Marcos 6
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs ARIB
1 Kỹ Jesus tóg tá kãkutẽ kỹ ã jamã tá jun mũ sir. Ti mré mũ tĩ ag tóg ti mré mũ mũ gé.
1 Saiu Jesus dali, e foi para a sua terra, e os seus discípulos o seguiam.
2 Vẽnhkán ke kurã ki tóg ag vẽnh kanhrãn jafã ki ag kanhrãn mũ. Ag tỹ ti vĩ mẽ kỹ tóg ag mỹ e tĩ. “Hẽ tán hỹn ki kanhrãn, vẽnh jykre tag ti ki? Ũ nỹ hỹn ti kanhrãn?” he ag tóg, ti jamã tá ke ag. “Ẽg tỹ nén han vãnh hyn han tóg tĩgtĩ,” he ag tóg.
2 Ora, chegando o sábado, começou a ensinar na sinagoga; e muitos, ao ouvi-lo, se maravilhavam, dizendo: Donde lhe vêm estas coisas? e que sabedoria é esta que lhe é dada? e como se fazem tais milagres por suas mãos?
3 “Ĩn han tĩ ẽn vẽ mỹr,” he ag tóg. “Maria fi kósin vẽ mỹr, Tiago kãke, José, Judas, Simão kãke, kỹ ti ve fag vỹ ẽg mré nỹtĩ gé mỹr. Ti tỹ ne jé tỹ ẽg kãfór nĩ sór nẽ?” he ag tóg. Kỹ tóg ag mỹ tỹ ũ nỹ.
3 Não é este o carpinteiro, filho de Maria, irmão de Tiago, de José, de Judas e de Simão? e não estão aqui entre nós suas irmãs? E escandalizavam-se dele.
4 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ẽmã ũ tá ke ag tóg Topẽ vĩ tó tĩ to é he tũ nĩgtĩ mỹr,” he mũ. “Ti jamã tá ke ag tóg ti to é he tĩ jãvo, ti mré ke ag, ti kanhkã ag,” he tóg.
4 Então Jesus lhes dizia: Um profeta não fica sem honra senão na sua terra, entre os seus parentes, e na sua própria casa.
5 Kỹ Jesus tóg tá nén ũ han tũ nĩ sir. Ũn kaga pipir ag hã tỹ há' he tóg, ã nĩgé tỹ ag mẽ kỹ.
5 E não podia fazer ali nenhum milagre, a não ser curar alguns poucos enfermos, impondo-lhes as mãos.
6 Ag tỹ ti ki ge tũ tóg ti mỹ e tĩ, ti jamãn ki. Kỹ tóg ẽmã kãsir mĩ tĩg kỹ ag kanhrãn tĩ nĩ sir.
6 E admirou-se da incredulidade deles. Em seguida percorria as aldeias circunvizinhas, ensinando.
7 Kỹ Jesus tóg ũ tỹ 12 (ke) ag jé prẽr mũ. Kỹ tóg ag mũn mũ, ũn régre tĩn', ũn régre tĩn' he tóg. Ag mỹ tóg vẽnh jykre nĩm mũ, ag tỹ vẽnh jagrẽ kórég pan mũ jé.
7 E chamou a si os doze, e começou a enviá-los a dois e dois, e dava-lhes poder sobre os espíritos imundos;
8 Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag mũn kỹ pão ma mũ tũg nĩ,” he mũ, “bolsa ke gé, jãnkamy ke gé,” he tóg.
8 ordenou-lhes que nada levassem para o caminho, senão apenas um bordão; nem pão, nem alforje, nem dinheiro no cinto;
9 “Vãtó hã va mũmnĩ, kãtó ti, pẽ né ke gé, pẽn to ró ti,” he tóg.
9 mas que fossem calçados de sandálias, e que não vestissem duas túnicas.
10 Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag tỹ ẽmã ũ tá jun kỹ, ãjag tỹ ĩn ra rã mũ hã ki nũgnũr hemnĩ,” he mũ, “hã ki ãjag tỹ kurã ki panh ke mũ ẽn tá krỹgkrỹg nĩ,” he tóg.
10 Dizia-lhes mais: Onde quer que entrardes numa casa, ficai nela até sairdes daquele lugar.
11 “Ẽmã ũ tá ke ag tóg kejẽn ãjag mỹ: kãgemnĩ, henh ke tũ nĩ, ag tỹ ãjag vĩ mẽ jãvãnh nỹtĩn kỹ. Kỹ ãjag pẽn hã kykũnh nĩ, ãjag tỹ tá pa kỹ,” he tóg, “ag tỹ ve kỹ to ki kanhró nỹtĩ jé, Topẽ tỹ ag mỹ: vó', he ti,” he tóg ag mỹ. “Ha mẽ, ki hã sóg tó mũ. Kurã tỹ ẽgno ki, isỹ vẽnh kar jykre tugnỹm ke kurã ẽn ki ag tóg jagãgtar nỹtĩnh mũ, ag tỹ ãjag vĩ jẽmẽ jãvãnh nỹtĩn kỹ,” he tóg, Jesus ti.
11 E se qualquer lugar não vos receber, nem os homens vos ouvirem, saindo dali, sacudi o pó que estiver debaixo dos vossos pés, em testemunho conta eles.
12 Kỹ ag tóg mũ mũ sir, ũ tỹ 12 (ke) ag. “Ãjag jykre tovãnh nĩ,” he ag tóg mũ, vẽnh kar mỹ.
12 Então saíram e pregaram que todos se arrependessem;
13 Vẽnh jagrẽ kórég pan ag tóg mũ, ha mẽ. Ũn kagyga ag to tĩn ag tóg mũ, azeite tỹ, kỹ ag tóg tỹ há' he kãn mũ sir.
13 e expulsavam muitos demônios, e ungiam muitos enfermos com óleo, e os curavam.
14 Kỹ pã'i mág tỹ rei tóg Jesus kãme mẽg mũ sir. Vẽnh kar vỹ ti kãmén tĩ, hã kỹ tóg mẽg mũ. Pã'i mág tỹ rei ẽn jijin hã vỹ: Herodes, he mũ. Kỹ tóg: “João hỹn (tóg),” he mũ, “ũ tỹ ag kygpég tĩ ẽn ti,” he tóg. “Ã ter jan tán hỹn vỹn ké,” he tóg. “Hã kỹ tóg ẽg tỹ nén han vãnh kar ẽn hyn han tĩ,” he tóg, Jesus to, Herodes ti.
14 E soube disso o rei Herodes {porque o nome de Jesus se tornara célebre}, e disse: João, o Batista, ressuscitou dos mortos; e por isso estes poderes milagrosos operam nele.
15 Hã ra ũ tóg Jesus to: “Elias vẽ,” he mũ. Kỹ ũ tóg: “Topẽ vĩ tó tĩ vẽ, vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ag ri ke vẽ,” he mũ gé.
15 Mas outros diziam: É Elias. E ainda outros diziam: É profeta como um dos profetas.
16 Hã ra Herodes tóg ti kãme mẽ kỹ: “João hỹn ã ter ja tá vỹn ké, sỹ ũn krĩ kym ja ẽn ti,” he mũ.
16 Herodes, porém, ouvindo isso, dizia: É João, aquele a quem eu mandei degolar: ele ressuscitou.
17 Herodes vỹ João se ja nĩ, vẽse jafã kãki tóg ti fón ja nĩ, Herodias fi tugrĩn. Tỹ fi Filipe prũ fi nĩ, ti jãvy, hã ra tóg fi tỹ prũg mũ, Herodes ti.
17 Porquanto o próprio Herodes mandara prender a João, e encerrá-lo maniatado no cárcere, por causa de Herodias, mulher de seu irmão Filipe; porque ele se havia casado com ela.
18 Kỹ João tóg Herodes mỹ: “ã hã ne tóg ã mré ke prũ fi tỹ prũg mũ',” he ja nĩ. “Fi ki ã tóg Topẽ vĩ mranh mũ,” he ja tóg nĩ, João ti, Herodes mỹ.
18 Pois João dizia a Herodes: Não te é lícito ter a mulher de teu irmão.
19 Tag to Herodias fi tóg ti to kórég nĩ, ti tén ke to fi tóg jykrén nĩgtĩ, hã ra fi tóg ti tỹ hẽ ri ke tũ nĩ,
19 Por isso Herodias lhe guardava rancor e queria matá-lo, mas não podia;
20 Herodes tỹ ti kamẽg kỹ. João vỹ tóg tỹ ũn jykre kuryj nĩ. Topẽ jykre hã han tóg tĩ. Hã kỹ Herodes tóg ti jy nĩgãn tĩ, ti tỹ ti jykre há ki kanhró nĩn kỹ. João vĩ tóg ti mỹ vẽnhmỹ tĩ, ge ra tóg ti mỹ mẽ há tĩ, Herodes mỹ.
20 porque Herodes temia a João, sabendo que era varão justo e santo, e o guardava em segurança; e, ao ouvi-lo, ficava muito perplexo, contudo de boa mente o escutava.
21 Kejẽn tóg fi mỹ ti tén ke ki króm ke mũ. Herodes tóg ã mur ja kurã ẽn ki festa mág han mũ, tenente ag mỹ, soldado ag pã'i ag mỹ ke gé, ũn rico ag mỹ ke gé, Galiléia tá ke ag mỹ.
21 Chegado, porém, um dia oportuno quando Herodes no seu aniversário natalício ofereceu um banquete aos grandes da sua corte, aos principais da Galiléia,
22 Kỹ Herodias fi kósin fi tóg ag jo vẽnh gringrén mũ, hã ra tóg ag mỹ sĩ tãvĩ tĩ, Herodes mỹ, ti mré nỹtĩ ag mỹ ke gé, ti mré jẽg mũ ag mỹ. Kỹ tóg fi mỹ: “ã tỹ nén to vĩ mũ tỹ sóg ã mỹ nĩm mũ,” he mũ.
22 entrou a filha da mesma Herodias e, dançando, agradou a Herodes e aos convivas. Então o rei disse à jovem: Pede-me o que quiseres, e eu to darei.
23 Fi mỹ tóg: “sỹ ke há vẽ,” he mũ. “Ã tỹ nén to vĩ mũ kar nĩm jé sóg ke mũ, isỹ nén kar kuju mré hã,” he tóg, tátãg fi mỹ.
23 E jurou-lhe, dizendo: Tudo o que me pedires te darei, ainda que seja metade do meu reino.
24 Hã ra fi tóg ã mỹnh fi to tĩ mũ sir. “Inh hỹn ne to vĩnh mũ?” he fi tóg mũ, ã mỹnh fi mỹ. Kỹ fi tóg: “João krĩ to vĩmnĩ,” he mũ, “ũ tỹ ag kygpég tĩ ẽn krĩ to,” he fi tóg, ã kósin fi mỹ, Herodias fi.
24 Tendo ela saído, perguntou a sua mãe: Que pedirei? Ela respondeu: A cabeça de João, o Batista.
25 Kỹ fi tóg vẽsỹmér pã'i mág ẽn to vẽnhvãg tĩ mũ. “Inh mỹ ũri João Batista krĩ nĩm, pénky kãkã,” he fi tóg mũ.
25 E tornando logo com pressa à presença do rei, pediu, dizendo: Quero que imediatamente me dês num prato a cabeça de João, o Batista.
26 Kỹ Herodes tóg fe kaj mág han mũ sir. Hã ra tóg fi mỹ: “sỹ ke há vẽ,” he ja nĩ, hã kỹ tóg fi mỹ han sór mũ, ti mré nỹtĩ ag tỹ mẽ kãn ja nĩn kỹ.
26 Ora, entristeceu-se muito o rei; todavia, por causa dos seus juramentos e por causa dos que estavam à mesa, não lha quis negar.
27 Hã kỹ tóg polícia ũ jẽnẽg mũ, ti tỹ ti krĩ ma kãtĩg jé. Kỹ tóg ti krĩ kym mũ sir, vẽse ja kãtá.
27 O rei, pois, enviou logo um soldado da sua guarda com ordem de trazer a cabeça de João. Então ele foi e o degolou no cárcere,
28 Kỹ tóg ti krĩ ma kãtĩ mũ sir, pénky kãkã nĩm kỹ. Kỹ tóg fi mỹ nĩm mũ, tátãg fi mỹ. Kỹ fi tóg ã mỹnh fi mỹ ma kãtĩ mũ, Herodias fi mỹ.
28 e trouxe a cabeça num prato e a deu à jovem, e a jovem a deu à sua mãe.
29 Kỹ João mré mũ tĩ ag tóg ti venh mũ mũ, ti ter mẽ kỹ. Kỹ ag tóg ti há va mũ mũ, vẽnh kej ra. Tá ag tóg ti péju mũ sir.
29 Quando os seus discípulos ouviram isso, vieram, tomaram o seu corpo e o puseram num sepulcro.
30 Kejẽn Jesus tỹ ũn vin mũ ag tóg Jesus to vỹnvỹn ke mũ, ti mỹ kãmén jé, ag tỹ vẽnh kar mỹ nén tó ja ẽn ti, ag tỹ nén ũ han mũ kar ẽn ke gé.
30 Reuniram-se os apóstolos com Jesus e contaram-lhe tudo o que tinham feito e ensinado.
31 Kỹ tóg ag mỹ: “mũ nỹ, ẽg pir mỹ ẽmã tũg ja ra mũ jé, ẽg vẽnhkán sĩ han jé,” he mũ. Kãmũ ag tóg nỹ nĩ, e ag tóg tĩ ha, kỹ tóg ag jẽn ke mũ ra vẽnhmỹ tĩ sir.
31 Ao que ele lhes disse: Vinde vós, à parte, para um lugar deserto, e descansai um pouco. Porque eram muitos os que vinham e iam, e não tinham tempo nem para comer.
32 Kỹ ag tóg canoa kãmĩ mũ mũ sir, ẽmã tũg ja ra, ãjag pir mỹ.
32 Retiraram-se, pois, no barco para um lugar deserto, à parte.
33 Hã ra ũn e ag tóg ag mũ ve kỹ ag ki kanhrãn mũ, kỹ ag tóg ãjag pẽn kã ag jy pétẽ mũ, ẽmã kar tá kãmũ kỹ. Ag jo ag tóg tá junjun mũ sir, vẽnh e ẽn ti.
33 Muitos, porém, os viram partir, e os reconheceram; e para lá correram a pé de todas as cidades, e ali chegaram primeiro do que eles.
34 Jesus tỹ tá jun kỹ tóg sir ũn e ag vég mũ, kỹ ag tóg ti mỹ jagtar nỹtĩ. Ti mỹ ag tóg tỹ ẽg mẽg tỹ mé, ẽg mẽg tỹ carneiro ri ke nỹtĩ. Ũ tỹ ẽg mẽg ki rĩr tũ nĩn kỹ tóg jagãgtar nỹtĩgtĩ, ẽg mẽg ti. Tag ri ke ag nỹtĩ, ũn e ẽn ag, Jesus mỹ, ag tỹ Topẽ vĩ ki kagtĩg nỹtĩn kỹ.
34 E Jesus, ao desembarcar, viu uma grande multidão e compadeceu-se deles, porque eram como ovelhas que não têm pastor; e começou a ensinar-lhes muitas coisas.
35 Hã ra tóg rãké nỹ sir, kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti mỹ: “ki ti ẽmã tũ nĩ, rãké ti nỹ ha,” he mũ.
35 Estando a hora já muito adiantada, aproximaram-se dele seus discípulos e disseram: O lugar é deserto, e a hora já está muito adiantada;
36 “Ã tỹ ag mũn kỹ tóg há tĩ vẽ. Kỹ ag tóg ẽmã kar mĩ mũnh mũ, vẽjẽn jãvãnh jé,” he ag tóg ti mỹ.
36 despede-os, para que vão aos sítios e às aldeias, em redor, e comprem para si o que comer.
37 Hã ra tóg ag mỹ: “ha inhhã ag jẽn ge,” he mũ. Hã ra ag tóg: “kỹ ẽg mỹ jãnkamy tỹ hẽn ri ke tỹ pão kajãm mũ'?” he mũ, “ẽg tỹ ag jẽn jé?” he ag tóg ti mỹ.
37 Ele, porém, lhes respondeu: Dai-lhes vós de comer. Então eles lhe perguntaram: Havemos de ir comprar duzentos denários de pão e dar-lhes de comer?
38 Kỹ tóg ag mỹ: “pão tỹ hẽ ri ke nỹ ki nỹtĩ?” he mũ. “Ha venh mũ jẽg,” he tóg. Ag tỹ ve kỹ ag tóg: “ũ tỹ 5 (ke) vẽ,” he mũ, “pirã régre ke gé,” he ag tóg.
38 Ao que ele lhes disse: Quantos pães tendes? Ide ver. E, tendo-se informado, responderam: Cinco pães e dois peixes.
39 Kỹ tóg ag mỹ: “nĩgnĩ ra, re gỹnh tánh kri, mrugmru kri,” he mũ, “vẽnhmãn kỹ,” he tóg, vẽnh kar ẽn mỹ.
39 Então lhes ordenou que a todos fizessem reclinar-se, em grupos, sobre a relva verde.
40 Kỹ ag tóg vẽnhmãn kỹ nĩ', vẽnhmãn kỹ nĩ' he mũ, ũ vỹ tóg 100 (ke) nĩ' he mũ, jo ũ tóg 50 (ke) nĩ' he mũ, ag vẽnhmãn ũ.
40 E reclinaram-se em grupos de cem e de cinqüenta.
41 Kỹ tóg pão tỹ 5 (ke) génh kỹ, pirã régre génh kỹ kanhkã ki ẽvãnh mũ, kỹ tóg Topẽ mré vĩ mũ sir, kỹ tóg pão kénh mũ sir, ã mré mũ tĩ ag mỹ tóg vin mũ, ag tỹ ũn e ẽn mỹ vẽnh kãpãpãm jé. Pirã régre tỹ tóg vẽnh kãpópãm mũ gé sir.
41 E tomando os cinco pães e os dois peixes, e erguendo os olhos ao céu, os abençoou; partiu os pães e os entregava a seus discípulos para lhos servirem; também repartiu os dois peixes por todos.
42 Kỹ vẽnh kar vỹ ko kãn kỹ funfór mũ sir.
42 E todos comeram e se fartaram.
43 Kẽj tỹ 12 (ke) fãn ag tóg mũ sir, pão ke tỹ, pirã ke tỹ.
43 Em seguida, recolheram doze cestos cheios dos pedaços de pão e de peixe.
44 Pão ẽn ko mũ ag tóg tỹ 5 mil (ke) nỹtĩ, ũn tỹtá fag tó tũ.
44 Ora, os que comeram os pães eram cinco mil homens.
45 Kỹ Jesus tóg vẽsỹmér ã mré mũ tĩ ag mỹ tó mũ, ag tỹ canoa kãmĩ mũ jé, ag tỹ ti jo kafã ũ ra mũ jé, ẽmã tỹ Betsaida ra. “Isỹ ũn e tag ag mỹ: ha mũjẽg, henh ke vẽ ver,” he tóg ag mỹ.
45 Logo em seguida obrigou os seus discípulos a entrar no barco e passar adiante, para o outro lado, a Betsaida, enquanto ele despedia a multidão.
46 Kỹ tóg ag mỹ: “ha mũjẽg,” he mũ sir. Ag mũn kar tóg pãnónh to tãpry mũ, Topẽ mré vĩ jé.
46 E, tendo-a despedido, foi ao monte para orar.
47 Kuty ẽn kỹ canoa tóg ver tĩ nĩ, goj kãmĩ. Jo Jesus tóg tar tá jẽ nĩ ver, ã pir mỹ.
47 Chegada a tardinha, estava o barco no meio do mar, e ele sozinho em terra.
48 Hã ra ag tóg canoa vóg kỹ ronron mũ sir, mũ kónãn ag tóg mũ sir, kãka tỹ ag kato tẽn kỹ. Hã ra tóg ag ronron vég mũ sir, Jesus ti. Kỹ tóg kurã ke ra ag to kãtĩ mũ, goj kri tĩg kỹ, ã pẽn kã mỹr. Hã ra tóg ag tá jun mũ sir, kỹ tóg ag pãtén sór nĩ ve nĩ.
48 E, vendo-os fatigados a remar, porque o vento lhes era contrário, pela quarta vigília da noite, foi ter com eles, andando sobre o mar; e queria passar-lhes adiante;
49 Ag tỹ goj kri ti tĩg ve kỹ ag tóg: “vẽnh kuprĩg vẽ,” he mũ. Kỹ ag tóg vẽkrẽnkrẽr mũ,
49 eles, porém, ao vê-lo andando sobre o mar, pensaram que era um fantasma e gritaram;
50 ag tỹ jũrũn ken kỹ, ag kar tỹ ti ve kỹ. Hã ra tóg vẽsỹmér ag mré vĩ mũ, kỹ tóg ag mỹ: “kamẽg tũg nĩ,” he mũ. “Inh hã vẽ, jũrũn ke tũg nĩ,” he tóg.
50 porque todos o viram e se assustaram; mas ele imediatamente falou com eles e disse-lhes: Tende ânimo; sou eu; não temais.
51 Kỹ tóg canoa kãki rã mũ sir ag mré, Jesus ti. Kỹ kãka tóg tũ' he mũ sir. Kỹ tóg ag mỹ e (pẽ) tãvĩ tĩ.
51 E subiu para junto deles no barco, e o vento cessou; e ficaram, no seu íntimo, grandemente pasmados;
52 Hã kỹ tóg ag tỹ to jykrén tũ tĩ. Ver ag tóg krĩ tũ nỹtĩ, hã kỹ ag tóg Jesus jykre ki kagtĩg nỹtĩ ver, ti tỹ pão pir tỹ ũn e jẽn ja ra.
52 pois não tinham compreendido o milagre dos pães, antes o seu coração estava endurecido.
53 Ag tỹ canoa kãmĩ pa kỹ ag tóg ga tỹ Genesaré tá junjun ja nĩ. Kỹ ag tóg canoa nỹgnỹn mũ sir.
53 E, terminada a travessia, chegaram à terra em Genezaré, e ali atracaram.
54 Ag tỹ canoa kãmĩ pa kar kỹ tá ke ag tóg vẽsỹmér ti ki kanhrãn mũ, Jesus ki.
54 Logo que desembarcaram, o povo reconheceu a Jesus;
55 Kỹ ag tóg ĩn kar mĩ pétẽ mũ sir, kỹ ag tóg ũn kagyga ag gé kãmũ mũ ti to. Kur kã ag tóg ag gé kãmũ mũ. Ti jẽg jan ra ag tóg ti nón mũ mũ, ag tỹ ti jẽg ja mẽ kỹ.
55 e correndo eles por toda aquela região, começaram a levar nos leitos os que se achavam enfermos, para onde ouviam dizer que ele estava.
56 Ti tỹ ẽmã ũ tá jun kỹ ag tóg vẽnh kaga gé kãmũ tĩ, kỹ ag tóg ĩn prur ki ag vin tĩ, ẽmã kãsir ki, ẽmã mág ki ke gé, vãnh kãmĩ ke gé. “Mỹ ã mỹ há, ẽg tỹ hẽn ri ke mũn ã kur mráj mẽ jé?” he ag tóg ti mỹ. Kỹ ag tóg há' há' he kãn mũ sir, ag tỹ ti kur mẽn kỹ.
56 Onde quer, pois, que entrava, fosse nas aldeias, nas cidades ou nos campos, apresentavam os enfermos nas praças, e rogavam-lhe que os deixasse tocar ao menos a orla do seu manto; e todos os que a tocavam ficavam curados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.