João 18
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs BKJ
1 ‑Tɛ ‑Yusu ‑wɛ 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a ‑mɔhleelɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ 'du ye', 'ʋ ꞊tɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli. Kɛɛ, Judɩa, ‑ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ, ɛ nɔ‑ kɔ ꞊nʋ 'hʋɛn‑, ‑ʋ 'yɩ ‑mu. 'Nɩhannʋ ꞊dʋ nɩ 'ʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Sedrɔ. Sedrɔ a 'mʋ, nɔ‑ kɔ 'nikɩ 'dʋdɔti a ‑ci ꞊dʋ nɩ 'lɩ. Nɔ‑ kɔ kɩ ʋ mu 'lɩ.
1 Tendo Jesus dito essas palavras, saiu com os seus discípulos para além do ribeiro de Cedrom, onde havia um jardim, no qual ele entrou com os seus discípulos.
2 'Waa pɛpɛ, 'kɩ ʋ 'yɛɛ 'lɩ lɛ. Nɔ‑ nu꞊o, Judɩa a 'mʋ, 'ɛ yi 'lɩ ‑tɛ a 'mʋ, 'ɛ kɔ 'kɩ 'hru, 'kɩ bʋ pʋ ‑Yusu 'a yraanyibli ‑jɩ'.
2 E também Judas, que o traía, conhecia aquele lugar; porque muitas vezes Jesus se reunira ali com os seus discípulos.
3 'Kɩ 'lɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli, Romakʋɛ a tayie nɩ 'lɩ, ɛ kɔ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a 'yie꞊tunyʋ 'hʋɛn‑. Nyibli a 'mʋ, nʋ‑ Judɩa pʋ ye', 'ʋ mi ‑Yusu klɔ mɔ, 'kɩ 'lɩ 'dʋdɔti a ‑ci a 'mʋ kɩ. Nyibli a 'mʋ, Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ kɔ Falisi꞊tumu* a nyibli 'hʋɛn‑, ‑ʋ mɔ ‑Juukʋɛ a 'blʋ a nyibli, nʋ‑ tɛ 'lɩ ꞊nʋ, 'tɩ‑ 'blʋ a nyibli a 'mʋ, ‑ʋ tɛ 'lɩ ꞊nʋ, 'waa pɛpɛ, nʋ‑ mu 'lɩ ‑tɛ a 'mʋ. 'Sɛyo ‑mʋ', ‑ʋ kɔ ꞊nʋ 'hʋɛn‑ ‑mu, ʋ 'ble 'napɩ, kɔ ꞊gbii, kɔ ta‑wɔn‑tɛblɩ kʋa lɛ, 'ʋ ‑mu.
3 Tendo, então, Judas recebido um destacamento de homens e oficiais dos principais sacerdotes e fariseus, veio para ali com lanternas, e tochas, e armas.
4 ‑Yusu yi ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ nɩ, ‑ɛ kɔ ‑bʋ nu꞊o. Nɔ‑ nu꞊o, 'ɛ 'yɩya 'ʋ ꞊nʋ ye' bʋ, 'ɛ 'bɛti ꞊nʋ, ɛ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ a ꞊mʋɛ lɛ 'lɩ?»
4 Jesus, portanto, sabendo todas as coisas que lhe aconteceria, saiu, e disse-lhes: A quem buscais?
5 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Nasalɛtɩ a ‑Yusu.» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Mɔ, nɔ‑ ‑bʋ.» 'Kɩ Judɩa 'tɩɛ nɩ 'lɩ ‑Yusu a yraanyibli 'nyɩ.
5 Eles responderam-lhe: A Jesus de Nazaré. Disse-lhes Jesus: Eu Sou Ele. E Judas, que o traía, estava também com eles.
6 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ: «'Mɔ, nɔ‑ ‑bʋ,» ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ʋ naa ke ‑naanaa, 'ʋ bi ꞊hlɔn lɛ.
6 Quando, pois, lhes disse: Eu Sou Ele, eles recuaram, e caíram no chão.
7 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ 'bɛti ꞊nʋ nɩ de, ɛ wɛn: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ a ꞊mʋɛ lɛ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Nasalɛtɩ a ‑Yusu.»
7 Então, ele perguntou novamente: A quem buscais? E eles disseram: A Jesus de Nazaré.
8 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Bɩ 'n lee wɛn 'a mʋ nɩ, ‑ɛ mɔ, 'mɔ, nɔ‑ ‑bʋ. ‑Tɛ ɛ mɔ 'mɔ, a ‑hʋɛ ba klɔ, ba ‑ha 'na ‑nagbopʋ mɛ lɛ, bʋ mu, a 'nɩ 'klɔɔ 'lɩ ꞊nʋ.» ‑Ɛ ‑bɩ 'sɛyo ‑ha ‑Yusu a ‑nagbopʋ mɛ lɛ.
8 Jesus respondeu: Eu tenho dito que Eu Sou Ele; se, portanto vós me buscais, deixe-os seguir seu caminho;
9 ‑Tɛ ɛ pʋ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ dɛ ‑mʋ', ɛ hla la, ti ‑hi la a ti 'yri, ɛ nue kɛ nɩ. Dɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: «'Na 'Baɩ Nyɩsʋa o, nyibli ‑mʋ', ‑nyi la 'mʋ, 'n 'yɩ 'a nyiblo nɩ ‑do 'waan ‑nɩ.»
9 para se cumprir a palavra que ele tinha dito: Dos que me deste nenhum deles eu perdi.
10 'Kɩ 'lɩ ‑Yusu a yraanyibli a 'mʋ 'nyɩ, nyiblo ꞊dʋ nɩ 'lɩ, 'a 'nyrɛ 'ɛ mɔ Malikusɩ. Ɛ mɔ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ a ‑kʋannunyɔ ꞊nɩɔ. ‑Ɛ ‑bɩ Simɔ Piɛlɩ, ‑ɛ mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ, ‑ɛ nɩ 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ, ɛ nu 'a 'plɩɛn, 'ɛ 'bɛ 'ʋ Malikusɩ a 'mʋ, 'a diidɛnʋa 'ʋ.
10 Então Simão Pedro, que tinha uma espada, desembainhou-a e feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita. E o nome do servo era Malco.
11 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Piɛlɩ o, pʋ 'lɩ ‑na 'plɩɛn bɔ 'kwli. ꞊Bɩ ꞊yɩ꞊ɩ ‑yi, ‑ɛ mɔ, 'n kɔ ꞊bʋ ‑yra ꞊hɩʋɛn ‑mʋ', Nyɩsʋa ‑hʋɛ ꞊bʋ 'ye 'lu?»
11 Disse, então, Jesus a Pedro: Coloca a tua espada na bainha; o cálice que meu Pai me deu, não devo beber?
12 ‑Ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, nyibli a 'mʋ, Judɩa ‑gba, ʋ kɔ 'waa nyibli gbagbɩ 'hʋɛn‑, ʋ klɔ ‑Yusu nɩ, 'ʋ mʋa ꞊nɛ,
12 Então, o destacamento, o capitão e os oficiais dos judeus prenderam a Jesus, e ataram-no,
13 'ʋ gba꞊a 'dɩɔ. Yɩ‑hɛnyiblo ‑kɔ ‑mɔ ʋ gba 'lɩ꞊ɩ, nɔ‑ mɔ ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ. Nyɩbɛhɩan a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Hanɩ. Ɛ nɔ‑ mɔ Kaifʋ a tʋa. Kaifʋ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ 'yrʋ a 'mʋ 'kwli a ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ.
13 e conduziram-no primeiramente a Anás, porque era o sogro de Caifás, que era o sumo sacerdote naquele ano.
14 Kaifʋ nɩ ‑do a 'mʋ, nɔ‑ pʋ la ‑Juukʋɛ* ꞊tɔ' ti ꞊dʋ ‑hi la a ti 'yri, ‑ɛ mɔ: «Ɛ nu ‑tɛɛ, 'kɩ nyiblo nɩ ‑do bʋ 'kʋ, 'kɩ 'ʋ ‑aan dakɔ a pɛpɛ a ‑ta', 'ɛ ‑hi 'ʋ ‑aan dakɔ a pɛpɛ bʋ 'kʋ.»
14 Ora, Caifás era quem tinha aconselhado aos judeus que convinha que um homem morresse pelo povo.
15 Bʋ yɩ 'kɩ ‑Yusu nɩ gbɛ, ‑ɛ ‑bɩ Simɔ Piɛlɩ kɔ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ yɩ꞊ɩ ꞊wien lɛ kʋɛ. ‑Nagbopi ‑bɩ a 'mʋ, ‑cɔhlʋnpinyʋ* a nyiblo gbagbʋ, ‑ɛ mɔ Hanɩ, ɛ yi꞊e nɩ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, ɛ kɔ ‑Yusu 'hʋɛn‑ 'ʋ pa 'ʋ ‑tɛ nɩ ‑do, 'kɩ 'lɩ nyɩbɛhɩan a 'mʋ, ‑ɛ mɔ Hanɩ, 'a ‑yaa 'kwli.
15 E Simão Pedro seguia a Jesus, e o mesmo fazia outro discípulo; este discípulo era conhecido do sumo sacerdote, e foi e entrou com Jesus no palácio do sumo sacerdote.
16 Kɛɛ, Piɛlɩ ‑mɔ ‑bɩ, 'kɩ ɛ hree 'ʋ ‑yaa a 'mʋ, 'a ꞊hʋan.yɩ'. ‑Nagbopi ‑mʋ', ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ ‑yi, nɔ‑ lee 'yu nyrɔyu ‑mʋ', ‑ɛ ꞊tui 'maju 'yie, 'ɛ paa Piɛlɩ.
16 Mas Pedro ficou parado do lado de fora do portão. Saiu, então, o outro discípulo que era conhecido do sumo sacerdote, e falou àquela que guardava a porta, e trouxe Pedro.
17 Piɛlɩ bʋ pa 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ 'yu nyrɔyu a 'mʋ, ɛ yɩ꞊ɩ 'nɩ 'bɛti ‑nɩ, ɛ wɛn: «'Bɩ ‑mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ ꞊nɩɔ ‑wɛ.» ‑Ɛ bɩ Piɛlɩ wɛn: «Yruyru, 'n 'yɩ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ ‑nɩ.»
17 Então, a donzela que guardava a porta, disse a Pedro: Não és tu também um dos discípulos deste homem? Disse ele: Eu não sou.
18 ‑Tɛ cɛ yɩ 'kɩ nɩ ꞊tɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑kʋannunyibli ‑mʋ', ‑ʋ kɔ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a 'yie꞊tunyʋ 'hʋɛn‑, ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ 'tie na, 'ʋ yɩ꞊ɩ 'wɛn. 'Kɩ Piɛlɩ nɩ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ, 'ɛ yɩ na 'wɛn ‑wɛ.
18 E estavam ali os servos e os oficiais, tendo feito uma fogueira com carvão, porque fazia frio, e eles estavam se aquecendo. Também Pedro estava parado junto deles se aquecendo.
19 Ti a 'mʋ 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ Hanɩ, ɛ ‑tʋa ‑Yusu tete a lɛ'bɛtilɛ, ɛ wɛn: «Nyibli a 'dɩ ‑bɩ ‑mɔ ‑na ‑nagbopʋ* 'lɩ, kɔ, dɛ a 'dɩ ‑bɩ ‑mɔ ‑na tɔɔwin 'lɩ?»
19 Então, o sumo sacerdote interrogou Jesus acerca dos seus discípulos, e da sua doutrina.
20 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Nyibli a pɛpɛ yi ‑tɩ a pɛpɛ, 'n tɔɔ ‑nɩ nɩ. 'N 'yɩ ‑tɩ ꞊dʋ ‑hli. 'A ‑nɛ ti, 'n tʋɛ la nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayo bʋ, ɛ kɔ, 'kɩ 'lɩ 'a 'kagbaʋ a ‑yaa 'kwli, ‑tɛ ‑Juukʋɛ* a pɛpɛ 'yɛɛ 'lɩ lɛ, ʋ kɔ 'waa nyibli gbagbɩ 'hʋɛn‑.
20 Jesus lhe respondeu: Eu falei abertamente ao mundo; eu sempre ensinei na sinagoga e no templo, onde os judeus sempre se reúnem, e eu nada falei em oculto.
21 'A ‑tɩ, ꞊nɩ 'bɛtie 'lɩ 'mʋ. Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ la ‑tuo kɩ, ʋ nʋ‑ ‑bʋ 'bɛti ‑nɩ. ‑Tɛblɩ a pɛpɛ, 'n tɔɔ la ‑nɩ, ʋ yi꞊e nɩ. 'Waa ‑hʋɔhʋɩ nɩ 'nɛ‑ ‑a mʋ 'nyɩ.»
21 Por que me interrogas? Pergunta aos que me ouviram o que lhes falei; eis que eles sabem o que eu disse.
22 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ Nyɩsʋa a 'kagbaʋ a 'yie꞊tunyɔ ‑bɩ, ‑ɛ nɩ 'ʋ, ɛ pʋ 'lɩ꞊ɩ 'ŋma nʋa', ɛ wɛn: «Kɛ‑ ‑ni ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ a ꞊wɔn꞊tutuo?»
22 E, havendo ele falado isso, um dos oficiais que ali estavam bateu em Jesus com a palma da sua mão, dizendo: Assim que tu respondes ao sumo sacerdote?
23 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'Bʋ mɔ, 'nɩ hla ‑tɩ, 'bʋ nyre yɩ, tɔɔ 'mɔ꞊ɔ, kɛɛ, 'bʋ mɔ, ‑tɩ ‑bʋ, 'n ‑hla, 'bʋ nɔ yɩ, dɛ‑ kɔ 'na bibie 'lɩ?»
23 Respondeu-lhe Jesus: Se eu falei mal, dá testemunho do mal; mas, se bem, porque tu me feres?
24 Ti a 'mʋ 'yri, ‑ɛ ‑bɩ Hanɩ lee nɛ 'a 'sɛyo nɩ, bʋ gba 'lɩ꞊ɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ Kaifʋ ‑mɔ. ‑Yusu 'tɩɛ nɩ 'lili'.
24 Então, Anás o enviara, manietado, ao sumo sacerdote Caifás.
25 Ti a 'mʋ 'yri, Simɔ Piɛlɩ 'tɩɛ nɩ 'lɩ na'wɛnnyʋ 'nyɩ, 'kɩ 'lɩ ‑yaa a 'mʋ 'kwli. ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ nyiblo ꞊dʋ pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: «‑Mɔ ‑bʋ, ‑mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi ‑bɩ ꞊nɩɔ.» Kɛɛ ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Ʋʋn‑, 'n 'yɩ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ ‑nɩ.»
25 E Simão Pedro estava ali se aquecendo. Disseram-lhe, então: Não és também tu um dos seus discípulos? Ele negou e disse: Não sou eu.
26 ‑Ɛ ‑bɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ* a nyiblo gbagbʋ a ‑kʋannunyɔ ‑bɩ nɩ 'ʋ ‑wɛ. Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ kɔ nʋa Piɛlɩ 'bɛ wɛn 'ʋ, ɛ nɔ‑ kɔ 'dɩayɩ ꞊nɩɔ. Nɔ‑ yɩ Piɛlɩ ‑lee ‑nɩ ‑wɛ, ɛ wɛn: «‑Mɔ ‑bʋ, ‑mɔ ‑Yusu a ‑nagbopi ꞊nɩɔ, ‑ɛ nu꞊o, ɛ kɔ ‑mʋ 'hʋɛn‑, 'n 'ye wɛn 'a mʋ nɩ, 'kɩ 'lɩ ti bʋ.»
26 E um dos servos do sumo sacerdote, parente daquele a quem Pedro cortara a orelha, disse: Eu não te vi no jardim com ele?
27 Kɛɛ, Piɛlɩ ‑ga nɩ de. Bʋ ‑ga 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, hapɛ da ‑nyrɛ nɩ.
27 Pedro, então, negou outra vez, e imediatamente o galo cantou.
28 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Juukʋɛ* ‑ha 'lɩ ‑Yusu Kaifʋ a ‑yaa 'kwli nɩ, 'ʋ gba 'lɩ꞊ɩ Romakʋɛ a ‑gʋlʋnʋma a 'kagbaʋ bʋ. ‑Gʋlʋnʋma a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Pilatɩ. ‑Juukʋɛ ‑mɔ ‑bɩ, 'waa nyiblo ꞊dʋ yɩ 'lɩ ‑yaa a 'mʋ 'kwli ‑pa. Ʋ wɛn 'nɩ, 'bʋ pa 'lɩ ‑gʋlʋnʋma, ‑ɛ 'yɩ ‑Juukʋɛyu 'pa‑ a ‑tɛ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye'. 'A ‑tɩ, ʋ 'nɩ ‑di꞊e lɛ'mimle, ‑ɛ mɔ Pakɩ a diidɛ nɩ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'ʋ hree 'ʋ ‑patʋ'.
28 Então eles conduziram Jesus de Caifás para a sala de julgamento, e era cedo, e eles não entraram na sala de julgamento, para não se contaminarem, mas poderem comer a Páscoa.
29 Bʋ 'wlɛ 'kɩ 'ʋ ‑patʋ' bʋ, ɛ nɔ‑ nu꞊o, Pilatɩ 'ɛ 'hrɩ, 'ɛ mu 'ʋ ꞊nʋ ye', ɛ wɛn: «Ba lee 'mʋ dɛ ‑mʋ', nyiblo ‑bʋ, ɛ ‑nu, ‑kɔtɩ a yɩ꞊ɩ ‑yɛɛ ‑nɩ.»
29 Então chegou Pilatos diante deles, e disse-lhes: Que acusação trazeis contra este homem?
30 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «'Bʋ 'yɩ wɛn dɛ‑hʋannunyɔ 'pa‑, ‑a 'nɩ ‑ya꞊a wɛn꞊ɛ ‑mɔ yɩ nɩ.»
30 Eles responderam e disseram-lhe: Se este não fosse malfeitor, nós não o entregaríamos para ti.
31 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ Pilatɩ wɛn: «Ba gba꞊a, ba pʋʋ ꞊nɛ ‑bati lɛ 'a mʋ nɩ ‑do. Dɛ ‑mʋ', a ‑hʋɛ, ɛ nɔ‑ ba nu꞊o ‑mɔ, ‑tɛ ‑mʋ', 'aan tete ni 'a hɩhla.» ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «'A mʋ Romakʋɛ, a pʋ 'lɩ tete, ‑ɛ mɔ, ‑a mʋ ‑Juukʋɛ, ‑a 'nɩ 'laa 'lɩ nyiblo. 'A ‑tɩ, ‑a ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, ba kɔɔ 'ʋ꞊ʋ tugbɛ 'yie, ɛ 'mʋ 'kʋ.»
31 Disse-lhes, então, Pilatos: Levai-o vós e julgai-o segundo a vossa lei. Disseram-lhe, então, os judeus: Não nos é lícito matar homem algum;
32 ‑Tɛ ʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ dɛ ‑mʋ', ‑Yusu hla la, 'kɩ 'ʋ 'a 'kʋkʋʋdʋ a 'mʋ a ‑ta', ti ꞊dʋ ‑hi la a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ dɛ a 'mʋ, nɔ‑ di kɛ 'lu ‑mɔ mu.
32 para que se cumprisse a palavra que Jesus tinha dito, significando de que morte havia de morrer.
33 ‑Ɛ ‑bɩ Pilatɩ pa nɩ de, 'ɛ lee nɛ 'a 'sɛyo, 'kɩ bʋ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ ‑Yusu ye' bʋ. Bʋ 'yɩya 'kɩ 'ʋ ꞊nɛ꞊ɛ ye' bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «꞊Bɩ ‑mɔ mɔ ‑Juukʋɛ a bodɩɔ?»
33 Então Pilatos entrou novamente na sala de julgamento, e chamou a Jesus, e disse-lhe: És tu o Rei dos Judeus?
34 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «꞊Bɩ ‑tɩ ‑bʋ, ‑yɩ 'mʋ 'bɛti ‑nɩ, ‑na ꞊gbɛtʋ, ‑hie꞊e 'lu ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'ʋ 'mʋ ‑mɔ, ‑ʋ'ʋ‑ nyibli ꞊dʋ lee ‑mɔ꞊ɔ?»
34 Respondeu-lhe Jesus: Dizes estas coisas de ti mesmo, ou foram os outros que te contaram de mim?
35 ‑Ɛ ‑bɩ Pilatɩ wɛn: «'Mɔ ‑bʋ, 'n 'yɩ ‑Juukʋɛyu 'pa‑. ‑Na ꞊gbɛtʋ a dakɔ kɔ ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ ya 'nɛ‑ ‑mʋ 'mʋ yɩ.»
35 Pilatos respondeu: Eu sou um judeu? A tua própria nação e os principais sacerdotes entregaram-te a mim, o que tu fizeste?
36 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'Na bodɩɔdɛ 'yɩ 'klɔ ‑bʋ a nyibli a bodɩɔdɛ yɩ 'wɩ, 'tɩ‑ ɛ 'yɩ ‑tonyibli 'pa‑, ʋ 'yɩ 'mʋ bodɩɔdɛ ‑nyi, Nyɩsʋa a ꞊gbɛtʋ, nɔ‑ ‑nyi 'mɔ꞊ɔ. 'Bʋ mɔ, 'nɩ 'wɩ wɛn 'klɔ ‑bʋ a bodɩɔpʋ yɩ, 'na ‑nagbopʋ* di wɛn 'nɩ ‑wɔn, 'kɩ 'lɩ 'dʋdɔti bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'nɩ ꞊ha wɛn 'mʋ ‑Juukʋɛ ‑jɩ' pʋ.»
36 Respondeu Jesus: O meu reino não é deste mundo; se o meu reino fosse deste mundo, então os meus servos lutariam, para que eu não fosse entregue aos judeus; mas agora o meu reino não é daqui.
37 ‑Ɛ ‑bɩ Pilatɩ wɛn: «'A ‑tɩ, ‑mɔ bodɩɔ ꞊nɩɔ 'a?» ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Ɛ nɔ‑ ‑hlɛ, 'mɔ bodɩɔ ꞊nɩɔ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ ‑hɔn 'lɩ Nyɩsʋa yɩ, 'ʋ kɔ 'mʋ, 'mʋ nyibli ‑tɩ a ‑tɛɛ ‑tɔɔ ‑nɩ. 'A ‑tɩ, nyiblo 'bʋ nʋɛ ‑tɩ a ‑tɛɛ, ɛ pɩ 'mʋ nʋa yɩ bʋ, 'tɩ‑ 'ɛ pɩ 'na ‑tɩ ꞊han‑tɩ.»
37 Disse-lhe, então, Pilatos: Então és tu um rei? Jesus respondeu: Tu dizes que eu sou rei. Eu para isso nasci, e para isso vim ao mundo, a fim de dar testemunho da verdade. Todo aquele que é da verdade ouve a minha voz.
38 ‑Ɛ ‑bɩ Pilatɩ wɛn: «Dɛ‑ mɔ 'kɩ ‑tɩ a ‑tɛɛ 'lɩ?»
38 Disse-lhe Pilatos: O que é a verdade? E, dizendo isso, ele foi novamente até os judeus e disse-lhes: Eu não acho nenhuma culpa nele.
39 Kɛɛ, ɛ mɔ ‑aan dɛ ꞊nɩɔ, ꞊a ni꞊i lɛ, 'aan lɛ'mimle ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Pakɩ a ti 'yri: 'n kɔ ꞊bʋ tɛ ꞊jɩklapi nɩ ‑do bʋ, a ‑hʋɛ. 'A ‑tɩ, ꞊bɩ a ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, 'kɩ ꞊bʋ tɛ 'aan bodɩɔ bʋ?»
39 Mas vós tendes por costume que eu vos solte alguém por ocasião da páscoa; quereis, então, que vos solte o REI DOS JUDEUS?
40 ‑Ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ʋ ‑tʋa ꞊yɛ a lɛpʋpʋʋ, ʋ wɛn: «'Klɔ a 'klɔ, ‑a 'nɩ ‑hʋa꞊a lɩ꞊ɩ, Balabasɩ ‑a ‑hʋɛ.» ‑Ɛ kɔ ‑ta' Balabasɩ a 'mʋ, ɛ mɔ ‑balʋnyiblo ꞊nɩɔ.
40 Então, todos gritaram novamente, dizendo: Este homem não, mas Barrabás. Ora, Barrabás era um ladrão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.