Romanos 11
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs VC
1 Ma mi kɛ diyɛ nde: Yite ka nde, Njambiyɛ payma ɓotu ɓe kandɔ te yi nyɛ tɔkuma kɛ́? Ko mbɛt na. Kɛto mi nɛ ŋguru wombɛ mɔnɔ kandɔ Isarayɛl. Mi nday Abaraham, mi mbo Bɛŋjamɛ̧.
1 Pergunto, então: Acaso rejeitou Deus o seu povo? De maneira alguma. Pois eu mesmo sou israelita, descendente de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Ko Njambiyɛ tì payɛ ɓotu ɓenɛ ɓe nyɛ kikima si tɔkɛ ɓaka na. ’Nduku, wunɛ kɛ duwɛ mbɛy te yi lɛpɛ kasi Eli kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ komɛ nyɛ sɔmsa ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl nyɛ Njambiyɛ kɛ́?
2 Deus não repeliu o seu povo, que ele de antemão distinguiu! Desconheceis o que narra a Escritura, no episódio de Elias, quando este se queixava de Israel a Deus:
3 A lɛpima nyɛ nyɛ nde: ‹Baba Mbokɔ, ɓo sima wo ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɔ, yaŋgile mɛmbɛy mɛte yi ɓo ɗiki nyɛ wɛ sadaka kɛte kɛ́. Mi tikama ndana ndi mi nyɛpɔ, ma ɓo kɛ kwaɗyɛ wo sendi mi.›
3 Senhor, mataram vossos profetas, destruíram vossos altares. Fiquei apenas eu, e ainda procuram tirar-me a vida {I Rs 19,10}?
4 Ma yasi wɛtɛ, Njambiyɛ yeŋsama nde ŋge nyɛ nyɛ? A yeŋsama nde: ‹Mi ɓakiɗya ɓomɔ tomay yitan jɔ yiɓa nde, ɓete ɓembɛ. Ɓo tì kusɛ mɛɓɔŋ kɛ mbɔmbu *Bal kanɔ nyɛ na.›
4 Que lhe respondeu a voz divina? Reservei para mim sete mil homens, que não dobraram o joelho diante de Baal {I Rs 19,18}.
5 Yo sendi ndana ɗete kɛ ŋgimɔ te yɔkɔ. Njambiyɛ tɔkuma sendi ɓaŋa ɓomɔ kɛ njoka Ɓɔnɔ ɓe Isarayɛl, kɛto a nɛ ŋgikwa.
5 É o que continua a acontecer no tempo presente: subsiste um resto, segundo a eleição da graça.
6 A tɔkuma ɓo, kɛto a nɛ ŋgikwa, yeti kɛto kimɔ mɛkele man na. A má tɔka ɓo kɛto kimɔ mɛkele man, yite, ma ŋgikwa te yi nyɛ kelɛ kɛ́ yeti se ŋgikwa na.
6 E se é pela graça, já não o é pelas obras; de outra maneira, a graça cessaria de ser graça.
7 Ma hɛ ta nje lɛpɔ ɓa ndana nde ŋge? Yo nde, ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl tì dolɛ yasi te yi ɓo nya sosu kɛ saŋnate kɛ́ na. Yasi wɛtɛ, ndi ɓotu ɓete ɓe Njambiyɛ tɔkuma kɛ njoka yan ɓaka dolma ya te. Kɛ ɓɛ ɓari, ɓo nja̧ nje ɓɛ nɛ ɗaŋna mɛtɔ.
7 Conseqüência? Que Israel não conseguiu o que procura. Os escolhidos, estes sim, o conseguiram. Quanto aos mais, foram obcecados,
8 Yo nda yi yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹Njambiyɛ kelma nde, ɗyanɔ ɗyan ɓɛ̂ki nɛ yeŋgeleŋ, kelɔ sendi nde, ɓo tî ɓɛŋnaŋgwɛ se na, ɓo tî woku se pɛ̧ na kumɔ muka.›
8 como está escrito: Deus lhes deu um espírito de torpor, olhos para que não vejam e ouvidos para que não ouçam, até o dia presente {Dt 29,3}.
9 Davit lɛpima sendi nde: ‹Mɛɗye mɛte yi ɓo ɗye kɛ́ kpâl nje ɓɛ nda pɔndɔ, yo ɓɛ̂ki nda liki pɛlɛ yan, nɛ́ ɓo ɓâl, nɛ́ Njambiyɛ pɔnse ɓo ɓeŋgwɛ yasi te yi ɓo yâkaŋgwɛ saŋgwa nɔ kɛ́.
9 Davi também o diz: A mesa se lhes torne em laço, em armadilha, em ocasião de tropeço, em justo castigo!
10 Misi man ɗîɓinaŋgwɛ, ma ɓo mɛ nje ɓɛŋna. Ɓo sâŋgwaŋgwɛ nɛ mɛbɔnɛ mɛŋgimɔ hɛnɛ, mbanjɔ nɛ hak kinɛ mɛwɛɗya na.›
10 A vista se lhes obscureça para não verem! Dobra-lhes o espinhaço sem cessar {Sl 68,23s}!
11 Ma mi kɛ diyɛ nde: Kɛ yi ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl ɓomiya nɛ ɓaki kɛ́, ɓo ɓomiya, nɛ́ ɓo ɓal ndi pɔkɛ nɛ tɔmbɔmbɔ? Ko mbɛt na. Yasi wɛtɛ, ɓeya yasi te yi ɓo kelma kɛ́ kpalma kelɔ nde, Njambiyɛ jôŋgwɛ yiŋa mɛkandɔ, nɛ́ ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl nje gɔru ɓɛ kɛ jɔnja kimɔ tɛri te yi ɓotu ɓete ɓe yeti ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl nja̧ ɓɛ kɛte kɛ́.
11 Pergunto ainda: Tropeçaram acaso para cair? De modo algum. Mas sua queda, tornando a salvação acessível aos pagãos, incitou-os à emulação.
12 Ma ŋgɛ ɓɛ nde, ɓeya yasi te yi ɓo kelma kɛ́ kpalma kelɔ nde, Njambiyɛ nyɛ̂ki ɓuɗya mɛkombila nyɛ ɓomɔ hɛnɛ kɛ to mbokɔ, ŋgɛ ɓɛ sendi nde, mbɛkɔ te yi ɓo ɓalma kɛ́ kelma nde, a nyɛ̂ki ɓuɗya mɛkombila nyɛ yiŋa mɛkandɔ, ’yite, mɛkombila mɛte kina nje ɓɛ kpekum komɛ Njambiyɛ ta tɛmbiɗye ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl hɛnɛ, kwa̧ joŋgwɛ ɓo kɛ́ na?
12 Ora, se o seu pecado ocasionou a riqueza do mundo, e a sua decadência a riqueza dos pagãos, que não fará a sua conversão em massa?!
13 Ndana, mi kɛ kwaɗyɛ tapita nyɛ wunɛ, wunɛ ɓotu ɓete ɓe yeti ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl ɓaka. Gba mi mɔ tomun Njambiyɛ. A tomma mi kɛnjɛ kɛ gba yun, ɓotu ɓete ɓe yeti ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl ɓaka. Ɗete, mi nɛ mɛsosa kɛ mɛsay mɛte yi mi kelɛ kɛ́.
13 Declaro-o a vós, homens de origem pagã: como apóstolo dos pagãos, eu procuro honrar o meu ministério,
14 Mi nɛ mɛsosa yí kelɔ mɛsay mɛte, simande yo ta kelɔ nde, ɓaŋa ɓomɔ kɛ njoka ɓotu ɓe kandɔ ɗyembɛ ta gɔrɔ ɓɛ kɛ jɔnja kimɔ tɛri te yi ɓari, nɛ́ Njambiyɛ joŋgwɛ ɓo.
14 com o intuito de, eventualmente, excitar à emulação os homens da minha raça e salvar alguns deles.
15 Ma ŋgɛ ɓɛ nde, Njambiyɛ paŋma payɛ ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl tikɔ nɛ naŋ yí jaŋgwɛ njoka nɛ ɓenɛ ɓotu ɓe mɛnɛti maka, ’yite yɔkiɗya te yi Njambiyɛ ta yɔkiɗye ɓo nɛ kɔkɔ njesɛ kɛ mbɛy yan kɛ́ kina nje ɓɛ kpekum na? ’Yo kina ɓɛ nda yi mumɔ si gwe nje ju̧ kɛ́ na?
15 Porque, se de sua rejeição resultou a reconciliação do mundo, qual será o efeito de sua reintegração, senão uma ressurreição dentre os mortos?
16 Ma ŋgɛ ɓo pɛsɛ mampa ɓu̧ bosa kum te kaŋɛ nyɛ Njambiyɛ, yite nde, ɓukwɛ te yiri hɛnɛ mɛ wokuna nɛ nyɛ sendi. Ŋgɛ ɓo kaŋɛ njuku jeti nyɛ Njambiyɛ, yite nde, mɛɓɔ mɛte mɛ wokuna nɛ nyɛ sendi.
16 Se as primícias são santas, também a massa o é; e se a raiz é santa, os ramos também o são.
17 Ɓo pɛsima yiŋa mɛɓɔ mɛ *oliviye te yi ɓo ɓɛ ɓɛkɔ kɔ soŋɛ. Ɛ ɓo nje kɛ̀ ɓu̧ wɛ, wɛ ɓɔ oliviye te ɛ lo tuku tuku kɔ nje ɗakse kɛ mbɛy yan, nɛ́ wɛ nje ɓɛ nɛ kimɔ njɔnju te yi wulɛ kɛ njuku oliviye te yi ɓo ɓɛ ɓɛkɔ kɔ.
17 Se alguns dos ramos foram cortados, e se tu, oliveira selvagem, foste enxertada em seu lugar e agora recebes seiva da raiz da oliveira,
18 Nda yi yo ɗete kɛ́, wɛ tî ɓendiɗya yotu ɗuŋgwɛ ɓeti kɛ mbɔmbu mɛɓɔ mɛ oliviye te yiri yi ɓo pɛsima kɛ́ na. Ma ŋgɛ ɓɛ nde, wɛ kɛ ɓendiɗye yotu, kanda duwɛ nde, yeti wɛ soɓɛ njuku jeti na. Yasi wɛtɛ, yo njuku jeti soɓɛ wɛ.
18 não te envaideças nem menosprezes os ramos. Pois, se te gloriares, sabe que não és tu que sustentas a raiz, mas a raiz a ti.
19 Wɛ yakama diyɛ nde: ‹Njambiyɛ ti ma pɛ́si mɛɓɔ mɛte yiri soŋɛ, na nje ɓu̧ mi ɗakse kɛ mbɛy te na›?
19 Dirás, talvez: Os ramos foram cortados para que eu fosse enxertada.
20 I̧, yo gbate ɗete. Ma a pɛsima ɓo soŋɛ, kɛto ɓo tì tikɛ temɔ kɛ yenɛ na. Kɛ ɓɛ wɛ, Njambiyɛ nya wɛ mbɛy te, kɛto wɛ kɛ tikɔ temɔ kɛ yenɛ. Ɗete, wɛ tî ɓɛki nɛ mɛtakɛ mɛte yi ɓendiɗya yotu na. Yasi wɛtɛ, kpalɔ kambɔ Njambiyɛ.
20 Sem dúvida! É pela incredulidade que foram cortados, ao passo que tu é pela fé que estás firme. Não te ensoberbeças, antes teme.
21 Kɛto nda yi Njambiyɛ tì tikɛ ŋgbak ŋgbak mɛɓɔ mɛ jeti te kɛ́, ’yo wɛ yi nyɛ ta nje tikɔ?
21 Se Deus não poupou os ramos naturais, bem poderá não poupar a ti.
22 Ma dukwɛ nde, Njambiyɛ nɛ ŋgikwa, a sendi nɛ nyanɔ kɛ yasi te yi nyɛ si pɛsɔ kɛ́. A teɗya nde, a nɛ nyanɔ kɛ yasi te yi nyɛ si pɛsɔ kɛ́ suŋgwɛ nɛ ɓotu ɓete ɓe kelma ɓeya yasi ɓaka. Yasi wɛtɛ, a nɛ ŋgikwa suŋgwɛ nɛ wɛ, ŋgɛ wɛ kɛ̀ ndi mbɔmbu joŋna yaka nɔ nde, a kêl ŋgikwa nɛ wɛ. Ma ŋgɛ ti ɓɛ ɗete na, a ta pɛsɔ sendi wɛ soŋɛ.
22 Considera, pois, a bondade e a severidade de Deus: severidade para com aqueles que caíram, bondade para contigo, suposto que permaneças fiel a essa bondade; do contrário, também tu serás cortada.
23 Kɛ yi ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl sendi, ŋgɛ ɓo yɔkwɛ nɛ kɔkɔ tikɔ temɔ kɛ yi Njambiyɛ, yite a ta yɔkiɗye ɓo, kɛto a nɛ ɗeti te yi yɔkiɗye ɓo nɛ kɔkɔ njesɛ kɛ mbɛy yan.
23 E eles, se não persistirem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é poderoso para enxertá-los de novo.
24 Kɛ ɓɛ wɛ, ɓo pɛsima wɛ soŋɛ kɛ ŋgbak ŋgbak mbɛy yɔ kɛ njuku oliviye te ɛ lo tuku tuku kɔ. Ɓo nja̧ ɓu̧ wɛ kɛ̀ ɗakse kɛ njuku oliviye te yi ɓo ɓɛ ɓɛkɔ kɔ, yite yeti ŋgbak ŋgbak mbɛy yɔ na. Ŋgɛ ɓɛ nde, tɛri yɔ ɗete, ’suŋgwa nɛ Ɓeyudɛn ɓo ɓe wulma kɛ njuku oliviye te yi ɓo ɓɛ ɓɛkɔ kɔ? ’Yan kina ɓɛ jɛwnate ɓuɗyate nde, Njambiyɛ yɔ̂kiɗya ɓo ɗakse kɛ ŋgbak ŋgbak mbɛy yan kɛ njuku oliviye yan na?
24 Se tu, cortada da oliveira de natureza selvagem, contra a tua natureza foste enxertada em boa oliveira, quanto mais eles, que são naturais, poderão ser enxertados na sua própria oliveira!
25 Ma wunɛ njɔŋ, mi yeti kɛ kwaɗyɛ nde, wunɛ ndêkimaŋgwɛ nyaŋgwɛ yasi kɛ yi Njambiyɛ sɔɗya mbɔmbu kɛ́ na. Wunɛ dûkwɛ yo, ma wunɛ mɛ nje takɛ nde, wunɛ nɛ ɗyanɔ. Yo nde, ɓaŋa ɓomɔ kɛ njoka ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl nja̧ kelɔ ɗa̧ mɛtɔ suŋgwɛ nɛ Njambiyɛ. Ɓo ta kelɔ ɗa̧ mɛtɔ ɗete kɛ̀ nɔ mbɔmbu kumɔ ndi kɛ ŋgimɔ te yi ɓomɔ hɛnɛ ɓe Njambiyɛ tɔkuma ɓe yeti kɛ kandɔ Isarayɛl ta tikɔ temɔ kɛ yenɛ.
25 Não quero, irmãos, que ignoreis este mistério, para que não vos gabeis de vossa sabedoria: esta cegueira de uma parte de Israel só durará até que haja entrado a totalidade dos pagãos.
26 Ɗete, Njambiyɛ ta nje joŋgwɛ ndiŋgɛlɛ kandɔ Isarayɛl nda yi yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹Mɔ te ɛ ta joŋgwɛ ɓomɔ kɔ ta wulɛ *Siyɔŋ nje nɔ. A ta soŋɛ mɛɓeyɔ mɛ ɓenday ɓe Yakɔp.›
26 Então Israel em peso será salvo, como está escrito: Virá de Sião o libertador, apartará de Jacó a impiedade.
27 Yo kɛtinate sendi kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹Ɓɛŋa, mbon te yi mi ta kelɔ sinɛ ɓo kɛ́, yo nde, mi ta si soŋɛ mɛɓeyɔ man.›
27 E esta será a minha aliança com eles, quando eu tirar os seus pecados {Is 59,20s; 27,9}.
28 Ŋgɛ wusɛ sambile misi ɓɛŋɛ nda yi ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl sɛŋma nɛ Kimɔ Tom kɛ́, wusɛ má lɛpɔ nde, ɓo ɓependɔ ɓe Njambiyɛ. Ma yo kélnaŋgwɛ ɗete yí joŋgwɛ nɛ wunɛ. Yasi wɛtɛ, ŋgɛ wusɛ nje kpalɔ sambile misi yí ɓɛŋɛ nda yi Njambiyɛ tɔkuma nɛ ɓo kɛ́, wusɛ má lɛpɔ komɛte nde, Njambiyɛ ndi kɛ kwaɗyɛ ɓo nɛ temɔ nɛ hɛnɛ, kɛto a kpoma ɗete nyɛ ɓesaŋmbambɔ ɓan Abaraham nɛ̀ ɓɔnɔ ɓenɛ.
28 Se, quanto ao Evangelho, eles são inimigos de Deus, para proveito vosso, quanto à eleição eles são muito queridos por causa de seus pais.
29 Kɛto ŋgɛ Njambiyɛ si nyɛ mumɔ mɛkombila nɛ gbɛlate ho ŋgɛ nyɛ si jeɓa mumɔ, na ɓɛ mumɔ wenɛ, ko a tí yɔkiɗye se numbu kɛ kɔŋte na.
29 Pois os dons e o chamado de Deus são irrevogáveis.
30 Wunɛ ɓotu ɓete ɓe yeti ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl ɓaka, wunɛ nɛ ŋguru wun tì wokuna kwey nɛ Njambiyɛ na. Ma ndana, Njambiyɛ kpalma nje gwe ŋgwɛtɛ wun, kɛto ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl tì wokuna nɛ nyɛ na.
30 Assim como vós antes fostes desobedientes a Deus, e agora obtivestes misericórdia com a desobediência deles,
31 Yo ndi sendi ɗete ndana, ɓotu ɓe kandɔ Isarayɛl yeti kɛ wokuna nɛ Njambiyɛ na. Ma Njambiyɛ kɛ kpalɔ gwe ŋgwɛtɛ wun, na nje gwe ŋgwɛtɛ wan yɛy nda yi nyɛ gwa̧ nɛ ŋgwɛtɛ wun sendi kɛ́.
31 assim eles são incrédulos agora, em conseqüência da misericórdia feita a vós, para que eles também mais tarde alcancem, por sua vez, a misericórdia.
32 Ɗete, Njambiyɛ kelma nde, ɓomɔ hɛnɛ ɓɛ̂ki bala ɗaŋna mɛtɔ, na nje gwe ɓo hɛnɛ ŋgwɛtɛ.
32 Deus encerrou a todos esses homens na desobediência para usar com todos de misericórdia.
33 O nyaŋgwɛ ŋgikwa nɛ Njambiyɛ wa! O nyaŋgwɛ ɗyanɔ nɛ nyɛ wa! O nyaŋgwɛ duwa̧ yasi sendi nɛ nyɛ wa! ’Mumɔ yakama duwɛ ka mɛyasi mɛte yi nyɛ pɛsɛ kɛ temɔ nɛ kɛ́? ’Mumɔ yakama ɓiye ka to mɛyasi mɛte yi nyɛ kelɛ kɛ́?
33 Ó abismo de riqueza, de sabedoria e de ciência em Deus! Quão impenetráveis são os seus juízos e inexploráveis os seus caminhos!
34 Gbate, yo nda yi yo kɛtinate kɛ mɛkana mɛ Njambiyɛ nde: ‹Nda kɛ duwɛ ɗyanɔ Baba Mbokɔ kɔ? Nda ɓa̧ mɔ mɛŋgitɛ wenɛ wɛtɛ yesɔ kɔ?
34 Quem pode compreender o pensamento do Senhor? Quem jamais foi o seu conselheiro?
35 Nda ɛ kandima nyɛ nyɛ yiŋa yasi, na nje yɔkiɗye sendi nyɛ mɔ te kɔ?›
35 Quem lhe deu primeiro, para que lhe seja retribuído?
36 Yo nde, mɛyasi hɛnɛ wúla pɛlɛ yenɛ. Yo nyɛ kelɛ nde, yasi hɛnɛ ɗîy ndi kɛ mbɛy te wenɛ. Yo nyɛ namɛ mɛyasi hɛnɛ. Ɓomɔ lûksa nyɛ kpo nɛ kpo, *amɛn.
36 Dele, por ele e para ele são todas as coisas. A ele a glória por toda a eternidade! Amém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.