Atos 27
Jatetshi múldigaba (KOG) vs VC
1 Guñgueni san kagi Italdiaxa níbunik ga zʉnaxaxaldixa ajañguane. Akna Pábuldu, axautshi akuxane awaldeyatukakue nañga ezua suldáutshi sáñkalda Juldio axezhukaja katuwi kauldeyaldiamak agaxé. Eñki Aldumatshi sáñkalda akldé akzetshi suldáukuegaba zhekueñka zalda sáñkalda zhauwa na naldá.
1 Logo que foi determinado que embarcássemos para a Itália, Paulo foi entregue com outros presos a um centurião da coorte Augusta, chamado Júlio.
2 Guñguake ezua balku kuíbuldu Aldamitiúxa zhinik naklde, Sesaldeyaxa zhinik balkukue axaldabikakue níbuni xezhak Asia baxe mizhiji neyaldixak julduñkalde. Atshaga na ezua sigí Aldistalku, eñki Masedonia baxe kuíbuldu Tesaldónikaxa zalda jiaga zʉñgapa neyapánañkalde.
2 Embarcamos num navio de Adramito que devia costear as terras da Ásia, e levantamos âncora. Em nossa companhia estava Aristarco, macedônio de Tessalônica.
3 Amak nejiñga na, abokualdike balkukue axaldabigeñka Sidóñ neñkalde. Exaki suldáutshi sáñkaldaja Pábuldu guañ jañgui na, apebukue axabizhal neyaka jañguá, ekíki ji agajuezhatuka agaxaunexaldiamak.
3 No dia seguinte, fazendo escala em Sidônia, Júlio, usando de bondade com Paulo, permitiu-lhe ir ver os seus amigos e prover-se do que havia de necessário.
4 Exa zhinik mokue kaldeyapanatshake, múlkalda neyakualdialdi zhinik zʉnabushiñgaba guñguake, kagi nóñgutse níbunixa izhuka Tshípalde buaxa ga múlkalda agubisha zʉnabugazháldialdi ga neñkalde.
4 Dali, fazendo-nos ao mar, fomos navegando perto das costas de Chipre, por nos serem contrários os ventos.
5 Amak níbunik nejiñga na, Sildisia baxe, Panpildia baxe níbuni xezhak zʉxaitiñga Aldisia baxega balkukue axaldabigeñka Mildaxa neñkalde.
5 Tendo atravessado o mar da Cilícia e da Panfília, chegamos a Mira, cidade da Lícia.
6 Exaki suldáutshi sáñkaldaja ezua balku Aldejandaldiya zhinik naklde Italdiaxa neñká akzalguake, aik jeñ zʉnajulduksha zʉnauldeyaldá.
6 O centurião encontrou ali um navio de Alexandria, que rumava para a Itália, e fez-nos passar para ele.
7 Exa zhinik níbunik anuuñka ldiuwi señgaba nejiñga jibañ naldi, aldiweki níbuni xezhak kuíbuldu Snidu tezhak zʉxaitá. Ai zhiniki múlkalda neyañkaldogualdi zʉñkabushiñgaba na, balkuki miya ga neyaldixa ajañguane nalgué jian neyazháka nalguakna, kagi nóñgutse níbunixa Kaldetaxaga Saldamona buaxa kazʉxaitiñguenik, ai kagi buaxa múlkalda agubisha zʉnabugazháldialdi ga neñkalde.
7 Por muitos dias navegamos lentamente e com dificuldade até diante de Cnido, onde o vento não nos permitiu aportar.
8 Amak ai kagi xezhaxa jibañ naldi zʉxaitiñga na, ezua kuíbuldu Aldaseya tezhak “Balkukue Axaldabigeñka Janshagatse” axezhogeñka neñkalde.
8 Fomos então costeando ao sul da ilha de Creta, junto ao cabo Salmona. Navegando com dificuldade ao longo da costa, chegamos afinal a um lugar, a que chamam Bons Portos, perto do qual está a cidade de Lasaia.
9 Ekí señgabá nejiñgaba au anuuñka zek guñguakna, akldé níbunik ga neyaxañ migisaldakuéñ zexaldá. Akbiñgaki atshak zhiniki agubisha níxalda bual níbuni itsauldaldiéñ zexaldá. Guakna Pábulduja kagisaldi guakuak ekí kaksanék:
9 Passara o tempo - já havia passado a época do jejum - e a navegação se tornava perigosa. Paulo advertiu-os:
10 “Duwekuañ, neyalga nogakualdiake atemajañ zʉñgisá guaka na tuñkú. Níbuni atemajañ itsauldatshak balku, numa uldeyatuka juizhiñga nuk itshuanatshake, nasʉñ jiaga shua guanazʉnaka na tuñkú.”
10 Amigos, vejo que a navegação não se fará sem perigo e sem graves danos, não somente ao navio e à sua carga, mas ainda às nossas vidas.
11 Guatshak jiaga suldáutshi sáñkaldaja Pábulduki muldetua axaldukagábaki, balkutshi ajáugukuija, balku uldeñkaja guaxé za kaxaldukshi amak kaxatshá.
11 O centurião, porém, dava mais crédito ao piloto e ao mestre do que ao que Paulo dizia.
12 Guatshak ai balkukue axaldabigeñki agubisha níxalda bual, níbuni itsauldatoxaldieñki muldetua izhogazháka. Naldakna naki saldiñga nekueja awagaxa balkukue axaldabigeñka Penise kagi nóñgutse Kaldetakga níxalda bualki jituakualdixa nenazʉnaka ajañgui na, amak neyakualdixa ajañguá. Exa balkukue axaldabigeñkaki mushtabañga níbunildi stundana axaldé naldatshak, múlkalda agubisha kamakualdi axabugazhé na naldá.
12 O porto era impróprio para passar o inverno, pelo que a maior parte deles foi de parecer que se retornasse ao mar, na esperança de chegar a Fenice, para passar ali o inverno, por ser esse um porto de Creta, abrigado dos ventos do sudeste e do nordeste.
13 Guakna múlkalda señgaba neyapanguake neyakualdiamak zʉñgaunegaka atuñguakna, balku aldeyaldiamak janagatuñgueniki Kaldetaga níbuni xezhak ga neyapánañkalde.
13 Soprava então brandamente o vento sul. Julgavam poder executar os seus planos. Levantaram a âncora e foram costeando de perto a ilha de Creta.
14 Nauwa anuñka zeñka neyañkaldogueñki, ubañga múlkalda, níxalda na zʉxaitsha giemi kamakue, kagi nóñgutseldi zhinik zʉñkabuxaldá.
14 Mas, não muito depois, veio do lado da ilha um tufão chamado Euroaquilão.
15 Ekí zʉñkabushi na, balku neyaldialdi awaldeyazháka atuñguakna, egaba múlkaldaja aldéñga maní zʉnauldeyaldiamak iyabesá.
15 Sem poder resistir à ventania, o navio foi arrebatado e deixamo-nos arrastar.
16 Ekí zʉnauldeji na, kagi nóoñgutse nuxa níbunixaga Kauda buaxa múlkalda agubisha neyatogazhéñka ga zʉxaitá. Exa zʉxaitatogueñki ezua kanuwa nóñgutse kamañ naldi ibekshi muldetua shiyabá.
16 Impelidos rapidamente para uma pequena ilha chamada Cauda, conseguimos, com muito esforço, recolher o batel.
17 Amak iyabekshiñguenik balkutshi asʉkldí ishkualbeni guakuak muldetua shibuldi dañ me yo shiyabá. Gueniki ni sʉkldiñga uwí guinue jana nitshinekuek Silte axezhogeñka balku ajiuwaka ajañgui na, señgaba neyaldiamak jiba agabeñka axajieñguatshak jiaga múlkaldaja uldeyalga.
17 Içaram-no e, depois, como meio de segurança, cingiram o navio com cabos. Então, temendo encalhar em Sirte, arriaram as velas e entregaram-se à mercê dos ventos.
18 Ekí nejiñga abokualdike múlkalda akldeñga kamakualdi neyatshak níbuni zʉñkabushiñgaba guñguakna, balkuja matshuwi numa uldeyatogueki nildiñgaba axatiñgualdá.
18 No dia seguinte, sendo a tempestade ainda mais violenta, atiraram fora a carga.
19 Ekí zeshiñga na, maiguake balku uldeyaldiamak jiba agabeñkakue kauwizhéñ naldi nildiñgaba axatiñguá.
19 No terceiro dia, atiramos para fora com as nossas próprias mãos os acessórios do navio.
20 Ekí anuuñka ldiuwi níxalda, múlkalda juizhi zeshiñgaba na, muldetua tuañ zeklde te noshi, ni niuwi, ni zumeyakue tuakí naldi na, aldiweki egaba “shuigakualdixa nuxa shakldá” na kitshanapaná.
20 Ora, não aparecendo por muitos dias nem sol nem estrelas e sendo batidos por forte tempestade, tínhamos por fim perdido toda a esperança de sermos salvos.
21 Ekí zegatogatshake nasʉñki gakue ga naldakí au anuuñka zegatogueñki, Pábuldu nauwikenáñ izhgaldagueni ekí zʉñmeyá: “Duwekuañ, ekí zʉñgisaldaka nalguák, Kaldetaxaga abá guakue miñsanegukuamak naxatshaminaldíñki numakue itshuanazhá, ni guiyaba tuakue zʉñgatsegazhá guatañkaldaldé nakldá.
21 Desde muito tempo ninguém havia comido nada. Paulo levantou-se no meio deles e disse: Amigos, deveras devíeis ter-me atendido e não ter saído de Creta, e assim evitar esse perigo e essas perdas.
22 Naldatshak abá naldakí, zhe miñzegazháldi. Akze, ni ezuak shuizhañgaki guañkaldáaldixa naldatshak, balku zʉnake nuk zhiktini itshuaná gualdixa nakldá.
22 Agora, porém, vos admoesto a que tenhais coragem, pois não perecerá nenhum de vós, mas somente o navio.
23 Saldiñga netshi Jatetshi naugé, aldéñ za axazauñkuge naldák, kañ sesʉñ aldéñ guaklde uldeñka nagakaxane naxaldashi
23 Esta noite apareceu-me um anjo de Deus, a quem pertenço e a quem sirvo, o qual me disse:
24 ekí nakbeyá: ‘Mañki zhe mikzegazháldi. Aldumatshi sáñkalda akldé akzé nugeñka migatsé azhi migatsaldakí ne matualdiamak axaldeyakue migatsaldaldixa. Akna Jate guañ majañguéñ zhinik na, ma na níbunik neyatukakue jiaga ashuigazháldiamak kagaunexaldixa nzha.’
24 Não temas, Paulo. É necessário que compareças diante de César. Deus deu-te todos os que navegam contigo.
25 Akna ‘Jateja sakí nakbeñshanamak naxatshaldixa shakldá’ jañgugakna abá naldakí, zhe miñzegazháldi.
25 Por isso, amigos, coragem! Eu confio em Deus que há de acontecer como me foi dito.
26 Naldatshak balkuki níbunixaga ezua kagi nóñgutsexa axabugakue agatsaldaldixa nakldá.”|src="cn02042B.tif" size="col" loc="(Ajsh 27.13-26; 2Kt 11.25)" copy="DCC"
26 Vamos dar a uma ilha.
27 Ekí níxalda zeshi, múlkaldaja níbuni Aldiátiku zʉnauldeyapangueni mozhua semana ne semuanté zegatshak, balku uldeñkakueja kagixa naki neji guxá kakldék.
27 Já estávamos na décima quarta noite, pelo mar Adriático, quando, pela meia-noite, os marinheiros pressentiram que estavam perto de alguma terra.
28 Akna níbuni mitsá juit zalda akuajatshak anuñka 18 gulda me abaté atuñgueni jiak, mokue akuajatshake 13 gulda zʉxái me abaté atú.
28 Então, atirando a sonda, perceberam que a profundidade era de vinte braças. Depois, um pouco mais adiante, viram que era de quinze braças.
29 Ekí atuakna, jáguxak axabugaka ajañgui zhe kakzeshi na, balku akldé neyaksá gualdiamak makaiwa kama gukshixa aldiwan zaldakue nildi axajieñguá. Gueniki “mijá muñzegakuéñ” ajañgui Jate axakuañnék.
29 Temendo que déssemos em algum recife, lançaram quatro âncoras da popa, esperando ansiosos que amanhecesse o dia.
30 Gueni balku uldeñkakueja, kama gukshixa aksaja zaldakue axajieñgualdiamak jana ajanashiji na, kanuwa nóñgutsek aldakuixaldiamak shibuldik axajieñgualdá.
30 Imediatamente, os marinheiros procuraram fugir e, sob o pretexto de largar as âncoras da proa, lançaram o bote ao mar.
31 Guakna Pábuldujañki suldáutshi sáñkaldak, ají suldáukue na ekí kakbeyá: “Balkuldiñgaba izhogakue zʉñgatsé ne, ejiékue abakí aldaldiake, shuixabináldiamak sakí atshaminaka naldaksá gualdixa nzha.”
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: Se estes homens não permanecerem no navio, não podereis salvar-vos.
32 Ekí kakbeyakna suldáukueja kanuwa nóñgutse shaklduka naldé shi iyabeñgua, nildi axajieñguá.
32 Os soldados cortaram, então, os cabos do bote e deixaram-no cair.
33 Gueni naki muñzegapanatshake, Pábulduja saldiñga nauwa zakue kagakuañneshi ekí kakbeyá: “Maiñki ‘¿sakí zexaldixa ne?’ za ijaná noshi, ni ji jiaga ga naldakí mozhua semana zek na gu.
33 Enquanto ia amanhecendo, Paulo encorajou a todos que comessem alguma coisa, e disse: Já faz hoje catorze dias que estais em jejum, sem comer nada.
34 Akna shuixabináldiamak jika nauwa ga guakue ni miñgakuañnekú. Akze, ni ezuak nauwa nuxaki miñgisá guazháldixa nakldá.”
34 Rogo-vos que comais alguma coisa, no interesse de vossa vida, porque nem um cabelo da cabeça de alguém de vós perecerá.
35 Ekí kakbeñgueni pañ zhiksuishi saldiñgaja tuaté Jatek “zeñ nzhakldék” akbeñgueni zhikwati, galdá.
35 Tendo dito isso, tomou do pão, pronunciou uma bênção na presença de todos e, depois de parti-lo, começou a comer.
36 Ekí katuatshakna saldiñga ekíga zandana zʉñzeshi, zaldá.
36 Com isso, todos cobraram ânimo e puseram-se igualmente a comer.
37 Guatshak balkuldi saldiñga neyañkaldoxekueki 276 na kaldaldá.
37 No navio éramos ao todo duzentas e setenta e seis pessoas.
38 Amak saldiñga auxaga yau asajeniki balku akldé juañ akzexaldiamak gakue uldeyatogué nildiñgaba axatiñguá na akuá.
38 Depois de terem comido à vontade, aliviaram o navio, atirando o trigo ao mar.
39 Gueni muñzegatshak balku uldeñkakueja kagi atú guatshak jiaga, mashiga ze kakldegazhá. Guatshak níbuni anuñka juldunanaldi uwí muñshí atuweñka, balku awaldeji exa ajiushaka guashiñki amak ajanashaldixa ajañguá.
39 Afinal, clareou o dia. Os marinheiros não reconheceram a terra, mas viram uma enseada com uma praia, na qual tencionavam encalhar o navio, caso o pudessem.
40 Ekí ajañgui na, balku kama gukshixakueki nuk shi iyabeñgui nildiñga jeñ abajá. Atshaga na, ezuakuejañki balku mezhguxa shi iyabane nalgué iyasoñguá. Gueniki múlkaldaja kauldeyaldiamak balku asʉgaxa kuldita akldikue aldildikshiji na, uwí muñshí akzhekueñka aldeyaldá.
40 Levantaram as âncoras e largaram ao mesmo tempo as amarras dos lemes. Desfraldaram ao vento a vela mestra e rumaram para a praia.
41 Guane nalgué, balku ni sʉkldiñga uwí guinue jana nitshinek me axaldabí. Ekí axaldabigatshake balku asʉxaki aibé ajiuwi neyaksá giemi guatshake, numíxaki nija kamakualdi axabushiñgaba zhiktiná na gua.
41 Mas deram numa língua de terra, e o navio encalhou aí. A proa, encalhada, permanecia imóvel, ao mesmo tempo que a popa se abria com a força do mar.
42 Ekí zegatshakna, suldáukuejañki akuxane awaldeyatukakue nik jueni aldakuishi guakuak nuk kakuaxa gundana kakzék.
42 Os soldados tencionavam matar os presos, por temerem que algum deles fugisse a nado.
43 Guatshak kauwijí sáñkaldajañki Pábuldu akuagazháldiamak jañgui na, ekue sakí ajanashaldixa ajañguane agitamakui na ekí niuwi ge: Mielde nik juena akué misha nixa iyawateji jueni kagixa neyakue.
43 O centurião, porém, querendo salvar Paulo, impediu que o fizessem e ordenou que aqueles que pudessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 Guatshake azhiniki tábaldak azhi jiñgaba balku ishkualbenek axaldi kagixa neyakue. Guake amak axatshiji na, saldiñga zʉñgisa naldakí kagixagaba nuk ne na kakuá.
44 Os demais, uns atingiram a terra em tábuas, outros em cima dos destroços do navio. Desse modo, todos conseguiram chegar à terra, sãos e salvos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.