Lucas 14
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs ARIB
1 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, Falisi꞊tumu* a nyiblo gbagbʋ ꞊dʋ, nɔ‑ da la ‑Yusu diidɛ ‑mɔ. ‑Tɛ ‑Yusu pa 'lɩ 'a 'kayu bʋ, ‑ɛ ‑bɩ Falisi꞊tumu a nyibli, ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ ‑tʋa 'a ‑gbɛɛlɛ.
1 Tendo Jesus entrado, num sábado, em casa de um dos chefes dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 'Kɩ 'lɩ ‑tɛ a 'mʋ, 'kɩ nyɩbɛhɩan ꞊dʋ nyra 'ʋ꞊ʋ ye' bʋ. Nyɩbɛhɩan a 'mʋ, 'kʋɛ ni꞊e nɩ. Ɛ 'yii 'lɩ lɛ.
2 Achava-se ali diante dele certo homem hidrópico.
3 Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ kɔ Falisi꞊tumu a nyibli 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'ʋ, kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ: «‑Aan tete hlɛ꞊ɛ nɩ, ꞊bɩ ɛ nɔɔ 'ʋ lɛ, ‑ʋ'ʋ‑, ɛ 'yɩ 'ʋ lɛ ‑nɔɔ ‑nɩ, 'kɩ nyiblo bʋ nu꞊o, 'hʋɩhrennyɔ a 'kʋɛ bʋ ‑wɛ, 'kɩ 'lɩ ‑wuwle‑nyrɔwɔ 'kwli?»
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, e perguntou: É lícito curar no sábado, ou não?
4 Kɛɛ ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'nɩ ‑hʋa꞊a lɩ꞊ɩ bʋ ꞊tu꞊o ꞊wɔn. Ɛ nɔ‑ mɔ, ‑Yusu bʋ ‑hrɛn 'hʋɩhrennyɔ a 'mʋ lɛ, bʋ nu꞊o, 'a 'kʋɛ bʋ ‑wɛ, 'tɩ‑ bʋ lee ꞊nɛ, ‑ɛ mɔ: «‑Na 'kʋɛ ‑wɛ nɩ. ‑Wɛ 'lɩ ‑bʋ mu 'lɩ ‑na 'kayu bʋ nɩ.»
4 Eles, porém, ficaram calados. E Jesus, pegando no homem, o curou, e o despediu.
5 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'Kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, nyiblo a 'yu ‑hʋʋ' 'a bli 'bʋ bi 'lɩ 'niebutɩɔ 'kwli, ɛ di 'lɩ꞊ɩ 'nɩ ‑ha ti nɩ ‑do a ti 'yri, 'ye ꞊bɩɩ ɛ mɔ ‑wuwle‑nyrɔwɔ.»
5 Então lhes perguntou: Qual de vós, se lhe cair num poço um filho, ou um boi, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 ‑Tɩ a 'mʋ, ‑Yusu ‑hla, ʋ 'nɩ 'ye꞊e lɩ ‑tɩ bʋ di꞊e ꞊wɔn ꞊tu.
6 A isto nada puderam responder.
7 ‑Tɛ ʋ nɩ 'kɩ 'ʋ dɛdiilɛ', ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ‑gbɛɛ ꞊nɛ nɩ, ‑ɛ mɔ, nyibli a pɛpɛ, 'kayu a 'baɩ da wɛn, 'kɩ ʋ nɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ. ‑Ɛ ‑bɩ ɛ pɩ ꞊nʋ ꞊tɔ', 'ɛ pʋʋ ꞊nɛ 'blɩpadiidɛ a dɛ yɩ, ɛ wɛn:
7 Ao notar como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes esta parábola:
8 «'Bʋ mɔ, nyiblo 'bʋ da ‑mʋ 'blɩpadiidɛ kɩ, ꞊nɩ 'mʋɔ 'lɩ꞊ɩ lɛ, 'kɩ ‑bʋ nɩ 'ʋ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ da ‑mʋ 'hʋɩ bʋ. ‑Baklɛ, ɛ da wɛn nyiblo ‑bɩ, ‑ɛ nɩ 'ʋ ‑mʋ 'lu yɩ,
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te reclines no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 'tɩ‑ nyiblo a 'mʋ, ‑ɛ da wɛn 'a mʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, ɛ 'mʋ ‑mʋ ‑lee ‑nɩ: 'Du ye', nyiblo ‑bʋ, ɛ 'mʋ mɔ 'mʋ 'hʋɩ bʋ nɩ. ꞊Nɩ kɔ ‑bʋ ‑hlɔɔ ꞊nɛ ‑mɔ lɛ, ‑bʋ nɩ bʋ, ‑tʋɩ di ‑mʋ 'nɩ nu.
9 e vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o último lugar.
10 Ɛ 'nɩ 'nɩɩ 'lɩ 'mʋ lɛ, kɛɛ, 'bʋ da ‑mʋ, ꞊nɩ yɩ bʋ nɩ nɩ, nyiblo a 'mʋ, ‑ɛ da ‑mʋ, hlɔɔ ꞊nɛ ‑mɔ lɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri ɛ di 'ʋ ‑dii ‑nɩ, ɛ 'mʋ ‑mʋ ‑lee ‑nɩ: 'Bɩhɩan o, di mɔ 'mʋ 'hʋɩ, ꞊mʋ bʋ nɩ. Dɛ a 'mʋ, nɔ‑ di꞊e nu, ꞊mʋ yrɛ'bʋbʋa kɔ, 'kɩ 'ʋ nyibli a pɛpɛ ‑mʋ' ye', ‑ʋ kɔ ‑mʋ 'hʋɛn‑ a nɩ 'ʋ dɛdiilɛ',
10 Mas, quando fores convidado, vai e reclina-te no último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante de todos os que estiverem contigo à mesa.
11 ‑ɛ nu꞊o 'a ‑nɛ nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ yɩ 'lɩ 'a dɩɔnʋ nɩ 'yɛɛ ‑nɩ, ʋ di 'lɩ꞊ɩ 'nɩ ꞊tɩɔ ‑nɩ, kɔ, nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ yɩ 'lɩ 'a dɩɔnʋ nɩ ꞊tɩʋɛ ‑nɩ, ɛ nɔ‑ ʋ di 'lɩ 'yaa ‑nɩ.»
11 Porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ 'kayu'baɩ yɩ, ‑ɛ da꞊a diidɛ ‑mɔ, ɛ wɛn: «'Bʋ mɔ, ꞊nɩ yɩ nyibli lɛ'mlediidɛ ‑mɔ nɩ dɛ, ꞊nɩ 'daa 'lɩ ‑na nɩnatumupʋ nɩ ‑do, kɔ ‑na 'dɩayɩnʋ, kɔ ‑na ꞊tugba a nyibli, kɔ ‑na 'dɩɔ 'kwli a nyibli nɩ ‑do, ‑ʋ mɔ dɛkɔnyibli, ‑ɛ nu꞊o, dɛ ‑mʋ', ‑di ꞊nʋ ‑mɔ nu, ʋ ‑wɛ 'lɩ bʋ nu ‑mɔ꞊ɔ ‑mɔ nɩ ‑wɛ.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não convides teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem os vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso retribuído.
13 'Bʋ mɔ, ꞊nɩ yɩ nyibli lɛ'mlediidɛ ‑mɔ nɩ dɛ, ‑ɛ ‑bɩ da ꞊hɩʋɛnnyibli, kɔ nɩanɩnyʋ, kɔ lɛ‑yɩyrɛnyibli, kɔ 'yii'dɔnyʋ 'hʋɛn‑.
13 Mas quando deres um banquete, convida os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos;
14 'Bʋ mɔ, ꞊nɩ yɩ꞊ɩ nɩ ni, ‑di kɔ plɔ a bleelɛ, ‑ɛ nu꞊o, dɛ a 'mʋ, ‑di ꞊nʋ ‑mɔ nu, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ nu ‑mɔ꞊ɔ ‑mɔ ‑wɛ. Kɛɛ, Nyɩsʋa, nɔ‑ di ‑mʋ 'a 'wio ‑nyi, ‑nyrɔwɔ ‑mʋ', ɛ di 'lɩ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'sii 'ʋ yɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑haa ‑nɩ, ɛ di ꞊nʋ 'klɔ ‑ha.»
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que te retribuir; pois retribuído te será na ressurreição dos justos.
15 ‑Tɛ ‑Yusu hla ‑tɩ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo ꞊dʋ nɩ 'lɩ nyibli ‑mʋ' 'nyɩ, ‑ʋ nɩ 'ʋ dɛdiilɛ', 'ɛ yɩ ‑Yusu ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Plɔ a bleelɛ 'kɩ 'ʋ nyibli ‑mʋ' ‑mɔ, Nyɩsʋa di 'a ‑dina kɩ da ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, 'kɩ 'lɩ 'a 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ɛ di nu 'kwli.»
15 Ao ouvir isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Ɛ nɔ‑ mɔ ‑Yusu bʋ pʋ nyiblo a 'mʋ 'ledʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ɛ kɔ la nyiblo ꞊dʋ. Nɔ‑ lee nyibli ‑hʋɔhʋɩ lɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ di da ꞊nʋ ‑dina kɩ.
16 Jesus, porém, lhe disse: Certo homem dava uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 ‑Tɛ dɛditi nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ lee nɛ 'a ‑kʋannunyɔ, 'kɩ bʋ lee nyibli ‑mʋ', ɛ da wɛn, ‑ɛ mɔ, diidɛ ‑wɛ ‑mɔ, bʋ di 'lɩ.
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: vinde, porque tudo já está preparado.
18 Kɛɛ, nyibli a pɛpɛ a 'mʋ, ʋ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ‑ɛ mɔ, ʋ 'yɩ 'lɩ didie 'lɩ ‑wɛ. Yɩ‑hɛnyiblo, ɛ lee ‑kʋannunyɔ a 'mʋ nɩ, ‑ɛ mɔ: 'N ‑tɔ 'na ‑ci. 'N kɔ ꞊bʋ mu꞊o 'ye. 'A ‑tɩ, ‑kɔ 'ʋ ꞊wɔn, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ di 'lɩ.
18 Mas todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e preciso ir vê-lo; rogo-te que me dês por escusado.
19 ‑Ɛ ‑bɩ 'hʋɛn a nyiblo wɛn: 'N ‑tɔ blo nɩ ‑pu. 'N kɔ ꞊bʋ mu ꞊nʋ 'ye. 'A ‑tɩ, ‑kɔ 'ʋ ꞊wɔn, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ di 'lɩ.
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me dês por escusado.
20 Ta a nyiblo wɛn 'nɩ: 'Mɔ ꞊tɩɛ ‑pa 'blɩ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'kɩ 'n 'yɛ nɩ di 'lɩ nɩ di.
20 Ainda outro disse: Casei-me e portanto não posso ir.
21 Ɛ nɔ‑ mɔ ‑kʋannunyɔ a 'mʋ, bʋ ꞊hɩan ‑mɔ, bʋ lee nɛ 'a 'masɛ ‑tɩ a pɛpɛ a 'mʋ, nyibli a 'mʋ, ʋ ‑nu, 'ʋ ꞊tu꞊o ꞊wɔn. ‑Tɛ 'masɛ 'wɩn ‑tɩ a 'mʋ, ɛ kɔ yrʋ'bibie dɩakɩ, 'ɛ lee nɛ 'a ‑kʋannunyɔ, ɛ wɛn: 'Kɩka ‑nɩ, ‑bʋ mu 'lɩ 'dika, ɛ kɔ, ‑bʋ ꞊glaa 'lɩ 'dɩɔ 'lɩ, ‑bʋ ‑wɛ ꞊hɩʋɛnnyibli kɔ nɩanɩnyʋ, kɔ 'yii'dɔnyʋ, kɔ lɛ‑yɩyrɛnyibli ti kɩ, bʋ di 'lɩ,
21 Voltou o servo e contou tudo isto a seu senhor: Então o dono da casa, indignado, disse a seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 ‑kʋannunyɔ a 'mʋ 'ɛ ‑mu, 'ɛ da ꞊nʋ lɛ, 'tɩ‑ 'ɛ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ lee nɛ 'a 'masɛ, ɛ wɛn: Dɛ ‑tɛ wɛn 'mʋ ‑mɔ, 'n nu꞊o nɩ. Kɛɛ, kɩbʋnɩ‑tɛblɩ 'tɩɛ hie blɛ.
22 Depois disse o servo: Senhor, feito está como o ordenaste, e ainda há lugar.
23 ‑Ɛ ‑bɩ 'kayukɔnyɔ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: ꞊Tɩ 'dɩɔ, ‑bʋ pa 'lɩ 'hrii wlɔn lɛ, 'a ‑nɛ nyiblo, ‑di 'lɩ bʋ ‑yɛɛ ‑nɩ, nɩ 'ʋ꞊ʋ ke', bʋ di 'lɩ.»
23 Respondeu o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e obriga-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 'Tɩ‑ ‑Yusu 'mʋ ‑yrɛ mɔ mu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, yɩ‑hɛnyibli ‑mʋ', 'n ‑da, 'kɩ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ, ɛ kɔ nyibli ‑bɩ, 'a nyiblo nɩ ‑do 'nɩ ꞊die ‑hʋan 'na ‑dina a 'mʋ kɩ nɩ, 'kɩ 'lɩ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ' 'kwli, Nyɩsʋa di nu.»
24 Pois eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Ɛ kɔ la ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ, nʋ‑ kɔ ‑Yusu 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɛ la 'hru. ‑Yusu bʋ ꞊hɩan ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'waa leelɛ, ɛ wɛn:
25 Ora, iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 «'Bʋ mɔ, nyiblo 'bʋ ‑hʋɛ bʋ di 'nɛ‑ 'mʋ 'hʋɩ, ɛ 'mʋ 'na ‑nagbopi ‑hɛ a ‑tɩ, ɛ kɔ bʋ nʋɛ 'mʋ, bʋ ‑hi 'ʋ 'a 'baɩ kɔ 'a 'dii 'hʋɛn‑ 'ʋ, kɔ 'a nʋgba, kɔ 'a 'yonʋ, kɔ 'a 'dɩayɩnʋ, ɛ kɔ 'a dɩɔnʋ. 'Bʋ 'yɩ꞊ɩ 'pa‑, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ ‑hɛ 'na ‑nagbopi.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a pai e mãe, a mulher e filhos, a irmãos e irmãs, e ainda também à própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Nyiblo 'bʋ 'yɛ nɩ ꞊tuu 'ʋ 'na win 'ʋ, mɔ 'ye ꞊bɩɩ ʋ pʋ lɛ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la, ‑tɛ ɛ mɔ 'na nyiblo a ‑tɩ, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo a 'mʋ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ ‑hɛ 'na ‑nagbopi.
27 Quem não leva a sua cruz e não me segue, não pode ser meu discípulo.
28 ꞊Bʋ pʋʋ ꞊nɛ 'kayupʋnyɔ a dɛ yɩ. ꞊Nɩ ‑hʋɛ ‑bʋ pʋ 'kayu gbagbʋ, ꞊nɩ 'mʋ ‑kʋan ‑wlu ꞊tu, ‑yɩ nɩ bʋ, ꞊nɩ yɩ 'lu lɛ ‑hie, ꞊nɩ gbʋgbɛ 'a 'wliyɛ ‑mɔ lɛ, ‑di nu, ꞊mʋ 'kayu a 'mʋ pʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ꞊mʋ꞊ʋ yi, 'bʋ mɔ, 'wliyɛ ‑hʋɔhʋɩ 'bʋ nɩ 'lɩ ‑mʋ ‑jɩ', ‑di nu, ꞊mʋ 'kayu a 'mʋ ‑mɔ ‑wɛ.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se senta primeiro a calcular as despesas, para ver se tem com que a acabar?
29 'Bʋ mɔ, ꞊nɩ 'yɩ ‑tɛblɩ nɩ ‑tie a 'mʋ ‑nu, ꞊nɩ ꞊tu ‑kʋan a 'mʋ ‑wlu, 'tɩ‑ mu 'lɩ ye', ꞊nɩ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ‑bʋ ‑wɛ 'kayu a 'mʋ ‑mɔ, nyibli a pɛpɛ, ‑ʋ di dɛ a 'mʋ 'ye, ʋ di ‑mʋ 'nɩ 'caa ‑nɩ,
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a zombar dele,
30 ʋ 'mʋ lɛ pʋ: Nyiblo ‑bʋ, ɛ ꞊tu 'a 'kayu a pʋpʋʋ ‑wlu, kɛɛ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ ‑yra ‑kʋan a 'mʋ 'lu.
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pode acabar.
31 ꞊Bʋ pʋ꞊ʋ bodɩɔ ꞊dʋ a dɛ yɩ ‑wɛ. Bodɩɔ a 'mʋ, 'bʋ 'mʋ tʋ kɩ mu, 'bʋ 'mʋ 'a 'bɩ bodɩɔ yɩ ‑wɔn mɔ mu, ɛ yɩ nɩ bʋ, 'ɛ yɩ 'lu lɛ ‑hie, 'bʋ mɔ, 'bʋ gba 'sɛyo a (10'000) 'miliwɩ nɩ ‑pu, 'bʋ ‑wɛ 'lɩ bʋ nyra 'a 'bɩ bodɩɔ yɩ bʋ, ‑ɛ gba 'sɛyo a (20'000) 'miliwɩ a ‑wlʋ.
31 Ou qual é o rei que, indo entrar em guerra contra outro rei, não se senta primeiro a consultar se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 'Bʋ mɔ, 'bʋ 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, 'a 'bɩ bodɩɔ 'bʋ 'tɩɛ hlɔ 'lɩ ‑mɔ, tʋ 'bʋ 'tɩɛ 'yɛ nɩ 'bɛ, ɛ kɔ bʋ tɛ 'a lɛlenyɔ bʋ, 'kɩ bʋ mu 'a 'bɩ bodɩɔ a 'mʋ 'bɛti ‑nɩ: Dɛ a 'dɩ ‑bɩ ‑a di nu, 'tɩ‑ tʋ 'nɩ ꞊ha bʋ bi 'lɩ?»
32 No caso contrário, enquanto o outro ainda está longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 'Tɩ‑ ‑Yusu 'mʋ ‑yrɛ mɔ mu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'A ‑tɩ o, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ ‑hɛ 'na ‑nagbopi, 'bʋ mɔ, 'bʋ 'yɩ ‑mɔ ‑wɛ, 'kɩ bʋ hie 'ʋ 'a kʋkɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ bʋ.
33 Assim, pois, todo aquele dentre vós que não renuncia a tudo quanto possui, não pode ser meu discípulo.
34 A yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'ta mɔ ꞊haandɛ ꞊nɩɔ. Kɛɛ, 'bʋ 'waan nɛ 'a wlɔnnɩnɔ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ 'kɩ de, bʋ nu꞊o, bʋ nɔ 'kɩ wlɔn de.
34 Bom é o sal; mas se o sal se tornar insípido, com que se há de restaurar-lhe o sabor?
35 Ɛ 'yɩ 'kɩ ‑kʋan ꞊dʋ ‑kɔ. Ʋ kɔ bʋ pʋ꞊ʋ 'wan. 'Ba kɔ ‑tɩ'wɩnnʋa, ‑ɛ ‑bɩ ba pʋ 'mʋ nʋa yɩ bʋ ‑dodo.»
35 Não presta nem para terra, nem para adubo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.