Lucas 19
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NTLH
1 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu pa 'lɩ Selikodɩɔ 'kwli, 'ɛ yɩ꞊ɩ ꞊tɩɔ 'bɛ.
1 Jesus entrou em Jericó e estava atravessando a cidade.
2 'Kɩ 'lɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli, 'kɩ nyɩbɛhɩan ꞊dʋ nɩ 'lɩ. 'A 'nyrɛ mɔ Sase. Ɛ mɔ 'blʋwli'tɩnyʋ a nyiblo gbagbʋ ꞊nɩɔ, 'ɛ mɔ dɛkɔnyɔ. (Nyibli a ꞊wlɩ yraa la 'blʋwli'tɩnyʋ nɩ, ‑tɛ ʋ yɩ la 'wli 'yri a ‑tɩ. ‑Tɛ 'a 'bio 'blʋwli'tɩnyʋ ni, 'ʋ ‑hʋɛ ‑tonyibli 'wli dɩakɩ, kɛ‑ 'a 'mumu, ɛ ni꞊e ‑wɛ.)
2 Morava ali um homem rico, chamado Zaqueu, que era chefe dos cobradores de impostos.
3 Nyɩbɛhɩan a 'mʋ, nɔ‑ ‑hʋɛ ‑bʋ 'ye꞊e, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑Yusu pa 'mʋ. Kɛɛ, Sase 'gbugbe nɩ. 'A ‑tɩ, ɛ 'yɩ 'lɩ ‑Yusu a 'yiye 'lɩ ‑wɛ, ‑kɔtɩ ‑tonyibli ꞊glaa 'lɩ ‑Yusu lɛ, ʋ ‑hʋ nɩ.
3 Ele estava tentando ver quem era Jesus, mas não podia, por causa da multidão, pois Zaqueu era muito baixo.
4 Ɛ nɔ‑ mɔ bʋ 'gba ci, bʋ mu 'lɩ ye', ‑tɩtɛ ‑mʋ', ‑Yusu di 'ʋ ‑naa ‑nɩ. 'Kɩ pepetugbɛ ꞊dʋ nyra 'ʋ bʋ, 'ʋ dɛɛ ꞊nɛ sikomɔ. Ɛ nɔ‑ kɔ yra ɛ 'ya 'lɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ‑Yusu 'ye.
4 Então correu adiante da multidão e subiu numa figueira brava para ver Jesus, que devia passar por ali.
5 'Kɩ ɛ nɩ 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu nyre 'ʋ ‑tɩtɛ a 'mʋ nɩ, ɛ 'wla pepetugbɛ a 'mʋ 'yi wla. ‑Ɛ ‑bɩ ɛ 'ye Sase nɩ, ɛ wɛn: «Sase, pʋ 'lɩ 'klɩ lɛ, ‑bʋ ꞊tɩ, ‑ɛ nu꞊o, kɩkɛ ‑bʋ, 'kɩ 'n di kɛ 'lɩ ‑mʋ ‑mɔ pa.»
5 Quando Jesus chegou àquele lugar, olhou para cima e disse a Zaqueu:
6 Kɩka kɩka, Sase 'ɛ ꞊tɩ, 'ɛ gba 'lɩ ‑Yusu 'kayu bʋ, 'ɛ 'ble꞊e kʋa ‑tɛɛ, 'kɩ 'lɩ plɔ a bleelɛ 'kwli.
6 Zaqueu desceu depressa e o recebeu na sua casa, com muita alegria.
7 Nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ 'ye꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu pa 'lɩ Sase ‑mɔ. ‑Tɛ ʋ 'ye 'kɩ dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa lɛ'pʋplɛlɛ, ʋ wɛn: «'Kɩ ɛ pa 'lɩ dɛ'kukununyɔ a ‑tɛ.»
7 Todos os que viram isso começaram a resmungar: — Este homem foi se hospedar na casa de um pecador!
8 Bʋ nɩ 'kɩ 'lɩ 'kayu bʋ, Sase 'du ye', 'ɛ nyra bʋ, 'kɩ 'ʋ ‑Yusu ye', 'ɛ yɩ꞊ɩ ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ o, 'na kʋkɔ‑tɛblɩ ‑bʋ, 'n di 'bɛ꞊ɛ ꞊tɩɔ, 'mʋ 'a 'kʋtɩɔ ‑bɩ ꞊hɩʋɛnnyibli ‑nyi. 'Bʋ mɔ, 'nɩ ‑ha ‑tonyiblo dɛ ‑jɩ', dɛ a 'mʋ, 'a gble nɩ ‑hɛn, ɛ nɔ‑ 'n di꞊e ‑nyi.»
8 Zaqueu se levantou e disse ao Senhor: — Escute, Senhor, eu vou dar a metade dos meus bens aos pobres. E, se roubei alguém, vou devolver quatro vezes mais.
9 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ Sase yɩ, ɛ wɛn: «Kɩkɛ ‑bʋ, ‑kɔ ‑na 'kayubʋkʋɛ 'hʋɛn‑, Nyɩsʋa wa kɛ 'a mʋ nɩ. Abrahamʋ, ‑ɛ mɔ Nyɩsʋa a dakɔ ‑bʋ a 'baɩ gbagbʋ, ‑na 'mumu, ‑mɔ 'a 'yu a 'yu ‑bɩ ꞊nɩɔ ‑wɛ.
9 Então Jesus disse:
10 'Mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'mɔ Nyɩsʋa lee 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ, 'kɩ 'mʋ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'wan, ‑ʋ hlɔɔ Nyɩsʋa ‑mɔ lɛ lɛ ꞊mʋɔ, 'mʋ ꞊nʋ wa, 'kɩ 'ʋ 'waa dɛ 'kuku, ʋ ‑nu a ‑ta', ʋ 'mʋ Nyɩsʋa yrɛ 'mʋɛ ‑nɩ.»
10 Porque o
11 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ‑ʋ pʋ wɛn ‑Yusu nʋa yɩ bʋ, 'kɩ ʋ nɩ 'ʋ, ‑Yusu 'ɛ pʋ 'ledʋ ‑bɩ. ‑Tɛ ‑Yusu 'mʋɛ la Jrusrɛdɩɔ yrɛ, nyibli a 'mʋ, ʋ 'ye la꞊a nɩ, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ mi la ‑wlu ꞊tu mɔ.
11 Jesus contou uma parábola para os que ouviram o que ele tinha dito. Agora ele estava perto de Jerusalém, e por isso eles estavam pensando que o Reino de Deus ia aparecer logo.
12 ‑Yusu ‑hʋɛ bʋ lee la ꞊nʋ, ‑ɛ mɔ, ɛ 'yɩ꞊ɩ 'pa‑, ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ɛ pʋ la ꞊nʋ 'ledʋ yɩ, ɛ wɛn: «꞊Tugba gbagbʋ ꞊dʋ a nyiblo, nɔ‑ mi la 'dagba blɔblʋ, 'kɩ 'lɩ 'kɩɩnpʋ nɩ 'hʋɛn ‑mɔ, ‑ɛ di꞊e nu, 'kɩɩnpʋ a 'mʋ, ʋ 'mʋ꞊ʋ nu, ɛ 'mʋ 'blʋgbakʋtɩɔ ‑bɩ a 'kɩɩn ‑hɛ.
12 Então Jesus disse:
13 ‑Tɛ ɛ 'mʋ mu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ da 'a ‑kʋannunyibli nɩ ‑pu ‑mʋ' nɩ, 'ɛ hie ꞊nʋ 'wliblɛ nɩ ‑pu lɛ, 'a ‑nɛ nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'a ‑nɛ 'wliblɔ, 'tɩ‑ 'ɛ lee ꞊nʋ, ɛ wɛn: 'Wliblɛ ‑bʋ, 'n hie 'a mʋ lɛ, ba hla 'a kʋɛsɛ, 'tɩ‑ 'mʋ kle ‑mɛ.
13 Antes de viajar, chamou dez dos seus empregados, deu a cada um uma moeda de ouro e disse: “Vejam o que vocês conseguem ganhar com este dinheiro, até a minha volta.”
14 Kɛɛ, nyiblo gbagbʋ a 'mʋ, nyibli yraa ꞊nɛ nɩ, 'ʋ lee nyibli, 'kɩ bʋ lee 'blʋgba a 'kɩɩnpʋ, ‑ɛ mɔ, ʋ 'nɩ ‑hʋa꞊a lɩ꞊ɩ, 'kɩ bʋ ‑hɛ 'waa 'kɩɩn.
14 — Acontece que o povo do seu país o odiava e por isso mandou atrás dele uma comissão para dizer que não queriam que aquele homem fosse feito rei deles.
15 Kɛɛ, kɛ‑ ɛ nɩ 'mʋ, 'ʋ ‑nyi꞊e 'kɩɩndɛ, 'ɛ di 'bli. ‑Tɛ ɛ di 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ nyibli ‑mʋ', ɛ hie la 'wliblɛ lɛ, ɛ da ꞊nʋ nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ‑tie 'a ‑nɛ nyiblo 'yee 'lɩ 'a ‑nɛ kʋɛsɛ 'kwli, ɛ 'mʋ꞊ʋ yi.
15 — O homem foi feito rei e voltou para casa. Aí mandou chamar os empregados a quem tinha dado o dinheiro, para saber quanto haviam conseguido ganhar.
16 ‑Tɛ yɩ‑hɛnyiblo nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: 'Na 'masɛ o, 'wliblɔ ‑mʋ', ‑hie la 'mʋ lɛ, 'n hla 'a kʋɛsɛ nɩ, 'ɛ pʋ 'ʋ 'wliblɛ nɩ ‑pu ‑bɩ 'lu.
16 O primeiro chegou e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei dez.”
17 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'masɛ wɛn: Ɛ nu ‑tɛɛ. ‑Mɔ ꞊haan‑kʋannunyɔ ꞊nɩɔ. ‑Tɛblɩ ‑bʋ, ‑ɛ 'yɩ ‑hʋ, 'n ‑nyi ‑mʋ, ‑nuu ꞊nɛ ‑kʋan 'yri ‑tɛɛ. 'A ‑tɩ, 'n di ‑nyi ‑mʋ 'klɩ, 'kɩ ‑bʋ kɔɔ 'dɩɩ nɩ ‑pu win kɩ.
17 — “Muito bem!” — respondeu ele. — “Você é um bom empregado! E, porque foi fiel em coisas pequenas, você vai ser o governador de dez cidades.”
18 ‑Tɛ yɩ‑hɛnyiblo ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ 'hʋɛn a nyiblo nyre 'ʋ nɩ, ɛ wɛn: 'Na 'masɛ o, 'wliblɔ ‑mʋ', ‑hie la 'mʋ lɛ, 'n hla 'a kʋɛsɛ nɩ, 'ɛ pʋ 'ʋ 'wliblɛ nɩ ꞊hun ‑bɩ 'lu.
18 — O segundo empregado veio e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei cinco.”
19 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'masɛ wɛn: 'N di ‑nyi ‑mʋ 'klɩ, 'kɩ ‑bʋ kɔɔ 'dɩɩ nɩ ꞊hun ‑bɩ win kɩ.
19 — “Você vai ser o governador de cinco cidades!” — disse o patrão.
20 ‑Tɛ 'hʋɛn a nyiblo ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ta a nyiblo nyre 'ʋ nɩ, ɛ wɛn: 'Na 'masɛ o, 'wliblɔ ‑bʋ, ‑hie la 'mʋ lɛ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ. 'N mʋa mɔ 'wliblɔ a 'mʋ lɛ, 'kɩ 'lɩ danʋ 'kwli, 'nɩ ‑hli mɔ꞊ɔ ‑tɛɛ.
20 — O outro empregado chegou e disse: “Patrão, aqui está a sua moeda. Eu a embrulhei num lenço e a escondi.
21 'N yɩ pie la ‑na hʋannʋ, ‑ɛ nu꞊o, ‑na ŋmlɩ 'yakla nɩ dɩakɩ. Dɛ ‑mʋ', ꞊yɩ bʋ ꞊tu, ɛ nɔ‑ ‑pʋ lɛ ‑bʋ gba, kɔ, 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑mʋ', ꞊yɩ 'dɔ, ɛ nɔ‑ pʋ lɛ ‑bʋ 'cɛ.
21 Tive medo do senhor, porque sei que é um homem duro, que tira dos outros o que não é seu e colhe o que não plantou.”
22 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'masɛ wɛn: ‑Mɔ ‑kʋannunyɔ ꞊nɩɔ, ‑ɛ kɔ 'klɔ ‑nyre yɩ. ‑Na dɩɔnʋ a pʋpʋwin 'n di nu, 'mʋ ‑na ‑bati pʋ. ‑Yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'na ŋmlɩ 'yakla nɩ, kɔ, 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑mʋ', 'n 'yɩ 'dɔ, ɛ nɔ‑ 'n pʋ lɛ, ꞊bʋ 'cɛ.
22 — Ele respondeu: “Você é um mau empregado! Vou usar as suas próprias palavras para julgá-lo. Você sabia que sou um homem duro, que tiro dos outros o que não é meu e colho o que não plantei.
23 'A ‑tɩ, ‑kɔ ‑bʋ pʋ wɛn 'lɩ 'na 'wliblɔ a 'mʋ ‑bakɩ', ‑ɛ di꞊e nu, didie ‑bʋ, 'n ‑di, 'mʋ wɛn 'na 'wliblɔ ‑hʋa, ɛ kɔ 'a dɛ ‑mʋ', ‑ɛ di wɛn 'ʋ꞊ʋ 'lu bi 'hʋɛn‑.
23 Então por que você não pôs o meu dinheiro no banco? Assim, quando eu voltasse da viagem, receberia o dinheiro com juros.”
24 Ɛ nɔ‑ mɔ 'a 'masɛ bʋ lee nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ɛ wɛn: Ba ‑ha꞊a 'a ‑nɛ 'wliblɔ a 'mʋ ‑jɩ', ba ‑nyi꞊e nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ kɔ 'wliblɛ nɩ ‑pu.
24 — E disse para os que estavam ali: “Tirem dele a moeda e deem ao que tem dez.”
25 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: 'Masɛ o, ɛ kɔ 'wliblɛ nɩ ‑pu.
25 Eles responderam:
26 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: 'A ‑nɛ nyiblo, ‑ɛ kɔ ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ, ɛ nɔ‑ ʋ di ‑tɛblɩ ‑bɩ ‑nyi. Kɛɛ, nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ kɔ ‑tɛblɩ ꞊yɩ ‑hʋ, ʋ kɔ bʋ ‑ha ꞊nɛ꞊ɛ ‑jɩ'.
26 — E o patrão disse:
27 ꞊Hɩan ‑mɔ de, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ yraa 'mʋ, ‑ʋ 'yɛ nɩ ‑hʋa ꞊bʋ ‑hɛ 'waa 'kɩɩn, ba ya 'mʋ ꞊nʋ yɩ, a 'mʋ ꞊nʋ 'la.»
27 E agora tragam aqui os meus inimigos, que não queriam que eu fosse o rei deles, e os matem na minha frente.”
28 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ pʋ nyibli ‑mʋ' ye', 'ʋ mi 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli.
28 Depois de dizer isso, Jesus foi adiante deles para Jerusalém.
29 ‑Tɛ ʋ 'mʋɛ 'dɩɩ ‑mʋ', ‑ʋ mɔ Bɛtɩfase kɔ Betani 'hʋɛn‑ yrɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ʋ mu 'lɩ dʋgba ‑mʋ' ꞊hlɔn, ‑ɛ kɔ 'lu olifieti nɩ 'lɩ, 'ɛ lee nɛ 'a ‑nagbopʋ* nɩ 'hʋɛn, ɛ wɛn:
29 Quando iam chegando aos povoados de Betfagé e Betânia, que ficam perto do monte das Oliveiras, enviou dois discípulos na frente,
30 «Ba mu 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ' 'kwli, ‑ɛ nɩ 'lɩ 'a mʋ ye'. 'Bʋ mɔ, 'ba pa 'lɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli, a di yɛɛ 'ʋ 'kasrayu, ʋ mʋa ‑nɩ bʋ. Nyiblo 'yɩ ‑hʋan 'ʋ꞊ʋ kɩ nɩ 'yɛɛ. Ba ꞊wlɛ꞊ɛ, ba ya 'mɔ꞊ɔ yɩ.
30 com a seguinte ordem:
31 'Bʋ mɔ, nyiblo ꞊dʋ 'bʋ 'bɛti 'a mʋ: Dɛ‑ kɔ ‑tɩ 'a yɩ꞊ɩ ꞊wlɛ 'lɩ? ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ba pʋ: Kʋkɔnyɔ, ɛ nɔ‑ ‑hʋɛ꞊ɛ.»
31 Se alguém perguntar por que vocês estão fazendo isso, digam que o Mestre precisa dele.
32 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'kɩ ʋ yɛɛ 'ʋ 'kasrayu a 'mʋ bʋ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑Yusu nu wɛn 'a hɩhla,
32 Eles foram e acharam tudo como Jesus tinha dito.
33 'ʋ ‑tʋa 'a ꞊wʋwlɛ. ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ 'kasrayu a 'mʋ, 'a kʋkɔnyibli pɩ ꞊nʋ yɩ, ʋ wɛn: «Dɛ‑ kɔ ‑tɩ 'a yɩ 'kasrayu ‑bʋ ꞊wlɛ 'lɩ?»
33 Quando estavam desamarrando o jumentinho, os donos perguntaram: — Por que é que vocês estão desamarrando o animal?
34 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ʋ wɛn: «‑Aan Kʋkɔnyɔ, nɔ‑ ‑hʋɛ꞊ɛ.»
34 Eles responderam: — O Mestre precisa dele.
35 Ɛ nɔ‑ mɔ bʋ ya꞊a ‑Yusu yɩ. ‑Tɛ ʋ ya꞊a, ‑ɛ ‑bɩ ʋ pʋ 'ʋ 'waa danɩ 'kasrayu a 'mʋ kɩ blɛ, 'tɩ‑ 'ʋ ‑hɛɛ ‑Yusu, 'ɛ 'ya 'ʋ 'kasrayu a 'mʋ kɩ. (Ɛ 'wɩ yɩ, ɛ tʋɛ ꞊nɛ nyibli nɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ mɔ bodɩɔ ꞊nɩɔ, ‑ɛ yɛ kɩbʋwɛɛnlɛ, ɛ 'yɩ tʋ 'pa‑, ɛ 'nɩ ‑ya꞊a lɩ꞊ɩ. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ 'ɛ 'ya 'ʋ 'kasra a 'mʋ kɩ.)
35 Então eles levaram o jumentinho para Jesus, puseram as suas capas sobre o animal e ajudaram Jesus a montar.
36 Bʋ yɩ 'kɩ nɩ mi, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ pʋ 'ʋ 'waa danɩ 'hru wlɔn blɛ, ‑Yusu 'ɛ nɛ꞊ɛ klɛ.
36 Conforme ele ia passando, o povo estendia as suas capas no caminho.
37 ‑Tɛ ʋ yɩ Jrusrɛ yrɛ nɩ 'mʋɛ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ʋ nyre 'ʋ 'hrukʋtɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ ‑hɔn 'lɩ olifieti a dʋgba 'lu, ‑ɛ mi 'lɩ Jrusrɛ. ‑Ɛ ‑bɩ nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ ‑Yusu ꞊wien lɛ kʋɛ, ʋ ‑tʋa dɔdʋ a nunuo, 'ʋ 'yɛɛ 'lɩ win, 'ʋ pɩ Nyɩsʋa 'nyrɛ lɛ, 'kɩ 'ʋ ꞊wlɩlɛkɛɛ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ɛ ‑nu a ‑ta',
37 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém, na descida do monte das Oliveiras, uma grande multidão de seguidores ia com ele. E eles, cheios de alegria, começaram a louvar a Deus em voz alta por tudo o que tinham visto.
38 ʋ wɛn: «‑Na 'wio, ‑mɔ bodɩɔ ‑bʋ, ‑ɛ yɩ 'lɩ di, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'nyrɛ 'kwli, Nyɩsʋa bʋ ‑nyi ‑mʋ ‑tɩ a 'yi'bʋalɛ. Nyɩsʋa, ‑ɛ nɩ 'lɩ yakɔ 'kwli, nɔ‑ yɩ ‑a mʋ kɩbʋwɛɛnlɛ ‑nyi. ‑Tɩ a 'yi'bʋalɛ, 'kɩ 'ʋ꞊ʋ ‑mɔ.»
38 Eles diziam: — Que Deus abençoe o Rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e
39 'Kɩ 'lɩ nyibli a 'mʋ 'nyɩ, Falisi꞊tumu* a nyibli ‑bɩ nɩ 'lɩ. Kɛ‑ ʋ pɩ ‑Yusu yɩ: «Tɔɔnyɔ o, lee ‑na ‑nagbopʋ, bʋ 'kee ‑cici a lɛpʋpʋʋ!»
39 Aí alguns fariseus que estavam no meio da multidão disseram a Jesus: — Mestre, mande que os seus seguidores calem a boca!
40 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, 'bʋ mɔ, 'bʋ 'kee ‑cici a lɛpʋpʋʋ, 'hɩ ‑bʋ, ‑ʋ nɩ 'hru wlɔn lɛ, nʋ‑ di ‑cici lɛ pʋ, ʋ 'mʋ 'mʋ 'nyrɛ lɛ pʋ.»
40 Jesus respondeu:
41 ‑Tɛ ‑Yusu 'mʋɛ 'kɩ Jrusrɛdɩɔ yrɛ, ɛ 'ye꞊e, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa wuwe, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ nɩ ‑tie ‑mʋ', ‑ɛ di 'ʋ nyre, 'kɩ 'ʋ 'dɩɔ a 'mʋ, 'a ‑ta',
41 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém e viu a cidade, chorou com pena dela
42 ɛ wɛn: «'N ‑hʋɛ wɛn꞊ɛ nɩ dɩakɩ, ‑nyrɔwɔ ‑bʋ, 'a mʋ Jrusrɛdɩɔ a nyibli, ‑tɛblɩ ‑bʋ, ‑ɛ mi kɛ 'lu ‑mɔ, 'kɩ ba yru wɛn꞊ɛ' lɛ. ‑Tɛblɩ a 'mʋ, ɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ nu wɛn꞊ɛ nɩ, a kɔ Nyɩsʋa 'hʋɛn‑, ba kɔ wɛn kɩbʋwɛɛnlɛ. Kɛɛ, ‑tɛ ti nɛ ‑bʋ, ‑tɛblɩ a 'mʋ, ɛ ‑hli 'a mʋ 'yi kɩ.
42 e disse:
43 Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ ꞊nɩɔ, ti di 'ʋ 'nɩ nyre, ‑ɛ kɔ 'yri dakɔ ‑bɩ, ‑ʋ mɔ 'aan yraanyibli, ʋ di 'ʋ ‑dii ‑nɩ, ʋ 'mʋ 'lɩ 'dɩɔ ‑bʋ 'lɩ ꞊glaa ‑nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, 'bʋ yɩ 'a mʋ ‑mɔ nɩ ‑wɛn, nyiblo ꞊dʋ 'nɩ ꞊ha 'hrɩ,
43 Pois chegarão os dias em que os inimigos vão cercá-la com rampas de ataque, e vão rodeá-la, e apertá-la de todos os lados.
44 ʋ 'mʋ 'a mʋ bʋ ‑wɛ pɛpɛ, a kɔ 'aan ‑tɛblɩ a pɛpɛ 'hʋɛn‑, kɔ, ʋ 'mʋ 'aan 'dɩɔ a 'kayo a pɛpɛ 'wla, ‑ɛ nu꞊o, ti ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'yri Nyɩsʋa dii nɛ 'a mʋ kɩ, a 'yɩ ti a 'mʋ ‑yru.»
44 Eles destruirão completamente você e todos os seus moradores. Não ficará uma pedra em cima da outra, porque você não reconheceu o tempo em que Deus veio para salvá-la.
45 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ‑Yusu pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a ‑yaa 'kwli. 'Kɩ 'lɩ ‑yaa a 'mʋ 'kwli, 'kɩ puplonyibli nɩ 'lɩ, 'ʋ ple 'wlugba‑tɛblɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋn* a pipie a ‑ta'. ‑Tɛ ɛ yɛɛ 'ʋ ꞊nʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'waa lɛbʋbla.
45 Jesus entrou no pátio do Templo e começou a expulsar dali os vendedores.
46 Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ɛ 'crɩɩ nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ‑ɛ mɔ: Nyɩsʋa wɛn 'nɩ: 'Na 'kayu nɩ 'ʋ nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'mʋ 'lɩ 'mʋ ‑daa ‑nɩ.» Kɛ‑ ‑Yusu pɩ de, ɛ wɛn: «Kɛɛ, 'a mʋ ‑mɔ ‑bɩ, a nu 'kayu a 'mʋ 'yiyrinyibli a 'kayu ‑mɔ.»
46 Ele lhes disse:
47 Kʋɛ 'ʋ ‑nyrɔwɔ a 'mʋ 'yie bʋ, ɛ tʋɛ nyibli Nyɩsʋa a ‑tɩ, 'a ‑nɛ ‑nyrɔwɔ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a ‑yaa 'kwli. Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ ‑mɔ ‑bɩ, ʋ kɔ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ, kɔ 'blʋ a nyibli gbagbɩ 'hʋɛn‑, ʋ ꞊mʋɛ ‑Yusu a 'lɩla a 'hru lɛ.
47 Jesus ensinava no pátio do Templo todos os dias. Os chefes dos sacerdotes, os mestres da Lei e os líderes do povo queriam matá-lo.
48 Kɛɛ, ‑tɛ bʋ di 'a 'lɩla nu, ʋ 'yɩ꞊ɩ ‑yi, ‑ɛ nu꞊o, 'a ‑nɛ ‑nyrɔwɔ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ ꞊glɛɛ 'lɩ꞊ɩ lɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'a tɔɔwin 'wɩn.
48 Mas não achavam jeito de fazer isso, pois todos o escutavam com muita atenção.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.