Marcos 15
Mak Kiañiŋ Balaŋ (KQL) vs NVT
1 De, Jutatɨle balañjun yetɨk gasak wulu sivɨt pɨiaŋgapale mfa toneve. Kavɨla mfatɨle balañjun kavik toneve, Gasak Wamɨle Gasak Wakundundi* yila avɨtkasundi Gotkɨk Wulu Kumbaŋgikɨk Balañjundi* yila gasak wakundu. De, kavɨla mfatɨle balañju wofopɨn watvɨt vaŋ mfakuŋgumɨ Jisasɨkɨk safutuk mandɨvale wulu sivɨt pɨiyeve. Kapekandi Jisas kɨlɨwɨ ga ŋɨme Pailatɨk* masiveve.
1 De manhã bem cedo, os principais sacerdotes, os líderes do povo e os mestres da lei — todo o alto conselho — se reuniram para discutir o que fariam em seguida. Então amarraram Jesus, o levaram e o entregaram a Pilatos.
2 De, Pailatɨn wunu kombɨiyeve, “Dɨn Judatɨle balañjukok juwutkasak, a?”
2 Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
3 De, kavɨla Gasak Wamɨle Gasak Wakundun wulu gasakamanaŋ mandɨve sivɨleve wokok safutuk.
3 Os principais sacerdotes o acusaram de vários crimes,
4 Kape, de, Pailatɨn wunutuk yika kavik kombɨiyeve, “Dɨn aipɨndi wulu ka sivɨtvi? Dɨn bɨiya valan wulu gasakamanaŋ mandɨve sivɨtva, dakɨk safutuk.”
4 e Pilatos perguntou: “Você não vai responder? O que diz de todas essas acusações?”.
5 Kape Jisasɨlɨn yila wulu ava bala sivɨtve. Kapendi Pailatɨn ta juŋaveve.
5 Mas, para surpresa de Pilatos, Jesus não disse coisa alguma.
6 De, Pailatɨn* ŋaikɨk yia ŋaikɨk yia bɨkɨk Makatve Ga Toneve* jeñjek jiveve goŋguaŋmali valutɨle yetɨk ŋaikɨk vandi muñjɨmɨk lovale yetɨk balañjɨk valatɨk ga salaveve. Valan yetɨk balañjɨkɨk wuŋ mfapekevekandi galaveve, “Dakɨk weka. Katɨk balañjɨk ga salave.” Kapekandi Pailatɨn katɨk balañjɨk ga salaveve.
6 A cada ano, durante a festa da Páscoa, era costume libertar um prisioneiro, qualquer um que a multidão escolhesse.
7 De, Barapas galavale avɨtɨn muñjɨm kumbaŋɨk toneve wokok sasɨle yila autundi. Valan Romɨle gavman gɨlipevekandi valambaŋga mɨn ta ŋɨlikeve. Wun mɨn ŋɨliwovekatɨk yila balañju matve ga sɨŋgɨneve.
7 Um dos prisioneiros era Barrabás, um revolucionário que havia cometido assassinato durante uma revolta.
8 De, balañjukok gumɨn Pailatɨk ŋɨme wokok anañ paveve fulak valatɨk pavaŋga yika galaveve.
8 A multidão foi a Pilatos e pediu que ele libertasse um prisioneiro, como de costume.
9 Kape, de, Pailatɨn sivɨleve, “Katɨk Jutatɨle Balañjukok Juwutkasak ga salavapala, betɨk?”
9 Pilatos perguntou: “Querem que eu solte o ‘rei dos judeus’?”.
10 Pailatɨn kavik juŋaveve, kavɨla Gasak Wamɨle Gasak Wakundun mfamuñjiwɨ kapekandi Jisas wunutuk malaŋmɨ masiveve.
10 (Pois havia percebido que os principais sacerdotes tinham prendido Jesus por inveja.)
11 Kape kavɨla Gasak Wamɨle Gasak Wakundun mfakuŋgumɨ toneve mfani sivɨleve Barapas valatɨk ga salavaŋga pave.
11 Nesse momento, os principais sacerdotes instigaram a multidão a pedir a libertação de Barrabás em vez de Jesus.
12 De, Pailatɨn yika galaveve valatɨk, “Ŋɨn avik pavapa, katɨk ben Jutatɨle Juwutkasak galavale avɨtɨk?”
12 Pilatos lhes perguntou: “Então o que farei com este homem que vocês chamam de ‘rei dos judeus’?”.
13 Kape valan yika towok sivɨleve, “Wunu apɨvɨtipe matve dɨŋguakumfu mamatawi muŋɨk!”
13 “Crucifique-o!”, gritou a multidão.
14 De, Pailatɨn kombɨiyeve, “Aipandi? Wun gɨtɨk yaka wulu pavandi amban wunu matvaga?”
14 “Por quê?”, quis saber Pilatos. “Que crime ele cometeu?” Mas a multidão gritou ainda mais alto: “Crucifique-o!”.
15 De, Pailatɨn bɨkɨk kumbaŋgi ga mfɨliñjiwɨkaŋga pave masiveve Barapas valatɨk. Kavik pavevekandi Jisas towok yakakai ga paiyevekandi matamatutuk masiveve wunu mamatawi muŋɨk apɨvɨtipe matve dɨŋguakaŋga pave.
15 Para acalmar a multidão, Pilatos lhes soltou Barrabás. Então, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o aos soldados romanos para que fosse crucificado.
16 De, kavɨla matamatun Jisas malaŋeve bɨkɨk gavman mfotɨle pumbum kumbaŋɨk. Malaŋevekandi bɨkɨk yila matamatu wofop ga yiŋɨmaŋga galaveve.
16 Os soldados levaram Jesus para o palácio do governador (lugar conhecido como Pretório) e chamaram todo o regimento.
17 De, yiŋɨmevekandi valan kavik muwɨ apɨpɨlaive fofonombeve, valan tɨliŋ wataŋ ga kuwove Jisasɨtɨk. Kape valan yetɨk yisakɨk wulakɨndi woŋ woŋove Juwutkasakɨk muwakiŋ ambandave Jisasɨkɨk fopɨk apɨkuwove.
17 Vestiram Jesus com um manto vermelho, teceram uma coroa de espinhos e a colocaram em sua cabeça.
18 Pavevekandi wunu maiyawɨ akɨtve galaveve, “Yakamɨtka avɨt! Jutatɨle Juwutkasak! Yiŋɨnɨmbala?”
18 Então o saudavam, zombando: “Salve, rei dos judeus!”.
19 De, valan muŋpati fopɨk pai paiyeve. Yilan susupi tuleve wunutuk. Yilan vandamfufundi mandɨve wunu akɨleve. Matamatun Jisas maiyakeve|src="cn01827C.tif" size="span" ref="15.19"
19 Batiam em sua cabeça com uma vara, cuspiam nele e ajoelhavam-se, fingindo adorá-lo.
20 Maiyawɨ balakevekandi tokoiyeve tɨliŋ wataŋ wunutɨle. De, wovenekɨk wataŋu ga kuwove yika. Ga kuwɨ balakevekandi malaŋeve wunu mamatawi muŋɨk apɨvɨtipe matve dɨŋguakaŋga pave.
20 Quando se cansaram de zombar dele, tiraram o manto vermelho e o vestiram com suas roupas. Então o levaram para ser crucificado.
21 Yetɨk Sairini galavale watɨkɨle Saimon galavale balañjɨkɨn, wokok fu alawiñ, Aleksandandi Lufus. Wun Jerusalemɨk apɨsalavaŋga ŋɨmeve. Apɨsalave ŋɨmevekatɨk yila matamatun wunu apɨsukuve ga afufɨlive malaŋeve Jisasɨkɨk mamatawi muŋ.
21 Um homem chamado Simão, de Cirene, passava ali naquele momento, vindo do campo. Os soldados o obrigaram a carregar a cruz. (Simão era pai de Alexandre e Rufo.)
22 Valan Jisas Golkota galavale mɨtɨk malaŋeve. Ambɨkɨk balaŋdi katɨk wuŋ, Golkota, kavik galava, “kikiak fop.”
22 Levaram Jesus a um lugar chamado Gólgota (que quer dizer “Lugar da Caveira”).
23 Valan waindi yetɨk myr galavale merasin balakandaŋmɨ suwove maŋam ta masiveve. Wun ava jive.
23 Ofereceram-lhe vinho misturado com mirra, mas ele recusou.
24 De, valan wunu apɨvɨtipe matve dɨŋguakave mamatawi muŋɨk, ga sɨŋgɨnmaŋga pave. Apɨvɨtipe matve dɨŋguakavekandi wokok valan anañ tokiyeve wataŋu yiveve. Valan busuak satu paveve kavɨla wataŋu yivaŋga.
24 Então os soldados o pregaram na cruz. Depois, dividiram as roupas dele e tiraram sortes para decidir quem ficava com cada peça.
25 De, 9 klok watvɨt wunu apɨvɨtipe matve dɨŋguakave.
25 Eram nove horas da manhã quando o crucificaram.
26 Valan wokok wunu ga sɨŋgɨnmaŋgapale wulu kavik moleve, “Jutatɨle balañjukok Juwutkasak.”
26 Uma tabuleta anunciava a acusação feita contra ele: “O Rei dos Judeus”.
27 — ausente —
27 Dois criminosos foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
28 — ausente —
28 Assim, cumpriram-se as Escrituras que diziam: “Ele foi contado entre os rebeldes”.
29 De, aŋgapat kaipatɨk ŋɨmale balañjun wutve gumon gumonme maiyakeve kavik, “Ayu, dɨn katɨk Gasak Wam* pɨlimakandi yika valu alilaŋguaŋdi gɨvɨliapale balañjɨk,
29 O povo que passava por ali gritava insultos e sacudia a cabeça em zombaria. “Olhe só!”, gritavam. “Você disse que destruiria o templo e o reconstruiria em três dias.
30 dɨn daven mayilave katɨk mamatawi muŋ valambe bumbe!”
30 Pois bem, salve a si mesmo e desça da cruz!”
31 Kavɨla Gotkɨk Wamɨle Gasak Wakundundi*Gotkɨk Wulu Kumbaŋgikɨk Balañjun*, valan busuak kavik galaveve, “Wun yila balañju yive sukvɨleve, kape wun wovene avik papa? Ka balawɨ.
31 Os principais sacerdotes e os mestres da lei também zombavam de Jesus. “Salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!”, diziam.
32 Wun Krais*, Israeltɨle balañjukok juwutkasak tonmalen, mamatawi muŋ ga valambe bumbe, kamfu kamfu. Kavik pavalen ñen wutve yive suwapa.”
32 “Que esse Cristo, o rei de Israel, desça da cruz agora mesmo para que vejamos e creiamos nele!” Até os homens crucificados com Jesus o insultavam.
33 De, valɨn vavaŋ kalakevekandi valɨn mfatɨndɨmeve. Mɨta mɨta wofop mfatɨndɨmeve. De, valɨn 3 klok tonevendi, yika apɨkowove.
33 Ao meio-dia, desceu sobre toda a terra uma escuridão que durou três horas.
34 De, Jisasɨlɨn 3 klok vasisakti towok joŋmɨ galaveve, “Eloi, Eloi, lama sapaktani?” Ambɨkɨk balaŋgi kavɨla wulu kavik galava “Ŋakɨk Got, ŋakɨk Got, ŋunu aipandi mfalakaiva?”
34 Por volta das três da tarde, Jesus clamou em alta voz: “ Eloí, Eloí, lamá sabactâni? ”, que quer dizer: “Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?”.
35 Joŋovekandi yila vevekati sambɨtvale balañjun bɨiye kavik galaveve, “Bɨiye, Elaija* joŋma, wun.”
35 Alguns dos que estavam ali, ouvindo isso, disseram: “Ele está chamando Elias”.
36 De, ŋaikɨkɨn jaŋmɨ ŋɨme, yetɨk spans wain suwove, guñi Jisasɨkɨk mamaliŋɨk mandɨve ga jivaŋga paveve. Pavevekandi galaveve, “Jile, wutvaŋga. Elaijalɨn yiŋɨmamati wunu sepewaŋga.”
36 Um deles correu, ensopou uma esponja com vinagre e a ergueu num caniço para que ele bebesse. “Esperem!”, disse ele. “Vamos ver se Elias vem tirá-lo daí.”
37 Kape Jisasɨlɨn yika towok joŋovekandi sɨŋgɨneve.
37 Então Jesus clamou em alta voz e deu o último suspiro.
38 De, katɨk Gasak Wam* kumbaŋɨle papalai palaiyeve wataŋɨn wunambini jikvɨkɨ bumbeve mañjikatɨk. Kapekandi daŋgi alawiñ. Gasak Wam kumbaŋɨle papalai palaiyeve wataŋɨn wunambini jikvɨkɨ bumbeve mañjikatɨk|src="CN01843C.tif" size="span" ref="15.38"
38 A cortina do santuário do templo se rasgou em duas partes, de cima até embaixo.
39 De, Jisas vevekati toneve matamatkasakɨn Jisasɨkɨk sɨŋgɨneve wulu wulevekandi, de, wun kavik galaveve, “Wulu vaŋu, wun Gotkɨk fak tonmale.”
39 Quando o oficial romano que estava diante dele viu como ele havia morrido, exclamou: “Este homem era verdadeiramente o Filho de Deus!”.
40 De, yila meandun ganaiŋgafak sambɨtve wuleve Bɨkɨk gɨŋganɨle yila aliluaŋguaŋɨn kavik toneve, Malia alawiñɨn toneve, yetɨk Maktala galavale watɨkɨle, yetɨk Jemsɨndi Josepkɨk wome. Katɨk yetɨk melɨn Salome galava.
40 Algumas mulheres observavam de longe. Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago, o mais jovem, e de José, e Salomé.
41 Valan Galiliti Jisas vañjenme matɨkokolekeve. Valan yila meandu wusandaŋdi Jerusalemɨk ŋɨmeve wunundi.
41 Eram seguidoras de Jesus e o haviam servido na Galileia. Também estavam ali muitas mulheres que foram com ele a Jerusalém.
42 Katɨk Yisɨ Tonimbale Valɨn* wulak tonapa. Kapekandi lua wofop pavaŋgapale valɨn kamfu. De, valɨn mfatɨndɨmaŋga pave.
42 Tudo isso aconteceu na sexta-feira, o dia da preparação, antes do sábado. Ao entardecer,
43 Kavik toneve, de, Josepɨn, wun Arimatea galavale watɨkɨle avɨt. Yila balañjun juŋaveve wun anafa wakɨn toneve. Wun jiñjit toneve balañju wofopɨn Got lolomɨk tonmale va. Kapekandi wun wokok kumbaŋ apɨtowɨ Pailatɨk* ŋɨmevekandi Jisas sɨsɨŋgɨn kombɨiyeve, guamɨk mandɨvaŋga pave.
43 José de Arimateia foi corajosamente a Pilatos e pediu o corpo de Jesus. (José era um membro respeitado do conselho dos líderes do povo e esperava a chegada do reino de Deus.)
44 De, Pailatɨn kavik bɨiyeve Jisasɨlɨn anañ sɨŋgɨnmale. Kapekandi wokok kumbaŋɨn kambekeve. De, matamatkasak ga yiŋɨme kavik kombɨiyeve “Jisasɨlɨn anañ sɨŋgɨnmalea?”
44 Surpreso com o fato de Jesus já estar morto, Pilatos chamou o oficial romano e perguntou se fazia muito tempo que ele havia morrido.
45 Pailatɨn matamatkasakɨk maŋgɨk bɨiyevekandi, wun Josep apɨsukuve ga ŋɨme yiveve Jisas sɨsɨŋgɨn.
45 O oficial confirmou que Jesus estava morto, e Pilatos disse a José que podia levar o corpo.
46 Kapekandi Josepɨn kuŋgum wataŋ wusukeve. Wusukevekandi Jisas sɨsɨŋgɨn sepekvɨlevekandi wataŋdi mfolevekandi yetɨk yowove mɨndɨmfot guamɨk mandɨveve. Kavik pavevekandi yetɨk gasak mɨndɨm kɨndɨŋmɨ malaŋmɨ guamɨle maŋgɨk matɨkiŋeve.
46 José comprou um lençol de linho, desceu o corpo de Jesus da cruz, envolveu-o no lençol e colocou-o num túmulo escavado na rocha. Então rolou uma grande pedra na entrada do túmulo.
47 De, Maria alawiñ, yetɨk Maktalatɨle, yetɨk Josepkɨk wome, valan katɨk mandɨveveka wuleve.
47 Maria Madalena e Maria, mãe de José, viram onde o corpo de Jesus tinha sido sepultado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.