2 Samuel 16
Bayịburu Izii (IZZ) vs NVT
1 Tọbudu iya bụ; Dévidi jeribeẹrupho nwanshịi lẹ mkpakpọnu úbvú ono; ọ bya l'amarụ; ọ hụma nwozi Mefiboshẹti, bụ Ziba g'ọ nọwa kwabẹru iya g'ọ gba iya ndzuta. Ọ chịru nkapfụ-ịgara olemole, e dozichaaru ree bya ebo iya ishi buredi ụkporo iri; waa ẹcha-mbekee ụkporo ise, e gude akpụru vayịnu ghee; waa akpụru oshi-ọmi ụkporo ise; waa otumu mẹe lanụ.
1 Quando Davi tinha acabado de passar pelo alto do monte, Ziba, servo de Mefibosete, estava à sua espera. Tinha dois jumentos carregados com duzentos pães, cem bolos de passas, cem frutas de verão e uma vasilha de couro cheia de vinho.
2 Eze bya ajịa Ziba sụ iya: “?Bụ kẹ gụnu bẹ i vutaru iphe ọwa-a?”
2 “Para que tudo isso?”, perguntou o rei. Ziba respondeu: “Os jumentos são para a família do rei montar, e o pão e as frutas de verão são para os servos comerem. O vinho é para os que ficarem exaustos no deserto”.
3 Eze jịa ya sụ: “?Dẹnu nwanwa nnajịuphu ngu?”
3 “E onde está Mefibosete, neto de seu senhor Saul?”, perguntou o rei. Ziba respondeu: “Ficou em Jerusalém, pois disse: ‘Hoje o povo de Israel me devolverá o reino de meu avô Saul’”.
4 Ọo ya bụ; eze sụ Ziba: “Iphemiphe, shi bụru iphe Mefiboshẹti bẹ bụwaa nkengu nta.”
4 Então o rei disse a Ziba: “Nesse caso, dou a você tudo que pertence a Mefibosete”. “Humildemente me prostro”, respondeu Ziba. “Que o meu senhor, o rei, sempre se agrade de mim.”
5 O be teke eze, bụ Dévidi erwu mkpụkpu Bahurimu; a bya l'amarụ nwoke lanụ, yẹe Sọlu shi l'ẹnya-unuphu lanụ shiwaa l'ẹka ono fụta. Ẹpha iya bụ Shimeyi; nwa Gera. Ọ nọdu ephushi iphu eje abya.
5 Quando o rei Davi chegou a Baurim, um homem do povoado saiu ao seu encontro e começou a amaldiçoá-lo. Era Simei, filho de Gera, do mesmo clã da família de Saul.
6 Ọ tụahaa Dévidi; yẹle ndu-ozi iya g'ẹphe ha mkpuma; l'ẹka ndu yẹe ya swị mẹ ndu ojọgu iya nọkakwaru iya rọ l'ẹkutara mẹ l'ẹkicha.
6 Atirava pedras contra o rei, seus oficiais e os guerreiros que o cercavam.
7 Shimeyi nọdu ephu iphu ono asụje: “Tụgbua! Tụgbua; gụbe ogbu-ọchi ono; gụbe onye ẹjo-iphe ono!
7 “Saia daqui, assassino, bandido!”, gritava para Davi.
8 Chipfu gwatawaru ngu ụgwo ọchi ndu i gbushiru l'ọnulo Sọlu; mbụ onye ono, ị nọ l'aba-eze, o shi nọdu ono. Chipfu nafụwaru ngu alị-eze ono woru nụ nwa ngu, bụ Abụsalomu. Hụmanu l'ẹjo-ememe, iime gudeshiwaru ngu; kẹle ị bụ o-gbu-ọchi!”
8 “O S enhor lhe está retribuindo por todo o sangue derramado no clã de Saul. Você roubou o trono, e agora o S enhor o entregou a seu filho Absalão. Finalmente está provando de seu próprio remédio, pois é assassino!”
9 Ọo ya bụ; Abishayi; nwa Zeruya sụ eze: “?Dẹnu g'o gude odzu nkụta-a nọdu ephu gụbe nnajịuphu mu, bụ eze iphu? Jiko hanaa mu gẹ mu je egbubufu iya ishi.”
9 Então Abisai, filho de Zeruia, disse: “Por que este cão morto amaldiçoa meu senhor, o rei? Dê a ordem, e eu cortarei a cabeça dele!”.
10 Eze sụ iya: “?Bụ gụnu bẹ mu l'unu jigba; unubẹ ụnwu Zeruya? Ọ -bụru l'ọo Chipfu ziru iya g'ọ phu mu iphu ọbu; ?bụ onye a-dụ ike jịa ya sụ: ‘?Bụ gụnu kparụ iphe, iime nno?’ ”
10 O rei, porém, disse: “Quem pediu a opinião de vocês, filhos de Zeruia? Se o S enhor mandou este homem me amaldiçoar, quem são vocês para questioná-lo?”.
11 No iya; Dévidi bya epfuaru Abishayi yẹle ndu-ozi iya g'ẹphe ha sụ: “Unu lewarọ l'ọo nwa mu, shi mu l'ẹpho bẹ achọ ishi ndzụ mu. ?Bụ-chia onye ọwana, bụ onye Benjiaminu-a bẹ ta a-kabadarọ njọ? Unu parụ iya haa g'o phu mu iphu ọbu; kẹle ọo Chipfu ziru iya ya.
11 Então Davi disse a Abisai e a todos os seus servos: “Meu próprio filho procura me matar. Não teria este parente de Saul ainda mais motivos para fazer o mesmo? Deixem-no em paz. Que ele me amaldiçoe, pois foi o S enhor que o mandou.
12 O nweru-a g'ọo-dụ; Chipfu elee ẹnya hụma ẹgube ẹjo-iphe, dapfutaru mu nụ; l'oo-meeru mu iphe-ọma gude pfụa mu ụgwo iphu-a, eephushi mu ntanụ-a.”
12 Talvez o S enhor veja que tenho sido injustiçado e me abençoe por causa dessas maldições de hoje”.
13 Noo ya; Dévidi yẹle ndu nkiya ono kwasẹkpoerupho gbororo ụzo ono; Shimeyi kwasẹru agụga úbvú, nọ chebe iphu l'ibiya ọphu Dévidi nọ. Ọ nọdu eje bya ephushi iya iphu; atụ iya mkpuma; bya aphụru iya ntụ.
13 Assim, Davi e seus homens prosseguiram em seu caminho. Simei os seguia pela encosta de um monte próximo, amaldiçoando Davi e atirando pedras e terra contra ele.
14 Eze yẹle ndu ono, yẹe ya tụko swịru ono bya e-jerwu ẹka ẹphe eje; ike bvụshikotawa phẹ; ẹphe jerwua bya anọdu l'ẹka ono rọkota ike.
14 O rei e todos que o acompanhavam chegaram exaustos ao rio Jordão e, por isso, descansaram ali.
15 Tọbudu iya bụ; Abụsalomu yẹle ndu ono l'ophu; mbụ unwoke Ízurẹlu wụru zebata lẹ Jierúsalẹmu. Ahitofẹlu tsokwaru phẹ phọ.
15 Nesse meio-tempo, Absalão e uma multidão de israelitas entraram em Jerusalém, acompanhados por Aitofel.
16 Ọo ya bụ; Hushayi, bụ onye Akụ, bụ ọ̀nyà Dévidi jepfu Abụsalomu je asụ iya: “Nọdukwa ndzụ ogologo; gụbe eze! Gụbe eze! Nọdukwa ndzụ ogologo!”
16 Quando Husai, o arquita, amigo de Davi, chegou à cidade, foi logo ao encontro de Absalão. “Viva o rei!”, exclamou. “Viva o rei!”
17 Abụsalomu bya asụ Hushayi: “?Bụ n-yemobu, i yeru ọ̀nyà ngu ọbu-a baa? ?Bụ gụnu meru g'o gude ọphu unu l'ọ̀nyà ngu ta aswịdu?”
17 “É assim que você mostra lealdade a seu amigo Davi?”, perguntou-lhe Absalão. “Por que não está com ele?”
18 Hushayi sụ Abụsalomu: “Waawaa; kẹle ọo onye ọphu Chipfu; mẹ ndu-a; waa ndu Ízurẹlu l'ophu họtaru bẹ mu a-bụru nkiya. Ọ bụru iya bẹ mu l'iya a-nọduwaro ya.
18 Husai respondeu: “Estou aqui porque pertenço àquele que é escolhido pelo S enhor e por todos os homens de Israel.
19 Tẹmanu; ?bụ onye bẹ ọ gbaru gẹ mu jeru ozi; bụ nna tọo nwa? Ọo nwa bẹ mu e-jeru ozi. Ọo ẹgube mu shi ejeru nna ngu ozi bụ gẹ mu e-jekwarụpho gụbedua ozi.”
19 Além do mais, é natural que eu sirva ao filho de Davi. Assim como fui conselheiro de seu pai, agora serei seu conselheiro”.
20 Abụsalomu bya asụ Ahitofẹlu: “Chị-koshikwa mu idzu iphe, anyi e-me.”
20 Então Absalão se voltou para Aitofel e perguntou: “O que devo fazer agora?”.
21 Ahitofẹlu pfunaaru Abụsalomu sụ iya: “Je ejepfukọta ụnwanyi ono, ndu ọphu abụ-zidu unyomu nna ngu ono; mbụ g'unu l'ẹphe kwa akwakwa nwoke yẹle nwanyị; mbụ ụnwanyi ono, ọ harụ g'ẹphe leta ibe eze ẹnya ono. Ọo teke ono bẹ ndu Ízurẹlu l'ophu a-nụma l'i mewaru onwongu ị nọdu eshiwaa nna ngu tụkuruba; tẹme obu akabakwaphọ eshihu ndu ono, etso ngu nụ ono ike.”
21 Aitofel respondeu: “Tenha relações com as concubinas que seu pai deixou aqui para tomar conta do palácio. Então todo o Israel saberá que você insultou seu pai de tal modo que será impossível haver reconciliação; isso encorajará os que estão do seu lado”.
22 Ọo ya bụ; a bya akpọberu Abụsalomu ụlo-ẹkwa l'eli mkpotsu-ụlo ibe eze; Abụsalomu jepfu ụnwanyi ono, abụ-zidu unyomu nna iya ono l'ẹka ndu Ízurẹlu l'ophu ele iya ẹnya.
22 Então armaram uma tenda no terraço do palácio, e ali Absalão teve relações com as concubinas de seu pai à vista de todo o Israel.
23 Teke ono bẹ mgbazi Ahitofẹlu shi adụjeepho g'ẹgube, eejeje l'ajị l'ẹka Chipfu-a. Ọ bụru ẹgube ono bẹ Dévidi yẹle Abụsalomu shi ewotaje mgbazi Ahitofẹlu.
23 Absalão seguiu os conselhos de Aitofel, como Davi tinha feito, pois as palavras de Aitofel pareciam sábias, como se fossem um conselho dado pelo próprio Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.