Lucas 20

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, ‑Yusu tʋɛ la nyibli, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a ‑yaa 'kwli, 'ɛ pɩ ꞊nʋ Nyɩsʋa a ꞊haantitie. 'Kɩ ɛ nɩ 'kɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ, kɔ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ, kɔ ‑Juukʋɛ a 'blʋ a nyibli ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ nyre 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ,
1 E aconteceu num daqueles dias que, estando ele ensinando o povo no templo, e anunciando o evangelho, sobrevieram os principais dos sacerdotes e os escribas com os anciãos,
2 ʋ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑nyi ‑mʋ 'klɩ, 'kɩ ‑bʋ bla ‑tɛblɩplonyibli ‑bʋ lɛ 'lɩ? Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑lee ‑mʋ ‑wɛ, 'kɩ ‑bʋ nu ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑bʋ, ‑ni 'lɩ?»
2 E falaram-lhe, dizendo: Dize-nos, com que autoridade fazes estas coisas? Ou, quem é que te deu esta autoridade?
3 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'Na 'mumu ‑bʋ, 'n di 'bɛti 'a mʋ dɛ. Ba lee 'mʋ,
3 E, respondendo ele, disse-lhes: Também eu vos farei uma pergunta: Dizei-me pois:
4 nyiblo a 'dɩ ‑bɩ lee la Saan, 'kɩ bʋ pʋ la nyibli 'nie 'lu lɛ 'lɩ? ꞊Bɩ Nyɩsʋa lee la꞊a, ‑ʋ'ʋ‑ ‑tonyiblo lee la꞊a?»
4 O batismo de João era do céu ou dos homens?
5 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'waa dɩɔnʋ a lɛ'bɛtilɛ, ʋ wɛn: «‑Bɩ' ‑a di 'kɩ pʋ 'lɩ? 'Bʋ mɔ, ꞊ba pʋ lɛ, Nyɩsʋa ‑lee la 'nɛ꞊ɛ, ɛ di ꞊hɩan ‑mɔ, ɛ 'mʋ ‑a mʋ 'bɛti ‑nɩ: ‑Tɩ ‑mʋ', Saan hlɛ la, dɛ‑ kɔ ‑tɩ, 'a 'yɩ la ‑tɩ a 'mʋ ꞊haan‑tɩ ‑pʋ 'lɩ?
5 E eles arrazoavam entre si, dizendo: Se dissermos: Do céu, ele nos dirá: Então por que o não crestes?
6 Mɔ, 'bʋ mɔ, ꞊ba pʋ lɛ, ‑tonyibli ꞊nɩɔ, nyibli a pɛpɛ, ʋ di pʋ ‑a mʋ 'hɩ ‑mɔ lɛ, ʋ 'mʋ ‑a mʋ 'la, ‑kɔtɩ ʋ pʋ꞊ʋ ꞊haan‑tɩ, ‑ɛ mɔ, Saan mɔ la Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* ꞊nɩɔ.»
6 E se dissermos: Dos homens; todo o povo nos apedrejará, pois têm por certo que João era profeta.
7 Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ ꞊tu ‑Yusu ꞊wɔn, ʋ wɛn: «‑A 'yɩ nyiblo a 'mʋ ‑yi, ‑ɛ lee la꞊a, 'kɩ bʋ pʋ la nyibli 'nie 'lu lɛ.»
7 E responderam que não sabiam de onde era.
8 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'Na 'mumu, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ lee nɛ 'a mʋ, nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ ‑nyi 'mʋ 'klɩ, 'kɩ ꞊bʋ nu ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑bʋ, 'n ni.»
8 E Jesus lhes disse: Tampouco vos direi com que autoridade faço isto.
9 (Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a ‑yaa 'kwli, ‑Yusu 'tɩɛ yɩ 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ,) ɛ wɛn: «Ɛ kɔ la 'dʋdɔnyɔ ꞊dʋ. Ɛ nɔ‑ kɔ la ‑ci. 'Kɩ 'lɩ ‑ci 'a mʋ kɩ, ɛ 'dɔɔ 'lɩ 'lili ꞊dʋ. 'A 'yɔ, ɛ tʋɩ, ʋ dɛɛ ꞊nɛ rɛsɛn. ‑Tɛ ɛ ‑wɛ 'a 'dʋdɔ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ, ɛ lee ‑kʋannunyibli ꞊dʋ, 'kɩ bʋ mu ‑ci a 'mʋ, 'a ‑kʋan nu, ‑ɛ di꞊e nu, 'a 'dʋdɔ‑tɛblɩ 'bʋ ‑tʋ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'a 'kɩbɩa ‑nyi, ‑kʋannunyibli a 'mʋ, 'waa 'mumu, ʋ 'mʋ 'waa ‑nɛ 'kɩbɩa kɔ. ‑Tɛ ‑cikɔnyɔ a 'mʋ, ɛ ‑wɛ ‑kʋan a 'mʋ, 'a yɩblɛ꞊tutulɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mu 'dagba blɔblʋ', ɛ 'mʋ 'lɩ ti ‑hʋɔhʋɩ 'lɩ ‑hii ‑nɩ.
9 E começou a dizer ao povo esta parábola: Certo homem plantou uma vinha, e arrendou-a a uns lavradores, e partiu para fora da terra por muito tempo;
10 ‑Tɛ 'dʋdɔ‑tɛblɩ a 'cɩcɛti nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑cikɔnyɔ a 'mʋ, ɛ lee nɛ 'a lɛlenyɔ ‑bɩ, 'kɩ bʋ mu 'lɩ ‑ci'yie꞊tunyʋ ‑mɔ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'cɩcɛ‑tɛblɩ a 'kɩbɩa, ‑ɛ blee ‑cikɔnyɔ yɩ ‑nyi, ɛ 'mʋ ꞊nɛ꞊ɛ yɩ ya. ‑Tɛ lɛlenyɔ a 'mʋ, ɛ nyre 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑ci'yie꞊tunyʋ a 'mʋ, ʋ da 'lɩ꞊ɩ bʋ, 'ʋ bi꞊e ‑tɛɛ, 'kɩ ʋ 'yɩ꞊ɩ ꞊dedede ‑nyi, 'ʋ ‑mɩa ꞊nɛ kle.
10 E no tempo próprio mandou um servo aos lavradores, para que lhe dessem dos frutos da vinha; mas os lavradores, espancando-o, mandaram-no vazio.
11 ‑Ɛ ‑bɩ ‑cikɔnyɔ lee nɛ 'a lɛlenyɔ ‑bɩ de, 'ʋ da 'lɩ꞊ɩ bʋ, 'ʋ bi꞊e, 'ʋ ‑ha꞊a 'yri lɛ, 'kɩ ʋ 'yɩ꞊ɩ ꞊dedede ‑nyi ‑wɛ, 'ʋ ‑mɩa ꞊nɛ kle,
11 E tornou ainda a mandar outro servo; mas eles, espancando também a este, e afrontando-o, mandaram-no vazio.
12 ‑cikɔnyɔ a 'mʋ, 'ɛ lee nɛ 'a ta a lɛlenyɔ, 'ʋ klɔ꞊ɔ, 'ʋ 'la꞊a ‑tɛblɩ 'yri lɛ, 'tɩ‑ 'ʋ ꞊hɩnhɩan 'lɩ꞊ɩ ‑patʋ'.
12 E tornou ainda a mandar um terceiro; mas eles, ferindo também a este, o expulsaram.
13 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑cikɔnyɔ a 'mʋ, ɛ pɩ 'kɩ 'a dɩɔnʋ yɩ, ɛ wɛn: ‑Bɩ' 'n di nu 'lɩ? 'Na nʋɛyu, nɔ‑ ꞊bʋ lee 'lɩ ꞊nʋ ‑mɔ. 'N pʋ꞊ʋ ꞊haan‑tɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ di kɔ 'ʋ 'a 'ʋ꞊tuulɛ.
13 E disse o senhor da vinha: Que farei? Mandarei o meu filho amado; talvez que, vendo, o respeitem.
14 ‑Tɛ ɛ waan 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ yɩ 'pʋplɛ' lɛ, ʋ wɛn: Nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ di ‑ci ‑bʋ kɔ ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, ɛ nɔ‑ yɩ 'lɩ di. 'A ‑tɩ, ‑ba 'la꞊a, ‑a 'mʋ ‑ci ‑bʋ kɔ,
14 Mas, vendo-o os lavradores, arrazoaram entre si, dizendo: Este é o herdeiro; vinde, matemo-lo, para que a herança seja nossa.
15 'ʋ klɔ꞊ɔ, 'ʋ 'hrɔɔ 'lɩ꞊ɩ ‑ci 'kwli, 'ʋ 'la꞊a.»
15 E, lançando-o fora da vinha, o mataram. Que lhes fará, pois, o senhor da vinha?
16 'A ꞊gbɛtʋ, ɛ di 'nɩ di, ɛ 'mʋ ‑ci'yie꞊tunyʋ a 'mʋ 'la, 'tɩ‑, ɛ 'mʋ 'lɩ ‑ci a 'mʋ 'lɩ ‑ha, ɛ 'mʋ꞊ʋ nyibli ‑bɩ ‑nyi.» Nyibli a 'mʋ, ‑ʋ pɩ ‑Yusu nʋa yɩ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Yruyru, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ mu 'lu ‑mɔ.»
16 Irá, e destruirá estes lavradores, e dará a outros a vinha. E, ouvindo eles isto, disseram: Não seja assim!
17 ‑Yusu bʋ ta 'ʋ ꞊nʋ ‑mɔ lɛ ‑tata, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'A ‑tɩ, ‑tɩ ‑bʋ, ʋ 'crɩɩ la 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, dɛ ‑mʋ', ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ba ‑hie꞊e 'lu ‑mɔ lɛ. ‑Tɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ:
17 Mas ele, olhando para eles, disse: Que é isto, pois, que está escrito? A pedra, que os edificadores reprovaram, Essa foi feita cabeça da esquina.
18 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ de, ɛ wɛn: «Nyiblo 'bʋ ꞊gbɛ 'katuo a 'mʋ yɩ, ɛ kɔ bʋ ‑yɩyrɛ lɛ, mɔ, nyiblo, 'katuo a 'mʋ, 'bʋ bi꞊e kɩ, ɛ di wʋwa꞊a lɛ.»
18 Qualquer que cair sobre aquela pedra ficará em pedaços, e aquele sobre quem ela cair será feito em pó.
19 'Tɩ‑ ‑Yusu 'mʋ ‑yrɛ mɔ mu, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ, kɔ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ yru꞊o nɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ nʋ‑ ‑Yusu pʋ 'ledʋ a 'mʋ yɩ. ‑Tɛ ʋ yru dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a 'ti 'yri, ʋ ‑tʋa 'hru a lɛ꞊mʋmʋɔ, ʋ 'mʋ꞊ʋ klɔ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la. Kɛɛ, ‑tɛ ʋ yɩ nyibli a hʋannʋ pie, ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ ‑ha꞊a mɛ lɛ.
19 E os principais dos sacerdotes e os escribas procuravam lançar mão dele naquela mesma hora; mas temeram o povo; porque entenderam que contra eles dissera esta parábola.
20 Kɛɛ ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa ‑Yusu a ‑gbɛɛlɛ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ tɛ nyibli bʋ, 'kɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, ʋ 'mʋ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ kɔ 'ʋ꞊tuulɛ a ŋmlɩ lɛ nu, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ 'bɛti ‑nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, 'kɩ 'lɩ 'a klɛ‑hɩhɩawin 'kwli, ʋ 'mʋ 'lɩ ‑naa ‑nɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ klɔ a ‑tɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ Romakʋɛ a ‑gʋlʋnʋma ‑jɩ' pʋ, ɛ 'mʋ꞊ʋ ‑bati lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ.
20 E, observando-o, mandaram espias, que se fingissem justos, para o apanharem nalguma palavra, e o entregarem à jurisdição e poder do presidente.
21 ‑Tɛ ʋ nyre 'kɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, ‑a yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑hlɛ ‑tɩ a ‑tɛɛ, 'tɩ‑ ꞊nɩ tʋɛ ꞊nɛ nyibli. 'Bʋ mɔ, ꞊nɩ yɩ꞊ɩ nɩ hlɛ, ‑tonyibli a 'lulɛ‑hihie a hʋannʋ 'nɩ ‑nu꞊o lɩ ‑mʋ, 'ye ꞊bɩɩ ɛ mɔ nyiblo gbagbʋ. ‑Na ‑tɩ a ‑tɛɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑tʋɛ ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ dɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa ‑hʋɛ a ‑ta'.
21 E perguntaram-lhe, dizendo: Mestre, nós sabemos que falas e ensinas bem e retamente, e que não consideras a aparência da pessoa, mas ensinas com verdade o caminho de Deus.
22 'A ‑tɩ o, lee nɛ ‑a mʋ, ꞊bɩ Nyɩsʋa a tete wɛn 'nɩ, ‑ba ‑ha 'blʋwli, ‑ba ‑nyi꞊e Romakʋɛ a 'kɩɩn gbagbʋ, ‑ʋ'ʋ‑, ꞊bɩ ‑a 'yɩ yɩ ‑blɛɛ nɩ, ‑ba ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ?»
22 É-nos lícito dar tributo a César ou não?
23 Kɛɛ, ‑Yusu yru 'waa ꞊yrɛ a 'mʋ nɩ, ɛ wɛn:
23 E, entendendo ele a sua astúcia, disse-lhes: Por que me tentais?
24 «Ba tɔɔ 'mʋ 'wliyɔkɔ a 'yɛ nɩ ‑do yɩ.» ‑Tɛ ʋ ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ, ‑ɛ kɔ yigbakla ‑nɩ 'ʋ꞊ʋ kɩ 'lɩ? Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ, ‑ɛ kɔ 'nyrɛ ʋ 'crɩɩ 'ʋ ‑wɛ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Romakʋɛ a 'kɩɩn gbagbʋ ꞊nɩɔ.»
24 Mostrai-me uma moeda. De quem tem a imagem e a inscrição? E, respondendo eles, disseram: De César.
25 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'A ‑tɩ o, dɛ ‑bʋ, ‑ɛ blɛɛ 'kɩɩn gbagbʋ yɩ, ba ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ, ɛ kɔ, dɛ ‑bʋ, ‑ɛ blɛɛ Nyɩsʋa yɩ, ba ‑nyi ꞊nɛ꞊ɛ ‑wɛ.»
25 Disse-lhes então: Dai, pois, a César o que é de César, e a Deus o que é de Deus.
26 Ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑Yusu 'yɩ ꞊dedede klɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ nyibli ye', ‑ɛ kɔ 'kwli 'a yraanyibli di 'lɩ ‑naa ‑nɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ. Kɛɛ, ‑tɩ a 'mʋ, ‑Yusu ‑hɩhɩa ꞊nʋ klɛ, ɛ kɛɛ 'waa ꞊wlɩ lɛ. 'A ‑tɩ, ʋ 'yɩ 'kɩ ‑tɩ ꞊dʋ ‑hla de.
26 E não puderam apanhá-lo em palavra alguma diante do povo; e, maravilhados da sua resposta, calaram-se.
27 'Kɩ 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ɛ kɔ la ꞊tumu ꞊dʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Sadusɩ꞊tumu*. Ʋ nʋ‑ hlɛ꞊ɛ, ‑ɛ mɔ, 'bʋ mɔ, nyiblo 'bʋ 'kʋ, ɛ 'yɩ 'kɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ ‑hɔn 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, bʋ 'hrɩ 'klɔ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa yɩ. Ʋ nʋ‑ kɔ nyibli ‑mu 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ 'bɛti ‑nɩ. ‑Tɛ ʋ nyre 'kɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ʋ pɩ꞊ɩ yɩ, ʋ wɛn:
27 E, chegando-se alguns dos saduceus, que dizem não haver ressurreição, perguntaram-lhe,
28 «Tɔɔnyɔ o, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* Moise 'crɩ la tete ‑bɩ, 'ɛ hie ‑a mɔ꞊ɔ lɛ. Tete a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: Nyɩbɛyugbe 'bʋ kɔ nʋgba, 'tɩ‑ 'bʋ 'yɩ 'ʋ 'yonʋ bʋ ‑hie, 'bʋ 'kʋ, nyɩbɛyugbe a 'mʋ, ‑ɛ 'kʋ, 'bʋ kɔ 'dɩayɩ nyɩbɛhɩan, ɛ nɔ‑ blɛɛ yɩ, ‑bʋ kɔ nʋgba a 'mʋ, ɛ kɔ꞊ɔ 'hʋɛn‑, ʋ 'mʋ 'yonʋ kɔ, 'kɩ 'ʋ 'a 'dɩayɩ ‑mʋ', ‑ɛ 'kʋ a ‑ta'. Kɛ‑ Moise a tete pɩ.»
28 Dizendo: Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se o irmão de algum falecer, tendo mulher, e não deixar filhos, o irmão dele tome a mulher, e suscite posteridade a seu irmão.
29 Ʋ wɛn 'nɩ de: «Ɛ kɔ la 'dɩayɩ nyɩbɛpʋ nɩ ꞊hlon'hʋɛn, 'waa yɩ‑hɛnyiblo, nɔ‑ kɔ la nʋgba, 'ɛ 'yɩ 'yu bʋ ‑hie, 'ɛ 'kʋ,
29 Houve, pois, sete irmãos, e o primeiro tomou mulher, e morreu sem filhos;
30 'hʋɛn a nyiblo 'ɛ kɔ꞊ɔ, 'a 'mumu, 'ɛ 'yɩ 'yu bʋ ‑hie, 'ɛ 'kʋ ‑wɛ.
30 E tomou-a o segundo por mulher, e ele morreu sem filhos.
31 Dɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ nu ta a nyiblo. Dɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mu 'lu ‑mɔ ‑mumu, ꞊hlon'hʋɛn a nyiblo 'ɛ kɔ꞊ɔ ‑wɛ, 'kɩ ɛ 'yɩ 'yu bʋ ‑hie, 'ɛ 'kʋ.
31 E tomou-a o terceiro, e igualmente também os sete; e morreram, e nào deixaram filhos.
32 ‑Tɛ 'waa pɛpɛ, ʋ 'kʋ 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ nʋgba a 'mʋ, ɛ 'kʋ nɩ ‑wɛ.
32 E por último, depois de todos, morreu também a mulher.
33 Nɔ‑ mɔ ‑tɩ, ‑a di ‑mʋ 'bɛti mɔ, ꞊mʋ ‑a mʋ klɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ. ‑Nyrɔwɔ ‑kɔ 'kwli nyibli di 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑hɔn, ʋ di 'klɔ 'hrɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa yɩ, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑di 'kɩ nʋgba a 'mʋ kɔ 'lɩ, ‑ɛ nu꞊o, ‑tɛ ʋ nɩ la 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ, nyibli nɩ ꞊hlon'hʋɛn a pɛpɛ a 'mʋ, ʋ kɔ la꞊a nɩ.»
33 Portanto, na ressurreição, de qual deles será a mulher, pois que os sete por mulher a tiveram?
34 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Nʋgbɩ kɔ nyɩbɛpʋ 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'klɔ, ʋ nʋ‑ yɩ ‑kʋkɔ ‑nɩ.
34 E, respondendo Jesus, disse-lhes: Os filhos deste mundo casam-se, e dão-se em casamento;
35 Kɛɛ, 'bʋ ‑hɔn 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, 'bʋ 'hrɩ 'klɔ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli, nyibli a 'mʋ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ kʋkɔ ‑nɩ.
35 Mas os que forem havidos por dignos de alcançar o mundo vindouro, e a ressurreição dentre os mortos, nem hão de casar, nem ser dados em casamento;
36 Ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ 'kʋ 'kɩ de. Kɛɛ, ‑tɛ Nyɩsʋa a lɛlenyʋ nɩ 'mʋ, kɛ‑ ʋ di 'mʋ nɩ ‑wɛ. Ʋ mɔ Nyɩsʋa a 'yonʋ ꞊nɩɔ, ‑ɛ nu꞊o, 'kɩ ʋ ‑hɔn 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ, 'ʋ 'hrɩ 'klɔ.
36 Porque já não podem mais morrer; pois são iguais aos anjos, e são filhos de Deus, sendo filhos da ressurreição.
37 Dɛ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ nyibli bʋ di 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑hɔn, bʋ di 'klɔ 'hrɩ, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ Moise, nɔ‑ 'crɩ la 'a ‑tɩ. Dɛ ‑mʋ', Nyɩsʋa lee ꞊nɛ, ɛ nɔ‑ ɛ 'crɩ la. ‑Tɛ Nyɩsʋa a 'mʋ, ɛ nɩ la 'lɩ ‑gbakuo, ‑ɛ yɩ la wlɩn 'kwli, 'kɩ ɛ hlee la 'lɩ Moise ‑mɔ. 'Kɩ 'lɩ 'crɩɛnkʋtɩɔ a 'mʋ 'kwli, ‑tɛ Moise yɩ la Kʋkɔnyɔ nɩ dɛ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ la: 'Mɔ mɔ Nyɩsʋa ‑bʋ, Abrahamʋ dɛ, ɛ kɔ Yisakɩ, kɔ Sakɔbʋ 'hʋɛn‑. Kɛ‑ Nyɩsʋa pʋ la.
37 E que os mortos hão de ressuscitar também o mostrou Moisés junto da sarça, quando chama ao Senhor Deus de Abraão, e Deus de Isaque, e Deus de Jacó.
38 Ɛ 'wɩ yɩ, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri Nyɩsʋa yɩ la 'lɩ Moise ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ, Abrahamʋ kɔ Yisakɩ kɔ Sakɔbʋ 'hʋɛn‑, ʋ 'kʋ la nɩ see la. Kɛɛ, ‑a yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ 'yɩ 'kʋkʋnyibli 'pa‑, ʋ 'nɩ ‑da꞊a lɩ Nyɩsʋa, kɛɛ, 'klɔnɩnyibli, ʋ nʋ‑ dɛ꞊ɛ. Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli, ʋ 'yɩ 'kʋ, kɛɛ, ʋ nɩ 'klɔ.»
38 Ora, Deus não é Deus de mortos, mas de vivos; porque para ele vivem todos.
39 ‑Ɛ ‑bɩ tetetɔɔnyʋ ‑bɩ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ, ‑tɩ ‑bʋ, ‑hlɛ, 'a ‑tɛɛ, nɔ‑ ꞊nɩɔ.»
39 E, respondendo alguns dos escribas, disseram: Mestre, disseste bem.
40 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ yɩ pie hʋannʋ, 'kɩ bʋ 'bɛti꞊e lɛ de.
40 E não ousavam perguntar-lhe mais coisa alguma.
41 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ɛ kɔ nyibli, 'ʋ pɩ lɛ: Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya, Wanyɔ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ bodɩɔ Dafidɩ a 'yonʋ a 'Yu. 'A mʋ 'n yɩ 'kɩ 'bɛti ‑nɩ: Dɛ‑ kɔ ‑tɩ 'ʋ hlɛ꞊ɛ 'lɩ?
41 E ele lhes disse: Como dizem que o Cristo é filho de Davi?
42 Dafidɩ a 'mumu, ɛ hla꞊a nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a ‑wlablecrɩɛn* 'kwli, ‑ɛ mɔ:
42 Visto como o mesmo Davi diz no livro dos Salmos: Disse o SENHOR ao meu Senhor: Assenta-te à minha direita,
43 ‑a 'mʋ nyibli win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ,
43 Até que eu ponha os teus inimigos por escabelo de teus pés.
44 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn 'nɩ de: «‑Tɛ Dafidɩ a 'mʋ, ɛ dɛɛ Wanyɔ a 'mʋ 'a Kʋkɔnyɔ, ‑bɩ' Wanyɔ a 'mʋ, ɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ nu 'kɩ Dafidɩ a 'Yu a pʋpa 'lɩ?»
44 Se Davi lhe chama Senhor, como é ele seu filho?
45 Nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ ‑tuo kɩ, ‑tɩ ‑mʋ', ‑Yusu ‑hla, ʋ pʋ꞊ʋ nʋa yɩ bʋ, ‑Yusu 'ɛ yɩ 'lɩ 'a ‑nagbopʋ* ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ, ɛ wɛn:
45 E, ouvindo-o todo o povo, disse Jesus aos seus discípulos:
46 «Ba ꞊tu 'aan dɩɔnʋ 'yie, 'kɩ 'ʋ tetetɔɔnyʋ ‑mɔ, ʋ 'nɩ ꞊ha 'a mʋ ‑kaa ‑nɩ. Ʋ nʋɛ 'kɩ nyibli bʋ daa ꞊nʋ nyibli gbagbɩ. 'Bʋ yɩ lɛ nɩ nɛ, ʋ pɩ nyibli gbagbɩ a wlawlɩ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'mʋ ꞊nʋ 'ye. 'Bʋ yɩ 'ʋ ‑tɩtɛ ꞊dʋ nɩ mi, ‑tɛ nyibli ‑hʋʋ 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, nyibli bʋ pʋ ꞊nʋ 'wio blɛ, 'kɩ 'ʋ 'waa 'ʋ꞊tuulɛ a ‑ta', 'ʋ nʋɛ ꞊nɛ nɩ ‑wɛ, 'bʋ mu 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayu bʋ, 'kɩ bʋ nɩ 'lɩ ye' bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli a pɛpɛ 'mʋ ꞊nʋ 'ye. Dɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ʋ ni, 'bʋ da ꞊nʋ dididɛ ‑mɔ.
46 Guardai-vos dos escribas, que querem andar com vestes compridas; e amam as saudações nas praças, e as principais cadeiras nas sinagogas, e os primeiros lugares nos banquetes;
47 Ʋ nɩ ‑do a 'mʋ, ʋ nʋ‑ ‑hɛ ‑tʋgbanʋgbɩ kʋkɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ ꞊jrɛ. 'Tɩ‑, tetetɔɔnyʋ a 'mʋ, 'bʋ yɩ Nyɩsʋa nɩ dɛ, 'waa Nyɩsʋa a dɩda hlɔ kɩ bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'mʋ lɛ pʋ, ʋ mɔ ꞊haannyibli ꞊nɩɔ. 'N yɩ 'a 'mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑bati ‑mʋ', Nyɩsʋa di ꞊nʋ lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ, ɛ di nɩ 'klɩ kɩ, ɛ 'mʋ 'ʋ nyibli ‑bɩ a ‑bati 'ʋ ‑hi.»
47 Que devoram as casas das viúvas, fazendo, por pretexto, largas orações. Estes receberão maior condenação.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.