Mateus 13

Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Kurã ẽn kã Jesus tóg ĩn tá kãkutẽ mũ, kỹ tóg goj nig ra tĩ mũ. Tá tóg nĩ nĩ sir.
1 Naquele dia, saiu Jesus e sentou-se à beira do lago.
2 Kỹ ũ tỹ hẽn ri ke ag vỹ tá vẽnh mãn mũ sir, ti rã hã, kỹ tóg canoa kãkã nĩ mũ sir, jo ũn e ẽn ag tóg nig fyr tá nỹtĩ.
2 Acercou-se dele, porém, uma tal multidão, que precisou entrar numa barca. Nela se assentou, enquanto a multidão ficava à margem.
3 Kỹ tóg ag kanhrãn mũ sir. Ag mỹ tóg comparação tỹ hẽn ri ke hyn han mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “ũ tỹ Topẽ vĩ tó mũ vỹ ge nỹtĩnh mũ, ha mẽ,” he mũ. “Kejẽn ũ tóg nén ũ fy vãvãm tĩ mũ,” he tóg.
3 E seus discursos foram uma série de parábolas.
4 “Ti tỹ vãvãm kỹ ti fy ũ tóg ẽpry kri, ẽmĩn kri kutẽ mũ, kỹ sẽsĩ tóg ti ko mũ sir.
4 Disse ele: Um semeador saiu a semear. E, semeando, parte da semente caiu ao longo do caminho; os pássaros vieram e a comeram.
5 Ti fy ũ tóg pãró kri kutẽ mũ, ga e tũ ki. Kỹ tóg kãnhmar mur mũ vẽ, ga sĩ ẽn ki.
5 Outra parte caiu em solo pedregoso, onde não havia muita terra, e nasceu logo, porque a terra era pouco profunda.
6 Hã ra rã tóg ã tỹ ẽg nĩno kã sa kỹ (tóg) ti pũn mũ. Ti jãre han tũ nĩn kỹ tóg tóg mũ.
6 Logo, porém, que o sol nasceu, queimou-se, por falta de raízes.
7 Ti fy ũ tóg sónh kãki kutẽ mũ, kỹ sónh tóg ti mré mur mũ, kỹ tóg ti kri rũm mũ. Kỹ tóg tũ' he mũ sir.
7 Outras sementes caíram entre os espinhos: os espinhos cresceram e as sufocaram.
8 Ti fy ũ tóg ga há kri kutẽ mũ, kỹ tóg mur há han mũ, mog há han tóg mũ, kanẽ há han tóg mũ gé. Ũ tóg kanẽ tỹ 100 (ke) han, jo ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 60 (ke) han, jo ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 30 (ke) han.
8 Outras, enfim, caíram em terra boa: deram frutos, cem por um, sessenta por um, trinta por um.
9 Ũn nĩgrẽg nỹtĩ tỹ tỹ jẽmẽ jé,” he tóg, Jesus ti.
9 Aquele que tem ouvidos, ouça.
10 Kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti to kãmũ mũ, kỹ ag tóg ti mỹ: “ã tỹ ne tó nẽ?” he mũ.
10 Os discípulos aproximaram-se dele, então, para dizer-lhe: Por que lhes falas em parábolas?
11 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ãjag hã ne ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ ẽn ki kanhró nỹtĩnh mũ',” he mũ, “ũ tỹ inh jo nén tó ja tũ ẽn ti,” he tóg mũ. “Hã ra ũn e ẽn ag vỹ ki kanhrãn kãn ke tũ nĩ,” he tóg.
11 Respondeu Jesus: Porque a vós é dado compreender os mistérios do Reino dos céus, mas a eles não.
12 “Hã kỹ tóg ge nĩ. Ũ tỹ nén to jykrén há han kỹ tóg ũ to jykrén mãn', ũ to jykrén mãn' he mũ. Komẽr hã tóg to jykrén kãn ke mũ. Ũ tỹ nén to jykrén tũ nĩn kỹ tóg ti mỹ tũ' he mũ, ti tỹ to jykrén sĩ han kỹ.
12 Ao que tem, se lhe dará e terá em abundância, mas ao que não tem será tirado até mesmo o que tem.
13 Hã kỹ sóg ũn e ẽn ag mỹ comparação han mũ, ag tỹ mẽ há han sór tũ nỹtĩn kỹ. Kỹ ag tóg ón kỹ mẽg mũ ra ki kagtĩg nỹtĩ, to jykrén tũ ag nỹtĩ sir.
13 Eis por que lhes falo em parábolas: para que, vendo, não vejam e, ouvindo, não ouçam nem compreendam.
14 Hã ra tóg rán kỹ nĩ gé. Isaías tỹ vãsỹ Topẽ vĩ tó kỹ tóg tag tó ja nĩ, ha mẽ. “Mẽ jé ãjag tóg ke mũ ón kỹ, hã ra ãjag tóg to jykrén tũ nĩnh mũ, kỹ ãjag tóg ki kagtĩg nỹtĩnh mũ.
14 Assim se cumpre para eles o que foi dito pelo profeta Isaías: Ouvireis com vossos ouvidos e não entendereis, olhareis com vossos olhos e não vereis,
15 Povo tag ag vỹ krĩ tũ nỹtĩ, nĩgrẽg kutu ag tóg nỹtĩ gé, kanẽ kyvó ag tóg nỹtĩ gé, ag tỹ nén ũ ve sór tũ nỹtĩn kỹ, ag tỹ jẽmẽ sór tũ nỹtĩn kỹ, ag tỹ to jykrén sór tũ nỹtĩn kỹ ke gé. Hã kỹ ag tóg inh ki ge sór tũ nỹtĩ gé, kỹ sóg ag tỹ há' henh ke tũ nĩ gé,” he ja tóg nĩ, Isaías ti, povo tag to,” he tóg, Jesus ti.
15 porque o coração deste povo se endureceu: taparam os seus ouvidos e fecharam os seus olhos, para que seus olhos não vejam e seus ouvidos não ouçam, nem seu coração compreenda; para que não se convertam e eu os sare {Is 6,9s}.
16 “Ag jãvo ãjag hã vỹ nĩgrẽg há nỹtĩ, hã kỹ ãjag tóg ag jãvo jẽmẽ há han mũ.
16 Mas, quanto a vós, bem-aventurados os vossos olhos, porque vêem! Ditosos os vossos ouvidos, porque ouvem!
17 Ha mẽ, ũ tỹ hẽn ri ke ag vỹ inh ve sór e ja nĩgtĩ, vãsỹ, ãjag tỹ ũri vég mũ tag ti. Hã ra ag tóg inh kãtĩg ke jo kãgter. Topẽ vĩ tó tĩ ag vẽ. Jykre kuryj ag nỹtĩ ja nĩ, hã kỹ ag tóg ãjag tỹ nén vég mũ tag ve sór e ja nĩgtĩ. Hã ra ag tóg ve ja tũ nĩgtĩ, mẽ ja tũ ag nĩgtĩ, ãjag tỹ ũri nén mẽg mũ ti. Ag tỹ vég tũ ra ag tóg kãgter. Ãjag hã ne mẽg mũ', inhhã',” he tóg, Jesus ti. Ti mré mũ tĩ ag mỹ tóg ke mũ.
17 Eu vos declaro, em verdade: muitos profetas e justos desejaram ver o que vedes e não o viram, ouvir o que ouvis e não ouviram.
18 “Kỹ sóg ãjag mỹ kãmén mũ, nén fy kanẽ tag ti, ha mẽ.
18 Ouvi, pois, o sentido da parábola do semeador:
19 Ũ tóg kejẽn ón kỹ Topẽ vĩ mẽg mũ, ti tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ ti. Hã ra tóg to jykrén tũ nĩ, ã tỹ ón kỹ mẽn kỹ. Kỹ Nén-Kórég vỹ ti mỹ tỹ tũ' he mũ sir, ti tỹ mẽ ja ti tỹ. Kã jatu tóg nĩ sir. Ẽpry kri, ẽmĩn kri kutẽ mũ ẽn hã vẽ.
19 quando um homem ouve a palavra do Reino e não a entende, o Maligno vem e arranca o que foi semeado no seu coração. Este é aquele que recebeu a semente à beira do caminho.
20 Kỹ ti fy ũ tóg pãró kri kutẽ mũ. Ũ vẽ gé. Topẽ vĩ mẽg tóg mũ gé. Kỹ tóg kãnhmar: “hej,” he mũ sir. Ti mỹ tóg sér tĩ.
20 O solo pedregoso em que ela caiu é aquele que acolhe com alegria a palavra ouvida,
21 Hã ra tóg tỹ nén kré jãre tũ ri ke nĩ mỹr. Kỹ tóg tĩg sĩ han mũ, Topẽ mré. Nén ũ jagy kutẽ kỹ tóg Topẽ tovãnh mũ sir, ũ tỹ Topẽ vĩ tugrĩn ti kato tẽ kỹ. Kãnhmar tóg tovãnh mũ.
21 mas não tem raízes, é inconstante: sobrevindo uma tribulação ou uma perseguição por causa da palavra, logo encontra uma ocasião de queda.
22 Ti fy ũ tóg sónh kãki kutẽ mũ. Ũ vẽ gé. Topẽ vĩ mẽg tóg mũ gé. Hã ra tóg ã rãnhrãj hã mĩ ẽkrég mũ sir. Nén kar to én tóg mũ sir, ón kỹ rico nĩ sór jé. Hã kỹ Topẽ vĩ tóg ti mỹ katy tĩ sir. Kỹ tóg han tũ nĩ sir, kanẽ ti.
22 O terreno que recebeu a semente entre os espinhos representa aquele que ouviu bem a palavra, mas nele os cuidados do mundo e a sedução das riquezas a sufocam e a tornam infrutuosa.
23 Ti fy ũ tóg ga há kri kutẽ mũ. Ũ vẽ gé. Topẽ vĩ mẽg tóg mũ gé. Mẽ kỹ tóg to jykrén mũ sir. Kỹ tóg kanẽ han mũ sir. Kỹ ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 100 (ke) han, jo ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 60 (ke) han, jo ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 30 (ke) han,” he tóg, Jesus ti.
23 A terra boa semeada é aquele que ouve a palavra e a compreende, e produz fruto: cem por um, sessenta por um, trinta por um.
24 Kỹ tóg comparação ũ han kỹ: “Nén-Kórég tỹ inh rãnhrãj kókén sór mũ vỹ ge nỹnh mũ, ha mẽ,” he mũ. Kỹ tóg: “ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ ge nĩ, ha mẽ,” he mũ. “Kejẽn ũ tóg nén fy vãvãm mũ, ti japỹ tá, tỹ ti jakré nỹ jé.
24 Jesus propôs-lhes outra parábola: O Reino dos céus é semelhante a um homem que tinha semeado boa semente em seu campo.
25 Kỹ tóg nũr tĩ mũ, ti camarada ag ke gé. Kỹ ti kato tẽ mũ ẽn tóg kutyg kỹ ra tĩ mũ, ti japỹ ẽn ra, kỹ tóg vãnh fy vãvãm mũ, trigo fy ẽn kãmĩ. Kỹ tóg tĩ mũ sir, vãnh fy ẽn vãvãm kar kỹ.
25 Na hora, porém, em que os homens repousavam, veio o seu inimigo, semeou joio no meio do trigo e partiu.
26 Kỹ trigo tóg mur mũ, mog tóg mũ, kanẽ han tóg mũ sir. Hã ra vãnh tóg ti mré mur mũ gé.
26 O trigo cresceu e deu fruto, mas apareceu também o joio.
27 Kỹ ti camarada ag tóg ãjag patrão mỹ tónh mũ mũ. “Trigo fy vãvãm ẽg tóg mũ vẽ, hã ra vãnh tóg ti mré mur mũ. Ne nẽ hỹn?” he ag tóg ti mỹ.
27 Os servidores do pai de família vieram e disseram-lhe: - Senhor, não semeaste bom trigo em teu campo? Donde vem, pois, o joio?
28 Kỹ tóg ag mỹ: “ẽg kato tẽ mũ ẽn rãnhrãj hã vẽ,” he mũ. “Ẽn hã ne isũ kókég',” he tóg. Kỹ ag tóg ti mỹ: “kỹ ẽg mỹ vãnh ẽn kunũnh ke tũ nĩ'?” he mũ.
28 Disse-lhes ele: - Foi um inimigo que fez isto! Replicaram-lhe: - Queres que vamos e o arranquemos?
29 Kỹ tóg ag mỹ: “hỹ,” he mũ. “Ãjag tỹ vãnh ũ kunũnh kỹ tóg ãjag tỹ ti pẽn ũ kunũnh ha mẽ tĩ, vãnh mré. Kỹ kunũnh tũg nĩ.
29 - Não, disse ele; arrancando o joio, arriscais a tirar também o trigo.
30 Vãnh hỹn tóg trigo mré mog mũ gé. Kỹ ẽg tỹ kre kỹ sóg ũ tỹ krég mũ mỹ tónh ke mũ. “Vãnh kre vén nĩ,” he jé sóg ke mũ. “Ti kre kar kỹ ti tógfĩ, ẽg tỹ ti pũn jé. Kar kỹ ãjag tóg trigo krenh ke mũ, sỹ pãjó krẽm vin han jé,” he jé sóg ke mũ,” he tóg, ag patrão ti,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ũ tỹ ón kỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ẽn ag tó jan hã vẽ.
30 Deixai-os crescer juntos até a colheita. No tempo da colheita, direi aos ceifadores: arrancai primeiro o joio e atai-o em feixes para o queimar. Recolhei depois o trigo no meu celeiro.
31 Kỹ tóg ag mỹ nén ũ tó mũ gé sir. “Ũ tỹ kanhkã tá nĩ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ ge nĩnh mũ, ha mẽ,” he tóg. “Ka tỹ mostarda fy ri ke tóg nĩ. Ti krãn ẽg tóg tĩ, ẽg japỹ ki, ka tỹ mostarda fy ti.
31 Em seguida, propôs-lhes outra parábola: O Reino dos céus é comparado a um grão de mostarda que um homem toma e semeia em seu campo.
32 Kãsir ti nỹtĩ, ti fy ti. Ũ fy vỹ ti sĩ ri ke tũ nĩ. Ti krãn kar kỹ tóg mog mũ. Kỹ tóg ẽgóho ag kãfór nĩ. Pẽ mág ti nỹtĩ, hã kỹ sẽsĩ ag vỹ kri krẽg tĩ, ti pẽ kri,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg tỹ ti vĩ tó vén kar kỹ vẽnh kar kri rũm ke mũ kãmén hã vẽ.
32 É esta a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, torna-se um arbusto maior que todas as hortaliças, de sorte que os pássaros vêm aninhar-se em seus ramos.
33 Kỹ tóg ag mỹ comparação ũ tó mũ gé sir, kỹ tóg: “Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ tag ri ke nĩnh mũ, ha mẽ,” he mũ. “Ũn tỹtá fag tóg pão han tĩ. Pão han jé fag tóg pão jẽgja jafã tỹ fermento ẽn tỹ farĩnh mré jẽgjãg tĩ. Fermento sĩ ẽn tỹ pão kar ẽn tóg són ke kãn tĩ,” he tóg, Jesus ti. Ti vĩ tỹ vẽnh kar kri rũm ke kãmén hã vẽ.
33 Disse-lhes, por fim, esta outra parábola. O Reino dos céus é comparado ao fermento que uma mulher toma e mistura em três medidas de farinha e que faz fermentar toda a massa.
34 Comparação tỹ ge han tóg tĩ, Jesus ti, vẽnh kar mỹ. “Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩnh ke mũ vỹ ge nĩnh mũ,” he tãvĩ han tóg tĩ ag mỹ.
34 Tudo isto disse Jesus à multidão em forma de parábola. De outro modo não lhe falava,
35 Hã ra tóg rán kỹ nĩ gé, Jesus tỹ comparação han ke mũ ti. Vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ũ tóg Jesus kãmén kỹ tag tó ja nĩ ti to, ha mẽ. “Comparação han jé sóg ke mũ. Inh jo tó ja tũ ẽn tó jé sóg ke mũ. Ũ vỹ tag mẽ ja tũ nĩ ver, sỹ tónh ke mũ tag,” he ja tóg nĩ, Topẽ vĩ tó tĩ ẽn, Jesus to. Hã ra tóg hã tó tĩ, Jesus ti.
35 para que se cumprisse a profecia: Abrirei a boca para ensinar em parábolas; revelarei coisas ocultas desde a criação {Sl 77,2}.
36 Ag mỹ kãmén kãn kar Jesus tóg vẽnh e ẽn ré kỹ ĩn kãra rã mũ. Kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti to kãmũ mũ, ti ki jẽmẽ jé. “Ẽg mỹ ã tỹ ag mỹ kãmén ja ẽn ti tó mãn nĩ, ã tỹ ag mỹ trigo mré vãnh tó ja ẽn ti. Ẽg tỹ ver to jykrén tũ tóg tĩ,” he ag tóg mũ, Jesus mỹ.
36 Então despediu a multidão. Em seguida, entrou de novo na casa e seus discípulos agruparam-se ao redor dele para perguntar-lhe: Explica-nos a parábola do joio no campo.
37 Kỹ tóg ag mỹ kãmén mũ. “Ẽprã ke fi kósin vỹ trigo fy vãvãm mũ. Inh hã vẽ,” he tóg mũ.
37 Jesus respondeu: O que semeia a boa semente é o Filho do Homem.
38 “Ga hã to sóg: ẽpỹ, he mũ. Kỹ trigo ẽn vỹ Topẽ krẽ ag ri ke nỹtĩ, kỹ vãnh vỹ Nén-Kórég krẽ ag ri ke nỹtĩ.
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino. O joio são os filhos do Maligno.
39 Ũ tỹ ag han mũ vỹ tỹ Japo ti nĩ, Nén-Kórég ẽn krẽ ag. Ti colher ke kurã hã vỹ: kurã tỹ ẽgno, he mũ. Ũ tỹ trigo colher ke mũ ag vỹ tỹ Topẽ tỹ jẽgnẽ jafã ag nỹtĩ.
39 O inimigo, que o semeia, é o demônio. A colheita é o fim do mundo. Os ceifadores são os anjos.
40 Kurã tỹ ẽgno ki ag tóg ẽg tỹ vãnh pũn ẽn ri ke han ke mũ, Japo tũ ag tỹ.
40 E assim como se recolhe o joio para jogá-lo no fogo, assim será no fim do mundo.
41 Ẽprã ke fi kósin ẽn, inh hã vỹ isỹ jẽgnẽ jafã ẽn ag jẽgnẽnh ke mũ sir, kỹ ag tóg ũ tỹ vẽnh jykre pãno han mũ kar ag génh kãn ke mũ, ũ tỹ ũ ag mỹ: “ha jatun mỹ Topẽ vĩ mranh,” he mũ kar ag ke gé.
41 O Filho do Homem enviará seus anjos, que retirarão de seu Reino todos os escândalos e todos os que fazem o mal
42 Ag génh kỹ ag tóg pĩ gru mág ẽn ki ag vãm ke mũ sir. Tá ag tóg vẽsỹrénh tãvĩ han tĩ. Ãjag jã tỹ ag tóg gyngyn henh ke mũ, gangan ke jé ag tóg ke mũ, jũ kỹ, vẽsỹrénh kỹ ke gé.
42 e os lançarão na fornalha ardente, onde haverá choro e ranger de dentes.
43 Kỹ ũn jykre kuryj ag vỹ há pẽ nỹtĩnh mũ, sĩnvĩ, kókov, rã gru ri ke, ag tỹ ãjag jóg tá nỹtĩnh ken kỹ sir, ag tỹ ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ ven kỹ. Ũn nĩgrẽg nỹtĩ tỹ tỹ jẽmẽ jé,” he tóg, Jesus ti.
43 Então, no Reino de seu Pai, os justos resplandecerão como o sol. Aquele que tem ouvidos, ouça.
44 “Kỹ ẽg tỹ ũ tỹ kanhkã tá tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke vỹ tag ri ke nĩ gé, ha mẽ. Ũ tỹ ã patrão japỹ tá jãnkamy ne kunũnh kỹ péju mãn kỹ nĩm ri ke tóg nĩ. Ti péju mãn kỹ tóg ã tỹ nén kar fón kãn mũ sir, ti kaja to ẽpỹ ẽn vyn jé sir. Ẽpỹ ẽn vyn kar kỹ jãnkamy ẽn vỹ tỹ ti tũ nĩ sir,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg mỹ ẽg tỹ ti ki rã sór kỹ ẽg tũ fón kãn tón hã vẽ.
44 O Reino dos céus é também semelhante a um tesouro escondido num campo. Um homem o encontra, mas o esconde de novo. E, cheio de alegria, vai, vende tudo o que tem para comprar aquele campo.
45 “Ẽg tỹ ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke vỹ tag ri ke nĩ gé, ha mẽ,” he tóg mũ gé. “Negociante ũ tóg jãnka han jafã tỹ negociar he tĩ, pérola tỹ. Hã kỹ tóg ũn há kuprẽg tĩgtĩ.
45 O Reino dos céus é ainda semelhante a um negociante que procura pérolas preciosas.
46 Kejẽn tóg ũn há pẽ ũ vég mũ sir, ũn kaja e. Kỹ tóg ã tũ vãm kãn mũ sir, ã tỹ ũn sĩnvĩ pẽ ẽn kajãm jé, ti tỹ tỹ tũ nĩ jé,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg mỹ ẽg tỹ ti ki rã sór kỹ ẽg tũ vãm kãn tó mãn hã vẽ gé.
46 Encontrando uma de grande valor, vai, vende tudo o que possui e a compra.
47 “Ẽg tỹ ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke to comparação vẽ gé, ha mẽ,” he tóg mũ gé. “Rede ri ke tóg nĩ, ẽg tỹ tỹ pirã kugmĩ jafã ẽn. Ti fig ẽg tóg tĩ, goj kãkã, ẽg tỹ pirã kugmĩ jé, kãkofár ke gé.
47 O Reino dos céus é semelhante ainda a uma rede que, jogada ao mar, recolhe peixes de toda espécie.
48 Ki ti fón kar kỹ ẽg tóg nỹgnỹn mũ sir, goj ki ẽg tóg pirã mré kãkofár gég tĩ. Génh kỹ ẽg tóg ũn mág ag hã kuprẽg tĩ, ma mũ jé. Ũn kãsir ẽn togvãnh ẽg tóg tĩ.
48 Quando está repleta, os pescadores puxam-na para a praia, sentam-se e separam nos cestos o que é bom e jogam fora o que não presta.
49 Ge ti nĩgtĩ, kurã tỹ ẽgno ki. Topẽ tỹ jẽgnẽ jafã ag tóg ũn jykre kuryj ag kuprẽg ke mũ, Topẽ mỹ.
49 Assim será no fim do mundo: os anjos virão separar os maus do meio dos justos
50 Ũn jykre pãno ag vãvãm jé ag tóg ke mũ, pĩ gru mág ẽn ki. Tá ag vẽsỹrénh vẽ sir. Ãjag jã tỹ ag tóg gyngyn henh ke mũ, tỹ ag gangan kej ke mũ, jũ kỹ, vẽsỹrénh kỹ,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ag mỹ ẽg tỹ ti ki rã sór jé kãmén hã vẽ.
50 e os arrojarão na fornalha, onde haverá choro e ranger de dentes.
51 Kỹ tóg ã mré mũ tĩ ag mỹ: “ãjag mỹ tag to jykrén kãn mũ, sỹ ãjag mỹ nén kãmén mũ tag ti?” he mũ. Kỹ ag tóg ti mỹ: “hỹ,” he mũ sir.
51 Compreendestes tudo isto? Sim, Senhor, responderam eles.
52 Kỹ tóg ag mỹ: “kỹ tóg há tĩ,” he mũ. “Ũ tỹ Topẽ vĩ to professor ẽn, ti tỹ kanhkã tá nĩ ẽn jykre ki rãn kỹ tóg ge nĩ, ha mẽ,” he tóg. “Ẽg panh ri ke tóg nĩ, ti tỹ tỹ nén ũ mág nĩn kỹ. Ẽg panh tóg kejẽn ẽg mỹ ã tỹ nén sĩnvĩ ven tĩ, ti tỹ ũri mãg mũ ti, ti tỹ vãsỹ mãn ja ẽn ke gé,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg mỹ ẽg tỹ Topẽ vĩ ki kanhrãn ke tó vẽ. Ẽg tỹ to estudo han kỹ ẽg tóg vãsỹ rán kỹ nĩ ẽn tónh ke mũ, kỹ ẽg tóg ũ tỹ ũri tó mũ tag tónh ke mũ gé. Jesus tỹ tag to ẽg mỹ comparação han hã vẽ.
52 Por isso, todo escriba instruído nas coisas do Reino dos céus é comparado a um pai de família que tira de seu tesouro coisas novas e velhas.
53 Ag mỹ kãmén kãn kar kỹ tóg tá kãkutẽ mũ sir.
53 Após ter exposto as parábolas, Jesus partiu.
54 Kỹ tóg ã jamã ra tĩ mũ sir. Tá jun kỹ tóg ẽg vẽnh kanhrãn jafã ki ag kanhrãn mũ. Kỹ tóg ag mỹ e tĩ, ti vĩ ti. Kỹ ag tóg ti to vĩ kónãn mũ. “Hẽn tán hỹn ki kanhrãn, vẽnh jykre tag ki? Ũ nỹ hỹn ti kanhrãn, ti tỹ nén han vãnh tag hyn han jé?” he ag tóg ti to.
54 Foi para a sua cidade e ensinava na sinagoga, de modo que todos diziam admirados: Donde lhe vem esta sabedoria e esta força miraculosa?
55 “Ĩn han tĩ ẽn kósin vẽ mỹr,” he ag tóg. “Ti mỹnh fi vỹ tỹ Maria fi nĩ, kỹ ti jãvy ag vỹ ki nỹtĩ, Tiago, José, Simão, Judas.
55 Não é este o filho do carpinteiro? Não é Maria sua mãe? Não são seus irmãos Tiago, José, Simão e Judas?
56 Kỹ ti ve fag vỹ tag ki nỹtĩ gé, ẽg mré. Ti tỹ ne jé ẽg kãfór nĩ sór nẽ hỹn?” he ag tóg mũ sir, Jesus to.
56 E suas irmãs, não vivem todas entre nós? Donde lhe vem, pois, tudo isso?
57 Kỹ tóg ag mỹ tỹ ũ nỹ. Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ẽmã ũ tá ke ag tóg Topẽ vĩ tó tĩ to é he tũ nĩgtĩ mỹr,” he mũ. “Ti jamã tá ke ag tóg ti to é he tĩ jãvo, ti mré ke ag, ti kanhkã ag,” he tóg.
57 E não sabiam o que dizer dele. Disse-lhes, porém, Jesus: É só em sua pátria e em sua família que um profeta é menosprezado.
58 Kỹ tóg tá milagre e hyn han tũ nĩ. Ũn kaga nỹtĩ pir ag tỹ há' he tóg, ũn e tỹ há' he tũ ti nĩ, ag tỹ ti ki ge jãvãnh nỹtĩn kỹ.
58 E, por causa da falta de confiança deles, operou ali poucos milagres.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.