Atos 23
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NVT
1 ‑Tɛ ɛ ꞊tu 'kɩ 'ʋ꞊ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ Pɔlʋ 'du 'yii ye', 'ɛ 'ye ‑gbolugbo a nyibli, ɛ wɛn: «'Dɩayɩnʋ ‑na, kʋɛ la 'lɩ bʋ, ‑bʋ yɛ kɛ ‑nyrɔwɔ ‑bʋ kɩ, 'nɩ 'ye꞊e lɩ dɛ ‑hʋan ꞊dʋ, ꞊bʋ di nu, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye', ‑kɔtɩ 'na ꞊wlʋ 'mʋ 'mʋ ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ.»
1 Paulo olhou fixamente para o conselho dos líderes do povo e disse: “Irmãos, tenho vivido diante de Deus com a consciência limpa”.
2 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ, ‑ɛ mɔ Ananiasɩ, ɛ lee nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ Pɔlʋ 'hʋɩ, ɛ wɛn: «Ba pʋ 'ʋ꞊ʋ ŋma wien.»
2 No mesmo instante, o sumo sacerdote Ananias ordenou aos que estavam perto de Paulo que lhe dessem um tapa na boca.
3 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ Pɔlʋ pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: «Sʋʋ‑. ‑Mɔ ‑bʋ, ‑ɛ nɛɛ 'li nɩ 'hʋɛn, Nyɩsʋa a ꞊gbɛtʋ, nɔ‑ di ‑mʋ bi. 'Na ‑batilɛpʋʋ‑tɩ, ꞊nɩ nɩ 'ʋ ‑tɛ ‑mʋ' bʋ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑aan tete ni 'a hɩhla. Kɛɛ, ‑yɩ hie 'ʋ tete a 'mʋ bʋ, ꞊nɩ yɩ nyibli ‑lee ‑nɩ, bʋ bi 'mʋ.»
3 Então Paulo lhe disse: “Deus o ferirá, seu grande hipócrita! Que espécie de juiz é o senhor, desrespeitando a lei ao mandar me agredir dessa forma?”.
4 ‑Ɛ ‑bɩ nyibli a 'mʋ, ‑ʋ nɩ 'ʋ Pɔlʋ 'hʋɩ, ʋ wɛn: «꞊Bɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ, nɔ‑ ‑hɛ 'yri lɛ?»
4 Os que estavam perto de Paulo lhe disseram: “Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus?”.
5 ‑Ɛ ‑bɩ Pɔlʋ wɛn: «'Dɩayɩnʋ ‑na, 'n 'yɩ꞊ɩ ‑yi, bʋ di ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyiblo gbagbʋ' pa. Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ʋ 'crɩ la꞊a nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ‑ɛ mɔ: ꞊Yɩ yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, ‑bʋ ‑ha ‑na dakɔ a ye'nanyɔ 'yri lɛ.»
5 “Irmãos, não sabia que ele era o sumo sacerdote”, respondeu Paulo. “Pois as Escrituras dizem: ‘Não fale mal de suas autoridades’.”
6 — ausente —
6 Sabendo Paulo que alguns membros do conselho dos líderes do povo eram saduceus e outros fariseus, gritou: “Irmãos, sou fariseu, como eram meus antepassados! E estou sendo julgado por causa de minha esperança na ressurreição dos mortos!”.
7 — ausente —
7 Quando Paulo disse isso, o conselho se dividiu, fariseus contra saduceus,
8 — ausente —
8 pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus creem em todas essas coisas.
9 'Waa ‑cici a lɛpʋpʋʋ, ɛ yɩ klɛ 'nɩ ‑bii ‑nɩ dɩakɩ, 'tɩ‑ tetetɔɔnyʋ, ‑ʋ mɔ Falisi꞊tumu a nyibli, 'ʋ 'du ye', 'ʋ nyra ‑gbolugbo yɩ bʋ, ʋ wɛn: «‑A mʋ ‑bʋ, dɛ ‑hʋan, nyiblo ‑bʋ, bʋ di nu, ‑a 'nɩ 'ye꞊e lɩ꞊ɩ. ‑Baklɛ 'ku ꞊dʋ, ‑ʋ'ʋ‑, Nyɩsʋa a lɛlenyɔ ꞊dʋ, nɔ‑ hlee 'lɩ Pɔlʋ ‑mɔ, 'ɛ nu꞊o, 'ɛ hlɛ ‑tɩ a 'mʋ.»
9 Houve grande alvoroço. Alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir energicamente. “Não vemos nada de errado com este homem!”, gritavam. “Talvez um espírito ou um anjo tenha falado a ele!”
10 ‑Tɛ ʋ hla ‑tɩ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑cici bii kɩ dɩakɩ de. Ɛ nu꞊o nɩ, hʋannʋ 'ɛ bi 'lɩ 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ 'kwli, ‑kɔtɩ ‑gbolugbo a nyibli ‑wɛ 'lɩ bʋ 'hʋhwla Pɔlʋ lɛ nɩ. Ɛ nɔ‑ mɔ bʋ lee nɛ 'a 'sɛyo, bʋ mu 'lɩ nyibli a 'mʋ 'nyɩ, bʋ ‑ha 'lɩ Pɔlʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'lɩ꞊ɩ 'sɛyo a 'kayu bʋ gba.
10 A discussão ficou cada vez mais violenta, e o comandante teve medo de que Paulo fosse feito em pedaços. Assim, ordenou que os soldados o retirassem à força e o levassem de volta à fortaleza.
11 ‑Tɛ ʋ bi 'lɩ 'tɔlʋwɔ 'kwli, Pɔlʋ nɩ 'lɩ ŋmena', Kʋkɔnyɔ 'ɛ 'hrɩɩ ꞊nɛ yɩ, ɛ wɛn: «‑Na ꞊wlʋ 'nɩ 'bie 'lɩ ꞊hlɔn. ‑Tɛ ‑nu, ꞊nɩ hla 'na ‑tɩ, 'kɩ 'nɛ‑ Jrusrɛ 'kwli, ɛ blɛɛ yɩ, ‑bʋ hla꞊a, 'kɩ 'lɩ Rɔmʋdɩɔ 'kwli.»
11 Naquela noite, o Senhor apareceu a Paulo e disse: “Tenha ânimo, Paulo! Assim como você testemunhou a meu respeito aqui em Jerusalém, deve fazê-lo também em Roma”.
12 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, ‑Juukʋɛ ‑bɩ 'kukue lɛ, 'ʋ 'sʋʋ ꞊nɛ, ‑ɛ mɔ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ ‑wɛ bʋ di dɛ, kɔ bʋ 'na, 'bʋ mɔ, 'bʋ 'yɩ Pɔlʋ 'la.
12 Na manhã seguinte, alguns judeus se juntaram para conspirar, jurando solenemente que não comeriam nem beberiam antes de matar Paulo.
13 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ ‑yra ‑tɩ a 'mʋ, ʋ ‑hi nyibli a ‑wlɩ nɩ 'hʋɛn 'lu.
13 A conspiração envolveu mais de quarenta homens.
14 Nʋ‑ mu 'lɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ kɔ 'blʋ a nyibli ‑mɔ, ʋ wɛn: «‑A 'sʋʋ ꞊nɛ nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑a 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ‑ba di dɛ, 'bʋ mɔ, ꞊ba 'yɩ Pɔlʋ 'la.
14 Foram aos principais sacerdotes e aos líderes do povo e lhes disseram: “Juramos solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeremos nem beberemos antes de matar Paulo.
15 'A ‑tɩ, a kɔ ‑gbolugbo a nyibli 'hʋɛn‑, ba mu 'lɩ Romakʋɛ a 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ ‑mɔ, ba lee ꞊nɛ, ‑ɛ mɔ, a ‑hʋɛ Pɔlʋ nɩ, a 'mʋ 'lɩ 'a dɛ 'kwli lɛ yru ‑tɛɛ. 'A ‑tɩ, bʋ ya 'a mɔ꞊ɔ yɩ. 'Bʋ yɩ 'lɩ꞊ɩ nɩ yɛ, ‑a di ‑wɛ ‑mɔ, ‑ɛ di꞊e nu, ‑a 'mʋ꞊ʋ 'hru wlɔn 'laa ‑nɩ, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ 'nɛ‑ nyre.»
15 Agora peçam, vocês e o conselho dos líderes do povo, que o comandante traga Paulo de volta ao conselho. Finjam que os senhores desejam examinar o caso com mais detalhes. Nós o mataremos no caminho”.
16 Kɛɛ, ‑tɛ ʋ hlɛ ‑tɩ a 'mʋ, Pɔlʋ a 'dɩayɩ nyrɔyu a 'yu nyɩbɛyu, nɔ‑ 'wɩn Pɔlʋ a 'lɩla‑tɩ, ‑tɛ ʋ yɩ꞊ɩ nɩ hlɛ. Ɛ nɔ‑ mu 'lɩ 'sɛyo a 'kayu ‑mʋ', ‑ɛ kɔ bʋ Pɔlʋ nɩ 'lɩ, 'ɛ lee ꞊nɛ,
16 Contudo, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, soube do plano deles e foi à fortaleza contar a seu tio.
17 Pɔlʋ 'ɛ da 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ a ‑sɛkɛ ‑bɩ, 'ɛ lee ꞊nɛ, ɛ wɛn: «Gba 'lɩ gblotayu ‑bʋ 'aan nyiblo gbagbʋ ‑mɔ, ‑ɛ nu꞊o, ɛ kɔ ‑tɩ bʋ lee ꞊nɛ,»
17 Então Paulo mandou chamar um dos oficiais romanos e disse: “Leve este rapaz ao comandante. Ele tem algo importante para lhe contar”.
18 'sɛyotayu a 'mʋ, 'ɛ gba 'lɩ꞊ɩ 'a nyiblo gbagbʋ ‑mɔ, ɛ wɛn: «꞊Jɩklapi ‑bʋ, ‑ɛ mɔ Pɔlʋ, ɛ nɔ‑ da 'mʋ, 'ɛ lee 'mʋ, ꞊bʋ ya ‑mʋ gblotayu ‑bʋ yɩ, ‑tɩ ɛ ‑ya, ɛ 'mʋ ‑mʋ ‑lee ‑nɩ,»
18 O oficial o levou ao comandante e explicou: “O preso Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse ao senhor este rapaz, pois ele tem algo a lhe contar”.
19 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ a 'mʋ, 'ɛ 'ble gblotayu a 'mʋ, 'a dabʋ kʋa, 'ʋ bii yɩ, 'tɩ‑ 'ɛ 'bɛti꞊e yɩ, ɛ wɛn: «‑Tɩ a 'dɩ ‑bɩ ‑ya, ‑hʋɛ ‑bʋ lee 'mʋ 'lɩ?»
19 O comandante tomou o rapaz pela mão e o levou à parte. “O que você quer me dizer?”, perguntou.
20 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «‑Juukʋɛ a nyibli gbagbɩ ‑yra꞊a nɩ, 'kɩ bʋ di 'nɛ‑ ‑mʋ ‑mɔ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ ‑hʋan ‑mʋ ‑lee ‑nɩ, ꞊mʋ ‑hʋan 'ʋ Pɔlʋ ‑Juukʋɛ a ‑gbolugbo yɩ gba, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ 'bɛti ‑nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'a ‑tɩ lɛ yru ‑tɛɛ.
20 O sobrinho de Paulo respondeu: “Alguns judeus pedirão que o senhor apresente Paulo diante da reunião do conselho amanhã, fingindo que desejam obter mais informações.
21 Kɛɛ, ꞊nɩ 'pʋʋ 'lɩ 'waa win a 'mʋ ꞊han‑tɩ, ‑ɛ nu꞊o, ʋ ‑wɛ 'lɩ nyibli a ‑wlɩ nɩ 'hʋɛn, 'ɛ nɩ dɛ lɛ, ʋ nʋ‑ di ‑hli, ʋ 'mʋ꞊ʋ klɔ. Ʋ 'sʋʋ ꞊nɛ nɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ di dɛ, kɔ, bʋ 'na, 'bʋ mɔ, 'bʋ 'yɩ Pɔlʋ 'la. Ʋ ‑wɛ ‑mɔ, ‑na win nɩ ‑do ʋ yɩ ‑ple.»
21 Não acredite neles. Há mais de quarenta homens emboscados para matar Paulo. Juraram solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeriam nem beberiam antes de matá-lo. Estão de prontidão, apenas esperando sua permissão”.
22 ‑Ɛ ‑bɩ 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ wɛn: «‑Tɩ ‑bʋ, ‑na ‑mɔ lɛ, ꞊nɩ 'lee 'kɩ nyiblo ꞊dʋ. Kɛɛ, ꞊hɩan ‑mɔ, ‑bʋ mu 'lɩ 'kayu bʋ.»
22 O comandante despediu o rapaz e o advertiu: “Não deixe ninguém saber que você me contou isso”.
23 ‑Tɛ ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ a 'mʋ, ɛ da 'a ‑sɛkɛpʋ nɩ 'hʋɛn ‑bɩ, ɛ wɛn: «Ba 'kukue 'sɛyo a (200) ‑wlɩ nɩ ‑pu lɛ, kɔ ‑soenaanyʋ a (70) ‑wlɩ nɩ ta ꞊tu 'ʋ ‑pu, ɛ kɔ 'sɛyo ‑mʋ', ‑ʋ 'ble 'dio kʋa lɛ, 'a nyibli a (200) ‑wlɩ nɩ ‑pu. 'Aan pɛpɛ, ba ‑wɛ ‑mɔ, mu 'ʋ 'tɔlʋnaɩ a ti 'yie. A di mu kɛ 'lɩ Sesalɩdɩɔ 'kwli.
23 Então o comandante chamou dois de seus oficiais e ordenou: “Preparem duzentos soldados para partir a Cesareia hoje às nove da noite. Levem também duzentos lanceiros e setenta soldados a cavalo.
24 Ba ‑wɛɛ ‑soe ‑mɔ ‑wɛ, a 'mʋ Pɔlʋ gba. ‑Gʋlʋnʋma ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'lɩ Sesalɩ, ‑ɛ kɔ 'nyrɛ mɔ Felisɩ, ɛ nɔ‑ kɔ ‑mɔ a gbɛ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ,»
24 Providenciem um cavalo para Paulo e levem-no em segurança ao governador Félix”.
25 'ɛ 'crɩɩ Felisɩ a 'mumu ‑mɔ, ɛ wɛn:
25 Em seguida, escreveu a seguinte carta ao governador:
26 «‑Gʋlʋnʋma Felisɩ, ‑na 'wio. 'Mɔ Klodɩ Lisiasɩ ꞊nɩɔ, ‑ɛ yɩ 'crɩɛn ‑bʋ 'crɩ.
26 “De Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Nyiblo ‑bʋ, 'na 'sɛyo ya 'nɛ‑ ‑mʋ ‑mɔ, ‑Juukʋɛ* a nyibli gbagbɩ, nʋ‑ klɔ꞊ɔ, 'ʋ ‑hʋɛ bʋ 'la꞊a. Kɛɛ, 'n 'wɩn nɩ, ‑ɛ mɔ, Romakʋɛyu ꞊nɩɔ, 'nɩ gba 'lɩ 'na 'sɛyo, 'ʋ ‑ha ꞊nʋ꞊ʋ ꞊jɩ', ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'nɩ ꞊ha꞊a 'la.
27 “Este homem foi capturado por alguns judeus que estavam prestes a matá-lo quando cheguei com meus soldados. Ao ser informado de que ele era cidadão romano, transferi-o para um lugar seguro.
28 ‑Tɩ ‑bʋ, ʋ yɩ꞊ɩ ‑yɛɛ ‑nɩ, ɛ nɔ‑ 'n ‑hʋɛ ꞊bʋ yi. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ gba 'lɩ꞊ɩ 'waa ‑gbolugbo a nyibli yɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ 'bɛti ‑nɩ.
28 Então levei-o diante do conselho supremo dos judeus para investigar o motivo das acusações.
29 ‑Tɛ ʋ yɩ 'kɩ꞊ɩ lɛ nɩ 'bɛti ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ 'n 'ye꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ yɩ yɛɛ ꞊nɛ ‑tɩ, 'kɩ 'ʋ 'waa tete a ‑ta'. Kɛɛ, ɛ 'yɩ ꞊dedede ‑nu, ‑bʋ blɛɛ 'kʋkʋʋ yɩ, kɔ, ‑ɛ blɛɛ ꞊jɩ' a pʋpʋʋ yɩ.
29 Não demorei a descobrir que ele era acusado de algo relacionado à lei religiosa, sem dúvida nada que justificasse a pena de morte ou mesmo a prisão.
30 Dɛ ‑bɩ, 'n 'wɩn de, ɛ nɔ‑ mɔ, ‑Juukʋɛ a nyibli gbagbɩ pʋ 'lɩ꞊ɩ nɩ, 'kɩ bʋ 'la꞊a. ‑Tɛ 'n 'wɩn, ɛ nɔ‑ mɔ, ti nɩ ‑do a ti 'yri, ꞊bʋ lee 'na 'sɛyo, bʋ ya ‑mɔ꞊ɔ yɩ, ɛ kɔ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ yɩ꞊ɩ ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ, bʋ ya ‑mʋ ‑hawi.» Kɛ‑ 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ nu 'cɩcrɩɩ.
30 Fui informado, porém, de uma conspiração para matá-lo e enviei-o de imediato ao senhor. Também informei aos acusadores que devem apresentar suas denúncias diante do senhor”.
31 ‑Tɩ a 'mʋ, 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ ‑hla, ʋ ꞊tuu 'ʋ꞊ʋ nɩ, 'tɔlʋwɔ nɩ ‑do a 'mʋ, 'kɩ ʋ gba 'ʋ Pɔlʋ, 'ʋ mu 'lɩ Atipatrisɩdɩɔ 'kwli.
31 Naquela noite, os soldados cumpriram as ordens que haviam recebido e levaram Paulo até Antipátride.
32 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, 'sɛyo ‑mʋ', ‑ʋ nɛɛ bʋɩ, ʋ ꞊hɩan ‑mɔ, 'ʋ mu 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, 'kɩ 'lɩ 'waa bʋnɩɩlɛ', 'sɛyo ‑mʋ', ‑ʋ nɛɛ ‑soe, ʋ nʋ‑ kɔ Pɔlʋ 'hʋɛn‑, ‑ʋ gba 'dagba 'lu ‑mɔ.
32 Voltaram à fortaleza na manhã seguinte, enquanto a cavalaria prosseguiu com ele.
33 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ Sesalɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑soenaasɛyo a 'mʋ, ʋ ‑ha 'lɩ 'crɩɛn nɩ, 'ʋ ‑nyi꞊e ‑gʋlʋnʋma, 'tɩ‑ 'ʋ ‑ha 'lɩ Pɔlʋ, 'ʋ ꞊tu 'lɩ ꞊nɛ꞊ɛ ‑jɩ' bʋ.
33 Quando chegaram a Cesareia, apresentaram Paulo e a carta ao governador Félix.
34 ‑Tɛ ‑gʋlʋnʋma a 'mʋ, ɛ ‑hre 'crɩɛn a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'bɛti Pɔlʋ nɩ, ɛ wɛn: «'Blʋgbakɩbɩa a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'lɩ 'kwli 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ Pɔlʋ wɛn: «'Kɩ 'n kɔ 'lɩ Silisi.» ‑Tɛ ɛ 'wɩn 'kɩ,
34 O governador leu a carta e perguntou a Paulo de que província ele era. “Da Cilícia”, respondeu Paulo.
35 ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri nyibli ‑mʋ', ‑ʋ yɩ ‑mʋ ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ, ʋ di 'mʋ ‑hawi ya, 'kɩ 'n di 'ʋ ‑mʋ 'ʋ 'bɛti ‑nɩ,» 'ɛ lee nɛ 'a ‑kʋannunyibli, bʋ gba 'lɩ꞊ɩ Helɔdɩ a 'kayu bʋ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'yie ꞊tu.
35 “Ouvirei seu caso pessoalmente quando seus acusadores chegarem”, disse o governador. Em seguida, ordenou que Paulo fosse mantido na prisão do palácio que Herodes havia construído.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.