2 Samuel 3
Bayịburu Izii (IZZ) vs NAA
1 Ọnu-ụlo kẹ Sọlu waa kẹ Dévidi bẹ ọgu, daru phẹ nụ bẹ ẹphe lwụkporu nọo ọdu. Ọkpehu kẹ Dévidi nọdu aka shii eje; ike ka abvụ ọnu-ụlo kẹ Sọlu abvụbvu eje.
1 Durou muito tempo a guerra entre a casa de Saul e a casa de Davi. Davi se fortalecia cada vez mais, enquanto a casa de Saul se enfraquecia.
2 A nwụshiru Dévidi unwoke teke o bu lẹ Hẹburonu. Ọkpara iya bụ Amụnonu. Onye nwụru iya nụ bụ Ahinowamu kẹ Jiezerẹlu.
2 Em Hebrom, nasceram filhos a Davi. O primogênito foi Amnom, de Ainoã, a jezreelita.
3 Nwa iya k'ẹbo bụ Kilabu. Onye nwụru iya nụ bụ Abigelu, bụ onye shi bụru nyee Nebalụ kẹ Kamẹlu. Nwa iya k'ẹto bụ Abụsalomu. Onye nwụru iya nụ bụ Maka nwada Talụmayi, bụ eze ndu Geshu.
3 O segundo foi Quileabe, de Abigail, viúva de Nabal, o carmelita. O terceiro foi Absalão, filho de Maaca, filha de Talmai, rei de Gesur.
4 Nwa iya k'ẹno bụ Adonijia. Onye nwụru iya nụ bụ Hagitu. Nwa iya k'ise bụru Shefataya. Onye nwụru iya nụ bụ Abitalu.
4 O quarto foi Adonias, filho de Hagite. O quinto foi Sefatias, filho de Abital.
5 Nwa iya k'ishii bụru Ituramu. Onye nwụru iya nụ bụ nyee ya, bụ Ẹgula. Ndu-a bẹ a nwụshikotaru Dévidi teke o bu lẹ Hẹburonu.
5 O sexto foi Itreão, de Eglá, mulher de Davi. Estes filhos de Davi nasceram em Hebrom.
6 No iya; ọ bụru teke ono, ọgu adaru ndu ọnu-ụlo Sọlu waa ndu ọnu-ụlo Dévidi ono bẹ Ábụna nọ l'ẹka ụlo kẹ Sọlu; alwụshi ọgu ike.
6 Enquanto durou a guerra entre a casa de Saul e a casa de Davi, Abner se tornava cada vez mais poderoso na casa de Saul.
7 Sọlu bẹ nweru nwanyị, o to shidu alụ ọkpobe alụlu. Ẹpha iya bụ Rizupa, nwada Aya. O be ujiku lanụ; Ishibosheti bya ekua Ábụna sụ iya: “?Dẹnu iphe, meru g'o gude unu lẹ nwanyị, nna mu ta lụdu ọkpobe alụlu nọdu akwajẹ?”
7 Saul teve uma concubina chamada Rispa, filha de Aiá. Isbosete perguntou a Abner: — Por que você teve relações com a concubina de meu pai?
8 Tọbudu iya bụ; ẹhu ghushiahaa Ábụna eghu ike lẹ k'opfu ono, Ishibosheti pfuru ono. Ọ sụ Ishibosheti: “?Ịiri lẹ mu bụ oke nkụta ndu Jiuda; k'ọphu mu e-shi eshi teke ono bya eye ntanụ-a; gude obu mu g'ọ ha tụru íkè yeru nna ngu Sọlu; mẹ ndibe iya; mẹ ndu yẹe ya eshi ọ̀nyà. Mu nọdu alwụkpoepho ọgu ẹhu unu gẹ ndu kẹ Dévidi ta alwụta unu; ị gbẹ nta-a bya ekobe mu opfu ẹhu nwanyị-a.
8 Abner ficou indignado com as palavras de Isbosete e disse: — Sou eu um cão a serviço de Judá? Ainda hoje sou fiel à casa de Saul, seu pai, e aos irmãos e amigos dele e não entreguei você nas mãos de Davi. No entanto, hoje você quer me culpar por causa dessa mulher!
9 Gẹ Chileke gwakwa mu ọchi; mbụ g'o mekwa mu ọphu ka njọ m'ọ bụru lẹ mu te emeduru Dévidi iphe ono, Chipfu riburu lẹ nte; kwee ya ukwe iya ono;
9 Que Deus me castigue se eu não fizer por Davi o que o Senhor lhe prometeu,
10 mbụ lẹ mu a-nafụ ọnu-ụlo Sọlu aba-eze ono; woru Dévidi mee g'ọ bụru eze ndu Ízurẹlu mẹ Jiuda; e -shi lẹ Danu jasụ lẹ Biye-Sheba.”
10 transferindo o reino da casa de Saul e estabelecendo o trono de Davi sobre Israel e sobre Judá, desde Dã até Berseba.
11 Ọphu Ishibosheti ahalibaẹduru ọnu k'epfu opfu yeru Ábụna ọzo; kẹle ọotsu iya ebvu.
11 E Isbosete não pôde dizer nada a Abner, porque tinha medo dele.
12 Ọo ya bụ; Ábụna bya ezia ndu oozije ozi g'ẹphe jeru iya ibe Dévidi lẹ Hẹburonu je asụ iya: “?Bụnaa onye bẹ alị-a dụ l'ẹka? Gẹ mu lẹ ngu gbanaa ndzụ; gẹ mu eyeta ẹka mee gẹ ndu Ízurẹlu l'ophu lwakọta ngu l'ẹka.”
12 Então Abner enviou mensageiros a Davi, dizendo: — De quem é a terra? Faça uma aliança comigo, e eu o ajudarei a fazer com que todo o Israel se junte a você.
13 Noo ya; Dévidi sụ: “Ọ dụ ree! Mu lẹ ngu a-gba ndzụ ọbu. Ọle mu elekwanụ ẹnya iphe lanụ l'ẹka ngu, bụ iya bụ g'i ti shitakwa ẹka mu nọ gbahaa l'i du Mikalu, bụ nwada Sọlu dutaru mu m'ị byajẹepho gẹ mu lẹ ngu hụma!”
13 Davi respondeu: — Muito bem. Farei uma aliança com você, porém uma coisa exijo: quando vier falar comigo, você não verá a minha face, se primeiro não me trouxer Mical, filha de Saul.
14 Dévidi bya eye ndu-ozi g'ẹphe jepfu Ishibosheti, bụ nwa Sọlu je asụ iya: “Dee mu nyee mu Mikalu, bụ onye ono mu butaru akpapyị ndu Filisitayinu ụkporo ise gude kwaa aswa iya ono.”
14 Davi também enviou mensageiros a Isbosete, filho de Saul, dizendo: — Dê-me de volta a minha mulher Mical. Para poder casar com ela dei como pagamento cem prepúcios de filisteus.
15 Ọo ya bụ; Ishibosheti zia; e je anata Mikalu l'ẹka ji iya, bụ Palụtelu nwa Layishi.
15 Então Isbosete mandou tirá-la do seu marido Paltiel, filho de Laís.
16 Ji nwanyị ono nọdu ara ẹkwa etso iya l'azụ jeye ẹphe jerwua mkpụkpu Bahurimu. Ábụna sụ iya: “Tụgbule-a lashịa ibe ngu!” Ọ laphushia azụ.
16 Seu marido a acompanhou, caminhando e chorando atrás dela, até Baurim. Então Abner disse a ele: — Agora vá e volte para casa. E ele voltou.
17 Ábụna bya ekua ndu bụ ọgerenya ndu Ízurẹlu l'ìdzù sụ phẹ: “Unu shiwaa teke dụ ẹnya seta g'unu e-shi mee Dévidi eze unu.
17 Abner falou com os anciãos de Israel, dizendo: — No passado, vocês queriam que Davi reinasse sobre vocês.
18 Ngwa; unu mee ya ya nta! Noo kẹle Chipfu kwewaru Dévidi ukwe sụ: ‘Ọo l'ẹka nwozi mu, bụ Dévidi bẹ mu e-shi nafụta ndibe mu, bụ ndu Ízurẹlu l'ẹka ndu Filisitayinu; mẹ l'ẹka ndu ọhogu phẹ l'ophu.’ ”
18 Façam isto agora, porque o Senhor falou a Davi, dizendo: “Por meio de Davi, meu servo, livrarei o meu povo das mãos dos filisteus e das mãos de todos os seus inimigos.”
19 Ábụna l'onwiya bya epfukwarụpho yeru ndu Benjiaminu. Ọ bya atụgbua jeshia Hẹburonu je edooru Dévidi iphemiphe, ndu Ízurẹlu; mẹ ndu ipfu Benjiaminu l'ophu abya ememe.
19 Abner falou também com a tribo de Benjamim. E então ele foi dizer a Davi, em Hebrom, tudo o que agradava a Israel e a toda a casa de Benjamim.
20 O beẹpho teke Ábụna yẹle unwoke ụkporo, yẹe ya swị jeru ibe Dévidi lẹ mkpụkpu Hẹburonu; Dévidi shiaru iya nri; yẹe ndu yẹe ya swị.
20 Abner foi falar com Davi, em Hebrom, e vinte homens estavam com ele. Davi ofereceu um banquete a Abner e aos homens que tinham vindo com ele.
21 Ábụna bya asụ Dévidi: “Gẹ mu bya eje nta-a je ekukọoru gụbe eze, bụ nnajịuphu mu ndu Ízurẹlu l'ophu gẹ gụ l'ẹphe gbaa ndzụ; k'ọphu ịi-bụkotaru eze ndu ono, ọogu obu ngu ẹgu g'ị bụru ono.” Ọo ya bụ; Dévidi dukwa Ábụna; ọ tụgbua lashịa l'ẹhu-guu.
21 Então Abner disse a Davi: — Eu me levantarei e irei para ajuntar todo o Israel ao rei, meu senhor, para fazerem aliança com o rei. E meu senhor reinará sobre tudo o que quiser. Então Davi deixou que Abner partisse, e ele se foi em paz.
22 Ọ bụkpoerupho teke ono bẹ ndu-ozi Dévidi waa Jiowabu shi ọgu ndu ọ-lwụa-ọlaa, ẹphe jeru bata; vuru iphe, parụ ẹka ẹphe kwatarụ l'ọkwata lwa. Ọle Ábụna ta anọekwanu l'ibe Dévidi lẹ Hẹburonu; kẹle Dévidi dukwawaru iya; ọ tụgbua lashịa l'ẹhu-guu.
22 Eis que os servos de Davi e Joabe vieram de uma investida e traziam consigo grande despojo. Mas Abner já não estava com Davi, em Hebrom, porque este o havia deixado ir embora, e ele tinha ido em paz.
23 Jiowabu yẹle ndu ojọgu, yẹe ya swị bataẹpho; e pfuaru iya lẹ Ábụna nwa Nẹru bẹ shikwa byapfuta eze; o dukwawa iya ọ lashịa l'ẹhu-guu.
23 Quando Joabe chegou com toda a tropa que estava com ele, disseram-lhe: — Abner, filho de Ner, veio falar com o rei, que deixou que ele fosse embora em paz.
24 Ọo ya bụ; Jiowabu jepfushia eze je asụ iya: “?Bụ gụnu bẹ i meru ẹgube ono? ?Bụ gụnu meru g'o gude Ábụna byapfuta ngu; ị haa ya; ọ lashịa? Nta-a bẹ ọ lashịghawaru!
24 Então Joabe foi falar com o rei e lhe disse: — O que foi que o senhor fez? Eis que Abner esteve aqui e o senhor o deixou ir embora. Agora ele se foi!
25 Mbụ-a; ị maru-a onye Ábụna nwa Nẹru bụ. Ọ kwa ụgho bẹ ọ byaru ngu aghọru; bya g'ọ makọtacharu g'iije iya ala; gẹ ya makọtaru iphemiphe, iimekpọo ememe.”
25 O senhor bem conhece Abner, filho de Ner. Veio para enganá-lo, para observar os seus movimentos e sondar todos os seus planos.
26 Jiowabu bya atụgbua lụfu l'iphu Dévidi. Ọ bya ezia ndu-ozi iya g'ẹphe gbapfu Ábụna. Ẹphe gbapfu Ábụna lẹ wẹlu Sira kuphuta iya azụ; ọphu Dévidi ta amadụ.
26 Ao sair da presença de Davi, Joabe enviou mensageiros atrás de Abner, e eles o trouxeram de volta desde a cisterna de Sirá, sem que Davi o soubesse.
27 Ábụna lwaphutaẹpho azụ lẹ Hẹburonu; Jiowabu kuchi iya ekuchi l'ọnu-ọguzo g'ọ bụ l'o nweru iphe, oome g'o pfuaru iya lẹ mpya. Ọ bụru l'ẹka ono bẹ Jiowabu nọ nmafua ya ẹpho; ọ nwụhu. O shi nno gwata ụgwo ọchi nwune iya phọ bụ Asahẹlu.
27 Quando Abner voltou a Hebrom, Joabe o levou para um lado, no interior do portão da cidade, para lhe falar em segredo, e ali o feriu na barriga. E assim Abner morreu, por ter derramado o sangue de Asael, irmão de Joabe.
28 E mechaa; Dévidi bya anụma iya. Ọ sụ: “Mu lẹ ndu alị-eze mu bẹ ikpe ta anmakwaru l'iphu Chipfu jasụru asụru lẹ k'egbugbu, e gburu Ábụna nwa Nẹru.
28 Depois, quando Davi ficou sabendo, disse: — Eu e o meu reino somos inocentes diante do
29 G'ọ bụkwaru Jiowabu; mẹ ọnu-ụlo nna iya l'ophu bẹ ọchi Ábụna a-tụ-koru l'ishi! G'onye vu atashị ta abvụkwa abvụbvu l'ọnulo Jiowabu; ọzoo onye ekpenta eme; ọzoo onye gude mgbọro ete ọkpa; mẹ onye e gburu l'ike; mẹ onye akpa nri.”
29 Que este sangue caia sobre a cabeça de Joabe e sobre toda a casa de seu pai! Que nunca falte na casa de Joabe quem tenha corrimento, quem seja leproso, quem se apoie em muleta, quem caia à espada, quem necessite de pão.
30 Ọ bụru Jiowabu yẹle nwune iya nwoke, bụ Abishayi bẹ gburu Ábụna kẹle ọo ya gburu Asahẹlu, bụ nwune phẹ l'ọgu lẹ mkpụkpu Gibiyọnu.
30 Assim, Joabe e seu irmão Abisai mataram Abner, porque este tinha matado Asael, o irmão deles, na batalha de Gibeão.
31 Dévidi bya asụ Jiowabu mẹ ndu ẹphe l'iya nọ: “Unu gbajashịa uwe unu; unu achịta uwe-aphụ yee; tụko raa ẹkwa Ábụna.” Eze, bụ Dévidi nọdu etso igbe-odzu ono l'azụ.
31 Então Davi disse a Joabe e a todo o povo que estava com ele: — Rasguem as suas roupas, vistam-se de panos de saco e façam lamentação por Abner. E o próprio rei Davi ia seguindo o caixão.
32 Ẹphe lia Ábụna lẹ Hẹburonu; eze kwaa idemini l'ilu Ábụna. Ndu nọkota l'ẹka ono rakọta ẹkwa.
32 Sepultaram Abner em Hebrom. O rei levantou a voz e chorou junto à sepultura de Abner. E todo o povo também chorou.
33 Eze, bụ Dévidi bya agụa ebvu-aphụ ẹhu Ábụna sụ:
33 E o rei fez a seguinte lamentação por Abner: Por que Abner teve de morrer como se fosse um tolo?
34 E te keduru ngu ẹgbu l'ẹka; ọphu a tụduru ngu mkpọro l'ọkpa.
34 As suas mãos não estavam atadas, nem estavam acorrentados os seus pés. Você caiu como quem cai diante dos filhos da maldade! E todo o povo chorou muito mais por ele.
35 Ndu ono g'ẹphe ha bya atụko rwọahaa Dévidi g'o ria nri lẹ teke ọ bụkwadu l'eswe. Obenu lẹ Dévidi riburu nte sụ: “Gẹ Chileke gwakwa mu ọchi; mbụ g'o mekwa mu ọphu ka njọ mẹ mu wotawaa nri dee l'ọnu; ọzoo wota iphe ọzo, ria tẹme ẹnyanwu arịba!”
35 Então todo o povo veio fazer com que Davi comesse pão, sendo ainda dia. Mas Davi fez este juramento: — Que Deus me castigue severamente se eu provar pão ou qualquer outra coisa antes que o sol se ponha.
36 Ndu ono l'ophu tụbe iphe ono nvọ; tẹme ọ tsọo phẹ ụtso; mbụ-a; iphemiphe, eze Dévidi meru dụkota phẹ ree.
36 Todo o povo notou isso e aprovou essa atitude, assim como aprovava tudo o que o rei fazia.
37 Ọo ya bụ; ndu ono g'ẹphe ha; je akpaa lẹ ndu Ízurẹlu l'ophu tụko maru l'eze, bụ Dévidi bẹ ẹka iya ta adụdu l'egbugbu ono, e gburu Ábụna nwa Nẹru.
37 Naquele dia, todo o povo e todo o Israel ficaram sabendo que o rei não tinha nada a ver com a morte de Abner, filho de Ner.
38 E mecha; eze je asụ ndu-ozi iya: “?Unu ta amadụ l'onye-ishi; mbụ oke amadụ bẹ nwụhuru nụ l'alị Ízurẹlu ntanụ-a?
38 Então o rei disse aos seus servos: — Saibam que hoje caiu em Israel um príncipe e um grande homem.
39 Ọ bụ eviya l'a wụru mu manụ l'ishi gẹ mu bụru eze; obenu l'ike ta adụdu mu ntanụ-a; noo kẹle ụnwegirima Zeruya bẹ nabarụ mu ẹka. Gẹ Chipfu pfụkwa ndu eme ẹji ụgwo g'ẹjo-ememe, ẹphe meru habe!”
39 Hoje sou fraco, embora ungido rei. Esses homens, os filhos de Zeruia, são mais fortes do que eu. Que o Senhor retribua ao que fez esse mal como ele merece.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.