Romanos 9
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NTLH
1 Nén ũ tó sór inh mũ gé, ha mẽ. Cristo vỹ ki kanhró nĩ, sỹ tónh ke mũ tag. Sỹ ki hã ke vẽ, ón tũ sóg nĩgtĩ, kỹ Topẽ kuprĩg vỹ inh mỹ: “ki hã ã tóg tó,” he tĩ gé.
1 O que eu digo é verdade. Sou de Cristo e não minto; pois a minha consciência, que é controlada pelo Espírito Santo, também me afirma que não estou mentindo.
2 — ausente —
2 Sinto uma grande tristeza e uma dor sem fim no coração
3 — ausente —
3 por causa do meu povo, que é minha raça e meu sangue. Para o bem desse povo, eu mesmo poderia desejar receber a maldição de Deus e ficar separado de Cristo.
4 isỹ tỹ ag mré Israel krẽ nĩn kỹ. Tỹ ag tóg Topẽ krẽ ja nỹtĩ vẽ, kỹ tóg ag mỹ ã jykre tar ven ja nĩ gé. Ag mré vẽnh jykre tỹ hẽn ri ke han ja tóg nĩgtĩ, ag jyvẽn ja tóg nĩgtĩ gé, kỹ ti vĩ tó tĩ ag vỹ rán ja nĩgtĩ gé, Topẽ vĩ ti. Ti jo ĩn pẽ han ja ag tóg nĩgtĩ, Jerusalém tá, krẽm nén ũ kar pũn jafã. Ag mỹ tóg ã tỹ nén han ke ti kãmén ja nĩgtĩ.
4 Eles são o povo escolhido por Deus; ele os tornou seus filhos e repartiu a sua glória com eles. Deus fez suas alianças com eles e lhes deu a lei , a verdadeira maneira de adorar e as promessas.
5 Ẽg jóg'jóg ve ag, ũ tỹ vãsỹ Topẽ mré vẽmén tĩ ag vỹ ag jóg'jóg ve nỹtĩ gé, kỹ Cristo vỹ tỹ ag kã ũ nĩ gé, ag kanhkã, ti tỹ ga kri tĩg kỹ. Ẽg kri ke kar vẽ, Cristo ti, Topẽ ti. Ti hã mỹ ẽg vĩ há han ke mũ, to ẽg krónh ke vãnh nỹtĩ, ga kri, kanhkã tá ke gé, ti mỹ vĩ há han to. Amém.
5 Eles são descendentes dos patriarcas ; e, como ser humano, Cristo pertence à raça deles. Que Cristo, que é o Deus que governa todos, seja louvado para sempre! Amém !
6 Jesus kato tẽ ag tóg nỹtĩ ha, Israel ag, Topẽ tỹ ag jyvẽn ja ra. Hã kỹ tóg Topẽ tỹ ag mỹ tó há han ja tũ nĩ ve nĩ. Hã tũ vẽ hã ra. Ag hã ne to jykrén há han ja tũ nĩ', ti tỹ ag mỹ tó há han ja ra. Ẽg tỹ to jykrén há han kỹ ẽg Israel ag jykre ki kanhrãn mũ, ha mẽ: Israel krẽ ũ tóg tỹ Topẽ krẽ pẽ tũ nỹtĩ, ha mẽ.
6 Eu não estou dizendo que a promessa de Deus tenha falhado. De fato, nem todos os israelitas fazem parte do povo de Deus.
7 Hã ra ag tóg: “Abraão vỹ tỹ ẽg jóg'jóg ve nĩ,” he tĩ, “hã kỹ ẽg tóg tỹ Topẽ krẽ nỹtĩ, Abraão tugnĩn,” he ag tóg tĩ. Kygnẽ kỹ ag tóg tag tó tĩ, ha mẽ. Topẽ tóg Abraão mỹ: “ã kósin tỹ Isaque krẽ vỹ tỹ ã krẽ pẽ nỹtĩnh mũ,” he ja nĩ.
7 Nem todos os descendentes de Abraão são filhos de Deus. Pois Deus disse a Abraão: “Por meio de Isaque é que você terá os descendentes que eu lhe prometi.”
8 Hã ra Abraão vỹ krẽ e han ja nĩgtĩ, kósin pir tũ ti nĩ. Hã kỹ Abraão krẽ ũ vỹ tỹ Topẽ krẽ tũ nỹtĩ, Abraão tỹ ag han ja ra. Ũ tỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ag hã vỹ tỹ Topẽ krẽ nỹtĩ, Topẽ tỹ ũn kuprẽg ja ag.
8 Isso quer dizer que os que são considerados como os verdadeiros descendentes de Abraão são aqueles que nasceram como resultado da promessa de Deus, e não os que nasceram de modo natural .
9 Topẽ vỹ Abraão mỹ: “prỹg tũg kỹ sóg ã venh kãtĩg mãn ke mũ, kỹ Sara fi kósin vỹ kã nỹnh mũ sir, ha vemnĩ,” he ja nĩ. Topẽ tỹ Abraão mỹ Isaque mur ke tó jan hã vẽ, ti tỹ Isaque hã kuprẽg jan kỹ.
9 Pois, quando fez a promessa, Deus disse a Abraão o seguinte: “No tempo certo eu voltarei, e Sara, sua mulher, terá um filho.”
10 Kỹ tóg ge nĩ gé, ẽg tỹ Rebeca fi krẽ to jykrén kỹ, Isaque prũ fi. Krẽ vẽgni han ja fi nĩ, kỹ ag tóg tỹ ẽg jóg tỹ Isaque krẽ kar nỹtĩ, ũn vẽgni ja ag.
10 E mais ainda: os dois filhos de Rebeca tinham o mesmo pai, o nosso antepassado Isaque. Mas, para que a escolha de um deles fosse completamente de acordo com o plano de Deus, o próprio Deus disse a Rebeca: “O mais velho será dominado pelo mais moço.” Disse isso antes de eles nascerem e antes de fazerem qualquer coisa, boa ou má. Assim ficou confirmado que é de acordo com o seu plano que Deus escolhe aqueles que ele quer chamar , sem levar em conta o que eles tenham feito.
13 Hã kỹ tag tóg rán kỹ nĩ gé, Rebeca fi krẽ ẽn ag to, ha mẽ: “Jacó to inh há nĩ, hã ra sóg ti jo mur ja tỹ Esaú to kórég nĩ,” he ja tóg nĩ, Topẽ vĩ rán ki.
13 Como dizem as Escrituras Sagradas : “Eu escolhi Jacó, mas rejeitei Esaú.”
14 Kỹ Judeu ag hỹn inh mỹ: “Topẽ jykre vỹ há tũ nĩ,” he sór mũ. “Kuryj tũ ti nĩ, ti tỹ vẽsóg ki nén to jykrén sór kỹ, ti tỹ ũn kuprẽg mũ ẽn to,” he ag hỹn tĩ. Hã tũ vẽ hã ra.
14 O que vamos dizer, então? Que Deus é injusto? De modo nenhum!
15 Hã kỹ tóg Moisés mỹ: “isỹ ũn jagãgtãn sór mũ ẽn hã jagãgtãn jé sóg ke mũ,” he ja nĩ, Topẽ ti.
15 Pois ele disse a Moisés: “Terei misericórdia de quem eu quiser; terei pena de quem eu desejar.”
16 Ẽg tỹ to vãsãn tũ vẽ, ẽg tỹ to tar nĩnh ke tũ vẽ. Topẽ tỹ vẽsóg ki ẽg jagãgtãn hã vẽ.
16 Portanto, tudo isso depende não do que as pessoas querem ou fazem, mas somente da misericórdia de Deus.
17 Hã kỹ ga tỹ Egito tá pã'i tỹ Faraó to tag tóg rán kỹ nĩ gé, ha mẽ. “Ũn tar vỹ tỹ inh nĩ,” he ja ti nĩ, Topẽ ti, Faraó mỹ. “Ã tỹ sóg ũn tar han, vẽnh kar tỹ isỹ tỹ ũn tar nĩ tag ki kanhró nỹtĩ jé, isỹ ã vóg kónãn to, ã tar jẽ ra. Vẽnh kar tỹ inh jyjy mẽnh ke vẽ, hã jé sóg ã fẽg,” he ja ti nĩ, vãsỹ, Topẽ ti, Faraó mỹ.
17 Porque, como está escrito nas Escrituras Sagradas, Deus disse a Faraó: “Foi para isto mesmo que eu pus você como rei, para mostrar o meu poder e fazer com que o meu nome seja conhecido no mundo inteiro.”
18 Hã kỹ, Topẽ tỹ ũn jagãgtãn sór nĩn kỹ tóg ti jagãgtãn tĩ sir. Hã ra tóg ũ tỹ mẽ jãvãnh ẽn ti kutu kãfór han mũ sir, Faraó ri ke.
18 Portanto, Deus tem misericórdia de quem ele quer e endurece o coração de quem ele quer.
19 Kỹ Judeu ag hỹn inh mỹ: “kỹ ẽg hỹn Topẽ tỹ ẽg kuprẽg tũ tugrĩn kutu nỹtĩnh mũ,” he sór mũ. “Ti tugnĩn ke vẽ. Kỹ ti tỹ ne jé ẽg vóg kónãn sór nẽ?” he sór ag hỹn mũ, ón kỹ Topẽ to vĩn kỹ.
19 Algum de vocês vai me dizer: “Se é assim, como é que Deus pode encontrar culpa nas pessoas? Quem pode ir contra a vontade de Deus?”
20 Ha vé, ẽprã ke vỹ tỹ ẽg nỹtĩ. Ti vĩ kafãn ke tũ pẽ ẽg tóg nĩ. Ti kamẽg jé ẽg tóg ke mũ. Ã tỹ nén han sór mũ ẽn han ti tĩ.
20 Mas quem é você, meu amigo, para discutir com Deus? Será que um pote de barro pode perguntar a quem o fez: “Por que você me fez assim?”
21 Go'or ũ tỹ ẽg kukrũ sĩnvĩ han tĩ, ũ tỹ ẽg kukrũ kórég han tĩ. Ẽg tỹ nén han sór mũ ẽn han ẽg tóg tĩ.
21 Pois o homem que faz o pote tem o direito de usar o barro como quer. Do mesmo barro ele pode fazer dois potes: um pote para uso especial e outro para uso comum.
22 Topẽ vỹ ẽg rãnhrãj tag ri ke han tĩ gé. Ti tỹ nén han sór mũ ẽn han ti tĩ, ẽg tỹ, ẽg tỹ ti mỹ go'or tỹ kukrũ ri ke nỹtĩn kỹ. Ũ ag to tóg jũ tĩ, ẽg kar tỹ ag ki ti tar nĩ to jykrén jé, ti jũ ẽn ti, Topẽ ti. Kỹ tóg kãnhmar ag to jũnh ke vẽ vẽ, hã ra tóg ver ag to fe mág nĩ, ag kórég tãvĩ nỹtĩ ra, ti tỹ ũ to jũnh ke mũ ag. Hã ra tóg ag vóg kónãn ke mũ, ha vemnĩ.
22 E foi isso o que Deus fez. Ele quis mostrar a sua ira e tornar bem-conhecido o seu poder. Assim suportou com muita paciência os que mereciam o castigo e que iam ser destruídos.
23 Kỹ tóg ũ ag jagãgtãn mũ gé, vẽnh kar tỹ ag ki Topẽ tỹ tỹ ũn há tãvĩ nĩ to jykrén jé, ẽg há kar kãfór. Hã jé tóg ag kuprẽg ja nĩgtĩ. Ti tỹ ag tỹ ũn mág han sór vẽ, ti mré.
23 Ele quis também mostrar como é grande a sua glória , que ele derramou sobre nós, que somos aqueles de quem ele teve pena e a quem ele já havia preparado para receberem a sua glória.
24 Ẽg hã vẽ sir, ũn kuprẽg kỹ nỹtĩ tag ag. Hã kỹ tóg ẽg mỹ vẽnh vĩ jẽnẽ. Judeu ag kãmĩ tóg ẽg mỹ vẽnh vĩ jẽnẽ, fóg ag kãmĩ ke gé, kanhgág ag kãmĩ ke gé, ti tỹ ẽg jagãgtãn sór kỹ.
24 Pois nós somos aqueles que Deus chamou , não somente os que são judeus, mas também os não judeus.
25 Hã kỹ Oséias tóg tag tó ja nĩ, ha mẽ. “Vãsỹ ag vỹ tỹ inh mré ke tũ ja nỹtĩ, hã ra sóg ag mỹ: “inh mré ke vỹ tỹ ãjag nỹtĩnh mũ ha, isũ ag,” he sór mũ, he ti, Topẽ ti,” he ja tóg nĩgtĩ, Oséias ti. “Vãsỹ sóg ag to há tũ ja nĩgtĩ, hã ra sóg ag to há nĩnh mũ ha,” he ti.
25 Isso é o que ele diz no Livro de Oseias: “Aqueles que não eram meu povo eu chamarei de ‘meu Povo’. A nação que eu não amava chamarei de ‘minha Amada’.
26 “Vãsỹ sóg ag mỹ: “ãjag pi(jé) tỹ isũ nỹtĩ',” he ja nĩgtĩ. Hã ra sóg ag mỹ: “Topẽ krẽ vỹ tỹ ãjag nỹtĩnh mũ,” henh ke mũ, “ũn rĩr nĩ ẽn krẽ vỹ tỹ ãjag nỹtĩnh mũ,” he jé sóg ke mũ ag mỹ,” he ti, Topẽ ti,” he ja tóg nĩ, Oséias ti. Ti tỹ ũ tỹ ũri Cristo ki ge kỹ nỹtĩ ag kãmén hã vẽ.
26 E no mesmo lugar onde foi dito: ‘Vocês não são o meu povo’, ali eles serão chamados de ‘os filhos do Deus vivo’.”
27 Kỹ Isaías vỹ Israel krẽ ag to tag tó, ha mẽ: “e ag nỹtĩ, Israel krẽ ag, rỹnhrỹj e nĩ ẽn ri ke, goj kãmĩ pó rynhryj e nĩ ẽn ri ke. Ge ra ag pipir nỹtĩnh mũ, ũn krenkren ke mũ ag.
27 E Isaías disse a respeito de Israel: “Mesmo que o povo de Israel seja tão numeroso como os grãos de areia da praia do mar, somente alguns deles serão salvos.
28 Topẽ vỹ kãnhmar ã tỹ nén tó ja ẽn han ke mũ, ga tag ki, kỹ tóg ag vóg kónãn kãn ke mũ, ũn e ẽn ag, ag kórég nỹtĩn kỹ,” he ja ti nĩ, Isaías ti.
28 Pois o Senhor julgará logo e de uma vez o mundo inteiro.”
29 Kỹ tóg tag tó ja nĩ gé, ha mẽ: “ẽg tũg kãn kren ti, Topẽ ti, vẽnh kar kri nĩ ẽn ti. Hã ra tóg ẽg kãmĩ ũn pipir krenkren han ja nĩgtĩ. Cidade tỹ Sodoma tá ke ag tũg kãn ja tóg nĩ, Topẽ ti, cidade tỹ Gomorra tá ke ag ke gé. Kỹ tóg ẽg tũg kãn kren gé, ag ri kén, hã ra tóg ẽg kãmĩ ũ krenkren han mũ,” he ja tóg nĩ, Isaías ti.
29 Como o próprio Isaías tinha dito antes: “Se o Senhor Todo-Poderoso não nos tivesse deixado alguns descendentes, seríamos agora como a cidade de Sodoma, estaríamos destruídos como Gomorra.”
30 Oséias mré Isaías ag tỹ tó mũ vỹ ge nĩ, ha mẽ. Fóg ag, kanhgág ag pi(jé) vẽnh jykre kuryj nón mũ ja nĩgtĩ'. Ge ra Topẽ tóg ag jagãgtãn kỹ ag mỹ vẽnh pãte fón mũ ha, ag tỹ Jesus ki rã kỹ.
30 O que vamos dizer, então? Vamos dizer isto: os não judeus, que não procuravam ser aceitos por Deus, foram aceitos por meio da fé.
31 Ag jãvo Israel krẽ ag vỹ ãjag jykre hã tỹ Topẽ tỹ ag jyvẽn ki króm sór ja nĩgtĩ. “Ti vĩ han ẽg tĩ, kỹ tóg ẽg to há nĩ,” he ag tóg tĩ. Hã ra ag tóg ki króm kãn ja tũ nĩ, hã kỹ Topẽ tóg ag to há tũ nĩ, jérĩn mỹ.
31 Porém o povo de Israel, que procurava uma lei para ser aceito por Deus, não encontrou o que estava procurando.
32 Hẽ ri ken kỹ hỹn'? Ag tỹ ti ki ge ja tũ nĩn kỹ, hã kỹ tóg ag mỹ vẽnh pãte fón ja tũ nĩ gé. Ag tỹ vẽsóg ki Topẽ jykre ki króm sór ja vẽ. Hã kỹ ag tóg ón kỹ ki króm ja nĩgtĩ. Hã kỹ ag tóg Cristo kato tẽ nỹtĩ.
32 E por que não? Porque eles procuravam alcançar isso por meio das suas ações e não por meio da fé. Eles tropeçaram na “pedra de tropeço”,
33 Hã kỹ tag tóg rán kỹ nĩ, Jesus Cristo to, ha mẽ. “Pãnónh sĩ tỹ Sião pénĩn cidade ki sóg pó nĩm mũ, ag tỹ tỹ krĩm ke jé. Kỹ ag tóg, pãró tag tỹ ag tóg krĩm ke kỹ vár ke mũ sir. Hã ra ũ tỹ ti ki rã mũ vỹ ã tỹ nén ve sór mũ ẽn venh ke mũ,” he ja ti nĩ, Topẽ vĩ rán ki, Jesus Cristo to.
33 como dizem as Escrituras Sagradas : “Vejam! Estou colocando em uma pedra em que eles vão tropeçar, a rocha que vai fazê-los cair. Mas quem crer nela não ficará desiludido.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.