Mateus 13

Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Kurã ẽn kã Jesus tóg ĩn tá kãkutẽ mũ, kỹ tóg goj nig ra tĩ mũ. Tá tóg nĩ nĩ sir.
1 Naquele mesmo dia Jesus saiu de casa, foi para a beira do lago da Galileia, sentou-se ali e começou a ensinar.
2 Kỹ ũ tỹ hẽn ri ke ag vỹ tá vẽnh mãn mũ sir, ti rã hã, kỹ tóg canoa kãkã nĩ mũ sir, jo ũn e ẽn ag tóg nig fyr tá nỹtĩ.
2 A multidão que se ajuntou em volta dele era tão grande, que ele entrou num barco e sentou-se; e o povo ficou em pé na praia.
3 Kỹ tóg ag kanhrãn mũ sir. Ag mỹ tóg comparação tỹ hẽn ri ke hyn han mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “ũ tỹ Topẽ vĩ tó mũ vỹ ge nỹtĩnh mũ, ha mẽ,” he mũ. “Kejẽn ũ tóg nén ũ fy vãvãm tĩ mũ,” he tóg.
3 Jesus usou parábolas para ensinar muitas coisas. Ele disse:
4 “Ti tỹ vãvãm kỹ ti fy ũ tóg ẽpry kri, ẽmĩn kri kutẽ mũ, kỹ sẽsĩ tóg ti ko mũ sir.
4 Quando estava espalhando as sementes, algumas caíram na beira do caminho, e os passarinhos comeram tudo.
5 Ti fy ũ tóg pãró kri kutẽ mũ, ga e tũ ki. Kỹ tóg kãnhmar mur mũ vẽ, ga sĩ ẽn ki.
5 Outra parte das sementes caiu num lugar onde havia muitas pedras e pouca terra. As sementes brotaram logo porque a terra não era funda.
6 Hã ra rã tóg ã tỹ ẽg nĩno kã sa kỹ (tóg) ti pũn mũ. Ti jãre han tũ nĩn kỹ tóg tóg mũ.
6 Mas, quando o sol apareceu, queimou as plantas, e elas secaram porque não tinham raízes.
7 Ti fy ũ tóg sónh kãki kutẽ mũ, kỹ sónh tóg ti mré mur mũ, kỹ tóg ti kri rũm mũ. Kỹ tóg tũ' he mũ sir.
7 Outras sementes caíram no meio de espinhos, que cresceram e sufocaram as plantas.
8 Ti fy ũ tóg ga há kri kutẽ mũ, kỹ tóg mur há han mũ, mog há han tóg mũ, kanẽ há han tóg mũ gé. Ũ tóg kanẽ tỹ 100 (ke) han, jo ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 60 (ke) han, jo ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 30 (ke) han.
8 Mas as sementes que caíram em terra boa produziram na base de cem, de sessenta e de trinta grãos por um.
9 Ũn nĩgrẽg nỹtĩ tỹ tỹ jẽmẽ jé,” he tóg, Jesus ti.
9 E Jesus terminou, dizendo:
10 Kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti to kãmũ mũ, kỹ ag tóg ti mỹ: “ã tỹ ne tó nẽ?” he mũ.
10 Então os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que o senhor usa
11 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ãjag hã ne ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ ẽn ki kanhró nỹtĩnh mũ',” he mũ, “ũ tỹ inh jo nén tó ja tũ ẽn ti,” he tóg mũ. “Hã ra ũn e ẽn ag vỹ ki kanhrãn kãn ke tũ nĩ,” he tóg.
11 Jesus respondeu:
12 “Hã kỹ tóg ge nĩ. Ũ tỹ nén to jykrén há han kỹ tóg ũ to jykrén mãn', ũ to jykrén mãn' he mũ. Komẽr hã tóg to jykrén kãn ke mũ. Ũ tỹ nén to jykrén tũ nĩn kỹ tóg ti mỹ tũ' he mũ, ti tỹ to jykrén sĩ han kỹ.
12 Pois quem tem receberá mais, para que tenha mais ainda. Mas quem não tem, até o pouco que tem lhe será tirado.
13 Hã kỹ sóg ũn e ẽn ag mỹ comparação han mũ, ag tỹ mẽ há han sór tũ nỹtĩn kỹ. Kỹ ag tóg ón kỹ mẽg mũ ra ki kagtĩg nỹtĩ, to jykrén tũ ag nỹtĩ sir.
13 É por isso que eu uso parábolas para falar com essas pessoas. Porque elas olham e não enxergam; escutam e não ouvem, nem entendem.
14 Hã ra tóg rán kỹ nĩ gé. Isaías tỹ vãsỹ Topẽ vĩ tó kỹ tóg tag tó ja nĩ, ha mẽ. “Mẽ jé ãjag tóg ke mũ ón kỹ, hã ra ãjag tóg to jykrén tũ nĩnh mũ, kỹ ãjag tóg ki kagtĩg nỹtĩnh mũ.
14 E assim acontece com essas pessoas o que disse o
15 Povo tag ag vỹ krĩ tũ nỹtĩ, nĩgrẽg kutu ag tóg nỹtĩ gé, kanẽ kyvó ag tóg nỹtĩ gé, ag tỹ nén ũ ve sór tũ nỹtĩn kỹ, ag tỹ jẽmẽ sór tũ nỹtĩn kỹ, ag tỹ to jykrén sór tũ nỹtĩn kỹ ke gé. Hã kỹ ag tóg inh ki ge sór tũ nỹtĩ gé, kỹ sóg ag tỹ há' henh ke tũ nĩ gé,” he ja tóg nĩ, Isaías ti, povo tag to,” he tóg, Jesus ti.
15 Pois a mente deste povo está fechada:
16 “Ag jãvo ãjag hã vỹ nĩgrẽg há nỹtĩ, hã kỹ ãjag tóg ag jãvo jẽmẽ há han mũ.
16 Jesus continuou, dizendo:
17 Ha mẽ, ũ tỹ hẽn ri ke ag vỹ inh ve sór e ja nĩgtĩ, vãsỹ, ãjag tỹ ũri vég mũ tag ti. Hã ra ag tóg inh kãtĩg ke jo kãgter. Topẽ vĩ tó tĩ ag vẽ. Jykre kuryj ag nỹtĩ ja nĩ, hã kỹ ag tóg ãjag tỹ nén vég mũ tag ve sór e ja nĩgtĩ. Hã ra ag tóg ve ja tũ nĩgtĩ, mẽ ja tũ ag nĩgtĩ, ãjag tỹ ũri nén mẽg mũ ti. Ag tỹ vég tũ ra ag tóg kãgter. Ãjag hã ne mẽg mũ', inhhã',” he tóg, Jesus ti. Ti mré mũ tĩ ag mỹ tóg ke mũ.
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: muitos profetas e muitas outras pessoas do povo de Deus gostariam de ver o que vocês estão vendo, mas não puderam; e gostariam de ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 “Kỹ sóg ãjag mỹ kãmén mũ, nén fy kanẽ tag ti, ha mẽ.
18 — Então escutem e aprendam o que a
19 Ũ tóg kejẽn ón kỹ Topẽ vĩ mẽg mũ, ti tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ ti. Hã ra tóg to jykrén tũ nĩ, ã tỹ ón kỹ mẽn kỹ. Kỹ Nén-Kórég vỹ ti mỹ tỹ tũ' he mũ sir, ti tỹ mẽ ja ti tỹ. Kã jatu tóg nĩ sir. Ẽpry kri, ẽmĩn kri kutẽ mũ ẽn hã vẽ.
19 As pessoas que ouvem a mensagem do vem e tira o que foi semeado no coração delas.
20 Kỹ ti fy ũ tóg pãró kri kutẽ mũ. Ũ vẽ gé. Topẽ vĩ mẽg tóg mũ gé. Kỹ tóg kãnhmar: “hej,” he mũ sir. Ti mỹ tóg sér tĩ.
20 As sementes que foram semeadas onde havia muitas pedras são as pessoas que ouvem a mensagem e a aceitam logo com alegria,
21 Hã ra tóg tỹ nén kré jãre tũ ri ke nĩ mỹr. Kỹ tóg tĩg sĩ han mũ, Topẽ mré. Nén ũ jagy kutẽ kỹ tóg Topẽ tovãnh mũ sir, ũ tỹ Topẽ vĩ tugrĩn ti kato tẽ kỹ. Kãnhmar tóg tovãnh mũ.
21 mas duram pouco porque não têm raiz. E, quando por causa da mensagem chegam os sofrimentos e as perseguições, elas logo abandonam a sua fé.
22 Ti fy ũ tóg sónh kãki kutẽ mũ. Ũ vẽ gé. Topẽ vĩ mẽg tóg mũ gé. Hã ra tóg ã rãnhrãj hã mĩ ẽkrég mũ sir. Nén kar to én tóg mũ sir, ón kỹ rico nĩ sór jé. Hã kỹ Topẽ vĩ tóg ti mỹ katy tĩ sir. Kỹ tóg han tũ nĩ sir, kanẽ ti.
22 Outras pessoas são parecidas com as sementes que foram semeadas no meio dos espinhos. Elas ouvem a mensagem, mas as preocupações deste mundo e a ilusão das riquezas sufocam a mensagem, e essas pessoas não produzem frutos.
23 Ti fy ũ tóg ga há kri kutẽ mũ. Ũ vẽ gé. Topẽ vĩ mẽg tóg mũ gé. Mẽ kỹ tóg to jykrén mũ sir. Kỹ tóg kanẽ han mũ sir. Kỹ ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 100 (ke) han, jo ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 60 (ke) han, jo ũ vỹ tóg kanẽ tỹ 30 (ke) han,” he tóg, Jesus ti.
23 E as sementes que foram semeadas em terra boa são aquelas pessoas que ouvem, e entendem a mensagem, e produzem uma grande colheita: umas, cem; outras, sessenta; e ainda outras, trinta vezes mais do que foi semeado.
24 Kỹ tóg comparação ũ han kỹ: “Nén-Kórég tỹ inh rãnhrãj kókén sór mũ vỹ ge nỹnh mũ, ha mẽ,” he mũ. Kỹ tóg: “ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ ge nĩ, ha mẽ,” he mũ. “Kejẽn ũ tóg nén fy vãvãm mũ, ti japỹ tá, tỹ ti jakré nỹ jé.
24 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
25 Kỹ tóg nũr tĩ mũ, ti camarada ag ke gé. Kỹ ti kato tẽ mũ ẽn tóg kutyg kỹ ra tĩ mũ, ti japỹ ẽn ra, kỹ tóg vãnh fy vãvãm mũ, trigo fy ẽn kãmĩ. Kỹ tóg tĩ mũ sir, vãnh fy ẽn vãvãm kar kỹ.
25 Certa noite, quando todos estavam dormindo, veio um inimigo, semeou no meio do trigo uma erva ruim, chamada joio, e depois foi embora.
26 Kỹ trigo tóg mur mũ, mog tóg mũ, kanẽ han tóg mũ sir. Hã ra vãnh tóg ti mré mur mũ gé.
26 Quando as plantas cresceram, e se formaram as espigas, o joio apareceu.
27 Kỹ ti camarada ag tóg ãjag patrão mỹ tónh mũ mũ. “Trigo fy vãvãm ẽg tóg mũ vẽ, hã ra vãnh tóg ti mré mur mũ. Ne nẽ hỹn?” he ag tóg ti mỹ.
27 Aí os empregados do dono das terras chegaram e disseram: “Patrão, o senhor semeou sementes boas nas suas terras. De onde será que veio este joio?”
28 Kỹ tóg ag mỹ: “ẽg kato tẽ mũ ẽn rãnhrãj hã vẽ,” he mũ. “Ẽn hã ne isũ kókég',” he tóg. Kỹ ag tóg ti mỹ: “kỹ ẽg mỹ vãnh ẽn kunũnh ke tũ nĩ'?” he mũ.
28 — “Foi algum inimigo que fez isso!”, respondeu ele.
29 Kỹ tóg ag mỹ: “hỹ,” he mũ. “Ãjag tỹ vãnh ũ kunũnh kỹ tóg ãjag tỹ ti pẽn ũ kunũnh ha mẽ tĩ, vãnh mré. Kỹ kunũnh tũg nĩ.
29 — “Não”, respondeu ele, “porque, quando vocês forem tirar o joio, poderão arrancar também o trigo.
30 Vãnh hỹn tóg trigo mré mog mũ gé. Kỹ ẽg tỹ kre kỹ sóg ũ tỹ krég mũ mỹ tónh ke mũ. “Vãnh kre vén nĩ,” he jé sóg ke mũ. “Ti kre kar kỹ ti tógfĩ, ẽg tỹ ti pũn jé. Kar kỹ ãjag tóg trigo krenh ke mũ, sỹ pãjó krẽm vin han jé,” he jé sóg ke mũ,” he tóg, ag patrão ti,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ũ tỹ ón kỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ẽn ag tó jan hã vẽ.
30 Deixem o trigo e o joio crescerem juntos até o tempo da colheita. Então eu direi aos trabalhadores que vão fazer a colheita: ‘Arranquem primeiro o joio e amarrem em feixes para ser queimado. Depois colham o trigo e ponham no meu depósito.’ ”
31 Kỹ tóg ag mỹ nén ũ tó mũ gé sir. “Ũ tỹ kanhkã tá nĩ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ ge nĩnh mũ, ha mẽ,” he tóg. “Ka tỹ mostarda fy ri ke tóg nĩ. Ti krãn ẽg tóg tĩ, ẽg japỹ ki, ka tỹ mostarda fy ti.
31 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
32 Kãsir ti nỹtĩ, ti fy ti. Ũ fy vỹ ti sĩ ri ke tũ nĩ. Ti krãn kar kỹ tóg mog mũ. Kỹ tóg ẽgóho ag kãfór nĩ. Pẽ mág ti nỹtĩ, hã kỹ sẽsĩ ag vỹ kri krẽg tĩ, ti pẽ kri,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg tỹ ti vĩ tó vén kar kỹ vẽnh kar kri rũm ke mũ kãmén hã vẽ.
32 Ela é a menor de todas as sementes; mas, quando cresce, torna-se a maior de todas as plantas. Ela até chega a ser uma árvore, de modo que os passarinhos vêm e fazem ninhos nos seus ramos.
33 Kỹ tóg ag mỹ comparação ũ tó mũ gé sir, kỹ tóg: “Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ tag ri ke nĩnh mũ, ha mẽ,” he mũ. “Ũn tỹtá fag tóg pão han tĩ. Pão han jé fag tóg pão jẽgja jafã tỹ fermento ẽn tỹ farĩnh mré jẽgjãg tĩ. Fermento sĩ ẽn tỹ pão kar ẽn tóg són ke kãn tĩ,” he tóg, Jesus ti. Ti vĩ tỹ vẽnh kar kri rũm ke kãmén hã vẽ.
33 Jesus contou mais esta parábola para o povo:
34 Comparação tỹ ge han tóg tĩ, Jesus ti, vẽnh kar mỹ. “Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩnh ke mũ vỹ ge nĩnh mũ,” he tãvĩ han tóg tĩ ag mỹ.
34 Jesus usava parábolas para dizer tudo isso ao povo. Ele não dizia nada a eles sem ser por meio de parábolas.
35 Hã ra tóg rán kỹ nĩ gé, Jesus tỹ comparação han ke mũ ti. Vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ũ tóg Jesus kãmén kỹ tag tó ja nĩ ti to, ha mẽ. “Comparação han jé sóg ke mũ. Inh jo tó ja tũ ẽn tó jé sóg ke mũ. Ũ vỹ tag mẽ ja tũ nĩ ver, sỹ tónh ke mũ tag,” he ja tóg nĩ, Topẽ vĩ tó tĩ ẽn, Jesus to. Hã ra tóg hã tó tĩ, Jesus ti.
35 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito: “Usarei parábolas quando falar com esse povo e explicarei coisas desconhecidas desde a criação do mundo.”
36 Ag mỹ kãmén kãn kar Jesus tóg vẽnh e ẽn ré kỹ ĩn kãra rã mũ. Kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti to kãmũ mũ, ti ki jẽmẽ jé. “Ẽg mỹ ã tỹ ag mỹ kãmén ja ẽn ti tó mãn nĩ, ã tỹ ag mỹ trigo mré vãnh tó ja ẽn ti. Ẽg tỹ ver to jykrén tũ tóg tĩ,” he ag tóg mũ, Jesus mỹ.
36 Então Jesus deixou a multidão e voltou para casa. Os discípulos chegaram perto dele e perguntaram: — Conte para nós o que quer dizer a
37 Kỹ tóg ag mỹ kãmén mũ. “Ẽprã ke fi kósin vỹ trigo fy vãvãm mũ. Inh hã vẽ,” he tóg mũ.
37 Jesus respondeu:
38 “Ga hã to sóg: ẽpỹ, he mũ. Kỹ trigo ẽn vỹ Topẽ krẽ ag ri ke nỹtĩ, kỹ vãnh vỹ Nén-Kórég krẽ ag ri ke nỹtĩ.
38 O terreno é o mundo. As sementes boas são as pessoas que pertencem ao .
39 Ũ tỹ ag han mũ vỹ tỹ Japo ti nĩ, Nén-Kórég ẽn krẽ ag. Ti colher ke kurã hã vỹ: kurã tỹ ẽgno, he mũ. Ũ tỹ trigo colher ke mũ ag vỹ tỹ Topẽ tỹ jẽgnẽ jafã ag nỹtĩ.
39 O inimigo que semeia o joio é o próprio Diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os que fazem a colheita são os anjos.
40 Kurã tỹ ẽgno ki ag tóg ẽg tỹ vãnh pũn ẽn ri ke han ke mũ, Japo tũ ag tỹ.
40 Assim como o joio é ajuntado e jogado no fogo, assim também será no fim dos tempos.
41 Ẽprã ke fi kósin ẽn, inh hã vỹ isỹ jẽgnẽ jafã ẽn ag jẽgnẽnh ke mũ sir, kỹ ag tóg ũ tỹ vẽnh jykre pãno han mũ kar ag génh kãn ke mũ, ũ tỹ ũ ag mỹ: “ha jatun mỹ Topẽ vĩ mranh,” he mũ kar ag ke gé.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, e eles ajuntarão e tirarão do seu Reino todos os que fazem com que os outros pequem e também todos os que praticam o mal.
42 Ag génh kỹ ag tóg pĩ gru mág ẽn ki ag vãm ke mũ sir. Tá ag tóg vẽsỹrénh tãvĩ han tĩ. Ãjag jã tỹ ag tóg gyngyn henh ke mũ, gangan ke jé ag tóg ke mũ, jũ kỹ, vẽsỹrénh kỹ ke gé.
42 Depois os anjos jogarão essas pessoas na fornalha de fogo, onde vão chorar e ranger os dentes de desespero.
43 Kỹ ũn jykre kuryj ag vỹ há pẽ nỹtĩnh mũ, sĩnvĩ, kókov, rã gru ri ke, ag tỹ ãjag jóg tá nỹtĩnh ken kỹ sir, ag tỹ ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ ven kỹ. Ũn nĩgrẽg nỹtĩ tỹ tỹ jẽmẽ jé,” he tóg, Jesus ti.
43 Então o povo de Deus brilhará como o sol no Reino do seu Pai. Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.
44 “Kỹ ẽg tỹ ũ tỹ kanhkã tá tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke vỹ tag ri ke nĩ gé, ha mẽ. Ũ tỹ ã patrão japỹ tá jãnkamy ne kunũnh kỹ péju mãn kỹ nĩm ri ke tóg nĩ. Ti péju mãn kỹ tóg ã tỹ nén kar fón kãn mũ sir, ti kaja to ẽpỹ ẽn vyn jé sir. Ẽpỹ ẽn vyn kar kỹ jãnkamy ẽn vỹ tỹ ti tũ nĩ sir,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg mỹ ẽg tỹ ti ki rã sór kỹ ẽg tũ fón kãn tón hã vẽ.
44 — O
45 “Ẽg tỹ ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke vỹ tag ri ke nĩ gé, ha mẽ,” he tóg mũ gé. “Negociante ũ tóg jãnka han jafã tỹ negociar he tĩ, pérola tỹ. Hã kỹ tóg ũn há kuprẽg tĩgtĩ.
45 — O
46 Kejẽn tóg ũn há pẽ ũ vég mũ sir, ũn kaja e. Kỹ tóg ã tũ vãm kãn mũ sir, ã tỹ ũn sĩnvĩ pẽ ẽn kajãm jé, ti tỹ tỹ tũ nĩ jé,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg mỹ ẽg tỹ ti ki rã sór kỹ ẽg tũ vãm kãn tó mãn hã vẽ gé.
46 Quando encontra uma pérola que é mesmo de grande valor, ele vai, vende tudo o que tem e compra a pérola.
47 “Ẽg tỹ ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke to comparação vẽ gé, ha mẽ,” he tóg mũ gé. “Rede ri ke tóg nĩ, ẽg tỹ tỹ pirã kugmĩ jafã ẽn. Ti fig ẽg tóg tĩ, goj kãkã, ẽg tỹ pirã kugmĩ jé, kãkofár ke gé.
47 — O
48 Ki ti fón kar kỹ ẽg tóg nỹgnỹn mũ sir, goj ki ẽg tóg pirã mré kãkofár gég tĩ. Génh kỹ ẽg tóg ũn mág ag hã kuprẽg tĩ, ma mũ jé. Ũn kãsir ẽn togvãnh ẽg tóg tĩ.
48 E, quando está cheia, os pescadores a arrastam para a praia e sentam para separar os peixes: os que prestam são postos dentro dos cestos, e os que não prestam são jogados fora.
49 Ge ti nĩgtĩ, kurã tỹ ẽgno ki. Topẽ tỹ jẽgnẽ jafã ag tóg ũn jykre kuryj ag kuprẽg ke mũ, Topẽ mỹ.
49 No fim dos tempos também será assim: os anjos sairão, e separarão as pessoas más das boas,
50 Ũn jykre pãno ag vãvãm jé ag tóg ke mũ, pĩ gru mág ẽn ki. Tá ag vẽsỹrénh vẽ sir. Ãjag jã tỹ ag tóg gyngyn henh ke mũ, tỹ ag gangan kej ke mũ, jũ kỹ, vẽsỹrénh kỹ,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ag mỹ ẽg tỹ ti ki rã sór jé kãmén hã vẽ.
50 e jogarão as pessoas más na fornalha de fogo. E ali elas vão chorar e ranger os dentes de desespero.
51 Kỹ tóg ã mré mũ tĩ ag mỹ: “ãjag mỹ tag to jykrén kãn mũ, sỹ ãjag mỹ nén kãmén mũ tag ti?” he mũ. Kỹ ag tóg ti mỹ: “hỹ,” he mũ sir.
51 Então Jesus perguntou aos discípulos: — Sim! — responderam eles.
52 Kỹ tóg ag mỹ: “kỹ tóg há tĩ,” he mũ. “Ũ tỹ Topẽ vĩ to professor ẽn, ti tỹ kanhkã tá nĩ ẽn jykre ki rãn kỹ tóg ge nĩ, ha mẽ,” he tóg. “Ẽg panh ri ke tóg nĩ, ti tỹ tỹ nén ũ mág nĩn kỹ. Ẽg panh tóg kejẽn ẽg mỹ ã tỹ nén sĩnvĩ ven tĩ, ti tỹ ũri mãg mũ ti, ti tỹ vãsỹ mãn ja ẽn ke gé,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg mỹ ẽg tỹ Topẽ vĩ ki kanhrãn ke tó vẽ. Ẽg tỹ to estudo han kỹ ẽg tóg vãsỹ rán kỹ nĩ ẽn tónh ke mũ, kỹ ẽg tóg ũ tỹ ũri tó mũ tag tónh ke mũ gé. Jesus tỹ tag to ẽg mỹ comparação han hã vẽ.
52 Jesus disse:
53 Ag mỹ kãmén kãn kar kỹ tóg tá kãkutẽ mũ sir.
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas , saiu dali
54 Kỹ tóg ã jamã ra tĩ mũ sir. Tá jun kỹ tóg ẽg vẽnh kanhrãn jafã ki ag kanhrãn mũ. Kỹ tóg ag mỹ e tĩ, ti vĩ ti. Kỹ ag tóg ti to vĩ kónãn mũ. “Hẽn tán hỹn ki kanhrãn, vẽnh jykre tag ki? Ũ nỹ hỹn ti kanhrãn, ti tỹ nén han vãnh tag hyn han jé?” he ag tóg ti to.
54 e voltou para a cidade de Nazaré, onde ele tinha morado. Ele ensinava na sinagoga , e os que o ouviam ficavam admirados e perguntavam: — De onde vêm a sabedoria dele e o poder que ele tem para fazer milagres?
55 “Ĩn han tĩ ẽn kósin vẽ mỹr,” he ag tóg. “Ti mỹnh fi vỹ tỹ Maria fi nĩ, kỹ ti jãvy ag vỹ ki nỹtĩ, Tiago, José, Simão, Judas.
55 Por acaso ele não é o filho do carpinteiro? A sua mãe não é Maria? Ele não é irmão de Tiago, José, Simão e Judas?
56 Kỹ ti ve fag vỹ tag ki nỹtĩ gé, ẽg mré. Ti tỹ ne jé ẽg kãfór nĩ sór nẽ hỹn?” he ag tóg mũ sir, Jesus to.
56 Todas as suas irmãs não moram aqui? De onde é que ele consegue tudo isso?
57 Kỹ tóg ag mỹ tỹ ũ nỹ. Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ẽmã ũ tá ke ag tóg Topẽ vĩ tó tĩ to é he tũ nĩgtĩ mỹr,” he mũ. “Ti jamã tá ke ag tóg ti to é he tĩ jãvo, ti mré ke ag, ti kanhkã ag,” he tóg.
57 Por isso ficaram desiludidos com ele. Mas Jesus disse:
58 Kỹ tóg tá milagre e hyn han tũ nĩ. Ũn kaga nỹtĩ pir ag tỹ há' he tóg, ũn e tỹ há' he tũ ti nĩ, ag tỹ ti ki ge jãvãnh nỹtĩn kỹ.
58 Jesus não pôde fazer muitos milagres ali porque eles não tinham fé.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.