2 Samuel 18
Bayịburu Izii (IZZ) vs NVT
1 Tọbudu iya bụ; Dévidi bya akpakọo ndu yẹe ya swị; bya ahọta ndu-ishi ojọgu kẹ ndu ọphu dụ ụnu labọ l'ụkporo iri iri; bya ahọta ndu-ishi ojọgu kẹ ndu ọphu dụ ụkporo ise ise.
1 Davi passou em revista os soldados que estavam com ele e nomeou generais e capitães para liderá-los.
2 Dévidi bya eye ndu ojọgu ono g'ẹphe tụgbua. Nkerẹto lẹ ndu ojọgu ono bẹ bụ Jiowabu bụ onye-ishi phẹ; nkerẹto ọzo bụru Abishayi; nwa Zeruya; mbụ nwune Jiowabu, bụ onye-ishi phẹ; nkerẹto ọzo bụru Itayi onye Gatu bẹ bụ onye-ishi phẹ. Eze sụ ndu ono: “Mbẹdua l'onwomu a-fụtakwapho bya etsoru unu jeshia.”
2 Em seguida, enviou-os em três grupos: um sob o comando de Joabe; outro sob o comando de Abisai, irmão de Joabe, filho de Zeruia; e o outro sob o comando de Itai, de Gate. O rei disse a seus soldados: “Também vou com vocês”.
3 Obenu lẹ ndu ono sụru iya: “Ọ tọ dụkwa iphe bya eme g'i tsoru anyi je; kẹle ọ -bụru l'anyi yeru ọkpa l'ọso bẹ ẹphe ta akpadu anyi ishi. Ọ -bụru lẹ nkeru-ẹbo l'ime anyi nwụshihuru bẹ ẹphe ta abyadụ akpa anyi ishi. Gụbedua l'onwongu ha g'anyịbedua ụkporo ụnu nemadzụ l'ụnu ise. Sụ-a; iphe, kachia ree bụ g'ị nọduchia lẹ mkpụkpu; gbẹ l'ẹka ono bụchiaru agbarike anyi.”
3 Os homens, porém, se opuseram. “O senhor não deve ir”, disseram. “Se tivermos de recuar ou fugir, ou mesmo se metade de nós morrer, para eles não fará diferença. O senhor vale por dez mil de nós; por isso, é melhor que fique na cidade e nos envie ajuda, se for necessário.”
4 Eze sụ phẹ: “Ọo iphe, unu rịkpoerupho l'ọ kaa ree bẹ mu e-me.” Ọo ya bụ; eze bya apfụcha l'agụga ọnu-abata mkpụkpu ono; ndu ono nọdu awụghatagbaa; ndu ọphu adụ ụkporo ise ise; ndu ọphu adụ ụnu labọ l'ụkporo iri iri.
4 “Farei o que acharem melhor”, disse o rei. Assim, ficou junto ao portão da cidade, enquanto os soldados saíam marchando em grupos de cem e de mil.
5 Eze nmarụ ọkwa nụ Jiowabu; mẹ Abishayi; mẹ Itayi sụ: “Unu gudekwarọ iswi ẹhu mbẹdua haa eme nwokorọbya ono, bụ Abụsalomu iphe kpanganga-a.” Ndu ono l'ophu nụmakota g'eze nmarụ ọkwa ẹhu Abụsalomu yechaa ndu-ishi ndu ojọgu ono l'ẹka.
5 O rei deu a seguinte ordem a Joabe, Abisai e Itai: “Por minha causa, tratem o jovem Absalão com bondade”. Todas as tropas ouviram o rei dar essa ordem a seus comandantes.
6 Ọo ya bụ; ndu ono wụru jeshia l'ọma ẹgu je etsoo ndu Ízurẹlu ọgu. Ọ bụru l'ọswa Ifuremu bẹ ẹphe nọ lwụa ọgu ono.
6 Então saíram para o campo, e a batalha começou no bosque de Efraim.
7 Ndu kẹ Dévidi nọdu l'ẹka ono lwụ-kpee ndu ojọgu ndu Ízurẹlu. Ndu e gburu egbugbu mbọku ono paa ẹka apaa. Ẹphe dụ ụkporo ụnu nemadzụ ugbo labọ l'ụnu iri.
7 Os soldados israelitas foram derrotados pelos homens de Davi. Houve grande matança naquele dia, e vinte mil homens perderam a vida.
8 Ọgu ono swọkobe dzuru alị ono l'ophu. Ndu nwụhuru nụ l'ime ọswa mbọku ono ka ndu ọphu e gude ogu-echi gbushia.
8 A batalha se espalhou por toda a região, e morreram mais homens no bosque do que os que foram mortos pela espada.
9 A nọdu alwụ ọgu ono; Abụsalomu yẹle ndu ojọgu Dévidi dzugbabẹ. Teke ono bẹ Abụsalomu agba ịnya-mulu iya; ịnya-mulu ono gbaba lẹ mkpula eze achị. Ẹkali achị ono kota Abụsalomu l'ishi; ọ kwaa ìphè l'echi; kụahaa eregede l'ẹkali achị. Ịnya-mulu ono, o shi agba ono gbakwasẹru tụgbua.
9 Durante a batalha, Absalão deparou com alguns homens de Davi. Tentou fugir montado numa mula, mas, ao passar debaixo dos galhos espessos de uma grande árvore, ficou enroscado neles pela cabeça. A mula continuou a correr e o deixou ali, pendurado na árvore.
10 Nwoke lanụ hụma iya; je edooru iya Jiowabu sụ: “Lenu; mu hụmakwaru Abụsalomu g'ọ kwakoru akụ eregede l'achị.”
10 Um dos soldados de Davi presenciou a cena e disse a Joabe: “Vi Absalão pendurado numa árvore”.
11 Jiowabu jịa nwoke ono, pfuru iya iphe ono sụ: “?Ị sụru l'ọo gụnu? ?Ị hụmaru iya l'ẹnya tọo? ?Bụ gụnu meru g'o gude ọphu i ti chitadụru iya tụa l'alị l'ẹka ono. Mu gege anụe ngu phọ shẹkelu mkpọla-ọchaa iri; waa akpọ, eekebutajẹ l'upfu.”
11 “Você o viu?”, perguntou Joabe. “E por que não o matou ali mesmo? Eu o teria recompensado com dez peças de prata e um cinturão de guerreiro!”
12 Nwoke ono sụ Jiowabu: “Obetakpọo e jee aparu shẹkelu mkpọla-ọchaa, dụ ụnu labọ l'ụkporo iri dẹe mu l'ẹka; mu tege ahalikwa ẹka k'egbutsu nwatibe eze; l'ẹka anyi nụmakwaru-a ọkwa, eze nmarụ ye unu lẹ Abishayi; mẹ Itayi l'ẹka sụ: ‘G'unu gudekwa kẹ yẹbe eze gbobuta nwokorọbya ono, bụ Abụsalomu.’
12 Mas o soldado respondeu a Joabe: “Eu não mataria o filho do rei nem por mil peças de prata! Todos nós ouvimos o rei dizer ao senhor, a Abisai e a Itai: ‘Por minha causa, poupem o jovem Absalão’.
13 Sụ-a; ọ -bụ lẹ mu jeru etsebe ndzụ mu l'ọnu ẹta; woru Abụsalomu gbua; g'o to nwedu iphe, eedomiru eze edomi-a; mẹ unu apfụribecharu je apfụru parụ mu buhaa.”
13 E, se eu tivesse traído o rei e matado seu filho, certamente ele ficaria sabendo, e o senhor seria o primeiro a ficar contra mim”.
14 Tọbudu iya bụ; Jiowabu sụ: “Mu taa kwabẹkotaduru ngu ẹgube ono.” Ọ chịta arwa ẹto je anmaa Abụsalomu l'obu; lẹ gẹ Abụsalomu nọkwadu ndzụ l'eli achị ono.
14 “Não vou perder mais tempo discutindo com você!”, disse Joabe. Então pegou três dardos e atravessou com eles o peito de Absalão quando ele ainda estava vivo, pendurado na árvore.
15 Ụnwokorobya iri, bụ ndu achịjeru Jiowabu ngwọgu nọ-phee Abụsalomu mgburugburu woru iya gbugbua; ọ nwụhu.
15 Em seguida, dez jovens escudeiros de Joabe cercaram Absalão e o mataram.
16 Noo ya; Jiowabu bya egbua opu gude sephuta ndu ojọgu ono azụ. Ọo ya bụ; ẹphe haa achị ndu Ízurẹlu ọso.
16 Então Joabe tocou a trombeta, e seus homens pararam de perseguir o exército de Israel.
17 Ẹphe bya apata odzu Abụsalomu chie l'eze iduma, nọ l'ọswa l'ẹka ono; kwaa ikpo mkpuma kụbe iya l'eli. Ndu Ízurẹlu gbẹ teke ono tụko tsukahụ; onyenọnu lashịa ibe iya.
17 Atiraram o corpo de Absalão numa cova profunda no bosque e sobre ela colocaram um monte de pedras. E todos os israelitas fugiram para suas casas.
18 Teke Abụsalomu nọ ndzụ bẹ ọ pataru òbvúrú je ebvube lẹ Nsụda Eze g'ọ bụru iphe, ee-gudeje nyata iya; kẹle ọ rịru sụ: “Mu te enwedu nwa nwoke, ee-gudeje nyata ẹpha mu.” O woru ẹpha nkiya gụbe òbvúrú ono. A nọdu anọduje eku iya iphe, e gude anyata Abụsalomu byasụ ntanụ-a.
18 Quando ainda estava vivo, Absalão havia construído para si um monumento no vale do Rei, pois disse: “Não tenho filho para dar continuidade a meu nome”. Chamou-o de Monumento de Absalão, como é conhecido até hoje.
19 No iya; Ahimaazu nwa Zadọku sụ: “Gẹ mu bya agbagbụa je ezia eze lẹ Chipfu bẹ nafụtawaru iya l'ẹka ndu ọhogu iya.”
19 Então Aimaás, filho de Zadoque, disse: “Deixe-me ir correndo dar ao rei a boa notícia de que o S enhor o livrou de seus inimigos!”.
20 Jiowabu sụ iya: “Ọ tọ bụdu gụbedua bẹ ọ gbaru g'i jeshia ezi ozi ntanụ-a. O -rwua mbọku ọzo; l'i jewarọ ezia ya ozi. Ọ -bụru kẹ ntanụ-a bẹ ọ tọ gbadụru g'i je ezia ya ozi; noo kẹle nwatibe eze bẹ nwụhuru nụ.”
20 “Não”, disse Joabe. “Não será uma boa notícia para o rei saber que o filho dele morreu. Você pode servir de mensageiro em outra ocasião, mas não hoje.”
21 Ọo ya bụ; Jiowabu pfuaru nwoke, shi l'alị Kushi sụ iya: “Tụgbua je akọoru eze iphe, ị hụmaru.” Onye Kushi ono phozeru Jiowabu iphu l'alị; bya agbagbụa; ọ bụru iya ejeje.
21 Então Joabe disse a um etíope: “Vá e conte ao rei o que você viu”. O homem se curvou diante de Joabe e partiu correndo.
22 Ahimaazu nwa Zadọku bya epfukwaaru Jiowabu ọzo; sụ iya: “Haarọ gẹ mu gbatsoru onye Kushi ono azụ l'azụ; obetakpọo gụnu je e-me.”
22 Contudo, Aimaás, filho de Zadoque, insistiu com Joabe: “Não importa o que aconteça, deixe-me ir também”. “Por que você quer ir, meu filho?”, disse Joabe. “Não haverá recompensa alguma pela notícia.”
23 Ọ sụ iya: “Obetakpọo gụnu je e-mee bẹ mu jefụtaje.”
23 “Eu sei, mas deixe-me ir mesmo assim”, implorou. Por fim, Joabe disse: “Está bem, pode ir”. Então Aimaás pegou o caminho mais fácil, pela planície, e correu até Maanaim à frente do etíope.
24 Teke ono bẹ Dévidi nọ lẹ mgbaka echilabọ ọnu-abata ime mkpụkpu ono; waa ọphu nọ mẹ a -nọdu alụfu alụfu. Onye-nche nyihu eli igbulọ ono, e gude kpụa ọnu-abata ono je apfụru l'eli iya. Onye-nche ono jeshia ele ẹnya; ọ hụma nwoke, agbakpọepho ọso nwẹkinyi iya.
24 Enquanto Davi estava entre os portões interno e externo da cidade, o guarda subiu até o terraço sobre a porta, junto ao muro. Ao olhar dali, viu um homem correndo na direção deles.
25 Onye-nche ono kua eze oku; pfuaru iya ya. Eze sụ: “Ọ -bụru l'ọ swị nkịnyi iya; bẹ bụ ozi, dụ ree bẹ ọobya ezizi.” Nwoke ono nọdu agbakpọepho abya ntse ntse.
25 Gritou para avisar Davi, e o rei respondeu: “Se está sozinho, traz boas notícias”. Quando o mensageiro se aproximou,
26 Ọo ya bụ; onye-nche ono tụfu ẹnya hụma nwoke ọzo, agbakwaphọ ọso abya. O kua onye-nche ọnu-abata mkpụkpu sụ: “Lenu; onye ọzo agbakwa ọso nwẹkinyi iya abya!”
26 o guarda viu outro homem correndo na direção deles e avisou: “Outro homem se aproxima!”. E disse o rei: “Também traz boas notícias”.
27 Onye-nche ono sụ: “Onye kẹ mbụ phọ bẹ ọso iya gbẹ dụ mu g'ọ bụ kẹ Ahimaazu nwa Zadọku.”
27 “O primeiro homem corre como Aimaás, filho de Zadoque”, disse o guarda. “Ele é um homem bom e traz boas notícias”, respondeu o rei.
28 Noo ya; Ahimaazu gbarwuta bya ekua eze sụ iya: “Iphemiphe dụkotaekwapho ree-o!” O phozeta buaru eze iphu l'alị sụ: “G'ajaja bụru kẹ Chipfu, bụ Chileke ngu! O wofuwarụ ndu ono, haliru ẹka g'ẹphe gbua gụbe nnajịuphu mu, bụ eze.”
28 Então Aimaás gritou para o rei: “Tudo está bem!”. Curvou-se diante do rei com o rosto no chão e disse: “Louvado seja o S enhor , seu Deus, que entregou os rebeldes que ousaram se levantar contra o meu senhor, o rei!”.
29 Eze jịa ya sụ: “?To nwedụnu iphe, meru nwokorọbya ono, bụ Abụsalomu?”
29 “E quanto a Absalão?”, perguntou o rei. “Ele está bem?” Aimaás respondeu: “Quando Joabe me enviou, havia grande confusão, mas não sei o que aconteceu”.
30 Eze sụ iya: “Ghakọbe pfụru l'ẹka-a.” Ọo ya bụ; ọ bya aghachi pfụru l'ẹka ono.
30 “Espere aqui”, disse o rei. E Aimaás ficou esperando ao lado.
31 Ọo ya bụ; onye Kushi ono byarwuta bya asụ: “Gụbe nnajịuphu mu, bụ eze; nụmakwa ozi ẹhu-ụtso! Lẹ ntanụ-a bẹ Chipfu nafụtakotawaru ngu l'ẹka ndu wulihuru etso ngu opfu.”
31 Então chegou o etíope e disse: “Tenho boas notícias para o meu senhor, o rei. Hoje o S enhor o livrou de todos que se rebelaram contra o rei”.
32 Ọo ya bụ; eze jịa onye Kushi ono sụ iya: “?To nwedụnu iphe, meru nwokorọbya ono, bụ Abụsalomu?”
32 “E quanto ao jovem Absalão?”, perguntou o rei. “Ele está bem?” O etíope respondeu: “Que todos os inimigos do meu senhor, o rei, e todos os que se levantam para lhe fazer mal tenham o mesmo destino daquele jovem!”.
33 Iphe ono rwua eze l'ẹhu shii; ọ nyịgobe jeshia l'ụlo ọphu a kpụru l'eli ọnu-abata mkpụkpu je anọdu raahaa ẹkwa. Ọ nọdu eje bya arajẹ sụ: “Gụbe nwa mu Abụsalomu; nwa mu-ee; nwa mu Abụsalomu! Ọ -bụ l'ọo mbẹdua nwụhuru; gụbedua nọduroya. Gụbe nwa mu Abụsalomu; nwa mu-ee; nwa mu-ee!”
33 O rei ficou muito abalado. Foi para o quarto que ficava sobre o portão da cidade e começou a chorar. Andando de um lado para o outro, clamava: “Ah, meu filho Absalão! Meu filho, meu filho Absalão! Quem me dera eu tivesse morrido em seu lugar! Ah, Absalão, meu filho, meu filho!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.