Apocalipse 16

Tawúratɩ na Injiila dɛ́ɛ fɔɔlɩ́nɩ (KDH) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Bɩlɛ́ bʊwɔ́rɔ́ nɛ́, máánɩ́ɩ lowú kʊ́bɔńgɩ nakɩ́rɩ kɩɩgálɩ́ɩ́ná Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ Ɖaána kʊ́bɔńga fáráńdɩ́ kɩ́nŋmatɩnáa malááyɩ́kawá lʊbɛ bɛḿ sɩsɩ: «Iboná Kɔ́ɔ́pɩwá lʊbɛ tɩdaá na Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ baaná nɛ́ ɩkábɩ́rɩ adɛ laadɔ́ɔ-rɔ.»
1 Ouvi, vinda do santuário, uma grande voz, dizendo aos sete anjos: Ide e derramai pela terra as sete taças da cólera de Deus.
2 Malááyɩ́ka kaɖaa ńnɩ́ wɔɔgbɔ́ɔ ɩdɛ́ɛ kɔ́ɔ́pɩ iboná ɩkábɩ́rɩ adɛ laadɔ́ɔ-rɔ; ngɛ féézi-fééziwá sɩdakazɔ́ɔ bɩka sɩ́nnʊŋásɩ nɛ́, waaɖʊ bɩlɩ́ɩ wenbá fanaḿ-dɛ́ɛ ɖaazɩ́tɩ wɛ bɔrɔ bɩka bónguú kɩdɛ́ɛ ɩlɛɛzʊ́ʊ tɛ́ɛ́dɩ nɛ́ bɔdɔnɩ́nɩ-rɔ.
2 Saiu, pois, o primeiro anjo e derramou a sua taça pela terra, e, aos homens portadores da marca da besta e adoradores da sua imagem, sobrevieram úlceras malignas e perniciosas.
3 Malááyɩ́ka sɩɩlɛ ńnɩ́ ɩlɛ́ wooboná ɩdɛ́ɛ kɔ́ɔ́pɩ ɩkábɩ́rɩ tenkú-daá. Ńna gɛ lɩ́m waabɩ́sɩ nyazɩ ɩsɩɖʊ́-dɛ́ɛ azimá bɩlɛ́. Ngɛ weezuú kpɩná rɩ́ŋa awɛ tenkú-daá nɛ́ aazɩ́.
3 Derramou o segundo a sua taça no mar, e este se tornou em sangue como de morto, e morreu todo ser vivente que havia no mar.
4 Malááyɩ́ka toozo ńnɩ́ wooboná ɩdɛ́ɛ kɔ́ɔ́pɩ ɩkábɩ́rɩ búúzi kʊ́bɔńzɩ-daá na lénléwá rɩ́ŋa lɩ́m wɛ nɛ́, ngɛ lɩ́m waabɩ́sɩ azimá.
4 Derramou o terceiro a sua taça nos rios e nas fontes das águas, e se tornaram em sangue.
5 Ńna gɛ máánɩ́ɩ malááyɩ́ka weení wɛ́nbɛɛŋ́ lɩ́m-rɔ nɛ́, wánŋmatɩ́ sɩsɩ: «Ɖacɩrɩ‑cɩrɩ-dʊ́ʊ! Nyánáábɩ́lɛ́ Ɩsɔ́ɔ ɩwɛ lɛlɛɛɖɔ́ nɛ́; nyádanáábɩ́lɛ́ weení ɩvʊnwɛ ɖoo nɛ́. Wenbí nyɔ́ɔ́vɔ́ banɩgbamʊʊ́ ɖɔ nɛ́, waawɩ́lɩ sɩsɩ nyázɩ́ɩ́zɛ́ɛ.
5 Então, ouvi o anjo das águas dizendo: Tu és justo, tu que és e que eras, o Santo, pois julgaste estas coisas;
6 Ńŋɩnáa baagʊ nyɛ́dɛ́ɛ ńba na anɖébiwá nɛ́, nyáává wɛ azimá sɩ bɔ́nyɔɔ. Wenbí bɔmɔɔ́na nɛ́ nbɩlɛ́.»
6 porquanto derramaram sangue de santos e de profetas, também sangue lhes tens dado a beber; são dignos disso.
7 Ngɛ máánɩ́ɩ lowú nakɩ́rɩ kɩɩgálɩ́ɩ́ná sarásɩ ɖaalanɖɛ́ kɩ́nŋmatɩ́ sɩsɩ: «Ɩɩ́n Ɖádʊ́ʊ, Ɩsɔ́ɔ Yíko rɩ́ŋa-dʊ́ʊ, nŋɩ́nɩ́ nyɔ́nvɔ́m ɩráa nɩgbamʊʊ́ nɛ́, ɩbá bɩzɩɩzɛ́ɛ gɛ, bɩka bivóo toovonúm.»
7 Ouvi do altar que se dizia: Certamente, ó Senhor Deus, Todo-Poderoso, verdadeiros e justos são os teus juízos.
8 Malááyɩ́ka naaza ńnɩ́ waabɩ́rɩ ɩdɛ́ɛ kɔ́ɔ́pɩ wɩ́sɩ-rɔɔzɩ́. Ngɛ bɩɩva wɩ́sɩ yíko sɩsɩ sɩdɛ́ɛ nimíni ɩ́nyɔ́ɔ ɩráa,
8 O quarto anjo derramou a sua taça sobre o sol, e foi-lhe dado queimar os homens com fogo.
9 ngɛ iyolúu waabá bɩlá páá bɩnyɔ́ɔ ɩráa. Amá, wenbí na balá túúbá bɩka bɔɖɔ́ɔ́zɩ Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ yɩ́ɖɛ nɛ́, boogúti gɛ bándʊ́ʊ́dɩ yɩ, ɩlɛ́ weení ɩwɛná na kʊ nbusúwá tɩḿ tɩdɛ́ɛ yíko nɛ́.
9 Com efeito, os homens se queimaram com o intenso calor, e blasfemaram o nome de Deus, que tem autoridade sobre estes flagelos, e nem se arrependeram para lhe darem glória.
10 Ngɛ malááyɩ́ka nʊʊwa ńnɩ́ waabɩ́rɩ ɩdɛ́ɛ kɔ́ɔ́pɩ fanaḿ kaɖaa ńnɩ́-dɛ́ɛ kowuro-gbelé-rɔ. Ńna gɛ temenuú waabála kifu ɩdɛ́ɛ kowuro-laadɔ́ɔ-rɔɔzɩ́. Ngɛ ɩráa waabá babáázɩ yɛlɛ́m bánnyasɩ́ banzʊlʊmɩ́nɩ.
10 Derramou o quinto a sua taça sobre o trono da besta, cujo reino se tornou em trevas, e os homens remordiam a língua por causa da dor que sentiam
11 Amá, wenbí na balá túúbá bɛkɛ́ɛ balakásɩ nɛ́, boogúti gɛ bándʊ́ʊ́dɩ Ɩsɔ́ɔ ɩsɔ́ɔ́dáá-dʊ́ʊ wahálawá baana tɩ, na féézi baamʊ sɩ nɛ́-rɔɔzɩ́.
11 e blasfemaram o Deus do céu por causa das angústias e das úlceras que sofriam; e não se arrependeram de suas obras.
12 Ngɛ malááyɩ́ka loɖo ńnɩ́ wooboná ɩdɛ́ɛ kɔ́ɔ́pɩ ɩkábɩ́rɩ buwá kʊ́bɔńga bánÿaá kɛ Efɩráatɩ nɛ́ kadaá. Ńna gɛ kɛdɛ́ɛ lɩ́m wɔɔzɔ́ɔ bɩfa wúrowá sɩ bakálɩ́ɩ́ná wɩ́sɩ ɖaagalɩɩɖɛ́ fáráńdɩ́ nɛ́ nɩ́bááwʊ.
12 Derramou o sexto a sua taça sobre o grande rio Eufrates, cujas águas secaram, para que se preparasse o caminho dos reis que vêm do lado do nascimento do sol.
13 Bɩlɛ́ bʊwɔ́rɔ́ gɛ mááná zííniwá natúdoozo tɩjɔɔ́ɔ nyazɩ sɛrɩ́nɩ nɛ́; nakɩ́rɩ waalɩɩná kɩmɛɛnɩ́ nɔɔ́-daá, nakɩ́rɩ fanaḿ nɔɔ́-daá, bɩka nakɩ́rɩ ɩlɩɩná anɖébi bʊbɔtʊ́ʊ nɔɔ́-daá.
13 Então, vi sair da boca do dragão, da boca da besta e da boca do falso profeta três espíritos imundos semelhantes a rãs;
14 Zííniwá Sitáánɩ weegédíri tɩ nɛ́ gɛ tɩgɛ́ɛ; tɩ́nlám maamááciwá gɛ. Tɩ́nɖɛɛ́ ɖúúlínya rɩ́ŋa-dɛ́ɛ wúrowá-jɔ́ tínduuzí wɛ sɩ báɖáŋ wɩ́rɛ kʊ́bɔńɖɛ wenɖé Ɩsɔ́ɔ yíko-rɩ́ŋa-dʊ́ʊ sɩ ɩlá ɩdɛ́ɛ yowú nɛ́.
14 porque eles são espíritos de demônios, operadores de sinais, e se dirigem aos reis do mundo inteiro com o fim de ajuntá-los para a peleja do grande Dia do Deus Todo-Poderoso.
15 Ngɛ Ɖádʊ́ʊ Ɩsɔ́ɔ wɔɔdɔ́ sɩsɩ: «Bɛɛ́ɛ, sɩ mɔgɔ́nɩ gɛ nyazɩ ŋmɩɩlʊ́ bɩlɛ́. Kʊjʊʊ́ niíni-dʊ́ʊ gɛ weení iveráa bɩka izóóna ɩgbɩná nɛ́. Bʊdʊ́ʊ tánlɩɩ ɩnʊ́ŋ tunbóóló bɩka ɩráa ɩna yɩ bɩlá yɩ fɛɛrɛ́.»
15 (Eis que venho como vem o ladrão. Bem-aventurado aquele que vigia e guarda as suas vestes, para que não ande nu, e não se veja a sua vergonha.)
16 Ngɛ zííniwá tɩḿ tiidúúzi wúrowá ɖɩdáarɛ bánÿaá ɖɛ Éburu kʊnʊm-daá sɩsɩ Arɩmagedɔ́ɔnɩ nɛ́ ɖɩdaá.
16 Então, os ajuntaram no lugar que em hebraico se chama Armagedom.
17 Malááyɩ́ka lʊbɛ ńnɩ́ waabɩ́rɩ ɩdɛ́ɛ kɔ́ɔ́pɩ fefelimá-daá. Ngɛ Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ Ɖaána kʊ́bɔńga-daá, lowú nakɩ́rɩ waaŋmátɩ na ɖóni; lowú kɩḿ kɩɩgálɩ́ɩ́ná Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ kowuro-gbelé fáráńdɩ́ gɛ. Kɩɩŋmátɩ sɩsɩ: «Lɛlɛɛɖɔ́ bɩɩbá bɩlá.»
17 Então, derramou o sétimo anjo a sua taça pelo ar, e saiu grande voz do santuário, do lado do trono, dizendo: Feito está!
18 Ńna gɛ bɩɩbáázɩ nyaláázɩ cé na cé, lóóni wángazɩ́ɩ, kpálálayáawá ɩfɔ bɩka adɛ ɩbá kiséle páá; kɛtɛngɛrɛ adɛ tesele tá ńŋɩnáa bɩlɛ́ ɖoo balám ɩrʊ́ taká.
18 E sobrevieram relâmpagos, vozes e trovões, e ocorreu grande terremoto, como nunca houve igual desde que há gente sobre a terra; tal foi o terremoto, forte e grande.
19 Tɛɛbɔńdɩ waadára bʊrɔ nabúdoozo bɩka laadásɩ rɩ́ŋa-dɛ́ɛ tɛ́ɛ́dɩwá inúúdi. Ńna gɛ Ɩsɔ́ɔ wɔɔdɔ́ɔ́zɩ tɛɛbɔńdɩ Babilɔ́ɔnɩ-rɔ, icéle tɩ ɩbaaná kɩbá kɩ́nlarɩ́ɩ nɛ́ tɩnyɔ́ɔ.
19 E a grande cidade se dividiu em três partes, e caíram as cidades das nações. E lembrou-se Deus da grande Babilônia para dar-lhe o cálice do vinho do furor da sua ira.
20 Laadásɩ rɩ́ŋa lɩ́m waalára bɩmɩlɩná sɩ nɛ́ sɩɩdɛlɛ́ŋ, bɩka bacáa bʊ́ʊ́nɩ bawɩ́ɩ.
20 Todas as ilhas fugiram, e os montes não foram achados;
21 Ɖɔ́mbɔ́ kʊ́bɔnbɔná abá ajɔɔ́ɔ yíni nɛ́, wángalɩɩ́ ɩsɔ́ɔ́dáá ánzalɩ́ɩ ɩráa-rɔ. Ngɛ ɩráa waazála Ɩsɔ́ɔ tʊ́ʊ́dɩ ɖɔ́mbɔ́-dɛ́ɛ nbusú kʊ́bɔńgɩ kɩḿ kɩrɔ. Ɩɩ́n, nbusú kidaavéénúu páá gɛ kɩɩbá kɩgɛ́ɛ.
21 também desabou do céu sobre os homens grande saraivada, com pedras que pesavam cerca de um talento; e, por causa do flagelo da chuva de pedras, os homens blasfemaram de Deus, porquanto o seu flagelo era sobremodo grande.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.