukʋɛ a 'blʋ a nyibli ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ nyre 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ,
1 Certo dia, Jesus estava no pátio do Templo ensinando o povo e anunciando o evangelho . Então chegaram ali alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei, junto com alguns líderes do povo,
2 ʋ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑nyi ‑mʋ 'klɩ, 'kɩ ‑bʋ bla ‑tɛblɩplonyibli ‑bʋ lɛ 'lɩ? Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑lee ‑mʋ ‑wɛ, 'kɩ ‑bʋ nu ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑bʋ, ‑ni 'lɩ?»
2 e perguntaram: — Diga para nós: com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
3 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'Na 'mumu ‑bʋ, 'n di 'bɛti 'a mʋ dɛ. Ba lee 'mʋ,
3 Jesus respondeu:
4 nyiblo a 'dɩ ‑bɩ lee la Saan, 'kɩ bʋ pʋ la nyibli 'nie 'lu lɛ 'lɩ? ꞊Bɩ Nyɩsʋa lee la꞊a, ‑ʋ'ʋ‑ ‑tonyiblo lee la꞊a?»
4 Quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas?
5 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'waa dɩɔnʋ a lɛ'bɛtilɛ, ʋ wɛn: «‑Bɩ' ‑a di 'kɩ pʋ 'lɩ? 'Bʋ mɔ, ꞊ba pʋ lɛ, Nyɩsʋa ‑lee la 'nɛ꞊ɛ, ɛ di ꞊hɩan ‑mɔ, ɛ 'mʋ ‑a mʋ 'bɛti ‑nɩ: ‑Tɩ ‑mʋ', Saan hlɛ la, dɛ‑ kɔ ‑tɩ, 'a 'yɩ la ‑tɩ a 'mʋ ꞊haan‑tɩ ‑pʋ 'lɩ?
5 Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — O que é que vamos dizer? Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
6 Mɔ, 'bʋ mɔ, ꞊ba pʋ lɛ, ‑tonyibli ꞊nɩɔ, nyibli a pɛpɛ, ʋ di pʋ ‑a mʋ 'hɩ ‑mɔ lɛ, ʋ 'mʋ ‑a mʋ 'la, ‑kɔtɩ ʋ pʋ꞊ʋ ꞊haan‑tɩ, ‑ɛ mɔ, Saan mɔ la Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* ꞊nɩɔ.»
6 Mas, se dissermos que foram pessoas, esta multidão vai nos apedrejar, pois eles acham que João era profeta .
7 Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ ꞊tu ‑Yusu ꞊wɔn, ʋ wɛn: «‑A 'yɩ nyiblo a 'mʋ ‑yi, ‑ɛ lee la꞊a, 'kɩ bʋ pʋ la nyibli 'nie 'lu lɛ.»
7 Por isso responderam: — Nós não sabemos quem deu autoridade a João para batizar.
8 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'Na 'mumu, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ lee nɛ 'a mʋ, nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ ‑nyi 'mʋ 'klɩ, 'kɩ ꞊bʋ nu ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑bʋ, 'n ni.»
8 Jesus disse:
9 (Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a ‑yaa 'kwli, ‑Yusu 'tɩɛ yɩ 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ,) ɛ wɛn: «Ɛ kɔ la 'dʋdɔnyɔ ꞊dʋ. Ɛ nɔ‑ kɔ la ‑ci. 'Kɩ 'lɩ ‑ci 'a mʋ kɩ, ɛ 'dɔɔ 'lɩ 'lili ꞊dʋ. 'A 'yɔ, ɛ tʋɩ, ʋ dɛɛ ꞊nɛ rɛsɛn. ‑Tɛ ɛ ‑wɛ 'a 'dʋdɔ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ, ɛ lee ‑kʋannunyibli ꞊dʋ, 'kɩ bʋ mu ‑ci a 'mʋ, 'a ‑kʋan nu, ‑ɛ di꞊e nu, 'a 'dʋdɔ‑tɛblɩ 'bʋ ‑tʋ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'a 'kɩbɩa ‑nyi, ‑kʋannunyibli a 'mʋ, 'waa 'mumu, ʋ 'mʋ 'waa ‑nɛ 'kɩbɩa kɔ. ‑Tɛ ‑cikɔnyɔ a 'mʋ, ɛ ‑wɛ ‑kʋan a 'mʋ, 'a yɩblɛ꞊tutulɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mu 'dagba blɔblʋ', ɛ 'mʋ 'lɩ ti ‑hʋɔhʋɩ 'lɩ ‑hii ‑nɩ.
9 Depois Jesus contou esta parábola para o povo:
10 ‑Tɛ 'dʋdɔ‑tɛblɩ a 'cɩcɛti nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑cikɔnyɔ a 'mʋ, ɛ lee nɛ 'a lɛlenyɔ ‑bɩ, 'kɩ bʋ mu 'lɩ ‑ci'yie꞊tunyʋ ‑mɔ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'cɩcɛ‑tɛblɩ a 'kɩbɩa, ‑ɛ blee ‑cikɔnyɔ yɩ ‑nyi, ɛ 'mʋ ꞊nɛ꞊ɛ yɩ ya. ‑Tɛ lɛlenyɔ a 'mʋ, ɛ nyre 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑ci'yie꞊tunyʋ a 'mʋ, ʋ da 'lɩ꞊ɩ bʋ, 'ʋ bi꞊e ‑tɛɛ, 'kɩ ʋ 'yɩ꞊ɩ ꞊dedede ‑nyi, 'ʋ ‑mɩa ꞊nɛ kle.
10 Quando chegou o tempo da colheita, ele mandou um empregado para receber a sua parte. Mas os lavradores bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
11 ‑Ɛ ‑bɩ ‑cikɔnyɔ lee nɛ 'a lɛlenyɔ ‑bɩ de, 'ʋ da 'lɩ꞊ɩ bʋ, 'ʋ bi꞊e, 'ʋ ‑ha꞊a 'yri lɛ, 'kɩ ʋ 'yɩ꞊ɩ ꞊dedede ‑nyi ‑wɛ, 'ʋ ‑mɩa ꞊nɛ kle,
11 O dono mandou outro empregado, mas eles também bateram nele, depois o trataram de modo vergonhoso e o mandaram de volta sem nada.
12 ‑cikɔnyɔ a 'mʋ, 'ɛ lee nɛ 'a ta a lɛlenyɔ, 'ʋ klɔ꞊ɔ, 'ʋ 'la꞊a ‑tɛblɩ 'yri lɛ, 'tɩ‑ 'ʋ ꞊hɩnhɩan 'lɩ꞊ɩ ‑patʋ'.
12 Então ele enviou um terceiro empregado, mas os lavradores também bateram nele e o expulsaram.
13 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑cikɔnyɔ a 'mʋ, ɛ pɩ 'kɩ 'a dɩɔnʋ yɩ, ɛ wɛn: ‑Bɩ' 'n di nu 'lɩ? 'Na nʋɛyu, nɔ‑ ꞊bʋ lee 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ. 'N pʋ꞊ʋ ꞊haan‑tɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ di kɔ 'ʋ 'a 'ʋ꞊tuulɛ.
13 Aí o dono da plantação pensou: “O que vou fazer? Já sei: vou mandar o meu filho querido. Tenho certeza de que vão respeitá-lo.”
14 ‑Tɛ ɛ waan 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ yɩ 'pʋplɛ' lɛ, ʋ wɛn: Nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ di ‑ci ‑bʋ kɔ ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, ɛ nɔ‑ yɩ 'lɩ di. 'A ‑tɩ, ‑ba 'la꞊a, ‑a 'mʋ ‑ci ‑bʋ kɔ,
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
15 'ʋ klɔ꞊ɔ, 'ʋ 'hrɔɔ 'lɩ꞊ɩ ‑ci 'kwli, 'ʋ 'la꞊a.»
15 — Então eles jogaram o filho para fora da plantação e o mataram. Aí Jesus perguntou:
16 'A ꞊gbɛtʋ, ɛ di 'nɩ di, ɛ 'mʋ ‑ci'yie꞊tunyʋ a 'mʋ 'la, 'tɩ‑, ɛ 'mʋ 'lɩ ‑ci a 'mʋ 'lɩ ‑ha, ɛ 'mʋ꞊ʋ nyibli ‑bɩ ‑nyi.» Nyibli a 'mʋ, ‑ʋ pɩ ‑Yusu nʋa yɩ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Yruyru, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ mu 'lu ‑mɔ.»
16 Ele virá, matará aqueles homens e dará a plantação a outros lavradores. Então as pessoas que estavam ouvindo disseram: — Que Deus não permita que isso aconteça!
17 ‑Yusu bʋ ta 'ʋ ꞊nʋ ‑mɔ lɛ ‑tata, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'A ‑tɩ, ‑tɩ ‑bʋ, ʋ 'crɩɩ la 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, dɛ ‑mʋ', ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ba ‑hie꞊e 'lu ‑mɔ lɛ. ‑Tɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ:
17 Mas Jesus olhou bem para eles e disse:
18 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ de, ɛ wɛn: «Nyiblo 'bʋ ꞊gbɛ 'katuo a 'mʋ yɩ, ɛ kɔ bʋ ‑yɩyrɛ lɛ, mɔ, nyiblo, 'katuo a 'mʋ, 'bʋ bi꞊e kɩ, ɛ di wʋwa꞊a lɛ.»
18 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
19 'Tɩ‑ ‑Yusu 'mʋ ‑yrɛ mɔ mu, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ, kɔ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ yru꞊o nɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ nʋ‑ ‑Yusu pʋ 'ledʋ a 'mʋ yɩ. ‑Tɛ ʋ yru dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a 'ti 'yri, ʋ ‑tʋa 'hru a lɛ꞊mʋmʋɔ, ʋ 'mʋ꞊ʋ klɔ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la. Kɛɛ, ‑tɛ ʋ yɩ nyibli a hʋannʋ pie, ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ ‑ha꞊a mɛ lɛ.
19 Os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes sabiam que era contra eles que Jesus havia contado essa parábola e queriam prendê-lo ali mesmo, porém tinham medo do povo.
20 Kɛɛ ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa ‑Yusu a ‑gbɛɛlɛ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ tɛ nyibli bʋ, 'kɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, ʋ 'mʋ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ kɔ 'ʋ꞊tuulɛ a ŋmlɩ lɛ nu, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ 'bɛti ‑nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, 'kɩ 'lɩ 'a klɛ‑hɩhɩawin 'kwli, ʋ 'mʋ 'lɩ ‑naa ‑nɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ klɔ a ‑tɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ Romakʋɛ a ‑gʋlʋnʋma ‑jɩ' pʋ, ɛ 'mʋ꞊ʋ ‑bati lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ.
20 Então começaram a vigiar Jesus. Pagaram alguns homens para fazerem perguntas a ele. Eles deviam fingir que eram sinceros e procurar conseguir alguma prova contra Jesus. Assim os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes teriam uma desculpa para o prender e entregar nas mãos do Governador romano.
21 ‑Tɛ ʋ nyre 'kɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, ‑a yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑hlɛ ‑tɩ a ‑tɛɛ, 'tɩ‑ ꞊nɩ tʋɛ ꞊nɛ nyibli. 'Bʋ mɔ, ꞊nɩ yɩ꞊ɩ nɩ hlɛ, ‑tonyibli a 'lulɛ‑hihie a hʋannʋ 'nɩ ‑nu꞊o lɩ ‑mʋ, 'ye ꞊bɩɩ ɛ mɔ nyiblo gbagbʋ. ‑Na ‑tɩ a ‑tɛɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑tʋɛ ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ dɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa ‑hʋɛ a ‑ta'.
21 Esses homens perguntaram: — Mestre, sabemos que aquilo que o senhor diz e ensina é certo. Sabemos também que o senhor não julga pela aparência e ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige.
22 'A ‑tɩ o, lee nɛ ‑a mʋ, ꞊bɩ Nyɩsʋa a tete wɛn 'nɩ, ‑ba ‑ha 'blʋwli, ‑ba ‑nyi꞊e Romakʋɛ a 'kɩɩn gbagbʋ, ‑ʋ'ʋ‑, ꞊bɩ ‑a 'yɩ yɩ ‑blɛɛ nɩ, ‑ba ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ?»
22 Diga: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
23 Kɛɛ, ‑Yusu yru 'waa ꞊yrɛ a 'mʋ nɩ, ɛ wɛn:
23 Mas Jesus percebeu a má intenção deles e disse:
24 «Ba tɔɔ 'mʋ 'wliyɔkɔ a 'yɛ nɩ ‑do yɩ.» ‑Tɛ ʋ ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ, ‑ɛ kɔ yigbakla ‑nɩ 'ʋ꞊ʋ kɩ 'lɩ? Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ, ‑ɛ kɔ 'nyrɛ ʋ 'crɩɩ 'ʋ ‑wɛ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Romakʋɛ a 'kɩɩn gbagbʋ ꞊nɩɔ.»
24 — Tragam aqui uma moeda. De quem são o nome e a cara que estão gravados nela? — São do Imperador! — responderam eles.
25 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'A ‑tɩ o, dɛ ‑bʋ, ‑ɛ blɛɛ 'kɩɩn gbagbʋ yɩ, ba ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ, ɛ kɔ, dɛ ‑bʋ, ‑ɛ blɛɛ Nyɩsʋa yɩ, ba ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ ‑wɛ.»
25 Então Jesus disse:
26 Ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑Yusu 'yɩ ꞊dedede klɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ nyibli ye', ‑ɛ kɔ 'kwli 'a yraanyibli di 'lɩ ‑naa ‑nɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ. Kɛɛ, ‑tɩ a 'mʋ, ‑Yusu ‑hɩhɩa ꞊nʋ klɛ, ɛ kɛɛ 'waa ꞊wlɩ lɛ. 'A ‑tɩ, ʋ 'yɩ 'kɩ ‑tɩ ꞊dʋ ‑hla de.
26 Eles não puderam conseguir nenhuma prova contra Jesus diante do povo. Por isso ficaram calados, admirados com a resposta dele.
27 'Kɩ 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ɛ kɔ la ꞊tumu ꞊dʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Sadusɩ꞊tumu*. Ʋ nʋ‑ hlɛ꞊ɛ, ‑ɛ mɔ, 'bʋ mɔ, nyiblo 'bʋ 'kʋ, ɛ 'yɩ 'kɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ ‑hɔn 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, bʋ 'hrɩ 'klɔ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa yɩ. Ʋ nʋ‑ kɔ nyibli ‑mu 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ 'bɛti ‑nɩ. ‑Tɛ ʋ nyre 'kɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ʋ pɩ꞊ɩ yɩ, ʋ wɛn:
27 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus
28 «Tɔɔnyɔ o, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* Moise 'crɩ la tete ‑bɩ, 'ɛ hie ‑a mɔ꞊ɔ lɛ. Tete a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: Nyɩbɛyugbe 'bʋ kɔ nʋgba, 'tɩ‑ 'bʋ 'yɩ 'ʋ 'yonʋ bʋ ‑hie, 'bʋ 'kʋ, nyɩbɛyugbe a 'mʋ, ‑ɛ 'kʋ, 'bʋ kɔ 'dɩayɩ nyɩbɛhɩan, ɛ nɔ‑ blɛɛ yɩ, ‑bʋ kɔ nʋgba a 'mʋ, ɛ kɔ꞊ɔ 'hʋɛn‑, ʋ 'mʋ 'yonʋ kɔ, 'kɩ 'ʋ 'a 'dɩayɩ ‑mʋ', ‑ɛ 'kʋ a ‑ta'. Kɛ‑ Moise a tete pɩ.»
28 e disseram: — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte
29 Ʋ wɛn 'nɩ de: «Ɛ kɔ la 'dɩayɩ nyɩbɛpʋ nɩ ꞊hlon'hʋɛn, 'waa yɩ‑hɛnyiblo, nɔ‑ kɔ la nʋgba, 'ɛ 'yɩ 'yu bʋ ‑hie, 'ɛ 'kʋ,
29 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
30 'hʋɛn a nyiblo 'ɛ kɔ꞊ɔ, 'a 'mumu, 'ɛ 'yɩ 'yu bʋ ‑hie, 'ɛ 'kʋ ‑wɛ.
30 Então o segundo casou com a viúva,
31 Dɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ nu ta a nyiblo. Dɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mu 'lu ‑mɔ ‑mumu, ꞊hlon'hʋɛn a nyiblo 'ɛ kɔ꞊ɔ ‑wɛ, 'kɩ ɛ 'yɩ 'yu bʋ ‑hie, 'ɛ 'kʋ.
31 e depois, o terceiro. E assim a mesma coisa aconteceu com os sete irmãos, isto é, todos morreram sem deixar filhos.
32 ‑Tɛ 'waa pɛpɛ, ʋ 'kʋ 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ nʋgba a 'mʋ, ɛ 'kʋ nɩ ‑wɛ.
32 Depois a mulher também morreu.
33 Nɔ‑ mɔ ‑tɩ, ‑a di ‑mʋ 'bɛti mɔ, ꞊mʋ ‑a mʋ klɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ. ‑Nyrɔwɔ ‑kɔ 'kwli nyibli di 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑hɔn, ʋ di 'klɔ 'hrɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa yɩ, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑di 'kɩ nʋgba a 'mʋ kɔ 'lɩ, ‑ɛ nu꞊o, ‑tɛ ʋ nɩ la 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ, nyibli nɩ ꞊hlon'hʋɛn a pɛpɛ a 'mʋ, ʋ kɔ la꞊a nɩ.»
33 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
34 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Nʋgbɩ kɔ nyɩbɛpʋ 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'klɔ, ʋ nʋ‑ yɩ ‑kʋkɔ ‑nɩ.
34 Jesus respondeu:
35 Kɛɛ, 'bʋ ‑hɔn 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, 'bʋ 'hrɩ 'klɔ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli, nyibli a 'mʋ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ kʋkɔ ‑nɩ.
35 Mas as pessoas que merecem alcançar a ressurreição e a vida futura não vão casar lá,
36 Ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ 'kʋ 'kɩ de. Kɛɛ, ‑tɛ Nyɩsʋa a lɛlenyʋ nɩ 'mʋ, kɛ‑ ʋ di 'mʋ nɩ ‑wɛ. Ʋ mɔ Nyɩsʋa a 'yonʋ ꞊nɩɔ, ‑ɛ nu꞊o, 'kɩ ʋ ‑hɔn 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, 'ʋ 'hrɩ 'klɔ.
36 pois serão como os anjos e não poderão morrer. Serão filhos de Deus porque ressuscitaram.
37 Dɛ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ nyibli bʋ di 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑hɔn, bʋ di 'klɔ 'hrɩ, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ Moise, nɔ‑ 'crɩ la 'a ‑tɩ. Dɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa lee ꞊nɛ, ɛ nɔ‑ ɛ 'crɩ la. ‑Tɛ Nyɩsʋa a 'mʋ, ɛ nɩ la 'lɩ ‑gbakuo, ‑ɛ yɩ la wlɩn 'kwli, 'kɩ ɛ hlee la 'lɩ Moise ‑mɔ. 'Kɩ 'lɩ 'crɩɛnkʋtɩɔ a 'mʋ 'kwli, ‑tɛ Moise yɩ la Kʋkɔnyɔ nɩ dɛ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ la: 'Mɔ mɔ Nyɩsʋa ‑bʋ, Abrahamʋ dɛ, ɛ kɔ Yisakɩ, kɔ Sakɔbʋ 'hʋɛn‑. Kɛ‑ Nyɩsʋa pʋ la.
37 E Moisés mostra claramente que os mortos serão ressuscitados. Quando fala do espinheiro que estava em fogo, ele escreve que o Senhor é “o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.”
38 Ɛ 'wɩ yɩ, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri Nyɩsʋa yɩ la 'lɩ Moise ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ, Abrahamʋ kɔ Yisakɩ kɔ Sakɔbʋ 'hʋɛn‑, ʋ 'kʋ la nɩ see la. Kɛɛ, ‑a yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ 'yɩ 'kʋkʋnyibli 'pa‑, ʋ 'nɩ ‑da꞊a lɩ Nyɩsʋa, kɛɛ, 'klɔnɩnyibli, ʋ nʋ‑ dɛ꞊ɛ. Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli, ʋ 'yɩ 'kʋ, kɛɛ, ʋ nɩ 'klɔ.»
38 Isso mostra que Deus é Deus dos vivos e não dos mortos, pois para ele todos estão vivos.
39 ‑Ɛ ‑bɩ tetetɔɔnyʋ ‑bɩ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ, ‑tɩ ‑bʋ, ‑hlɛ, 'a ‑tɛɛ, nɔ‑ ꞊nɩɔ.»
39 Aí alguns mestres da Lei disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ yɩ pie hʋannʋ, 'kɩ bʋ 'bɛti꞊e lɛ de.
40 E não tinham coragem de lhe fazer mais perguntas.
41 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ɛ kɔ nyibli, 'ʋ pɩ lɛ: Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya, Wanyɔ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ bodɩɔ Dafidɩ a 'yonʋ a 'Yu. 'A mʋ 'n yɩ 'kɩ 'bɛti ‑nɩ: Dɛ‑ kɔ ‑tɩ 'ʋ hlɛ꞊ɛ 'lɩ?
41 Em seguida Jesus perguntou a eles:
42 Dafidɩ a 'mumu, ɛ hla꞊a nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a ‑wlablecrɩɛn* 'kwli, ‑ɛ mɔ:
42 Pois o próprio Davi diz assim no livro de Salmos:
43 ‑a 'mʋ nyibli win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ,
43 até que eu ponha os seus inimigos
44 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn 'nɩ de: «‑Tɛ Dafidɩ a 'mʋ, ɛ dɛɛ Wanyɔ a 'mʋ 'a Kʋkɔnyɔ, ‑bɩ' Wanyɔ a 'mʋ, ɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ nu 'kɩ Dafidɩ a 'Yu a pʋpa 'lɩ?»
44 Se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
45 Nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ ‑tuo kɩ, ‑tɩ ‑mʋ', ‑Yusu ‑hla, ʋ pʋ꞊ʋ nʋa yɩ bʋ, ‑Yusu 'ɛ yɩ 'lɩ 'a ‑nagbopʋ* ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ, ɛ wɛn:
45 O povo todo estava escutando, e Jesus disse aos discípulos:
46 «Ba ꞊tu 'aan dɩɔnʋ 'yie, 'kɩ 'ʋ tetetɔɔnyʋ ‑mɔ, ʋ 'nɩ ꞊ha 'a mʋ ‑kaa ‑nɩ. Ʋ nʋɛ 'kɩ nyibli bʋ daa ꞊nʋ nyibli gbagbɩ. 'Bʋ yɩ lɛ nɩ nɛ, ʋ pɩ nyibli gbagbɩ a wlawlɩ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'mʋ ꞊nʋ 'ye. 'Bʋ yɩ 'ʋ ‑tɩtɛ ꞊dʋ nɩ mi, ‑tɛ nyibli ‑hʋʋ 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, nyibli bʋ pʋ ꞊nʋ 'wio blɛ, 'kɩ 'ʋ 'waa 'ʋ꞊tuulɛ a ‑ta', 'ʋ nʋɛ ꞊nɛ nɩ ‑wɛ, 'bʋ mu 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayu bʋ, 'kɩ bʋ nɩ 'lɩ ye' bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli a pɛpɛ 'mʋ ꞊nʋ 'ye. Dɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ʋ ni, 'bʋ da ꞊nʋ dididɛ ‑mɔ.
46 — Cuidado com os
47 Ʋ nɩ ‑do a 'mʋ, ʋ nʋ‑ ‑hɛ ‑tʋgbanʋgbɩ kʋkɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ ꞊jrɛ. 'Tɩ‑, tetetɔɔnyʋ a 'mʋ, 'bʋ yɩ Nyɩsʋa nɩ dɛ, 'waa Nyɩsʋa a dɩda hlɔ kɩ bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'mʋ lɛ pʋ, ʋ mɔ ꞊haannyibli ꞊nɩɔ. 'N yɩ 'a 'mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑bati ‑mʋ', Nyɩsʋa di ꞊nʋ lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ, ɛ di nɩ 'klɩ kɩ, ɛ 'mʋ 'ʋ nyibli ‑bɩ a ‑bati 'ʋ ‑hi.»
47 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçar, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.