Mateus 12
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs ARC
1 Ɗiyɔ kɛ́, ɛ Yesus ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ kwa̧ kɛ̀ kɛ mɔy mɛŋgwaŋ mɛte yi ɓo ɓɛma nyambi te yi ɓo kelɛ nɛ mampa kɛ́. Yo ɓa̧ kɛ yesɔ *Saba. Ɓejekɛ ɓa̧ kɛ gwe nja, ɛ ɓo nyɛ ɓɔ kɛ lekina mɛto mɛte ɗye.
1 Naquele tempo, passou Jesus pelas searas, em um sábado; e os seus discípulos, tendo fome, começaram a colher espigas e a comer.
2 Kɛ *Ɓefarisɛ̧ ma ɓɛŋɛ ɗete kɛ́, ɛ ɓo lɛpɛ nyɛ Yesus nde: «Ɓɛŋa ndi, ɓejekɛ ɓɔ kɛ kelɔ yasi te yi mɛmboŋga musu kiɗyɛ nde, mumɔ tî kel kɛ yesɔ Saba kɛ́.»
2 E os fariseus, vendo isso, disseram-lhe: Eis que os teus discípulos fazem o que não é lícito fazer num sábado.
3 Yasi wɛtɛ, ɛ Yesus yeŋsa nyɛ ɓo nde: «’Yite nde, wunɛ tì pa tɔlɔ yasi te yi kumande Davit kelma komɛ nyɛ gwa̧ nja ɓenɛ ɓotu ɓenɛ kɛ́?
3 Ele, porém, lhes disse: Não tendes lido o que fez Davi, quando teve fome, ele e os que com ele
4 A nyiŋma kɛ mbanjɔ Njambiyɛ, ɓu̧ mɛmampa mɛte yi ɗiyɛ kɛ mbanjɔ Njambiyɛ kɛ́ ɗye ɓenɛ ɓotu ɓenɛ. Yo tì ɓɛ nde, gbɛla mumɔ ɗyâki na, ko nyɛ Davit ko ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ kɛ njɔŋ nɛ ɓaka. Yo ɓa̧ nde, ndi ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ ɓepɔ yâkaŋgwɛ ɗye yo.
4 Como entrou na Casa de Deus e comeu os pães da proposição, que não lhe era lícito comer, nem aos que com ele
5 ’Yite nde, wunɛ tì tɔlɛ kɛ mɛmboŋga mɛte yi Mɔyisi kɛtima kɛ́ nde, ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ yeti kɛ jesɔ mboŋga te ɛ lɛpɛ kasi Saba kɛ́ na? Ɓo kɛ kelɔ mɛsay lalɛ kɛ mɔy mbanjɔ Njambiyɛ kɛ yesɔ Saba. Ma ko ɗete, Njambiyɛ yeti kɛ ndeyɛ ɓo kɛ yite na.
5 Ou não tendes lido na lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo violam o sábado e ficam sem culpa?
6 Ma mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Yo nɛ wɛtɛ mumɔ waka ɛ kwaŋma mbanjɔ Njambiyɛ.
6 Pois eu vos digo que está aqui quem é maior do que o templo.
7 Wunɛ ma dúkwɛ ɓiye to lɛpi kɛ yi mɛkana mɛ Njambiyɛ lɛpɛ nde: ‹Mi kwáɗyikwɛ gwena ŋgwɛtɛ ɓɛsɔ, yeti nyɛna sadaka te yi mumɔ nyɛ mi kɛ́ na.› Wunɛ má dukwɛ lɛpi te, ma wunɛ yeti kɛ lɛpina ɓeyate suŋgwɛ nɛ ɓotu ɓete ɓe tì kelɛ yiŋa ɓeya yasi na.
7 Mas, se vós soubésseis o que significa: Misericórdia quero e não sacrifício, não condenaríeis os inocentes.
8 Kɛto yo mi *Mɔnɔ mumɔ ɗiyɛ nɛ yesɔ Saba.»
8 Porque o Filho do Homem até do sábado é Senhor.
9 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus tɛmɛ kwa̧ kɛ̀ kɛ mbanjɔ mɛwesiɗya man.
9 E, partindo dali, chegou à sinagoga deles.
10 Wɛtɛ mbam ɓa̧ womɛte, ɓɔ nɛ ma jɛmɛ ɓɛ nɛ fɛŋgɛlɛŋ. Ɛ ɓaŋa ɓomɔ diyɛ Yesus nde: «’Mɛmboŋga kɛ jayɛ ka nde, mumɔ sîɗyikwɛ kɔn mumɔ kɛ yesɔ *Saba?» Ɓo díya ɗete yí tulɔ nɛ numbu nɛ yí lɛpɔ nde, a kelma yiŋa ɓeya yasi.
10 E estava ali um homem que tinha uma das mãos mirrada; e eles, para acusarem Jesus, o interrogaram, dizendo: É lícito curar nos sábados?
11 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Ŋgɛ mbaŋa mumɔ kɛ njoka yun ɓɛ nɛ ndaŋga nya sam wenɛ, ŋgɛ sam te ɓalɛ kɛ mɔy ɓelɔ kɛ yesɔ Saba, mɔ te nda má ɗiyɔ kinɛ ɓiye nyɛ saɓɛ kɔ?
11 E ele lhes disse: Qual dentre vós será o homem que, tendo uma ovelha, se num sábado ela cair numa cova, não lançará mão dela e a levantará?
12 ’Yite nde, mumɔ tì kwa̧ ka nya sam mɛŋga gɔmay na? Ɗete, mɛmboŋga kɛ jayɛ nde, mumɔ kâma jakɔsɔ kɛ yesɔ Saba.»
12 Pois quanto mais vale um homem do que uma ovelha? É, por consequência, lícito fazer bem nos sábados.
13 Ndana, ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ mbam kɔ nde: «Sambila ɓɔ.» Ɛ nyɛ sambile ɓɔ te, ɛ yo yɔkwɛ ɓɛ lalɛ nda ɓɔ te yɔru.
13 Então disse àquele homem: Estende a mão. E ele a estendeu, e ficou sã como a outra.
14 Ɛ *Ɓefarisɛ̧ pundɛ kɛ̀ kelɔ kutu yí sa̧ nje nda yi ɓo yakama wo nɛ Yesus kɛ́.
14 E os fariseus, tendo saído, formaram conselho contra ele, para o matarem.
15 Kɛ nyɛ ma duwɛ ɗete kɛ́, ɛ nyɛ kwa̧ lɔndɔ womɛte. Nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ ɓeŋgwa nyɛ, ɛ nyɛ joŋgwɛ ɓotu ɓe kɔn hɛnɛ.
15 Jesus, sabendo isso, retirou-se dali, e acompanhou-o uma grande multidão de gente, e ele curou a todos.
16 Yasi wɛtɛ, a lɛpima nyɛ ɓo nde, kpɛ, ɓo tî ɗyaŋgwɛ ɗinɔ ɗyenɛ nyɛ ɓomɔ na.
16 E recomendava-lhes rigorosamente que o não descobrissem,
17 Yo nde, mɛyasi kélnaŋgwɛ ɗete yí tonjɛ nɛ mɛlɛpi mɛte yi mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ lɛpima kɛ́. Njambiyɛ lɛpima kwaŋɗye kɛ numbu Esayi nde:
17 para que se cumprisse o que fora dito pelo profeta Isaías, que diz:
18 ‹Nɛ ɓɛ̂ŋa, yɔkɔ mɔ mɛsay wombɛ yi mi tɔkuma kɔ, mi kɛ kwaɗyɛ nyɛ ɓuɗyate, temɔ mbɛ ɓiyma nyɛ. Mi ta nyɛ Sisiŋ mbɛ kɛ yotu nɛ. A ta lɛpɔ ŋgbeŋ mɛkele mɛmbɛ nyɛ mɛkandɔ mɛte ɓe yeti kɛ duwɛ mi ɓaka.
18 Eis aqui o meu servo que escolhi, o meu amado, em quem a minha alma se compraz; porei sobre ele o meu Espírito, e anunciará aos gentios o juízo.
19 A tí lombiɗya ɓenɛ mumɔ ho ɓama na. Mumɔ tí wokɔ mɛn nɛ nɛ ɓoku mɛnje yí kɛ̀ nɔ na.
19 Não contenderá, nem clamará, nem alguém ouvirá pelas ruas a sua voz;
20 A tí lekɛ soŋ te ɛ ma nimbɔ kɔ na, ho ɗimɔ lambo te ɛ ndi kɛ ɓiye kɔ na. A ta kelɔ ɗete kumɔ nde, kelna yasi nɛ ŋgbeŋ nâm mɛnɛti maka.
20 não esmagará a cana quebrada e não apagará o morrão que fumega, até que faça triunfar o juízo.
21 Ɗete, mɛkandɔ mɛ ɓotu ɓete ɓe yeti kɛ duwɛ mi ɓaka ta ɓɛ nɛ ɓiɓina temɔ kɛ yenɛ.›
21 E, no seu nome, os gentios esperarão.
22 Ɓo nja̧ ɓu̧ wɛtɛ mbam te ɛ ɓa̧ nɛ wɛtɛ ɓeya sisiŋ kɛ yotu kɔ nje nɔ kɛ yi Yesus. A tì ɓɛ kɛ ɓɛŋɛ yasi ho tapita na. Ɛ Yesus joŋgwɛ nyɛ, ɛ nyɛ kandɛ ndapi, ɓɛŋɛ sendi yasi.
22 Trouxeram-lhe, então, um endemoninhado cego e mudo; e, de tal modo o curou, que o cego e mudo falava e via.
23 Ŋgil ɓomɔ hɛnɛ ŋgbakimama, ɛ ɓo ɗiki lɛpɔ nde: «’Yɔkɔ yeti gba Mɔnɔ Davit na?»
23 E toda a multidão se admirava e dizia: Não é este o Filho de Davi?
24 Kɛ *Ɓefarisɛ̧ ma wokɔ kasi te kɛ́, ɛ ɓo lɛpɛ nde: «Mbam kɔ sóŋa ɓeya mɛsisiŋ kɛ yotu ɓomɔ nɛ gba ɗeti te yi *Belsebul te *Kum ɓeya mɛsisiŋ.»
24 Mas os fariseus, ouvindo isso, diziam: Este não expulsa os demônios senão por Belzebu, príncipe dos demônios.
25 Yesus duwa̧ mɛtakɛ man, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Ŋgɛ kiya kandɔ wɛtɛ ɓaka kɛ ɓembe lu̧ ɗyambi tandɛ yan, ɓo ta yaŋgile kandɔ te. Sendi, kɛ kiya ɓotu ɓe nyaŋgwɛ ɗya ho ɓotu ɓe kiya tu̧ wɛtɛ ɓaka kɛ ɓembe lu̧ ɗyambi tandɛ yan, ɗya te ta tika welɛ, ho mɔy tu̧ te tí kɛ̀ mbɔmbu na.
25 Jesus, porém, conhecendo os seus pensamentos, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo é devastado; e toda cidade ou casa dividida contra si mesma não subsistirá.
26 Kɛ *Satan yeŋsa yotu kpalɔ ɗuɗye Satan, ’yite a tì si ɓakɛ yotu nɛ na? ’Ma yite kandɔ ɗyenɛ ma nje kɛ̀ mbɔmbu nan?
26 E, se Satanás expulsa a Satanás, está dividido contra si mesmo; como subsistirá, pois, o seu reino?
27 Ŋgɛ ɓɛ nde, mi sóŋa mbɛ ɓeya mɛsisiŋ kɛ yotu ɓomɔ nɛ ɗeti te yi Belsebul, ma ɓotu ɓun sóŋa yan ɓo nɛ ɗeti te yi nda? Ɗete, yo ɓo nɛ ŋguru wan ta jɔse wunɛ nɛmɛnɔ.
27 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os expulsam, então, os vossos filhos? Portanto, eles mesmos serão os vossos juízes.
28 Ma ŋgɛ ɓɛ gbate nde, mi sóŋa mbɛ ɓeya mɛsisiŋ kɛ yotu ɓomɔ nɛ ɗeti te yi Sisiŋ Njambiyɛ, yite téɗya nde, *Kandɔ Njambiyɛ mɛ kɛ njoka yun.
28 Mas, se eu expulso os demônios pelo Espírito de Deus, é conseguintemente chegado a vós o Reino de Deus.
29 ’Mumɔ yakama nyiŋɛ ka kɛ tu̧ wɛtɛ ŋgaɓolo mbam, wɛnjile mɛyasi mɛnɛ kinɛ pa kandɛ ɓiye nyɛ wotɔ na? Yo nde, ŋgɛ nyɛ si kandɛ wotɔ nyɛ, a má nje wɛnjile mɛyasi mɛ tu̧ ɗyenɛ yɛy.
29 Ou como pode alguém entrar em casa do e furtar os seus bens, se primeiro não manietar o valente, saqueando, então, a sua casa?
30 Ŋgɛ mumɔ ti ɓɛ kɛ kɔŋ mbɛ na, mɔ te kɛ lu̧ ɗyambi nɛ mi. Sendi, ŋgɛ mumɔ ti kwaɗyɛ wesiɗye yasi sinɛ nyɛ na, mɔ te kɛ wanjɔ.
30 Quem não é comigo é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
31 Ɗete, mi kɛ lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Njambiyɛ yakama tikɔ ɓomɔ nɛ ŋgwɛtɛ kɛ ɓeya yasi hɛnɛ te yi ɓo kelɛ nɛ̀ kɛ lɛpi gbutu hɛnɛ te yi ɓo lɛpɛ suŋgwɛ nɛ nyɛ kɛ́. Ma ndi nde, ŋgɛ mumɔ lɛpɛ lɛpi gbutu suŋgwɛ nɛ Kimɔ Sisiŋ, ko Njambiyɛ tí tikɔ mɔ te nɛ ŋgwɛtɛ na.
31 Portanto, eu vos digo: todo pecado e blasfêmia se perdoará aos homens, mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada aos homens.
32 Ŋgɛ mumɔ lɛpina ɓeyate suŋgwɛ nɛ *Mɔnɔ mumɔ, Njambiyɛ yakama tikɔ nyɛ nɛ ŋgwɛtɛ. Ma ŋgɛ mumɔ lɛpina ɓeyate suŋgwɛ nɛ Kimɔ Sisiŋ, Njambiyɛ tí tikɔ mɔ te nɛ ŋgwɛtɛ, ko kɛ ŋgimɔ te yɔkɔ ko kɛ ŋgimɔ te yi ta nje kɛ́ na.»
32 E, se qualquer disser
33 «Ɓo lɛ́pi nde: Yɔkɔ kimɔ jeti, komɛ nyɛ wumɛ kimɔ mbumɔ. Ɓo lɛ́pi sendi nde: Yɔkɔ ɓeya jeti, komɛ nyɛ wumɛ ɓeya mbumɔ, kɛto ɓo dúkwɛ jeti wulɛ kɛ mbumɔ te yi nyɛ wumɛ kɛ́.
33 Ou dizeis que a árvore é boa e o seu fruto, bom, ou dizeis que a árvore é má e o seu fruto, mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Wunɛ mbo yeri, ɓeya ɓomɔ nda wunɛ, nɛ ta kelɔ nan yí lɛpɔ nɛ kimɔ mɛlɛpi? Yo nde, numbu púnjukwɛ mɛyasi mɛte yi tondɛ nɛ ŋgbɛŋ kɛ mɔy temɔ mumɔ kɛ́.
34 Raça de víboras, como podeis vós dizer boas
35 Kimɔ mumɔ kél kimɔ mɛkele wulɛ kɛ kimɔ mɛyasi mɛte yi ɗiyɛ kɛ temɔ nɛ kɛ́. Ma ɓeya mumɔ kél ɓeya mɛkele wulɛ kɛ ɓeya mɛyasi mɛte yi ɗiyɛ kɛ mɔy temɔ nɛ kɛ́.
35 O homem bom tira boas
36 Ma mi kɛ kombile lɛpɔ nyɛ wunɛ nde: Kɛ yesɔ pɛsina jɔsi ɓomɔ hɛnɛ ta yeŋsa kɛ mɛlɛpi mɛ tum hɛnɛ te yi ɓo lɛpima kɛ́.
36 Mas eu vos digo que de toda palavra ociosa que os homens disserem hão de dar conta no Dia do Juízo.
37 Yo nde, wɛ ta kaɓɔ ho ɓalɔ lɛpi wulɛ kɛ yasi te yi wɛ lɛpima kɛ́.»
37 Porque por tuas palavras serás justificado e por tuas palavras serás condenado.
38 Ndana, ɛ ɓaŋa ɓotu ɓe teɗya mɛmboŋga nɛ̀ *Ɓefarisɛ̧ ɓu̧ lɛpi lɛpɔ nde: «Yekele, hɛ kɛ kwaɗyɛ nde, kelɔ wɛtɛ mɛyekambiyɛ, nɛ́ wusɛ ɓɛŋ.»
38 Então, alguns dos escribas e dos fariseus tomaram a palavra, dizendo: Mestre, quiséramos ver da tua parte algum sinal.
39 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Ɓeya ɓotu ɓe ŋgimɔ te yɔkɔ ɓe yeti kɛ wokuna nɛ Njambiyɛ ɓaka kɛ diyɛ wɛtɛ mɛyekambiyɛ. Ma ko ɓo tí teɗye ɓo wɛtɛ mɛyekambiyɛ na, ndi yikɛ yi ma ɗyáŋ Yonas te mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ́.
39 Mas ele lhes respondeu e disse: Uma geração má e adúltera pede
40 Yo nde, ndi nda yi Yonas kwaŋɗya mɛyesɔ yitati nɛ̀ mɛtu yitati kɛ mɔy nyaŋgwɛ njanjɔ, ɗete sendi, *Mɔnɔ mumɔ ta kwaŋɗye mɛyesɔ yitati nɛ̀ mɛtu yitati kɛ mɔy mɛnɛti.
40 pois, como Jonas esteve três dias e três noites no ventre da baleia, assim estará o Filho do Homem três dias e três noites no seio da terra.
41 Ɗyoɓɔ Njambiyɛ ta pɛsɔ jɔsi kɛ́, ɓotu ɓe Ninive ta tɛmɛ kɛ mbɔmbu ɓotu ɓe ŋgimɔ te yɔkɔ pɛsɔ jɔsi yan teɗye ɓo nde, ɓo ɓalma lɛpi, kɛto ɓo, ɓotu ɓe Ninive yeŋsama yan temɔ komɛ Yonas pelma yasi te yi Njambiyɛ lɛpima kɛ́ nyɛ ɓo. Ma ndana waka, mɔ te ɛ kwaŋma Yonas kɔ kɛte.
41 Os ninivitas ressurgirão no Juízo com esta geração e a condenarão, porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E eis que
42 Kɛ yesɔ pɛsina jɔsi te nya te ɛ ɓa̧ kumande kɛ Seba kɔ ta tɛmɛ kɛ mbɔmbu ɓotu ɓe ŋgimɔ te yɔkɔ pɛsɔ jɔsi yan teɗye ɓo nde, ɓo ɓalma lɛpi, kɛto a tɛmma nɛ lɔndunate nɛ mbi̧ kɛ njena mɛnɛti yí nje wokɔ lɛpi te yi ɓa̧ tondunate nɛ ɗyanɔ kɛ numbu Salomɔŋ kɛ́. Ma ndana waka, mɔ te ɛ kwaŋma Salomɔŋ kɔ kɛte.
42 A Rainha do Sul se levantará no
43 «Ŋgɛ ɓeya sisiŋ pundɛ ɗuwɛ kɛ yotu mumɔ, a kwáŋ wowɔ nɛ mɛkoŋgor yí sa̧ mbɛy mɛwɛɗya. Ma ŋgɛ nyɛ ti dolɛ kɛ́,
43 E, quando o espírito imundo tem saído do homem, anda por lugares áridos, buscando repouso, e não o encontra.
44 a má lɛpɔ nde: ‹Mi ta yɔkwɛ nɛ kɔkɔ kɛ̀ kɛ tu̧ ɗyembɛ komɛ mi wulma kɛ́.› A yɔ́kwɛ nje dolɔ nde, tu̧ mɛ gboŋgote, ɓo ma wɔmbile yo nɛ ŋgɛsɛsɛ si kombile yo.
44 Então, diz: Voltarei para a minha casa, donde saí. E, voltando, acha-
45 Ŋgɛ nyɛ semɛ ɗete kɛ́, a kwa̧ kɛ̀ ɓu̧ sendi ɓaŋa hakambe ɓeya mɛsisiŋ yitan jɔ yiɓa ɓe nɛ ɗeti kwa̧ nyɛ ɓaka. Ɔ ɓɛ́ŋa, ɓenɛ hɛnɛ ɓo má ɗya̧ nyiŋɛ tu̧ ɓiye ɗya womɛte. Ɗete, tɛri mɔ te má nje ɓɛ ndana ɓeyate kwa̧ yi mbɔmbu. Yo ta ɓɛ sendi ɗete kɛ yi ɓeya ɓotu ɓe ŋgimɔ te yɔkɔ.»
45 Então, vai e leva consigo outros sete espíritos piores do que ele, e, entrando, habitam ali; e são os últimos
46 Piŋɔ te yi Yesus ɓa̧ ndi kɛ lɛpina nyɛ ŋgil ɓomɔ kɛ́, ɛ nyaŋgwɛ ɓenɛ ɓemaŋ ɗya̧ ɗiyɔ kɛ sɛ̧. Ɓo kwaɗya lɛpɔ yiŋa yasi nyɛ nyɛ.
46 E, falando ele ainda à multidão, eis que estavam fora sua mãe e seus irmãos, pretendendo falar-lhe.
47 Ɛ mbaŋa mumɔ nje lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Ɓɛŋa, nyɔŋgwɛ kɛ sɛ̧ ɓenɛ ɓemɔŋ, ɓo kɛ kwaɗyɛ lɛpɔ yaŋa nyɛ wɛ.»
47 E disse-lhe alguém: Eis que estão ali fora tua mãe e teus irmãos, que querem falar-te.
48 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Nda nyaŋmbɛ? Ɓe nda ɓemaŋ ɓembɛ?»
48 Porém ele, respondendo, disse ao que lhe falara: Quem é minha mãe? E quem são meus irmãos?
49 Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ sambile ɓɔ tewɔ nɛ ɓejekɛ ɓenɛ lɛpɔ nde: «Ha, nyaŋmbɛ nɛ̀ ɓemaŋ ɓembɛ ɓaka!
49 E, estendendo a mão para os seus discípulos, disse: Eis aqui minha mãe e meus irmãos;
50 Yo nde, mumɔ hɛnɛ ɛ kelɛ yasi te yi Saŋmbɛ te ɛ ɗiyɛ kɛ kwey kɔ kwaɗyɛ, mɔ te maŋmbɛ ho ɗyɔmbu ɗyembɛ ho nyaŋmbɛ.»
50 porque qualquer que fizer a vontade de meu Pai, que
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.