Marcos 6
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVT
1 Kỹ Jesus tóg tá kãkutẽ kỹ ã jamã tá jun mũ sir. Ti mré mũ tĩ ag tóg ti mré mũ mũ gé.
1 Jesus deixou essa região e voltou com seus discípulos para Nazaré, cidade onde tinha morado.
2 Vẽnhkán ke kurã ki tóg ag vẽnh kanhrãn jafã ki ag kanhrãn mũ. Ag tỹ ti vĩ mẽ kỹ tóg ag mỹ e tĩ. “Hẽ tán hỹn ki kanhrãn, vẽnh jykre tag ti ki? Ũ nỹ hỹn ti kanhrãn?” he ag tóg, ti jamã tá ke ag. “Ẽg tỹ nén han vãnh hyn han tóg tĩgtĩ,” he ag tóg.
2 No sábado seguinte, começou a ensinar na sinagoga, e muitos dos que o ouviam se admiraram e perguntavam: “De onde vem tanta sabedoria e poder para realizar esses milagres?
3 “Ĩn han tĩ ẽn vẽ mỹr,” he ag tóg. “Maria fi kósin vẽ mỹr, Tiago kãke, José, Judas, Simão kãke, kỹ ti ve fag vỹ ẽg mré nỹtĩ gé mỹr. Ti tỹ ne jé tỹ ẽg kãfór nĩ sór nẽ?” he ag tóg. Kỹ tóg ag mỹ tỹ ũ nỹ.
3 Não é esse o carpinteiro, filho de Maria e irmão de Tiago, José, Judas e Simão? Suas irmãs moram aqui, entre nós”. E sentiam-se muito ofendidos.
4 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ẽmã ũ tá ke ag tóg Topẽ vĩ tó tĩ to é he tũ nĩgtĩ mỹr,” he mũ. “Ti jamã tá ke ag tóg ti to é he tĩ jãvo, ti mré ke ag, ti kanhkã ag,” he tóg.
4 Então Jesus lhes disse: “Um profeta recebe honra em toda parte, menos em sua cidade e entre seus parentes e sua própria família”.
5 Kỹ Jesus tóg tá nén ũ han tũ nĩ sir. Ũn kaga pipir ag hã tỹ há' he tóg, ã nĩgé tỹ ag mẽ kỹ.
5 Por isso, não pôde realizar milagres ali, exceto pôr as mãos sobre alguns enfermos e curá-los.
6 Ag tỹ ti ki ge tũ tóg ti mỹ e tĩ, ti jamãn ki. Kỹ tóg ẽmã kãsir mĩ tĩg kỹ ag kanhrãn tĩ nĩ sir.
6 E ficou admirado com a incredulidade daquele povo. Então Jesus percorreu diversos povoados, ensinando a seus moradores.
7 Kỹ Jesus tóg ũ tỹ 12 (ke) ag jé prẽr mũ. Kỹ tóg ag mũn mũ, ũn régre tĩn', ũn régre tĩn' he tóg. Ag mỹ tóg vẽnh jykre nĩm mũ, ag tỹ vẽnh jagrẽ kórég pan mũ jé.
7 Reuniu os Doze e começou a enviá-los de dois em dois, dando-lhes autoridade para expulsar espíritos impuros.
8 Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag mũn kỹ pão ma mũ tũg nĩ,” he mũ, “bolsa ke gé, jãnkamy ke gé,” he tóg.
8 Instruiu-os a não levar coisa alguma na viagem, exceto um cajado. Não poderiam levar alimento, nem bolsa de viagem, nem dinheiro.
9 “Vãtó hã va mũmnĩ, kãtó ti, pẽ né ke gé, pẽn to ró ti,” he tóg.
9 Poderiam calçar sandálias, mas não levar uma muda de roupa extra.
10 Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag tỹ ẽmã ũ tá jun kỹ, ãjag tỹ ĩn ra rã mũ hã ki nũgnũr hemnĩ,” he mũ, “hã ki ãjag tỹ kurã ki panh ke mũ ẽn tá krỹgkrỹg nĩ,” he tóg.
10 Disse ele: “Onde quer que forem, fiquem na mesma casa até partirem da cidade.
11 “Ẽmã ũ tá ke ag tóg kejẽn ãjag mỹ: kãgemnĩ, henh ke tũ nĩ, ag tỹ ãjag vĩ mẽ jãvãnh nỹtĩn kỹ. Kỹ ãjag pẽn hã kykũnh nĩ, ãjag tỹ tá pa kỹ,” he tóg, “ag tỹ ve kỹ to ki kanhró nỹtĩ jé, Topẽ tỹ ag mỹ: vó', he ti,” he tóg ag mỹ. “Ha mẽ, ki hã sóg tó mũ. Kurã tỹ ẽgno ki, isỹ vẽnh kar jykre tugnỹm ke kurã ẽn ki ag tóg jagãgtar nỹtĩnh mũ, ag tỹ ãjag vĩ jẽmẽ jãvãnh nỹtĩn kỹ,” he tóg, Jesus ti.
11 Mas, se algum povoado se recusar a recebê-los ou a ouvi-los, ao saírem, sacudam a poeira dos pés como sinal de reprovação”.
12 Kỹ ag tóg mũ mũ sir, ũ tỹ 12 (ke) ag. “Ãjag jykre tovãnh nĩ,” he ag tóg mũ, vẽnh kar mỹ.
12 Então eles partiram, dizendo a todos que encontravam que se arrependessem.
13 Vẽnh jagrẽ kórég pan ag tóg mũ, ha mẽ. Ũn kagyga ag to tĩn ag tóg mũ, azeite tỹ, kỹ ag tóg tỹ há' he kãn mũ sir.
13 Expulsaram muitos demônios e curaram muitos enfermos, ungindo-os com óleo.
14 Kỹ pã'i mág tỹ rei tóg Jesus kãme mẽg mũ sir. Vẽnh kar vỹ ti kãmén tĩ, hã kỹ tóg mẽg mũ. Pã'i mág tỹ rei ẽn jijin hã vỹ: Herodes, he mũ. Kỹ tóg: “João hỹn (tóg),” he mũ, “ũ tỹ ag kygpég tĩ ẽn ti,” he tóg. “Ã ter jan tán hỹn vỹn ké,” he tóg. “Hã kỹ tóg ẽg tỹ nén han vãnh kar ẽn hyn han tĩ,” he tóg, Jesus to, Herodes ti.
14 Logo o rei Herodes ouviu falar de Jesus, pois todos comentavam a seu respeito. Alguns diziam: “João Batista ressuscitou dos mortos. Por isso tem poder para fazer esses milagres”.
15 Hã ra ũ tóg Jesus to: “Elias vẽ,” he mũ. Kỹ ũ tóg: “Topẽ vĩ tó tĩ vẽ, vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ag ri ke vẽ,” he mũ gé.
15 Outros diziam: “É Elias”. Ainda outros diziam: “É um profeta, como os profetas de antigamente”.
16 Hã ra Herodes tóg ti kãme mẽ kỹ: “João hỹn ã ter ja tá vỹn ké, sỹ ũn krĩ kym ja ẽn ti,” he mũ.
16 Quando Herodes ouviu falar de Jesus, disse: “João, o homem a quem decapitei, voltou dos mortos!”.
17 Herodes vỹ João se ja nĩ, vẽse jafã kãki tóg ti fón ja nĩ, Herodias fi tugrĩn. Tỹ fi Filipe prũ fi nĩ, ti jãvy, hã ra tóg fi tỹ prũg mũ, Herodes ti.
17 O rei havia mandado prender e encarcerar João para agradar Herodias. Ela era esposa de seu irmão, Filipe, mas Herodes tinha se casado com ela.
18 Kỹ João tóg Herodes mỹ: “ã hã ne tóg ã mré ke prũ fi tỹ prũg mũ',” he ja nĩ. “Fi ki ã tóg Topẽ vĩ mranh mũ,” he ja tóg nĩ, João ti, Herodes mỹ.
18 João dizia a Herodes: “É contra a lei que o senhor viva com a esposa de seu irmão”.
19 Tag to Herodias fi tóg ti to kórég nĩ, ti tén ke to fi tóg jykrén nĩgtĩ, hã ra fi tóg ti tỹ hẽ ri ke tũ nĩ,
19 Por isso Herodias guardava rancor de João e queria matá-lo, mas não podia fazê-lo,
20 Herodes tỹ ti kamẽg kỹ. João vỹ tóg tỹ ũn jykre kuryj nĩ. Topẽ jykre hã han tóg tĩ. Hã kỹ Herodes tóg ti jy nĩgãn tĩ, ti tỹ ti jykre há ki kanhró nĩn kỹ. João vĩ tóg ti mỹ vẽnhmỹ tĩ, ge ra tóg ti mỹ mẽ há tĩ, Herodes mỹ.
20 pois Herodes o respeitava e o protegia, sabendo que ele era um homem justo e santo. Herodes ficava muito perturbado sempre que falava com João, mas mesmo assim gostava de ouvi-lo.
21 Kejẽn tóg fi mỹ ti tén ke ki króm ke mũ. Herodes tóg ã mur ja kurã ẽn ki festa mág han mũ, tenente ag mỹ, soldado ag pã'i ag mỹ ke gé, ũn rico ag mỹ ke gé, Galiléia tá ke ag mỹ.
21 Finalmente, no aniversário de Herodes, Herodias teve a oportunidade que procurava. Ele deu uma festa para os membros do alto escalão do governo, para seus oficiais militares e para os cidadãos mais importantes da Galileia.
22 Kỹ Herodias fi kósin fi tóg ag jo vẽnh gringrén mũ, hã ra tóg ag mỹ sĩ tãvĩ tĩ, Herodes mỹ, ti mré nỹtĩ ag mỹ ke gé, ti mré jẽg mũ ag mỹ. Kỹ tóg fi mỹ: “ã tỹ nén to vĩ mũ tỹ sóg ã mỹ nĩm mũ,” he mũ.
22 Sua filha, também chamada Herodias, entrou e apresentou uma dança que agradou muito Herodes e seus convidados. “Peça-me qualquer coisa que deseje, e eu lhe darei”, disse o rei à moça.
23 Fi mỹ tóg: “sỹ ke há vẽ,” he mũ. “Ã tỹ nén to vĩ mũ kar nĩm jé sóg ke mũ, isỹ nén kar kuju mré hã,” he tóg, tátãg fi mỹ.
23 E prometeu, sob juramento: “Eu lhe darei o que pedir, até metade do meu reino!”.
24 Hã ra fi tóg ã mỹnh fi to tĩ mũ sir. “Inh hỹn ne to vĩnh mũ?” he fi tóg mũ, ã mỹnh fi mỹ. Kỹ fi tóg: “João krĩ to vĩmnĩ,” he mũ, “ũ tỹ ag kygpég tĩ ẽn krĩ to,” he fi tóg, ã kósin fi mỹ, Herodias fi.
24 Ela saiu e perguntou à mãe: “O que devo pedir?”. A mãe lhe disse: “Peça a cabeça de João Batista!”.
25 Kỹ fi tóg vẽsỹmér pã'i mág ẽn to vẽnhvãg tĩ mũ. “Inh mỹ ũri João Batista krĩ nĩm, pénky kãkã,” he fi tóg mũ.
25 A moça voltou depressa ao rei e disse: “Quero a cabeça de João Batista agora mesmo num prato!”.
26 Kỹ Herodes tóg fe kaj mág han mũ sir. Hã ra tóg fi mỹ: “sỹ ke há vẽ,” he ja nĩ, hã kỹ tóg fi mỹ han sór mũ, ti mré nỹtĩ ag tỹ mẽ kãn ja nĩn kỹ.
26 O rei muito se entristeceu com isso, mas, por causa do juramento que havia feito na frente dos convidados, não pôde negar o pedido.
27 Hã kỹ tóg polícia ũ jẽnẽg mũ, ti tỹ ti krĩ ma kãtĩg jé. Kỹ tóg ti krĩ kym mũ sir, vẽse ja kãtá.
27 Assim, enviou no mesmo instante um carrasco com ordens de cortar a cabeça de João e trazê-la. Ele decapitou João na prisão,
28 Kỹ tóg ti krĩ ma kãtĩ mũ sir, pénky kãkã nĩm kỹ. Kỹ tóg fi mỹ nĩm mũ, tátãg fi mỹ. Kỹ fi tóg ã mỹnh fi mỹ ma kãtĩ mũ, Herodias fi mỹ.
28 trouxe a cabeça num prato e a entregou à moça, que a levou à sua mãe.
29 Kỹ João mré mũ tĩ ag tóg ti venh mũ mũ, ti ter mẽ kỹ. Kỹ ag tóg ti há va mũ mũ, vẽnh kej ra. Tá ag tóg ti péju mũ sir.
29 Quando os discípulos de João souberam o que havia acontecido, foram buscar o corpo e o colocaram numa sepultura.
30 Kejẽn Jesus tỹ ũn vin mũ ag tóg Jesus to vỹnvỹn ke mũ, ti mỹ kãmén jé, ag tỹ vẽnh kar mỹ nén tó ja ẽn ti, ag tỹ nén ũ han mũ kar ẽn ke gé.
30 Os apóstolos voltaram de sua missão e contaram a Jesus tudo que tinham feito e ensinado.
31 Kỹ tóg ag mỹ: “mũ nỹ, ẽg pir mỹ ẽmã tũg ja ra mũ jé, ẽg vẽnhkán sĩ han jé,” he mũ. Kãmũ ag tóg nỹ nĩ, e ag tóg tĩ ha, kỹ tóg ag jẽn ke mũ ra vẽnhmỹ tĩ sir.
31 Jesus lhes disse: “Vamos sozinhos até um lugar tranquilo para descansar um pouco”, pois tanta gente ia e vinha que eles não tinham tempo nem para comer.
32 Kỹ ag tóg canoa kãmĩ mũ mũ sir, ẽmã tũg ja ra, ãjag pir mỹ.
32 Então saíram de barco para um lugar isolado, a fim de ficarem a sós.
33 Hã ra ũn e ag tóg ag mũ ve kỹ ag ki kanhrãn mũ, kỹ ag tóg ãjag pẽn kã ag jy pétẽ mũ, ẽmã kar tá kãmũ kỹ. Ag jo ag tóg tá junjun mũ sir, vẽnh e ẽn ti.
33 Contudo, muitos os reconheceram e os viram partir, e pessoas de várias cidades correram e chegaram antes deles.
34 Jesus tỹ tá jun kỹ tóg sir ũn e ag vég mũ, kỹ ag tóg ti mỹ jagtar nỹtĩ. Ti mỹ ag tóg tỹ ẽg mẽg tỹ mé, ẽg mẽg tỹ carneiro ri ke nỹtĩ. Ũ tỹ ẽg mẽg ki rĩr tũ nĩn kỹ tóg jagãgtar nỹtĩgtĩ, ẽg mẽg ti. Tag ri ke ag nỹtĩ, ũn e ẽn ag, Jesus mỹ, ag tỹ Topẽ vĩ ki kagtĩg nỹtĩn kỹ.
34 Quando Jesus saiu do barco, viu a grande multidão e teve compaixão dela, pois eram como ovelhas sem pastor. Então começou a lhes ensinar muitas coisas.
35 Hã ra tóg rãké nỹ sir, kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti mỹ: “ki ti ẽmã tũ nĩ, rãké ti nỹ ha,” he mũ.
35 Ao entardecer, os discípulos foram até ele e disseram: “Este lugar é isolado, e já está tarde.
36 “Ã tỹ ag mũn kỹ tóg há tĩ vẽ. Kỹ ag tóg ẽmã kar mĩ mũnh mũ, vẽjẽn jãvãnh jé,” he ag tóg ti mỹ.
36 Mande as multidões embora, para que possam ir aos campos e povoados vizinhos e comprar algo para comer”.
37 Hã ra tóg ag mỹ: “ha inhhã ag jẽn ge,” he mũ. Hã ra ag tóg: “kỹ ẽg mỹ jãnkamy tỹ hẽn ri ke tỹ pão kajãm mũ'?” he mũ, “ẽg tỹ ag jẽn jé?” he ag tóg ti mỹ.
37 Jesus, porém, disse: “Providenciem vocês mesmos alimento para eles”. “Precisaríamos de muito dinheiro
38 Kỹ tóg ag mỹ: “pão tỹ hẽ ri ke nỹ ki nỹtĩ?” he mũ. “Ha venh mũ jẽg,” he tóg. Ag tỹ ve kỹ ag tóg: “ũ tỹ 5 (ke) vẽ,” he mũ, “pirã régre ke gé,” he ag tóg.
38 “Quantos pães vocês têm?”, perguntou ele. “Vão verificar.” Eles voltaram e informaram: “Cinco pães e dois peixes”.
39 Kỹ tóg ag mỹ: “nĩgnĩ ra, re gỹnh tánh kri, mrugmru kri,” he mũ, “vẽnhmãn kỹ,” he tóg, vẽnh kar ẽn mỹ.
39 Então Jesus ordenou que fizessem a multidão sentar-se em grupos na grama verde.
40 Kỹ ag tóg vẽnhmãn kỹ nĩ', vẽnhmãn kỹ nĩ' he mũ, ũ vỹ tóg 100 (ke) nĩ' he mũ, jo ũ tóg 50 (ke) nĩ' he mũ, ag vẽnhmãn ũ.
40 Assim, eles se sentaram em grupos de cinquenta e de cem.
41 Kỹ tóg pão tỹ 5 (ke) génh kỹ, pirã régre génh kỹ kanhkã ki ẽvãnh mũ, kỹ tóg Topẽ mré vĩ mũ sir, kỹ tóg pão kénh mũ sir, ã mré mũ tĩ ag mỹ tóg vin mũ, ag tỹ ũn e ẽn mỹ vẽnh kãpãpãm jé. Pirã régre tỹ tóg vẽnh kãpópãm mũ gé sir.
41 Jesus tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, à medida que ia partindo os pães, entregava-os aos discípulos para que os distribuíssem ao povo. Também dividiu os peixes para que todos recebessem uma porção.
42 Kỹ vẽnh kar vỹ ko kãn kỹ funfór mũ sir.
42 Todos comeram à vontade,
43 Kẽj tỹ 12 (ke) fãn ag tóg mũ sir, pão ke tỹ, pirã ke tỹ.
43 e os discípulos recolheram doze cestos com os pães e peixes que sobraram.
44 Pão ẽn ko mũ ag tóg tỹ 5 mil (ke) nỹtĩ, ũn tỹtá fag tó tũ.
44 Os que comeram foram cinco mil homens.
45 Kỹ Jesus tóg vẽsỹmér ã mré mũ tĩ ag mỹ tó mũ, ag tỹ canoa kãmĩ mũ jé, ag tỹ ti jo kafã ũ ra mũ jé, ẽmã tỹ Betsaida ra. “Isỹ ũn e tag ag mỹ: ha mũjẽg, henh ke vẽ ver,” he tóg ag mỹ.
45 Logo em seguida, Jesus insistiu com seus discípulos que voltassem ao barco e atravessassem o mar até Betsaida, enquanto ele mandava o povo para casa.
46 Kỹ tóg ag mỹ: “ha mũjẽg,” he mũ sir. Ag mũn kar tóg pãnónh to tãpry mũ, Topẽ mré vĩ jé.
46 Depois de se despedir de todos, subiu sozinho ao monte para orar.
47 Kuty ẽn kỹ canoa tóg ver tĩ nĩ, goj kãmĩ. Jo Jesus tóg tar tá jẽ nĩ ver, ã pir mỹ.
47 Durante a noite, os discípulos estavam no barco, no meio do mar, e Jesus, sozinho em terra.
48 Hã ra ag tóg canoa vóg kỹ ronron mũ sir, mũ kónãn ag tóg mũ sir, kãka tỹ ag kato tẽn kỹ. Hã ra tóg ag ronron vég mũ sir, Jesus ti. Kỹ tóg kurã ke ra ag to kãtĩ mũ, goj kri tĩg kỹ, ã pẽn kã mỹr. Hã ra tóg ag tá jun mũ sir, kỹ tóg ag pãtén sór nĩ ve nĩ.
48 Ele viu que estavam em apuros, remando com força e lutando contra o vento e as ondas. Por volta das três da madrugada, Jesus foi até eles caminhando sobre o mar. Sua intenção era passar por eles,
49 Ag tỹ goj kri ti tĩg ve kỹ ag tóg: “vẽnh kuprĩg vẽ,” he mũ. Kỹ ag tóg vẽkrẽnkrẽr mũ,
49 mas, quando o avistaram caminhando sobre as águas, gritaram de pavor, pensando que fosse um fantasma.
50 ag tỹ jũrũn ken kỹ, ag kar tỹ ti ve kỹ. Hã ra tóg vẽsỹmér ag mré vĩ mũ, kỹ tóg ag mỹ: “kamẽg tũg nĩ,” he mũ. “Inh hã vẽ, jũrũn ke tũg nĩ,” he tóg.
50 Ficaram todos aterrorizados ao vê-lo. Imediatamente, porém, Jesus lhes disse: “Não tenham medo! Coragem, sou eu!”.
51 Kỹ tóg canoa kãki rã mũ sir ag mré, Jesus ti. Kỹ kãka tóg tũ' he mũ sir. Kỹ tóg ag mỹ e (pẽ) tãvĩ tĩ.
51 Em seguida, subiu no barco e o vento parou. Os discípulos ficaram admirados,
52 Hã kỹ tóg ag tỹ to jykrén tũ tĩ. Ver ag tóg krĩ tũ nỹtĩ, hã kỹ ag tóg Jesus jykre ki kagtĩg nỹtĩ ver, ti tỹ pão pir tỹ ũn e jẽn ja ra.
52 pois ainda não tinham entendido o milagre dos pães. O coração deles estava endurecido.
53 Ag tỹ canoa kãmĩ pa kỹ ag tóg ga tỹ Genesaré tá junjun ja nĩ. Kỹ ag tóg canoa nỹgnỹn mũ sir.
53 Depois de atravessarem o mar, chegaram a Genesaré. Levaram o barco até a margem
54 Ag tỹ canoa kãmĩ pa kar kỹ tá ke ag tóg vẽsỹmér ti ki kanhrãn mũ, Jesus ki.
54 e desceram. As pessoas reconheceram Jesus assim que o viram.
55 Kỹ ag tóg ĩn kar mĩ pétẽ mũ sir, kỹ ag tóg ũn kagyga ag gé kãmũ mũ ti to. Kur kã ag tóg ag gé kãmũ mũ. Ti jẽg jan ra ag tóg ti nón mũ mũ, ag tỹ ti jẽg ja mẽ kỹ.
55 Quando ouviam que Jesus estava em algum lugar, corriam por toda a região, levando os enfermos em macas para onde sabiam que ele estava.
56 Ti tỹ ẽmã ũ tá jun kỹ ag tóg vẽnh kaga gé kãmũ tĩ, kỹ ag tóg ĩn prur ki ag vin tĩ, ẽmã kãsir ki, ẽmã mág ki ke gé, vãnh kãmĩ ke gé. “Mỹ ã mỹ há, ẽg tỹ hẽn ri ke mũn ã kur mráj mẽ jé?” he ag tóg ti mỹ. Kỹ ag tóg há' há' he kãn mũ sir, ag tỹ ti kur mẽn kỹ.
56 Aonde quer que ele fosse — aos povoados, às cidades ou aos campos ao redor —, levavam os enfermos para as praças. Suplicavam que ele os deixasse pelo menos tocar na borda de seu manto, e todos que o tocavam eram curados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.