Marcos 5

Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Kỹ ag tóg goj nig kafã ũ tá junjun mũ sir, Gerasa tá ke ag tá.
1 Passaram à outra margem do lago, ao território dos gerasenos.
2 Jesus tỹ canoa ki vag ke mũ ra ũ tóg ti kato tẽ mũ. Jagrẽ kórég ti nĩ. Vẽnh kej tá tóg kãkutẽ mũ.
2 Assim que saíram da barca, um homem possesso do espírito imundo saiu do cemitério
3 Tá tóg ẽmã nĩ, vẽnh kej tá. Ag tỹ ti ség mũ ra tóg vẽnh mỹ nĩ, ferro mré hã.
3 onde tinha seu refúgio e veio-lhe ao encontro. Não podiam atá-lo nem com cadeia, mesmo nos sepulcros,
4 Ti se tỹ hẽn ri ke han ja ag tóg nĩgtĩ vẽ, ti nĩgé, ti pẽn ke gé, ferro tỹ. Hã ra tóg ferro tỹ kam ke ja nĩgtĩ, ã pẽn se ja ti mrynhmranh kãn ja tóg nĩgtĩ. Ag tỹ ti kanhrãn ke mũ ra ag tóg ti tỹ hẽ ri ke ja tũ nĩgtĩ.
4 pois tinha sido ligado muitas vezes com grilhões e cadeias, mas os despedaçara e ninguém o podia subjugar.
5 Kuty ki kurã mré tóg prẽr tĩgtĩ, vẽnh kej ki. Pãró ẽn ki pó génh kỹ tóg vẽsãnh tĩgtĩ.
5 Sempre, dia e noite, andava pelos sepulcros e nos montes, gritando e ferindo-se com pedras.
6 Ti tỹ kuvar há tá Jesus ve kỹ tóg ti to vẽnhvãg tĩ mũ, kỹ tóg ti krẽm grĩnh ke mũ.
6 Vendo Jesus de longe, correu e prostrou-se diante dele, gritando em alta voz:
7 Jamã hár(a) tóg prẽr mũ, kỹ tóg: “!..ã isỹ hẽ ri kenh mũ, Jesus'..!” he mũ, “!..kynhmỹ Topẽ kósin'..!” he tóg. “!..Ã mỹ sóg to vĩnh mũ, ã tỹ inh vóg kónãn tũ nĩn jé, kỹ Topẽ vỹ inh vĩ mẽg mo..!” he tóg.
7 Que queres de mim, Jesus, Filho do Deus Altíssimo?Conjuro-te por Deus, que não me atormentes.
8 Hã ra Jesus tóg ti mỹ: “ti tovãnh ra, Nén-Kórég',” he ja nĩ.
8 É que Jesus lhe dizia: Espírito imundo, sai deste homem!
9 Kỹ Jesus tóg ti mỹ: “ã jyjy hẽ ri ke tĩ,” he mũ. Kỹ tóg: “Mil,” he mũ. “E tãvĩ ẽg nỹtĩ,” he tóg, Nén-Kórég ti.
9 Perguntou-lhe Jesus: Qual é o teu nome? Respondeu-lhe: Legião é o meu nome, porque somos muitos.
10 Kỹ tóg to vĩ', to vĩ', he mũ, Jesus tỹ ẽmã ẽn ki ti kutẽm tũ nĩ jé.
10 E pediam-lhe com instância que não os lançasse fora daquela região.
11 Hã ra ag mẽg tỹ porco ag tóg jẽg nỹtĩ, pãnónh ẽn kri.
11 Ora, uma grande manada de porcos andava pastando ali junto do monte.
12 Kỹ Nén-Kórég ag tóg Jesus mỹ: “ag mẽg to ẽg jẽgnẽ, ẽg tỹ ag kãki ge jé,” he mũ.
12 E os espíritos suplicavam-lhe: Manda-nos para os porcos, para entrarmos neles.
13 Kỹ tóg ag mỹ: “hej,” he mũ. Kỹ Nén-Kórég ag tóg ẽn ti tovãnh mũ sir, porco ag ki ge ag tóg mũ sir. Kỹ ag tóg re mũ sir, porco ag. Rán ki ag tóg re mũ, kỹ ag tóg nỹgnỹr kãn mũ sir, goj nig ki. Kãgter kãn ag tóg mũ. Porco tỹ mil régre ag vẽ, hỹn.
13 Jesus lhos permitiu. Então os espíritos imundos, tendo saído, entraram nos porcos; e a manada, de uns dois mil, precipitou-se no mar, afogando-se.
14 Kỹ porco ki rĩr tĩ ag tóg sir pétẽ mũ, cidade ra. Tá ag tóg kãmén kãn mũ, Nén-Kórég tỹ jagrẽ ja ẽn ti. Kỹ ag tóg Jesus to mũ kãn mũ sir, nén ẽn ve jé.
14 Fugiram os pastores e narraram o fato na cidade e pelos arredores. Então saíram a ver o que tinha acontecido.
15 Jesus tá ag tóg junjun mũ sir, kỹ ag tóg ũn jagrẽ kórég ja ẽn vég mũ, kur tu kỹ. Krĩ há' he tóg mũ, ũ tỹ mil tỹ jagrẽ kórég ja ẽn ti. Kỹ ag fe tóg jũrũn ke mũ.
15 Aproximaram-se de Jesus e viram o possesso assentado, coberto com seu manto e calmo, ele que tinha sido possuído pela Legião. E o pânico apoderou-se deles.
16 Kỹ ũ tỹ vég mũ ag tóg kãmén mũ sir ag mỹ Ũn jagrẽ kórég ja ti, porco ag.
16 As testemunhas do fato contaram-lhes como havia acontecido isso ao endemoninhado, e o caso dos porcos.
17 Hã kỹ ag tóg Jesus mỹ to vĩ mũ, ti tỹ tá kutẽ jé, ag rã hã nĩ tũ nĩ jé.
17 Começaram então a rogar-lhe que se retirasse da sua região.
18 Ti tỹ canoa kãki rã kỹ ũn jagrẽ kórég ja tóg: “nhỹ ã mré tĩg mũ,” he mũ, Jesus mỹ.
18 Quando ele subia para a barca, veio o que tinha sido possesso e pediu-lhe permissão de acompanhá-lo.
19 Hã ra tóg ti mỹ nenh. “Ha tĩg, ã ĩn ra, ã tỹ ã mré ke ag mré nĩ jé,” he tóg ti mỹ. “Ag mỹ kãmén nĩ, ẽg jóg mág tỹ ã tỹ há' he mũ ti, ti tỹ ã jagãgtãn mũ ti,” he tóg ti mỹ.
19 Jesus não o admitiu, mas disse-lhe: Vai para casa, para junto dos teus e anuncia-lhes tudo o que o Senhor fez por ti, e como se compadeceu de ti.
20 Kỹ tóg tĩ mũ. Ẽmã tỹ 10 (ke) ki ga tá tóg kãmén mũ, Jesus tỹ ã tỹ há' he ti. Kỹ tóg ag kar mỹ e tĩ.
20 Foi-se ele e começou a publicar, na Decápole, tudo o que Jesus lhe havia feito. E todos se admiravam.
21 Kỹ Jesus tóg kafã ra tĩg mãn mũ, canoa kãmĩ. Kỹ vẽnh e tóg ti jo vẽnh mãn mũ. Hã ra tóg goj nig fyr tá jẽ nĩ.
21 Tendo Jesus navegado outra vez para a margem oposta, de novo afluiu a ele uma grande multidão. Ele se achava à beira do mar, quando
22 Kỹ ũ tóg kãtĩ mũ, ti jiji hã vỹ: Jairo, he mũ. Judeu ag vẽnh kanhrãn jafã to tóg tỹ pã'i nĩ. Ti tỹ Jesus ve kỹ tóg ti krẽm mũg ke mũ.
22 um dos chefes da sinagoga, chamado Jairo, se apresentou e, à sua vista, lançou-se-lhe aos pés,
23 Ti mỹ tóg: “inh kósin sĩ fi vỹ tũg sór mũ,” he mũ. “Kunĩg, ã tỹ ã nĩgé tỹ fi mẽ jé, fi tỹ há' he jé, fi kren jé,” he tóg.
23 rogando-lhe com insistência: Minha filhinha está nas últimas. Vem, impõe-lhe as mãos para que se salve e viva.
24 Kỹ tóg ti mré tĩ mũ. Hã ra ũn e ag tóg ti nón mũ kỹ ti kutãn mũ.
24 Jesus foi com ele e grande multidão o seguia, comprimindo-o.
25 Jo ũn tỹtá ũ fi tóg tá nĩgtĩ. Kyvénh krỹg tũ han kỹ fi tóg nĩ, prỹg tỹ 12 (ke) ki.
25 Ora, havia ali uma mulher que já por doze anos padecia de um fluxo de sangue.
26 Médico ag tỹ fi vẽsỹrénh mág han, to fi tóg ã tỹ nén vãm kãn, hã ra fi tóg há' he tũ nĩ, ke han han fi tóg.
26 Sofrera muito nas mãos de vários médicos, gastando tudo o que possuía, sem achar nenhum alívio; pelo contrário, piorava cada vez mais.
27 Hã ra fi tóg Jesus kãme mẽ ja nĩgtĩ, kỹ fi tóg vẽnh e kãmĩ tĩg kỹ ti nón ti kur mẽg mũ sir.
27 Tendo ela ouvido falar de Jesus, veio por detrás, entre a multidão, e tocou-lhe no manto.
28 “Sỹ hẽn ri ke mũn ti kur mẽ kỹ inh hỹn han mũ,” he fi tóg.
28 Dizia ela consigo: Se tocar, ainda que seja na orla do seu manto, estarei curada.
29 Fi tỹ ti kur mẽ kỹ fi kyvénh tóg gym ke mũ sir vãhã, kỹ fi tóg ki kanhró nĩ, fi kaga tỹ há' he ẽn ki.
29 Ora, no mesmo instante se lhe estancou a fonte de sangue, e ela teve a sensação de estar curada.
30 Hã ra Jesus tóg ã fe tỹ ki kanhró nĩ, ã jykre kutẽ ẽn ki. Kỹ tóg vẽnh e kãki vĩrĩn ke mũ sir. “Ũ nỹ inh kur mẽ'?” he tóg.
30 Jesus percebeu imediatamente que saíra dele uma força e, voltando-se para o povo, perguntou: Quem tocou minhas vestes?
31 Kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti mỹ: “vẽnh kar tỹ ã kutãn vẽ,” he mũ. “Jo ã tóg: ũ nỹ inh kur mẽ? he mũ,” he ag tóg ti mỹ.
31 Responderam-lhe os seus discípulos: Vês que a multidão te comprime e perguntas: Quem me tocou?
32 Kỹ tóg tãmĩ ẽvãnh mũ, ũ tỹ ã mẽg mũ fi ve jé.
32 E ele olhava em derredor para ver quem o fizera.
33 Hã ra ũn tỹtá fi tóg ki kanhró nĩ, fi han mũn ki. Kỹ fi tóg kamẽg kỹ, jũrũn ke kỹ mũg ke mũ, ti krẽm. Kỹ fi tóg ti mỹ kãmén kãn mũ sir.
33 Ora, a mulher, atemorizada e trêmula, sabendo o que nela se tinha passado, veio lançar-se-lhe aos pés e contou-lhe toda a verdade.
34 Hã ra tóg fi mỹ: “inh kósin,” he mũ. “Ã tỹ inh ki rã kỹ ã tóg há' hé,” he tóg. “Ha tĩg, jatun mỹ, ã han vẽ ha,” he tóg, fi mỹ.
34 Mas ele lhe disse: Filha, a tua fé te salvou. Vai em paz e sê curada do teu mal.
35 Ti tỹ ver fi mré vẽmén jẽ ra ũ ag tóg tá junjun mũ, pã'i tỹ Jairo ẽn ĩn tá. “Ã kósin fi vỹ hur ter,” he ag tóg. “Tũg ja fi tóg nĩ ha,” he ag tóg. “Hã kỹ ti mỹ: kunĩg, he mãn tũg nĩ, ti kutãn mãn tũg nĩ,” he ag tóg, Jairon mỹ.
35 Enquanto ainda falava, chegou alguém da casa do chefe da sinagoga, anunciando: Tua filha morreu. Para que ainda incomodas o Mestre?
36 Hã ra Jesus tóg mẽg mũ, kỹ tóg: “kamẽg tũg nĩ, inh vĩ hã kri nĩmnĩ,” he mũ, pã'i ẽn mỹ.
36 Ouvindo Jesus a notícia que era transmitida, dirigiu-se ao chefe da sinagoga: Não temas; crê somente.
37 Kỹ tóg ũn e ag tỹ ti ĩn ra mũ kamẽg. “Pedro vỹ tĩg mũ inh mré, Tiago ke gé,” he tóg, “Tiago jãvy tỹ João ke gé,” he tóg.
37 E não permitiu que ninguém o acompanhasse, senão Pedro, Tiago e João, irmão de Tiago.
38 Ag tỹ Jairo ĩn tá junjun mũ ra Jesus tóg vẽnh e vég mũ sir, kygfỹ mũ fag, vẽsỹrénh jagy han mũ fag.
38 Ao chegar à casa do chefe da sinagoga, viu o alvoroço e os que estavam chorando e fazendo grandes lamentações.
39 Kỹ tóg kã rã kỹ fag mỹ: “ãjag tỹ ne jé kygfỹ nẽ, ãjag tỹ ne jé vẽsỹrénh nẽ?” he mũ. “Ter tũ fi nĩ, nũr fi nỹ nĩ,” he tóg.
39 Ele entrou e disse-lhes: Por que todo esse barulho e esses choros? A menina não morreu. Ela está dormindo.
40 Hã ra fag tóg ti nyg mũ. Hã ra tóg fag pan mũ sir, kỹ tóg fi panh mré, fi mỹnh fi mré fi venh tĩ mũ, ti mré kãmũ mũ ag mré.
40 Mas riam-se dele. Contudo, tendo mandado sair todos, tomou o pai e a mãe da menina e os que levava consigo, e entrou onde a menina estava deitada.
41 Fi nĩgé kãgmĩ kỹ tóg fi mỹ: “talitá cumi,” he mũ. Ẽg vĩ ki ke vẽ, hã vỹ: nĩ ra, jỹ, he mũ.
41 Segurou a mão da menina e disse-lhe: Talita cumi, que quer dizer: Menina, ordeno-te, levanta-te!
42 Kỹ vãhã gĩr fi tóg nĩ mũ sir, kánẽ tĩ fi nĩ sir. Kri prỹg tỹ 12 (ke) fi nĩ. Kỹ tóg ag mỹ e tãvĩ tĩ.
42 E imediatamente a menina se levantou e se pôs a caminhar {pois contava doze anos}. Eles ficaram assombrados.
43 Hã ra tóg ag mỹ vĩ tar han, ag tỹ ũ mỹ tó tũg jé. “Ha fi mỹ vẽjẽn ven,” he tóg. Hã ra tóg fi ter kỹ nỹ ra fi rĩn mãn.
43 Ordenou-lhes severamente que ninguém o soubesse, e mandou que lhe dessem de comer.Jesus de Nazaré

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.