2 Samuel 2
Bayịburu Izii (IZZ) vs NVT
1 Tọbudu iya bụ; e mechaa; Dévidi je akpata Chipfu ishi; sụ: “?Bụ gẹ mu tụgbua lashịa mkpụkpu lanụ lẹ Jiuda?”
1 Depois disso, Davi perguntou ao S enhor : “Devo voltar para alguma das cidades de Judá?”. “Sim”, respondeu o S Então Davi perguntou: “Para que cidade devo ir?”. “Para Hebrom”, disse o S
2 Ọo ya bụ; Dévidi lashịa ẹka ono; yẹle unyomu iya ẹphenebo; mbụ Ahinowamu kẹ Jiezerẹlu; waa Abigelu kẹ Kamẹlu, bụ nwanyị ono, ji ya, bụ Nebalụ anọedu ono.
2 Entao Davi partiu com suas duas esposas, Ainoã, de Jezreel, e Abigail, a viúva de Nabal, do Carmelo,
3 Dévidi bya achịtakwapho unwoke yẹe ya swị; onyenọnu duta ndibe iya; ẹphe je eburu lẹ mkpụkpu Hẹburonu waa mkpụkpu lẹ mkpụkpu, nọgbaa ya nụ.
3 e também com os homens que o acompanhavam e suas famílias. Eles se estabeleceram nos povoados vizinhos a Hebrom.
4 Ọo ya bụ; ndu Jiuda byatashịa Hẹburonu. Ọ bụru l'ẹka ono bẹ ẹphe nọ wụa Dévidi manụ l'ishi g'ọ bụru eze ndu ọnu-ụlo Jiuda.
4 Então vieram os homens de Judá e ungiram Davi rei do povo de Judá. Quando Davi soube que os moradores de Jabes-Gileade haviam sepultado Saul,
5 Dévidi bya ezia ndu oozije ozi g'ẹphe je ezia unwoke mkpụkpu Jiabẹshi-Giladu sụ phẹ: “Gẹ Chipfu gọru ọnu-ọma nụ unu k'ùbvù ono, unu kwabẹru Sọlu, bụ nnajịuphu unu; woru iya lia ono.
5 enviou-lhes a seguinte mensagem: “Que o S enhor os abençoe por terem sido tão fiéis a Saul, seu senhor, e lhe terem dado um sepultamento digno.
6 Gẹ Chipfu goshikwa unu n-yemobu ọmaa ya; goshikwaphọ unu lẹ ya gbaru g'e gude ire iya ẹka l'opfu ẹhu unu! Mbẹdua, bụ Dévidi l'onwomu e-mekwarụpho unu iphe-ọma eshi ọphu unu meru ẹgube iphe-a.
6 Que, em troca, o S enhor seja fiel a vocês e os recompense com sua bondade. E eu também os recompensarei pelo que fizeram.
7 Ọo ya bụ; g'ẹka shihukwa unu ike; unu abụru ndu ike dụ; noo kẹle nnajịuphu unu, bụ Sọlu bẹ nwụhuwaru nụ; ndu ọnu-ụlo Jiuda wụwa mu manụ l'ishi gẹ mu bụru eze phẹ.”
7 Agora que Saul está morto, peço que continuem a ser fortes e corajosos. E saibam que o povo de Judá me ungiu para ser seu novo rei”.
8 Ábụna nwa Nẹru, bụ onye-ishi ndu ojọgu Sọlu bya edufuta nwatibe Sọlu, bụ Ishibosheti duru bya lẹ mkpụkpu Mahanayimu.
8 Contudo, Abner, filho de Ner, comandante do exército de Saul, já havia levado Isbosete, filho de Saul, para Maanaim.
9 Ọ bya emee ya eze ndu Giladu; mẹ ndu Ashuru; mẹ ndu Jiezerẹlu; mẹcha ndu Ifuremu; mẹ ndu Benjiaminu; mẹwaro ndu Ízurẹlu l'ophu.
9 Ali, proclamou Isbosete rei sobre Gileade, Jezreel, Efraim, Benjamim e sobre a terra dos assuritas e todo o restante de Israel.
10 Nwatibe Sọlu ono, bụ Ishibosheti bẹ nọwaru ụkporo apha labọ teke e meru iya eze ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze ono bụ apha labọ.
10 Isbosete, filho de Saul, tinha 40 anos quando começou a reinar sobre Israel, e reinou por dois anos. Enquanto isso, o povo de Judá permaneceu leal a Davi,
11 Dévidi buru lẹ mkpụkpu Hẹburonu bụru eze ndu ọnu-ụlo Jiuda. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụ apha ẹsaa l'ọnwa ishii.
11 que fez de Hebrom sua capital e reinou sobre Judá por sete anos e meio.
12 No iya; Ábụna nwa Nẹru yẹle ndu ejeru Ishibosheti, bụ nwa Sọlu ozi shi lẹ Mahanayimu tụgbua jeshia mkpụkpu Gibiyọnu.
12 Certo dia, Abner, filho de Ner, conduziu as tropas de Isbosete, filho de Saul, de Maanaim para Gibeom.
13 Jiowabu; nwa Zeruya yẹle ndu ejeru Dévidi ozi tụgbua jepfushia phẹ l'okpuru, nọ lẹ Gibiyọnu. Ndu ọphuu dọru l'azụ okpuru ono ibe lanụ; ndu ọphuu dọru l'ibiya ọphuu.
13 Ao mesmo tempo, Joabe, filho de Zeruia, saiu com as tropas de Davi e foi ao encontro deles na represa de Gibeom, onde os dois exércitos ficaram frente a frente, posicionando-se em lados opostos da represa.
14 Ábụna bya asụ Jiowabu: “G'ụnwokorobya-a haẹduru gbalihu l'iphu anyi je g'ẹphe lẹ nwibe phẹ lwụpfuru.”
14 Então Abner disse a Joabe: “Proponho que alguns de nossos guerreiros lutem em confronto direto diante de nós”. “Está bem”, respondeu Joabe.
15 Ọo ya bụ; ẹphe bya awụ-lihu; a bya agụta phẹ ụmadzu iri l'ẹbo l'ẹka iya kẹ ndu Benjiaminu yẹle Ishibosheti, bụ nwa Sọlu; bya gụta ụmadzu iri l'ẹbo l'ẹka iya kẹ Dévidi.
15 Então foram escolhidos doze soldados de Benjamim para representar Isbosete, filho de Saul, e doze soldados para representar Davi.
16 Ọo ya bụ; onyenọnu bya awọcharu nwibe iya l'ishi; woru ogu-echi nmachaa ibe phẹ lẹ mgburẹku; ẹphe tụko daa nwụshihu l'ugbo lanụ. Noo iphe, meru g'o gude e kuahaa ẹka ono “Ẹgu Ogu-echi”. Ẹka ono bẹ nọ lẹ mkpụkpu Gibiyọnu.
16 Cada um agarrou seu adversário pela cabeça e cravou a espada um no lado do outro, e todos morreram juntos. Por isso, desde então, esse lugar em Gibeom é conhecido como Helcate-Hazurim.
17 Ọgu mbọku ono kpohu ọku. Ndu kẹ Dévidi lwụ-kpee Ábụna yẹle unwoke Ízurẹlu.
17 Seguiu-se nesse dia uma violenta batalha, na qual Abner e os homens de Israel foram derrotados pelos soldados de Davi.
18 No iya; ụnwegirima unwoke Zeruya ẹphe n'ẹto nọdukota l'ẹka ono; mbụ Jiowabu; mẹ Abishayi; yẹle Asahẹlu. Asahẹlu bẹ bụ onye emebe barabara gẹ mgbada.
18 Joabe, Abisai e Asael, os três filhos de Zeruia, participaram da batalha nesse dia. Asael, que era rápido como uma gazela,
19 Asahẹlu chịpyabe Ábụna kparakpara; l'ẹbe ele ẹnya l'ẹkutara; ọzo ẹkicha; kẹ gẹ ya dakọbe; haa ya achị ọso.
19 começou a perseguir Abner. Continuou decididamente em seu encalço, sem perdê-lo de vista.
20 Ábụna bya aghaa ẹnya hụma iya. Ọ jịa ya sụ: “Asahẹlu; bụ gụbedua?”
20 Quando Abner olhou para trás e viu que ele se aproximava, perguntou: “É você, Asael?”.
21 Ọo ya bụ; Ábụna bya asụ iya: “Laphu azụ. Shia ẹkutara ngu; ọzoo ẹkicha; gude onye lanụ l'ụnwokorobya ono; nashịchaa ya ngwọgu iya!” Ọphu Asahẹlu te ekwedu haa ya achị ọso.
21 “Saia do meu encalço!”, disse Abner. “Enfrente um dos soldados mais jovens e tome suas armas.” Mas Asael continuou a persegui-lo.
22 Ábụna bya anmaarụ Asahẹlu ọkwa ọzo; sụ iya: “Laphu azụ; ba achịhe mu! Mu -gbutsukpọo ngu nta-a; ?mu e-shi ishiagha palia iphu l'ẹka nwune ngu, bụ Jiowabu nọ?”
22 Mais uma vez, Abner o advertiu: “Pare de me perseguir! Não quero matá-lo. Como poderia encarar seu irmão Joabe?”.
23 Ọphu Asahẹlu ekwedu lẹ ya a-ha iya achị ọso. Ọo ya bụ; Ábụna bya eworu ọnuonu arwa iya sụa Asahẹlu l'ẹpho; o foo ya l'okpurukpu. Ọ daa nwụhu l'ẹka ono. Ọ nọdu abụjeru; onye jetaru bya ebu ishi l'ẹka ono, Asahẹlu dabyiru ono; l'ọopfuru.
23 Asael, porém, se recusou a dar meia-volta, e Abner lhe cravou no estômago a parte de trás da lança, que saiu pelas costas. Asael caiu morto no chão. E todos que passavam por ali paravam ao ver Asael caído e morto.
24 Jiowabu yẹle Abishayi chịpyabe Ábụna. Ọ bụru g'ẹnyanwu arịbawa bẹ ẹphe chirwuru iya l'úbvú Ama, nọ chebe iphu lẹ mkpụkpu Giya l'ụzo ibiya ọphu eeshije eje l'echiẹgu mkpụkpu Gibiyọnu.
24 Então Joabe e Abisai saíram em perseguição a Abner. O sol estava se pondo quando chegaram ao monte Amá, perto de Gia, no caminho para o deserto de Gibeom.
25 Unwoke Benjiaminu dzukọbe tụko pfụru Ábụna l'azụ. Ẹphe tụgba onwophẹ nanụ; bụru ọgbogu lanụ; je atụko pfụru l'eli úbvú lanụ.
25 Os soldados de Abner, da tribo de Benjamim, se reuniram no alto do monte para resistir ao ataque.
26 Ábụna bya ekua Jiowabu sụ iya: “Bụwaro ya mma bẹ anyi e-gude egbushi onwanyi jasụru? ?Tị madụ l'ikpetemazụ bẹ iphe-a e-mechaa bụru anyi aphụ? ?Bụ teke ole bụ a -nọ-beadaru tẹme l'i pfuaru ndu nkengu g'ẹphe haa achị ụnwunna phẹ?”
26 Então Abner gritou para Joabe: “Será que não há como evitar matarmos uns aos outros? Não vê que isso só resultará em amargura? Quando você vai ordenar que seus homens parem de perseguir seus irmãos israelitas?”.
27 Jiowabu yee ọnu sụ: “Eshinu Chileke nọ ndzụ g'ọ nọ iya-a; bẹ ọ tọ bụ l'i pfuru opfu; mẹ ndu-a anọduekwapho achị ụnwunna phẹ-a g'ẹphe achị phẹ jasụ l'ụtsu.”
27 Joabe respondeu: “Só Deus sabe o que teria acontecido se você não tivesse falado, pois, se fosse preciso, nós os teríamos perseguido a noite toda”.
28 Ọo ya bụ; Jiowabu bya eworu opu gbua; ndu ojọgu ono parụ achị ndu Ízurẹlu ọso haa; ọphu ẹphe alwụbaeduru ọgu ọzo.
28 Então Joabe tocou a trombeta e seus homens pararam de perseguir os soldados de Israel, e a batalha cessou.
29 Ábụna yẹle unwoke, ẹphe l'iya swị; shia nsụda Araba jekọta ije l'ẹnyashi mbọku onoya. Ẹphe daa ẹnyimu Jiọ́danu. Ẹphe jekọta ije l'ụtsu iya fụta lẹ mkpụkpu Mahanayimu.
29 Durante toda aquela noite, Abner e seus homens recuaram pelo vale do Jordão. Atravessaram o rio, marcharam a manhã inteira e só pararam quando chegaram a Maanaim.
30 Ọo ya bụ Jiowabu bya eshi lẹ k'achị Ábụna ono lwa; bya akpakọo ndu nkiya. Ụmadzu iri lẹ tete bụru ndu achọ achọcho lẹ ndu kẹ Dévidi; a -gụfukwa Asahẹlu.
30 Enquanto isso, Joabe e seus homens também voltaram da perseguição a Abner. Quando Joabe fez a contagem, viu que faltavam apenas dezenove homens, além de Asael.
31 Ọle ndu kẹ Dévidi ono gbukwanụru ụkporo ụmadzu iri l'ẹsato, bụ ndu ipfu Benjiaminu mẹ ndu ẹphe lẹ Ábụna aswịje.
31 Os soldados de Davi, por sua vez, haviam matado 360 homens da tribo de Benjamim e dos demais soldados de Abner.
32 Ẹphe pata Asahẹlu je elia l'ilu nna iya lẹ Bẹtulehemu. Ọo ya bụ; Jiowabu yẹle ndu nkiya tụgbua l'ẹnyashi ono; ọ bụru lẹ nchi-abọhu bẹ ẹphe jerwuru Hẹburonu.
32 Joabe e seus homens levaram o corpo de Asael para Belém e o sepultaram no túmulo de seu pai. Então caminharam a noite toda e chegaram a Hebrom ao amanhecer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.