Marcos 6
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NTLH
1 Kỹ Jesus tóg tá kãkutẽ kỹ ã jamã tá jun mũ sir. Ti mré mũ tĩ ag tóg ti mré mũ mũ gé.
1 Jesus voltou com os seus discípulos para a cidade de Nazaré, onde ele tinha morado.
2 Vẽnhkán ke kurã ki tóg ag vẽnh kanhrãn jafã ki ag kanhrãn mũ. Ag tỹ ti vĩ mẽ kỹ tóg ag mỹ e tĩ. “Hẽ tán hỹn ki kanhrãn, vẽnh jykre tag ti ki? Ũ nỹ hỹn ti kanhrãn?” he ag tóg, ti jamã tá ke ag. “Ẽg tỹ nén han vãnh hyn han tóg tĩgtĩ,” he ag tóg.
2 No sábado começou a ensinar na sinagoga . Muitos que o estavam escutando ficaram admirados e perguntaram: — De onde é que este homem consegue tudo isso? De onde vem a sabedoria dele? Como é que faz esses milagres?
3 “Ĩn han tĩ ẽn vẽ mỹr,” he ag tóg. “Maria fi kósin vẽ mỹr, Tiago kãke, José, Judas, Simão kãke, kỹ ti ve fag vỹ ẽg mré nỹtĩ gé mỹr. Ti tỹ ne jé tỹ ẽg kãfór nĩ sór nẽ?” he ag tóg. Kỹ tóg ag mỹ tỹ ũ nỹ.
3 Por acaso ele não é o carpinteiro, filho de Maria? Não é irmão de Tiago, José, Judas e Simão? As suas irmãs não moram aqui? Por isso ficaram desiludidos com ele.
4 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ẽmã ũ tá ke ag tóg Topẽ vĩ tó tĩ to é he tũ nĩgtĩ mỹr,” he mũ. “Ti jamã tá ke ag tóg ti to é he tĩ jãvo, ti mré ke ag, ti kanhkã ag,” he tóg.
4 Mas Jesus disse:
5 Kỹ Jesus tóg tá nén ũ han tũ nĩ sir. Ũn kaga pipir ag hã tỹ há' he tóg, ã nĩgé tỹ ag mẽ kỹ.
5 Ele não pôde fazer milagres em Nazaré, a não ser curar alguns doentes, pondo as mãos sobre eles.
6 Ag tỹ ti ki ge tũ tóg ti mỹ e tĩ, ti jamãn ki. Kỹ tóg ẽmã kãsir mĩ tĩg kỹ ag kanhrãn tĩ nĩ sir.
6 E ficou admirado com a falta de fé que havia ali. Jesus ensinava nos povoados que havia perto dali.
7 Kỹ Jesus tóg ũ tỹ 12 (ke) ag jé prẽr mũ. Kỹ tóg ag mũn mũ, ũn régre tĩn', ũn régre tĩn' he tóg. Ag mỹ tóg vẽnh jykre nĩm mũ, ag tỹ vẽnh jagrẽ kórég pan mũ jé.
7 Ele chamou os doze discípulos e os enviou dois a dois, dando-lhes autoridade para expulsar espíritos maus.
8 Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag mũn kỹ pão ma mũ tũg nĩ,” he mũ, “bolsa ke gé, jãnkamy ke gé,” he tóg.
8 Deu ordem para não levarem nada na viagem, somente uma bengala para se apoiar. Não deviam levar comida, nem sacola, nem dinheiro.
9 “Vãtó hã va mũmnĩ, kãtó ti, pẽ né ke gé, pẽn to ró ti,” he tóg.
9 Deviam calçar sandálias e não levar nem uma túnica a mais.
10 Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag tỹ ẽmã ũ tá jun kỹ, ãjag tỹ ĩn ra rã mũ hã ki nũgnũr hemnĩ,” he mũ, “hã ki ãjag tỹ kurã ki panh ke mũ ẽn tá krỹgkrỹg nĩ,” he tóg.
10 Disse ainda:
11 “Ẽmã ũ tá ke ag tóg kejẽn ãjag mỹ: kãgemnĩ, henh ke tũ nĩ, ag tỹ ãjag vĩ mẽ jãvãnh nỹtĩn kỹ. Kỹ ãjag pẽn hã kykũnh nĩ, ãjag tỹ tá pa kỹ,” he tóg, “ag tỹ ve kỹ to ki kanhró nỹtĩ jé, Topẽ tỹ ag mỹ: vó', he ti,” he tóg ag mỹ. “Ha mẽ, ki hã sóg tó mũ. Kurã tỹ ẽgno ki, isỹ vẽnh kar jykre tugnỹm ke kurã ẽn ki ag tóg jagãgtar nỹtĩnh mũ, ag tỹ ãjag vĩ jẽmẽ jãvãnh nỹtĩn kỹ,” he tóg, Jesus ti.
11 Mas, se em algum lugar as pessoas não quiserem recebê-los, nem ouvi-los, vão embora. E na saída sacudam o pó das suas sandálias, como sinal de protesto contra aquela gente.
12 Kỹ ag tóg mũ mũ sir, ũ tỹ 12 (ke) ag. “Ãjag jykre tovãnh nĩ,” he ag tóg mũ, vẽnh kar mỹ.
12 Então os discípulos foram e anunciaram que todos deviam se arrepender dos seus pecados.
13 Vẽnh jagrẽ kórég pan ag tóg mũ, ha mẽ. Ũn kagyga ag to tĩn ag tóg mũ, azeite tỹ, kỹ ag tóg tỹ há' he kãn mũ sir.
13 Eles expulsavam muitos demônios e curavam muitos doentes, pondo azeite na cabeça deles.
14 Kỹ pã'i mág tỹ rei tóg Jesus kãme mẽg mũ sir. Vẽnh kar vỹ ti kãmén tĩ, hã kỹ tóg mẽg mũ. Pã'i mág tỹ rei ẽn jijin hã vỹ: Herodes, he mũ. Kỹ tóg: “João hỹn (tóg),” he mũ, “ũ tỹ ag kygpég tĩ ẽn ti,” he tóg. “Ã ter jan tán hỹn vỹn ké,” he tóg. “Hã kỹ tóg ẽg tỹ nén han vãnh kar ẽn hyn han tĩ,” he tóg, Jesus to, Herodes ti.
14 O rei Herodes ouviu falar de tudo isso porque a fama de Jesus se havia espalhado por toda parte. Alguns diziam: — Esse homem é João Batista, que foi ressuscitado! Por isso esse homem tem poder para fazer milagres.
15 Hã ra ũ tóg Jesus to: “Elias vẽ,” he mũ. Kỹ ũ tóg: “Topẽ vĩ tó tĩ vẽ, vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ag ri ke vẽ,” he mũ gé.
15 Outros diziam que ele era Elias. Mas alguns afirmavam: — Ele é
16 Hã ra Herodes tóg ti kãme mẽ kỹ: “João hỹn ã ter ja tá vỹn ké, sỹ ũn krĩ kym ja ẽn ti,” he mũ.
16 Quando Herodes ouviu isso, disse: — Ele é João Batista! Eu mandei cortar a cabeça dele, e agora ele foi ressuscitado!
17 Herodes vỹ João se ja nĩ, vẽse jafã kãki tóg ti fón ja nĩ, Herodias fi tugrĩn. Tỹ fi Filipe prũ fi nĩ, ti jãvy, hã ra tóg fi tỹ prũg mũ, Herodes ti.
17 Pois tinha sido Herodes mesmo quem havia mandado prender João, amarrar as suas mãos e jogá-lo na cadeia. Ele havia feito isso por causa de Herodias, com quem havia casado, embora ela fosse esposa do seu irmão Filipe.
18 Kỹ João tóg Herodes mỹ: “ã hã ne tóg ã mré ke prũ fi tỹ prũg mũ',” he ja nĩ. “Fi ki ã tóg Topẽ vĩ mranh mũ,” he ja tóg nĩ, João ti, Herodes mỹ.
18 Por isso João tinha dito muitas vezes a Herodes: “Pela nossa Lei você é proibido de casar com a esposa do seu irmão!”
19 Tag to Herodias fi tóg ti to kórég nĩ, ti tén ke to fi tóg jykrén nĩgtĩ, hã ra fi tóg ti tỹ hẽ ri ke tũ nĩ,
19 Herodias estava furiosa com João e queria matá-lo. Mas não podia
20 Herodes tỹ ti kamẽg kỹ. João vỹ tóg tỹ ũn jykre kuryj nĩ. Topẽ jykre hã han tóg tĩ. Hã kỹ Herodes tóg ti jy nĩgãn tĩ, ti tỹ ti jykre há ki kanhró nĩn kỹ. João vĩ tóg ti mỹ vẽnhmỹ tĩ, ge ra tóg ti mỹ mẽ há tĩ, Herodes mỹ.
20 porque Herodes tinha medo dele, pois sabia que ele era um homem bom e dedicado a Deus. Por isso Herodes protegia João. E, quando o ouvia falar, ficava sem saber o que fazer, mas mesmo assim gostava de escutá-lo.
21 Kejẽn tóg fi mỹ ti tén ke ki króm ke mũ. Herodes tóg ã mur ja kurã ẽn ki festa mág han mũ, tenente ag mỹ, soldado ag pã'i ag mỹ ke gé, ũn rico ag mỹ ke gé, Galiléia tá ke ag mỹ.
21 Porém no dia do aniversário de Herodes apareceu a ocasião que Herodias estava esperando. Nesse dia Herodes deu um banquete para as pessoas importantes do seu governo: altos funcionários, chefes militares e autoridades da Galileia.
22 Kỹ Herodias fi kósin fi tóg ag jo vẽnh gringrén mũ, hã ra tóg ag mỹ sĩ tãvĩ tĩ, Herodes mỹ, ti mré nỹtĩ ag mỹ ke gé, ti mré jẽg mũ ag mỹ. Kỹ tóg fi mỹ: “ã tỹ nén to vĩ mũ tỹ sóg ã mỹ nĩm mũ,” he mũ.
22 Durante o banquete a filha de Herodias entrou no salão e dançou. Herodes e os seus convidados gostaram muito da dança. Então o rei disse à moça: — Peça o que quiser, e eu lhe darei.
23 Fi mỹ tóg: “sỹ ke há vẽ,” he mũ. “Ã tỹ nén to vĩ mũ kar nĩm jé sóg ke mũ, isỹ nén kar kuju mré hã,” he tóg, tátãg fi mỹ.
23 E jurou: — Prometo que darei o que você pedir, mesmo que seja a metade do meu reino!
24 Hã ra fi tóg ã mỹnh fi to tĩ mũ sir. “Inh hỹn ne to vĩnh mũ?” he fi tóg mũ, ã mỹnh fi mỹ. Kỹ fi tóg: “João krĩ to vĩmnĩ,” he mũ, “ũ tỹ ag kygpég tĩ ẽn krĩ to,” he fi tóg, ã kósin fi mỹ, Herodias fi.
24 Ela foi perguntar à sua mãe o que devia pedir. E a mãe respondeu: — Peça a cabeça de João Batista.
25 Kỹ fi tóg vẽsỹmér pã'i mág ẽn to vẽnhvãg tĩ mũ. “Inh mỹ ũri João Batista krĩ nĩm, pénky kãkã,” he fi tóg mũ.
25 No mesmo instante a moça voltou depressa aonde estava o rei e pediu: — Quero a cabeça de João Batista num prato, agora mesmo!
26 Kỹ Herodes tóg fe kaj mág han mũ sir. Hã ra tóg fi mỹ: “sỹ ke há vẽ,” he ja nĩ, hã kỹ tóg fi mỹ han sór mũ, ti mré nỹtĩ ag tỹ mẽ kãn ja nĩn kỹ.
26 Herodes ficou muito triste, mas, por causa do juramento que havia feito na frente dos convidados, não pôde deixar de atender o pedido da moça.
27 Hã kỹ tóg polícia ũ jẽnẽg mũ, ti tỹ ti krĩ ma kãtĩg jé. Kỹ tóg ti krĩ kym mũ sir, vẽse ja kãtá.
27 Mandou imediatamente um soldado da guarda trazer a cabeça de João. O soldado foi à cadeia, cortou a cabeça de João,
28 Kỹ tóg ti krĩ ma kãtĩ mũ sir, pénky kãkã nĩm kỹ. Kỹ tóg fi mỹ nĩm mũ, tátãg fi mỹ. Kỹ fi tóg ã mỹnh fi mỹ ma kãtĩ mũ, Herodias fi mỹ.
28 pôs num prato e deu à moça. E ela a entregou à sua mãe.
29 Kỹ João mré mũ tĩ ag tóg ti venh mũ mũ, ti ter mẽ kỹ. Kỹ ag tóg ti há va mũ mũ, vẽnh kej ra. Tá ag tóg ti péju mũ sir.
29 Quando os discípulos de João souberam disso, vieram, levaram o corpo dele e o sepultaram.
30 Kejẽn Jesus tỹ ũn vin mũ ag tóg Jesus to vỹnvỹn ke mũ, ti mỹ kãmén jé, ag tỹ vẽnh kar mỹ nén tó ja ẽn ti, ag tỹ nén ũ han mũ kar ẽn ke gé.
30 Os apóstolos voltaram e contaram a Jesus tudo o que tinham feito e ensinado.
31 Kỹ tóg ag mỹ: “mũ nỹ, ẽg pir mỹ ẽmã tũg ja ra mũ jé, ẽg vẽnhkán sĩ han jé,” he mũ. Kãmũ ag tóg nỹ nĩ, e ag tóg tĩ ha, kỹ tóg ag jẽn ke mũ ra vẽnhmỹ tĩ sir.
31 Havia ali tanta gente, chegando e saindo, que Jesus e os apóstolos não tinham tempo nem para comer. Então ele lhes disse:
32 Kỹ ag tóg canoa kãmĩ mũ mũ sir, ẽmã tũg ja ra, ãjag pir mỹ.
32 Então foram sozinhos de barco para um lugar deserto.
33 Hã ra ũn e ag tóg ag mũ ve kỹ ag ki kanhrãn mũ, kỹ ag tóg ãjag pẽn kã ag jy pétẽ mũ, ẽmã kar tá kãmũ kỹ. Ag jo ag tóg tá junjun mũ sir, vẽnh e ẽn ti.
33 Porém muitas pessoas os viram sair e os reconheceram. De todos os povoados, muitos correram pela margem e chegaram lá antes deles.
34 Jesus tỹ tá jun kỹ tóg sir ũn e ag vég mũ, kỹ ag tóg ti mỹ jagtar nỹtĩ. Ti mỹ ag tóg tỹ ẽg mẽg tỹ mé, ẽg mẽg tỹ carneiro ri ke nỹtĩ. Ũ tỹ ẽg mẽg ki rĩr tũ nĩn kỹ tóg jagãgtar nỹtĩgtĩ, ẽg mẽg ti. Tag ri ke ag nỹtĩ, ũn e ẽn ag, Jesus mỹ, ag tỹ Topẽ vĩ ki kagtĩg nỹtĩn kỹ.
34 Quando Jesus desceu do barco, viu a multidão e teve pena daquela gente porque pareciam ovelhas sem pastor. E começou a ensinar muitas coisas.
35 Hã ra tóg rãké nỹ sir, kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti mỹ: “ki ti ẽmã tũ nĩ, rãké ti nỹ ha,” he mũ.
35 De tardinha, os discípulos chegaram perto de Jesus e disseram: — Já é tarde, e este lugar é deserto.
36 “Ã tỹ ag mũn kỹ tóg há tĩ vẽ. Kỹ ag tóg ẽmã kar mĩ mũnh mũ, vẽjẽn jãvãnh jé,” he ag tóg ti mỹ.
36 Mande esta gente embora, a fim de que vão aos sítios e povoados de perto daqui e comprem alguma coisa para comer.
37 Hã ra tóg ag mỹ: “ha inhhã ag jẽn ge,” he mũ. Hã ra ag tóg: “kỹ ẽg mỹ jãnkamy tỹ hẽn ri ke tỹ pão kajãm mũ'?” he mũ, “ẽg tỹ ag jẽn jé?” he ag tóg ti mỹ.
37 Mas Jesus respondeu: Os discípulos disseram: — Para comprarmos pão para toda esta gente, nós precisaríamos de duzentas moedas de prata .
38 Kỹ tóg ag mỹ: “pão tỹ hẽ ri ke nỹ ki nỹtĩ?” he mũ. “Ha venh mũ jẽg,” he tóg. Ag tỹ ve kỹ ag tóg: “ũ tỹ 5 (ke) vẽ,” he mũ, “pirã régre ke gé,” he ag tóg.
38 Jesus perguntou: Os discípulos foram ver e disseram: — Temos cinco pães e dois peixes.
39 Kỹ tóg ag mỹ: “nĩgnĩ ra, re gỹnh tánh kri, mrugmru kri,” he mũ, “vẽnhmãn kỹ,” he tóg, vẽnh kar ẽn mỹ.
39 Então Jesus mandou o povo sentar-se em grupos na grama verde.
40 Kỹ ag tóg vẽnhmãn kỹ nĩ', vẽnhmãn kỹ nĩ' he mũ, ũ vỹ tóg 100 (ke) nĩ' he mũ, jo ũ tóg 50 (ke) nĩ' he mũ, ag vẽnhmãn ũ.
40 Todos se sentaram em grupos de cem e de cinquenta.
41 Kỹ tóg pão tỹ 5 (ke) génh kỹ, pirã régre génh kỹ kanhkã ki ẽvãnh mũ, kỹ tóg Topẽ mré vĩ mũ sir, kỹ tóg pão kénh mũ sir, ã mré mũ tĩ ag mỹ tóg vin mũ, ag tỹ ũn e ẽn mỹ vẽnh kãpãpãm jé. Pirã régre tỹ tóg vẽnh kãpópãm mũ gé sir.
41 Aí Jesus pegou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e deu graças a Deus. Depois partiu os pães e os entregou aos discípulos para que eles distribuíssem ao povo. E também dividiu os dois peixes com todos.
42 Kỹ vẽnh kar vỹ ko kãn kỹ funfór mũ sir.
42 Todos comeram e ficaram satisfeitos.
43 Kẽj tỹ 12 (ke) fãn ag tóg mũ sir, pão ke tỹ, pirã ke tỹ.
43 E os discípulos ainda recolheram doze cestos cheios de pedaços de pão e de peixe.
44 Pão ẽn ko mũ ag tóg tỹ 5 mil (ke) nỹtĩ, ũn tỹtá fag tó tũ.
44 Foram cinco mil os homens que comeram os pães.
45 Kỹ Jesus tóg vẽsỹmér ã mré mũ tĩ ag mỹ tó mũ, ag tỹ canoa kãmĩ mũ jé, ag tỹ ti jo kafã ũ ra mũ jé, ẽmã tỹ Betsaida ra. “Isỹ ũn e tag ag mỹ: ha mũjẽg, henh ke vẽ ver,” he tóg ag mỹ.
45 Logo depois, Jesus ordenou aos discípulos que subissem no barco e fossem na frente para o povoado de Betsaida, no lado leste do lago, enquanto ele mandava o povo embora.
46 Kỹ tóg ag mỹ: “ha mũjẽg,” he mũ sir. Ag mũn kar tóg pãnónh to tãpry mũ, Topẽ mré vĩ jé.
46 Depois de se despedir dos discípulos, Jesus subiu um monte a fim de orar ali.
47 Kuty ẽn kỹ canoa tóg ver tĩ nĩ, goj kãmĩ. Jo Jesus tóg tar tá jẽ nĩ ver, ã pir mỹ.
47 Quando chegou a noite, o barco estava no meio do lago, e Jesus estava em terra, sozinho.
48 Hã ra ag tóg canoa vóg kỹ ronron mũ sir, mũ kónãn ag tóg mũ sir, kãka tỹ ag kato tẽn kỹ. Hã ra tóg ag ronron vég mũ sir, Jesus ti. Kỹ tóg kurã ke ra ag to kãtĩ mũ, goj kri tĩg kỹ, ã pẽn kã mỹr. Hã ra tóg ag tá jun mũ sir, kỹ tóg ag pãtén sór nĩ ve nĩ.
48 Ele viu que os discípulos estavam remando com dificuldade porque o vento soprava contra eles. Já de madrugada, entre as três e as seis horas, Jesus foi até lá, andando em cima da água, e ia passar adiante deles.
49 Ag tỹ goj kri ti tĩg ve kỹ ag tóg: “vẽnh kuprĩg vẽ,” he mũ. Kỹ ag tóg vẽkrẽnkrẽr mũ,
49 Quando viram Jesus andando em cima da água, os discípulos pensaram que ele era um fantasma e começaram a gritar.
50 ag tỹ jũrũn ken kỹ, ag kar tỹ ti ve kỹ. Hã ra tóg vẽsỹmér ag mré vĩ mũ, kỹ tóg ag mỹ: “kamẽg tũg nĩ,” he mũ. “Inh hã vẽ, jũrũn ke tũg nĩ,” he tóg.
50 Todos ficaram apavorados com o que viram. Mas logo Jesus falou com eles, dizendo:
51 Kỹ tóg canoa kãki rã mũ sir ag mré, Jesus ti. Kỹ kãka tóg tũ' he mũ sir. Kỹ tóg ag mỹ e (pẽ) tãvĩ tĩ.
51 Aí subiu no barco com eles, e o vento se acalmou. Os discípulos estavam completamente apavorados.
52 Hã kỹ tóg ag tỹ to jykrén tũ tĩ. Ver ag tóg krĩ tũ nỹtĩ, hã kỹ ag tóg Jesus jykre ki kagtĩg nỹtĩ ver, ti tỹ pão pir tỹ ũn e jẽn ja ra.
52 É que a mente deles estava fechada, e eles não tinham entendido o milagre dos pães.
53 Ag tỹ canoa kãmĩ pa kỹ ag tóg ga tỹ Genesaré tá junjun ja nĩ. Kỹ ag tóg canoa nỹgnỹn mũ sir.
53 Jesus e os discípulos atravessaram o lago e chegaram à região de Genesaré, onde amarraram o barco na praia.
54 Ag tỹ canoa kãmĩ pa kar kỹ tá ke ag tóg vẽsỹmér ti ki kanhrãn mũ, Jesus ki.
54 Quando desceram do barco, o povo logo reconheceu Jesus.
55 Kỹ ag tóg ĩn kar mĩ pétẽ mũ sir, kỹ ag tóg ũn kagyga ag gé kãmũ mũ ti to. Kur kã ag tóg ag gé kãmũ mũ. Ti jẽg jan ra ag tóg ti nón mũ mũ, ag tỹ ti jẽg ja mẽ kỹ.
55 Então, eles saíram correndo por toda aquela região, começaram a trazer os doentes em camas e os levavam para o lugar onde sabiam que Jesus estava.
56 Ti tỹ ẽmã ũ tá jun kỹ ag tóg vẽnh kaga gé kãmũ tĩ, kỹ ag tóg ĩn prur ki ag vin tĩ, ẽmã kãsir ki, ẽmã mág ki ke gé, vãnh kãmĩ ke gé. “Mỹ ã mỹ há, ẽg tỹ hẽn ri ke mũn ã kur mráj mẽ jé?” he ag tóg ti mỹ. Kỹ ag tóg há' há' he kãn mũ sir, ag tỹ ti kur mẽn kỹ.
56 Em todos os lugares aonde ele ia, isto é, nos povoados, nas cidades e nas fazendas, punham os doentes nas praças e pediam a Jesus que os deixasse pelo menos tocar na barra da sua roupa. E todos os que tocavam nela ficavam curados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.