João 6
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVT
1 Tag pãte Jesus tóg kejẽn ga tỹ Galiléia tá goj nig fĩn rãm mũ. Goj ẽn jiji hã vỹ: Tiberíades, he mũ.
1 Depois disso, Jesus atravessou o mar da Galileia, conhecido também como mar de Tiberíades.
2 Kỹ ũ tỹ hẽn ri ke ag vỹ ti venh kãmũ mũ, ti nón, ũn e tãvĩ ag. Ti tỹ nén han vãnh hyn han mũ ẽn ve ja ag tóg nĩ, ti tỹ ũn kagyga ag tỹ há' he mũ ti.
2 Uma grande multidão o seguia por toda parte, pois tinham visto os sinais que ele havia realizado ao curar os enfermos.
3 Kỹ Jesus tóg pãnónh tá ã mré mũ tĩ ag mré nĩ nĩ.
3 Então Jesus subiu a um monte e sentou-se com seus discípulos.
4 Festa tỹ Páscoa ẽn vỹ kakó nĩ ha, Judeu ag tỹ festa han tĩ ẽn ti.
4 Era quase tempo da festa judaica da Páscoa.
5 Kỹ Jesus vỹ ũn e ẽn ki ẽvãnh mũ, ũ tỹ ti vĩ mẽnh kãmũ mũ ag ki. Kỹ tóg Filipe mỹ: “ẽg hỹn hẽ tá vẽjẽn venh ke mũ, ẽg tỹ ũn e tag ag mỹ ven jé?” he mũ, Jesus ti.
5 Jesus logo viu uma grande multidão que vinha a seu encontro. Voltando-se para Filipe, perguntou: “Onde podemos comprar pão para alimentar toda essa gente?”.
6 Filipe mỹ tóg ke mũ, ti tỹ to ti jykre ve jé. Jãvo Jesus vỹ to jykrén há han huri, ti tỹ nén han ke mũ ẽn to.
6 Disse isso para pôr Filipe à prova, pois já sabia o que ia fazer.
7 Kỹ Filipe tóg ti mỹ: “ẽg tỹ ũn e tag ag mỹ nén ũ sĩ ven jé ẽg hỹn jãnkamy tỹ hẽn ri ke to comprar henh ke mũ, hã ran kãkyn kenh ke mũ, ha vemnĩ,” he tóg, Filipe ti.
7 Filipe respondeu: “Mesmo que trabalhássemos vários meses, não teríamos dinheiro suficiente para dar alimento a todos!”.
8 Kỹ ag mré tĩ ũ tóg, André he mũ ẽn tóg, Simão Pedro jãvy ẽn tóg Jesus mỹ:
8 Então um de seus discípulos, André, irmão de Simão Pedro, falou:
9 “kyrũ ũ tóg cevada tỹ ẽmĩ tỹ 5 (ke) ma kãtĩg ja nĩ, kãkufár régre mré,” he mũ. “Hã ra tóg tỹ nén ũ tũ pẽ nĩ, vẽjẽn sĩ tag. E tãvĩ ag nỹtĩ,” he tóg mũ, André ti.
9 “Aqui está um rapaz com cinco pães de cevada e dois peixes. Mas que adianta isso para tanta gente?”.
10 Hã ra Jesus tóg: “ag mỹ: “nĩgnĩ ra,” hé,” he mũ. Kỹ ag tóg nĩgnĩ mũ. Tá tóg re gỹnh nĩ, hã kỹ ag tóg tá nĩgnĩ kỹ nỹtĩ. Ũn tỹ 5 mil (ke) ag hỹn tá nỹtĩ, ẽg tỹ ag tãvĩ tón kỹ, hã ra fag tóg tá nỹtĩ gé, gĩr tỹ hẽn ri ke ke gé.
10 Jesus respondeu: “Digam ao povo que se sente”. Todos se sentaram na grama que cobria o monte. Só os homens eram cerca de cinco mil.
11 Ag nĩgnĩ kỹ Jesus tóg ẽmĩ ẽn mãg mũ, kỹ tóg Topẽ mỹ: “há ti nĩ,” he mũ. Kỹ tóg ag mỹ vẽnh kãpópãm mũ sir, kãkufár ẽn ke gé. Kỹ vẽnh kar vỹ ag tỹ nén ko sór mũ ẽn ko mũ sir. Sĩ tũ tóg nĩ, vẽjẽn ti.
11 Então Jesus tomou os pães, agradeceu a Deus e os repartiu entre o povo. Em seguida, fez o mesmo com os peixes. E todos comeram à vontade.
12 Ag funfór nỹtĩn kỹ Jesus tóg ã mré mũ tĩ ag mỹ: “ag tỹ ko ja tũ ẽn génh mũjẽg, ti vãgfor tũ nĩ jé,” he mũ.
12 Depois que todos estavam satisfeitos, Jesus disse a seus discípulos: “Agora juntem os pedaços que sobraram, para que nada se desperdice”.
13 Kỹ ag tóg kẽj tỹ 12 (ke) fãn mũ, cevada tỹ ẽmĩ tỹ 5 (ke) ẽn ke tỹ, vẽnh e ẽn tỹ ko kar kỹ.
13 Eles juntaram o que restou e encheram doze cestos com as sobras.
14 Kỹ tóg ag mỹ e tĩ, ag tỹ Jesus tỹ milagre tag han mũ ven kỹ. Kỹ ag tóg ti to: “Topẽ vĩ tó tĩ ẽn hã vẽ,” he mũ. “Ẽg tỹ ũn jãvãnh mũ ẽn hỹn tóg,” he ag tóg, Jesus to.
14 Quando o povo viu Jesus fazer esse sinal, exclamou: “Sem dúvida ele é o profeta que haveria de vir ao mundo!”.
15 Hã ra Jesus vỹ ki kanhró nĩ, ag tỹ nén han sór mũ ti. Ag tỹ Jesus tỹ pã'i mág tỹ rei han sór vẽ. Tag ki kanhró tóg nĩ, Jesus ti. Hã kỹ tóg ã pir mỹ tĩ mũ, pãnónh ra, vẽnh péju jé.
15 Jesus sabia que pretendiam obrigá-lo a ser rei deles, de modo que se retirou, sozinho, para o monte.
16 Kutyg ke mũ ra ti mré mũ tĩ ag tóg goj nig ra mũ mũ.
16 Ao entardecer, os discípulos de Jesus desceram à praia,
17 Barco kãra ge kỹ ag tóg goj fĩn rãm sór kỹ Cafarnaum ra mũ sór mũ. Kejẽn tóg kuty pẽ nỹ ha, hã ra Jesus tóg ag to vỹn ke ja tũ nĩ ver.
17 entraram no barco e atravessaram o mar em direção a Cafarnaum. Quando escureceu, porém, Jesus ainda não tinha vindo se encontrar com eles.
18 Kỹ vãhã kóho jũ vỹ kãtĩ mũ, kỹ goj vỹ krém ke mũ.
18 Logo, um vento forte veio sobre eles, e o mar ficou muito agitado.
19 Mũ sĩ han ja ag nĩ, 5 (ke) quilômetros, hỹn, ke tũ nĩ kỹ 6 (ke) quilômetros, goj kri. Vãhã ag tóg Jesus vég mũ sir, ti tỹ goj kri tĩg kỹ. Ag barco ki tóg jun mũ. Kỹ ag kanẽ tóg jũrũn ke mũ.
19 Depois de remarem cinco ou seis quilômetros, de repente viram Jesus caminhando sobre o mar, em direção ao barco. Ficaram aterrorizados,
20 Hã ra Jesus tóg ag mỹ: “inh hã vẽ, mũmẽg tũg nĩ,” he mũ.
20 mas ele lhes disse: “Sou eu! Não tenham medo”.
21 Kỹ tóg ag mỹ sér tĩ, kỹ tóg barco kãra rã mũ sir, ag mré. Ti tỹ ag mré nĩn kỹ ag tóg kãnhmar junjun mũ, kafã ũ tá.
21 Eles o receberam no barco e, logo em seguida, chegaram a seu destino.
22 Hã ra vẽnh e ẽn vỹ kafã ũ tá nỹtĩ ver. Tỹ vaj kỹ ag tóg Jesus jãvãnh mũ, tá. Ti jãvãnh kỹ ag tóg: “barco pir vỹ kã nỹ ja nĩ, kuty kỹ,” he mũ. “Kỹ ti mré mũ tĩ ag vỹ barco ẽn kãra ge kỹ mũ ja nĩ, hã ra tóg ag mré tĩg ja tũ nĩ,” he ag tóg mũ sir jagnẽ mỹ, ũn e ẽn ag. Tag tó mũ ra ag tóg Jesus vég tũ nĩ gé.
22 No dia seguinte, a multidão que tinha ficado do outro lado do mar viu que os discípulos haviam pegado o único barco dali e que Jesus não fora com eles.
23 Kỹ barco ũ tóg ki junjun mũ, cidade tỹ Tiberíades tá kãmũ ũ. Vẽnh e ẽn tá ag tóg junjun mũ. Tá Jesus vỹ ẽmĩ to Topẽ mré vĩ ja nĩ, kar kỹ tóg vẽnh e ẽn mỹ vẽnh kãpópãm ja nĩ.
23 Alguns barcos de Tiberíades se aproximaram do lugar onde o povo tinha comido os pães depois que o Senhor os abençoou.
24 Barco tỹ tá junjun mũ ra ag tóg kãra ge kỹ mũ mũ sir, Cafarnaum ra, ti ve jé. “Ki ti tũ nĩ, ti mré mũ tĩ ag vỹ ki tũgtũ nĩ gé. Mũ nỹ, ti nón,” he ag tóg mũ sir, ũn e ag, hã kỹ ag tóg ti nón mũ mũ.
24 Quando a multidão viu que nem Jesus nem os discípulos estavam ali, todos entraram nos barcos e atravessaram para Cafarnaum, a fim de procurá-lo.
25 Ag tỹ Cafarnaum tá junjun kỹ ag tóg tá ti vég mũ sir, goj nig kafã ũ tá, ũn e ẽn ag. Kỹ ag tóg ti mỹ: “hẽ ri ken kỹ ã ki jun?” he mũ.
25 Encontraram-no do outro lado do mar e lhe perguntaram: “Rabi, quando o senhor chegou aqui?”.
26 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ha mẽ, ki hã sóg tó mũ,” he mũ. “Ãjag tỹ ẽmĩ ko ja tugrĩn ãjag tóg inh ve sór mũ,” he tóg. “Sỹ milagre hyn han tĩ ẽn vég ãjag tóg tĩ, hã ra ãjag tóg to jykrén há han tũ nĩgtĩ,” he tóg. “Ãjag tógá nỹtĩ tag hã ve sór ãjag tóg mũ.
26 Jesus respondeu: “Eu lhes digo a verdade: vocês querem estar comigo não porque entenderam os sinais, mas porque lhes dei alimento.
27 Ẽg tỹ tag ki vẽjẽn vég mũ ẽn vỹ kãnhmar tũ' henh ke mũ, kỹ tag tãvĩ to vãsãn sór tũg nĩ. Vẽjẽn ũ jé vãsãn nĩ, ẽmĩ tỹ ãjag rĩnrĩr pẽ han mũ ẽn jé, ẽmĩ kórég vãnh ẽn jé. Sỹ ãjag mỹ ẽmĩ ẽn nĩm sór vẽ. Ẽg jóg tỹ Topẽ tỹ inh mỹ vẽnh rãnhrãj nĩm ja hã vẽ. Ti tỹ inh mỹ tag tó hã kỹ sóg ãjag mỹ nĩm sór mũ, ẽmĩ ti. Tỹ sóg ẽprã ke fi kósin nĩ mỹr,” he tóg ag mỹ, Jesus ti.
27 Não se preocupem tanto com coisas que se estragam, como a comida, mas usem suas energias buscando o alimento que permanece para a vida eterna, o qual o Filho do Homem pode lhes dar. Pois Deus, o Pai, colocou em mim seu selo de aprovação”.
28 Kỹ ag tóg ti mỹ: “kỹ ẽg hỹn hẽ ri kenh ke mũ, ẽg tỹ Topẽ jykre han jé?” he mũ.
28 “Nós também queremos realizar as obras de Deus”, disseram eles. “O que devemos fazer?”
29 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “Topẽ tỹ ũn jẽnẽg mũ ẽn ki gemnĩ,” he mũ.
29 Jesus lhes disse: “Esta é a única obra que Deus quer de vocês: creiam naquele que ele enviou”.
30 Kỹ ag tóg ti mỹ: “kỹ ã hỹn ne han ke mũ, ẽg tỹ ve kỹ ã ki gen jé?” he mũ. “Ã hỹn ne han há nĩgtĩ?
30 Eles responderam: “Se deseja que creiamos no senhor, mostre-nos um sinal. O que o senhor pode fazer?
31 Ẽg jóg'jóg ve ag vỹ kanhkã tá pão ẽn kó, maná he mũ ẽn, ag tỹ ga kórég ẽn mĩ mũn kỹ. Ag to tag vỹ rán kỹ nĩ, ha mẽ: “kanhkã tá tóg ag mỹ pão jẽnẽ, ag tỹ ko jé,” he ja tóg nĩ, Topẽ vĩ tỹ rán kỹ nĩ ki. Jãvo ã hỹn ẽg mỹ ne han ke mũ?” he ag tóg, Jesus mỹ, ti vĩ kãfãn kỹ.
31 Afinal, nossos antepassados comeram maná no deserto! As Escrituras dizem: ‘Moisés lhes deu de comer pão do céu’”.
32 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “Moisés pi(jé) ãjag mỹ kanhkã tá pão pẽ nĩm ja nĩ',” he mũ. “Ki hã sóg tó mũ, ha mẽ,” he tóg. “Ũ tỹ ãjag mỹ kanhkã tá pão pẽ nĩm mũ ẽn vỹ tỹ inh panh nĩ.
32 Jesus disse: “Eu lhes digo a verdade: não foi Moisés quem lhes deu pão do céu. É meu Pai quem dá o verdadeiro pão do céu a vocês.
33 Topẽ jamĩ vỹ kanhkã tá kãtére mũ. Ẽn vỹ ẽprã ke kar rĩnrĩr han mũ,” he tóg, Jesus ti.
33 O verdadeiro pão de Deus é aquele que desce do céu e dá vida ao mundo”.
34 Kỹ ag tóg ti mỹ: “ẽg mỹ ẽmĩ ẽn nĩm, kurã kar ki,” he mũ.
34 “Senhor, dê-nos desse pão todos os dias”, disseram eles.
35 Kỹ Jesus tóg ag mỹ vẽnh kãmén mũ sir. “Inh hã vỹ tỹ ẽmĩ ẽn ri ke nĩ, inh hã vỹ ãjag rĩnrĩr han ke mũ,” he tóg. “Ẽg tỹ vẽjẽn ko mũ ra ẽg tóg kãnhmar kókĩr mãn' he tĩ, goj kron mãn sór ẽg tĩ gé. Ũ tỹ iso kãtĩg mũ ẽn mỹ tóg hã ra sér tĩnh mũ, ti tỹ inh ki rã kỹ. Ti mỹ sér tĩ ẽn vỹ tũg' henh ke tũ pẽ nĩ. Isỹ ti mỹ vẽnh jykre nĩm ke mũ ẽn vỹ vẽjẽn kãfór nĩ,” he tóg, Jesus ti.
35 Jesus respondeu: “Eu sou o pão da vida. Quem vem a mim nunca mais terá fome. Quem crê em mim nunca mais terá sede.
36 “Hã ra ãjag tóg ãjag tỹ inh vég mũ ra inh ki ge sór tũ nĩ.
36 Mas vocês não creram em mim, embora me tenham visto.
37 Inh panh vỹ ũ ag kuprẽg mũ, ag tỹ tỹ isũ nỹtĩ jé. Ẽn ag vỹ iso kãmũ tĩ. Ũ tỹ iso kãmũ tĩ kar ag vỹ inh mỹ há nỹtĩ. Inh pi(jé) ũ mỹ: “inh mré kãtĩ tũg,” henh ke mũ'.
37 Contudo, aqueles que o Pai me dá virão a mim, e eu jamais os rejeitarei.
38 Kanhkã tá sóg kãtére ja nĩ. Inh pi(jé) isỹ vẽsóg ki nén to jykrén mũ ẽn han sór mũ'. Ũ tỹ inh jẽnẽg mũ tỹ inh mỹ nén tó mũ ẽn hã han sóg tĩ, hã jé sóg tá kãtére ja nĩ.
38 Pois desci do céu para fazer a vontade daquele que me enviou, e não minha própria vontade.
39 Ti tỹ inh mỹ nén tó mũn hã vẽ, ha mẽ. “Isỹ ã mỹ ũn jẽnẽnh ke mũ ẽn ki rĩr há han nĩ, ag vãgfor tũ nĩ jé,” he ja tóg nĩ, inh mỹ, inh panh ti. Hã kỹ sóg ke mũ. Kỹ sóg ag rĩnrĩn mãn ke mũ, kurã tỹ ẽgno ki.
39 E esta é a vontade de Deus: que eu não perca um sequer de todos que ele me deu, mas que ressuscite todos no último dia.
40 Hỹ, tag vỹ inh panh mỹ há nĩ. Ũ tỹ ti kósin to kãmũ mũ ẽn mỹ tóg rĩr krỹg ja tũ ven ke mũ, inh panh ti, ũ tỹ inh ki ge kỹ nỹtĩ ag kar mỹ. Kỹ sóg kurã tỹ ẽgno ki ag rĩnrĩn mãn kãn ke mũ, ha vemnĩ,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ Judeu ag mỹ vẽnh kãmén hã vẽ.
40 Pois é a vontade de meu Pai que todo aquele que olhar para o Filho e nele crer tenha a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia”.
41 Kỹ Judeu ag tóg Jesus kato vĩ mũ, ti vĩ to, ti tỹ ag mỹ: “ẽmĩ tỹ kanhkã tá kãtére mũ ẽn ri ke inh nĩ,” hen kỹ.
41 Então os judeus começaram a criticá-lo, pois ele havia afirmado: “Eu sou o pão que desceu do céu”.
42 “Ti ki kanhró ẽg nỹtĩ,” he ag tóg mũ. “José kósin vẽ, Jesus tag ti. Ti han mũ fag ki kanhró ẽg nỹtĩ. Hã ra tóg vẽso: “kanhkã tá sóg kãtére,” he sór mũ',” he ag tóg mũ, Jesus to.
42 Diziam: “Este não é Jesus, filho de José? Conhecemos seu pai e sua mãe. Como ele pode dizer: ‘Desci do céu?’”.
43 Hã ra tóg ag mỹ: “iso vĩ kónãn tũg nĩ, jagnẽ mỹ,” he mũ.
43 Jesus, porém, respondeu: “Parem de me criticar.
44 “Inh panh tỹ ũn krĩn mũ ag hã vỹ iso kãmũnh mũ. Ũ tỹ iso kãmũ mũ ag rĩnrĩn mãn jé sóg ke mũ, kurã tỹ ẽgno ki.
44 Pois ninguém pode vir a mim se o Pai, que me enviou, não o trouxer a mim; e no último dia eu o ressuscitarei.
45 Topẽ vĩ tó tĩ ũ vỹ tag rán ja nĩ, ha mẽ: “Topẽ vỹ vẽnh kar kanhrãn ke mũ,” he ja ti nĩ. Hã kỹ ũ tỹ inh panh vĩ mẽg mũ ag hã tóg iso kãmũnh ke mũ, inh panh tỹ ũn kanhrãn mũ ag.
45 Como dizem as Escrituras: ‘Todos eles serão ensinados por Deus’. Todo aquele que ouve o Pai e aprende dele vem a mim.
46 Ẽprã ke ũ pi(jé) inh panh ve ja nĩ'. Ũ tỹ Topẽ tá kãtĩ mũ ẽn hã vỹ ti ve ja nĩ, inh,” he tóg, Jesus ti.
46 Não que alguém tenha visto o Pai; somente eu, que fui enviado por Deus, o vi.
47 “Sỹ ãjag mỹ ki hã tó mũn hã vẽ. Ũ tỹ inh ki rã mũ ẽn vỹ rĩr krỹg ja tũ ẽn venh ke mũ.
47 “Eu lhes digo a verdade: quem crê tem a vida eterna.
48 Inh hã vỹ ẽmĩ pẽ ri ke nĩ, inh hã vỹ ãjag rĩnrĩr han ke mũ.
48 Sim, eu sou o pão da vida!
49 Ãjag jóg'jóg ve ag vỹ, ag tỹ ga kórég mĩ mũn kỹ ag tóg kanhkã tá ẽmĩ ẽn ko ja nĩgtĩ, maná he mũ ẽn, ag tỹ ko mũ (hã) ra ag tóg kãgter kãn.
49 Seus antepassados comeram maná no deserto, mas morreram;
50 Ũ tỹ ẽmĩ tỹ ẽg rĩnrĩr han mũ ẽn ko kỹ, ũ tỹ kanhkã tá kãtére ja ẽn ki rã kỹ tóg ter ke tũ pẽ nĩ.
50 quem comer o pão do céu, no entanto, jamais morrerá.
51 Ẽmĩ ẽn hã vỹ tỹ inh nĩ, inh hã vỹ kanhkã tá kãtére, inh hã vỹ ãjag rĩnrĩr han ke mũ. Ãjag tỹ ẽmĩ tag ko kỹ ãjag ter ke tũ pẽ nĩ. Isỹ vẽnh kar mỹ vẽjẽn nĩm ke hã vẽ, hã vỹ: inh nĩ, he mũ. Ãjag tỹ inh nĩ kon kỹ ãjag rĩnrĩr nỹtĩnh mũ,” he tóg, Jesus ti.
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu. Quem comer deste pão viverá para sempre; e este pão, que eu oferecerei para que o mundo viva, é a minha carne”.
52 Kỹ Judeu ag vỹ jagnẽ mỹ: “ti mỹ ẽg mỹ ã nĩ nĩm ke mũ, ẽg tỹ ti nĩ ko jé?” he mũ. “Vẽnhmỹ ti nĩ, tag,” he ag tóg mũ.
52 Então os judeus começaram a discutir entre si a respeito do que ele queria dizer. “Como pode esse homem nos dar sua carne para comer?”, perguntavam.
53 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “isỹ ãjag mỹ ke há vẽ,” he mũ. “Ãjag tỹ inh nĩ ko sór tũ nĩn kỹ, ãjag tỹ inh kyvénh kron sór tũ nĩn kỹ, ãjag rĩnrĩr ke tũ pẽ nĩ. Tỹ sóg ẽprã ke fi kósin nĩ,” he tóg, Jesus ti.
53 Então Jesus disse novamente: “Eu lhes digo a verdade: se vocês não comerem a carne do Filho do Homem e não beberem o seu sangue, não terão a vida em si mesmos.
54 “Ũ tỹ inh nĩ ko kỹ, ũ tỹ inh kyvénh kron kỹ tóg rĩr krỹg ja tũ venh ke mũ, kỹ sóg ti rĩn mãn ke mũ, kurã tỹ ẽgno ki.
54 Mas quem come minha carne e bebe meu sangue terá a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Inh nĩ vỹ tỹ vẽjẽn pẽ nĩ, inh kyvénh vỹ tỹ ẽg tỹ kron jafã pẽ nĩ gé.
55 Pois minha carne é a verdadeira comida, e meu sangue é a verdadeira bebida.
56 Ũ tỹ inh nĩ kon kỹ, ti tỹ inh kyvénh kron kỹ tóg inh ki rã kỹ jẽ nĩ, kỹ sóg ti kãki nĩ gé. Jagnẽ mré ke vỹ tỹ ẽg nỹtĩ.
56 Quem come minha carne e bebe meu sangue permanece em mim, e eu nele.
57 Inh panh vỹ rĩr nĩ. Ti hã vỹ inh jẽnẽ, ti tugrĩn sóg rĩr jẽ. Kỹ ũ tỹ inh ki rã mũ ẽn vỹ isugnĩn rĩr ke mũ gé.
57 Eu vivo por causa do Pai, que vive e me enviou; da mesma forma, quem se alimenta de mim viverá por minha causa.
58 Ẽmĩ tỹ kanhkã tá kãtére jan hã vẽ. Ãjag jóg'jóg ve ag tỹ ẽmĩ ko ja ẽn ri ke tũ ti nĩ. Ag hã vỹ ãjag tỹ ko mũ ra kãgter kãn ja nĩgtĩ. Ũ tỹ ẽmĩ pẽ tag ko kỹ tóg ter mãn ke tũ nĩ. Inh ki rã to ken hã vẽ,” he tóg, Jesus ti.
58 Eu sou o verdadeiro pão que desceu do céu. Seus antepassados comeram maná e morreram; quem comer este pão não morrerá, mas viverá para sempre”.
59 Cafarnaum tá tóg ag kanhrãn mũ, kỹ tóg ag mỹ vẽnh kãmén kãn mũ, Jesus ti, ag tỹ vẽnh kanhrãn jafã ẽn krẽm.
59 Ele disse essas coisas quando ensinava na sinagoga de Cafarnaum.
60 Kỹ tóg ti mré mũ tĩ ũ ag mỹ e tĩ, ti vĩ ti. Kỹ ag tóg: “ti vĩ vỹ ẽg mỹ mẽ jagy tĩ,” he mũ. “Mẽ jãvãnh ẽg tóg nỹtĩ, ti tỹ ũri ẽg mỹ nén tó mũ tag ti,” he ag tóg mũ.
60 Muitos de seus discípulos disseram: “Sua mensagem é dura. Quem é capaz de aceitá-la?”.
61 Hã ra Jesus tóg ki kanhró nĩ, ag tỹ ti vĩ tag to vĩ kónãn mũ ti. Hã kỹ tóg ag mỹ: “tag mỹ ãjag mỹ há tũ nĩ'?” he mũ.
61 Jesus, sabendo que seus discípulos reclamavam, disse: “Isso os ofende?
62 “Kỹ ãjag hỹn hẽ ri kenh ke mũ, ãjag tỹ hẽn ri ke mũn isỹ kanhkã ra tĩg mãn ven kỹ, isỹ hẽ tá kãtére ja ẽn ra tĩg mãn kỹ, isỹ tỹ ẽprã ke fi kósin nĩn kỹ?” he tóg.
62 Então o que pensarão se virem o Filho do Homem subir ao céu, onde estava antes?
63 “Ũ tỹ ẽg rĩnrĩr han mũ vỹ tỹ Topẽ kuprĩg ti nĩ. Isỹ ãjag mỹ inh nĩ ko mũ tag to ken hã vẽ, hã vỹ: inh ki rã, he mũ. Inh vĩ tag ki króm tugrĩn ãjag rĩnrĩr nỹtĩnh ke mũ.
63 Somente o Espírito dá vida. A natureza humana não realiza coisa alguma. E as palavras que eu lhes disse são espírito e vida.
64 Hã ra ãjag tóg inh vĩ kri fi sór tũ nỹtĩ,” he tóg, Jesus ti. Ag jykre ki kanhró tóg nĩ, vẽsóg ki, Jesus ti, hã kỹ tóg ke mũ. Ũ tỹ ón kỹ ã ki ge mũ ẽn ki kanhró tóg nĩ. Kỹ tóg ũ tỹ pã'i ag mỹ ti tónh ke mũ ẽn ki kanhró nĩ gé.
64 Mas alguns de vocês não creem em mim”. Pois Jesus sabia, desde o princípio, quem não acreditava nele e quem iria traí-lo.
65 Kỹ tóg ag mỹ: “hã kỹ sóg ãjag mỹ: “inh panh tỹ ũn krĩn mũ ag hã vỹ iso kãmũnh ke mũ,” he ja nĩ,” he mũ, Jesus ti.
65 E acrescentou: “Por isso eu disse que ninguém pode vir a mim a menos que o Pai o dê a mim”.
66 Jesus vĩ tag tugrĩn ti mré mũ tĩ ũ ag tóg ti tovãnh mũ sir, ti mré ag mũ mãn tũ nĩ.
66 Nesse momento, muitos de seus discípulos se afastaram dele e o abandonaram.
67 Kỹ Jesus tóg ũ tỹ 12 (ke) ag mỹ: “ãjag hỹn isovãnh sór mũ gé,” he mũ.
67 Então Jesus se voltou para os Doze e perguntou: “Vocês também vão embora?”.
68 Kỹ Simão Pedro tóg ti mỹ: “ẽg tỹ ã tovãnh mũ ra ẽg hỹn ũ mré mũnh ke mũ'?” he mũ. “Ã hã vỹ ẽg mỹ Topẽ vĩ tó tĩ, kỹ ẽg tóg rĩr krỹg ja tũ vẽnh ke mũ, ẽg tỹ ã vĩ kri fi kỹ.
68 Simão Pedro respondeu: “Senhor, para quem iremos? O senhor tem as palavras da vida eterna.
69 Ã ki ẽg ge kỹ nỹtĩ, kỹ ẽg tóg ã ki kanhró nỹtĩ. Cristo vỹ tỹ ã nĩ, Topẽ vỹ ẽg mỹ ã jẽnẽ,” he tóg, Pedro ti, Jesus mỹ.
69 Nós cremos e sabemos que o senhor é o Santo de Deus”.
70 Kỹ Jesus tóg ũ tỹ 12 (ke) ag mỹ: “ãjag kuprẽg inh,” he mũ, “hã kỹ ãjag tóg tỹ ũ tỹ 12 (ke) nỹtĩ,” he tóg. “Hã ra ãjag kãmĩ ũn pir vỹ tỹ Japo tũ nĩ jãvo,” he tóg, Jesus ti.
70 Então Jesus disse: “Eu escolhi vocês doze, mas um de vocês é um diabo”.
71 Ti tỹ Judas ẽn tó vẽ, Simão Iscariotes kósin ẽn. Ẽn vỹ kejẽn Jesus tovãnh kỹ pã'i ag mỹ ti ven, ag tỹ ti se jé. Ũ tỹ 12 (ke) ag kã ũ ja vẽ, Judas ti. Hã ra Jesus tóg ti tỹ nén han ke mũ ẽn ki kanhró ja nĩ.
71 Ele se referia a Judas, filho de Simão Iscariotes, um dos Doze, que mais tarde o trairia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.