2 Samuel 14
Bayịburu Izii (IZZ) vs NTLH
1 Noo ya; Jiowabu; nwa Zeruya bya amaru l'oghoroko Abụsalomu bẹ dụshi eze ike.
1 Joabe, cuja mãe era Zeruia, soube que o rei Davi estava sentindo muita saudade de Absalão.
2 Ọo ya bụ; ọ bya eye nemadzụ g'o je mkpụkpu Tekowa je ekuaru iya nwanyị, maru iphe l'ẹka ono; sụ iya: “Mekiritaru g'ị bụ onye nọ l'aphụ. Yee uwe onye nọ l'aphụ. Ta anyịkwa manụ mbeleke. Mekpọepho g'ị bụ nwanyị, shi teke dụ ẹnya nọduta l'aphụ onye nwụhuru anwụhu.
2 Então mandou buscar uma mulher esperta que morava na cidade de Tecoa e disse: — Finja que está de luto. Vista as suas roupas de luto e não penteie os cabelos. Faça de conta que você já está de luto há bastante tempo.
3 L'i jepfu eze je epfuaru iya ẹgube ono.” Ọo ya bụ; Jiowabu bya ezikọta iya iphe oo-pfu.
3 Então vá falar com o rei e diga a ele o que eu vou dizer a você. Aí Joabe disse o que ela devia falar.
4 Nwanyị Tekowa ono bya ejepfu eze gẹ ya pfuru yeru iya; bya adaa kpurumu l'iphu iya; woru iphu kpube l'alị gude kwabẹ iya ùbvù. Ọ bya asụ eze: “Gụbe eze; jiko yenụru mu ẹka!”
4 A mulher foi até o lugar onde o rei estava, ajoelhou-se e encostou o rosto no chão em sinal de respeito e disse: — Por favor, me ajude, ó rei!
5 Eze jịa ya sụ: “?Bụ gụnu bẹ atsụ ngu l'ẹhu?”
5 — O que é que você quer? — perguntou ele. Ela respondeu: — O meu marido morreu; eu sou uma pobre viúva.
6 Mụbe nwozi ngu nwanyị bụru unwoke labọ bẹ mu nwụtaru. Sụ-a; ẹphenebo wata alwụ ọgu l'ẹgbudu; ọphu ọ dụdu onye nọ l'ẹka ono; k'ọphu e gbokaharu phẹ. Onye lanụ chita ibe iya tụa; woru iya chigbua.
6 Senhor, eu tinha dois filhos. Um dia eles brigaram no campo. Não havia ninguém para apartar a briga, e um deles matou o outro.
7 Noo ya; ndibe anyi l'ophu wụ-lihu ripyabẹ mụbe nwozi ngu nwanyị sụ mu gẹ mu kpụfutafuaru phẹ onye ọphuu chigburu nwune iya nwoke phọ g'ẹphe gbua gude gwata ụgwo ọchi nwune iya nwoke ono, o gburu ono; mbụ l'ẹphe e-wofụfua ndzụ onye ọphu e-ri iphe nna phẹ. Sụ-a; ẹphe eshi nno menyia nwa akpụru icheku-ọku lanụ ono, mu tọgboru ono; mbụ mee g'ẹpha ji mu mẹ awa iya chịhu l'eliphe-a.”
7 E agora todos os meus parentes ficaram contra mim. Estão exigindo que eu entregue a eles o meu filho porque querem matá-lo, pois ele matou o seu irmão. Se fizerem isso, eu ficarei sem nenhum filho. Eles vão destruir a minha última esperança e vão deixar o meu marido sem nenhum filho para manter vivo o seu nome.
8 Eze bya asụ nwanyị ono: “Tụgbua lashịa ibe ngu; gẹ mu bya atụru ekemu nụ phẹ l'opfu ẹhu ngu.”
8 Davi respondeu: — Volte para casa, que eu cuidarei deste assunto.
9 Nwanyị Tekowa ono bya asụ iya: “Gụbe nnajịuphu mu, bụ eze; g'ụta, e gege ata ngu tukokwaru mu l'ishi; mẹ l'ishi ọnu-ụlo nna mu. G'ọ tọ dụkwaro onye eje ata eze; yẹe aba-eze iya ụta.”
9 — Senhor, — disse ela — eu e a minha família aceitaremos a culpa por qualquer coisa que o senhor fizer. O senhor e a sua família ficarão inocentes.
10 Eze sụ iya: “O -nwekpọwaru onye jeru ngu epfuru; duta iya byapfuta mu; g'onye ọbu aha ngu epfuchi nchị.”
10 Então o rei disse: — Se alguém ameaçar você, traga-o aqui, e ele nunca mais a incomodará.
11 Ọo ya bụ; nwanyị ono sụ: “Jiko gụbe eze kpọ-kunu Chipfu, bụ Chileke ngu; k'ọphu onye ọ dụ l'ẹka; mbụ agwata ụgwo ọchi ono a-ha egbu nwa mu nwoke ono.”
11 — Senhor, — disse ela — por favor, ore ao Senhor , seu Deus, para que os meus parentes que planejam vingar a morte do meu filho não cometam um crime maior ainda, matando o meu outro filho. Davi disse: — Eu juro pelo
12 Noo ya; nwanyị ono sụ: “Gẹ mụbe nwozi ngu nwanyị pfufunaaru akpụru opfu lanụ yeru gụbe nnajịuphu mu, bụ eze.”
12 — Senhor, — disse a mulher — deixe-me dizer somente mais uma coisa. — Está bem! — respondeu ele.
13 Nwanyị ono sụ iya: “?Dẹnu g'o gude gụbe eze mee ndibe Chileke ẹgube ẹjo-iphe ọwa-a? ?T'ọ bụdu ikpe bẹ gụbe eze anma onwongu l'iphe ono, iipfu nta-a ono; kẹle nwa ngu phọ, a chịfuru achịfu phọ bẹ gụbe eze teke eduphutadụ azụ.
13 — Por que o senhor fez uma coisa tão errada com o povo de Deus? — perguntou ela. — Ó rei, o senhor não deixou que o seu filho voltasse do estrangeiro; assim, com o que acabou de dizer, condenou a si mesmo.
14 G'anyi ha nwụhufutaje anwụhu. Anyi dụ gẹ mini, wụshihuru l'alị, te nweẹdu g'ee-shi kukọbe iya l'iphe ọzobaa. O to nwedu onye Chileke gụfuru anwụhu l'ẹhu iya. Ọ chia iphe, oomeje bụ l'ọochoje ụzo, ee-shi g'onye a chịfuru achịfu lwaphuta azụ lwapfuta iya.
14 Todos nós morreremos; somos como a água derramada no chão, que não pode ser juntada de novo. Mesmo Deus não traz os mortos de volta à vida, mas o rei pode dar um jeito de trazer um homem de volta do estrangeiro.
15 Sụ-a; mu byaru gẹ mu pfuaru iya gụbe nnajịuphu mu, bụ eze; kẹle ndiphe mewaru ndzụ nọdu agụ mu. Mụbe nwozi ngu nwanyị rịa sụ lẹ mu e-pfuru yeru gụbe eze; ?a maru; ?l'i-meru nwozi ngu iphe, ọo rwọ ngu.
15 Ó rei, eu vim falar com o senhor agora porque o povo me ameaçou. Aí eu pensei: “Vou falar com o rei, pois tenho a esperança de que ele atenda o meu pedido.”
16 Mbụ; ?a maru gụbe eze a-nụma opfu mu nafụta mụbe nwozi ngu l'ẹka nwoke ono, achọ ụzo, oo-shi gbua mu lẹ nwa mu; nafụ anyi okiphe, Chileke nụru anyi ono?
16 Pensei que o senhor me atenderia e me salvaria daquele que está tentando matar o meu filho e a mim e que quer nos tirar da terra que Deus deu ao seu povo.
17 Ọo ya bụ; mụbe nwozi ngu nwanyị pfua sụ: ‘Jiko g'opfu gụbe nnajịuphu mu, bụ eze mekwaa gẹ meji nmapfuru mu’; noo kẹle nnajịuphu mu, bụ eze dụ g'ojozi Chileke, amajẹru iphe, dụ ree waa iphe, dụ ẹji. Gẹ Chipfu, bụ Chileke ngu swikwaru ngu eswiru.”
17 Eu, a sua criada, também pensei que a sua promessa me salvaria, pois o rei é como o anjo de Deus e sabe tudo. Que o Senhor , nosso Deus, esteja com o senhor!
18 Ọo ya bụ; eze bya ajịa nwanyị ono sụ: “Ta awachikwaru mu iphe-a, mu eme gẹ mu jịa ngu-a awachi.”
18 — Eu vou lhe fazer uma pergunta — respondeu o rei, — e você vai me dizer toda a verdade. — Pergunte o que quiser, senhor! — respondeu ela.
19 Eze bya ajịa ya sụ: “?Ẹka Jiowabu dụ l'iphemiphe-a, iipfu-a tọo?”
19 — Foi Joabe que pôs você nisto, não foi? — perguntou o rei. Ela respondeu: — Digo, por tudo o que é sagrado, que não há jeito de escapar da sua pergunta. Sim, foi o seu oficial Joabe quem me disse o que fazer e o que falar.
20 Ọo nwozi ngu, bụ Jiowabu bẹ meru iphemiphe ono; k'ọphu ọnodu-a, a nọ nta-a l'a-gbanwe. Gụbe nnajịuphu bẹ maru mmamiphe g'ojozi Chileke; k'ọphu bụ l'ị makọtaru iphemiphe, eme lẹ mgboko-a.”
20 Ele fez isso para resolver este caso. O senhor é sábio como o anjo de Deus e sabe tudo o que acontece.
21 No iya; eze bya asụ Jiowabu: “Ọ dụ ree; mu e-me iphe ono. Tụgbua je edulata nwokorọbya ono, bụ Abụsalomu.”
21 Mais tarde o rei disse a Joabe: — Eu resolvi fazer o que você quer. Vá e traga de volta o jovem Absalão.
22 Jiowabu daa kpurumu woru iphu kpube l'alị gude kwabẹ iya ùbvù; bya etua eze ẹpha. O pfua sụ: “Ntanụ-a bẹ mụbe nwozi ngu marwetaru lẹ mu dụ gụbe nnajịuphu mu, bụ eze l'obu; noo kẹle i meru mu iphe, mu pfuru g'i meeru mu.”
22 Então Joabe se jogou no chão em frente de Davi em sinal de respeito e disse: — Deus o abençoe, ó rei! Agora eu sei que o senhor está satisfeito comigo, pois atendeu o pedido que eu, o seu criado, fiz.
23 Ọo ya bụ; Jiowabu tụgbua jeshia mkpụkpu Geshu je eduphuta Abụsalomu azụ lẹ Jierúsalẹmu.
23 Então Joabe levantou-se, foi à cidade de Gesur e trouxe Absalão de volta para Jerusalém.
24 Ọle eze sụkwanuru g'o jeẹkwapho eburu l'ụlo ẹka iya; g'ọ tọ hụmakwa iya ẹnya. Noo ya; Abụsalomu je eburu l'ụlo nkiya; ọphu ọ tọ hụmajeduru eze atatiphu.
24 No entanto, o rei deu ordem para Absalão não morar no palácio. — Eu não quero vê-lo! — disse ele. Aí Absalão foi morar na sua própria casa e não apareceu mais diante do rei.
25 L'alị Ízurẹlu mgburugburu bẹ ọ tọ dụdu nwoke ọzo, a jaberu ajaja kẹ mma, ọoma g'a ja Abụsalomu. E -shi l'ishi jasụ l'ọbochi-ọkpa bẹ ọ tọ dụdu ẹka iphe, takụru iya l'ẹhu.
25 Em Israel não havia ninguém tão famoso por sua beleza como Absalão. Ele era perfeito da cabeça aos pés.
26 Ọ nọdu abụjeru; ọ -kpụshia ẹgbushi, dụ iya l'ishi; kẹle ọokpuje iya aphagapha m'ọ nyịjee ya phọ ẹrwa; l'o wota iya tụ̀a atụ̀tù maru g'ọonyita-be ẹrwa. Ẹrwa ẹgbushi iya bụru shẹkelu ụkporo iri bẹ ọobujeru; mẹ e -gude iphe, ndu eze egudeje atụ̀ ẹrwa iphe tụ̀a ya.
26 Tinha muito cabelo, que ele cortava uma vez por ano, quando ficava muito comprido e pesado. A sua cabeleira pesava mais de dois quilos, de acordo com a medida real de pesos.
27 Ụnwegirima unwoke ẹto; waa nwata nwanyị lanụ bẹ Abụsalomu nwụtaru. Ẹpha nwa iya nwanyị ono bụ Tama; ọ bụru nwanyị, ama mma.
27 Ele tinha três filhos e uma filha chamada Tamar, que era muito bonita.
28 Abụsalomu bua apha labọ lẹ Jierúsalẹmu; ọphu ọ tọ hụmajeduru eze iphu.
28 Absalão morou dois anos em Jerusalém sem ver o rei.
29 Ọo ya bu; Abụsalomu zia g'e ziaru iya Jiowabu g'ọ bya gẹ ya zia ya ibe eze. Ọphu Jiowabu ekwedu bya iya aza ẹnu. Ọ bya ezia ya k'ugbo ẹbo; ọ jịkakwapho abyabya.
29 Então mandou buscar Joabe para lhe pedir que fosse falar com o rei em favor dele. Mas Joabe não quis ir. Aí ele mandou buscá-lo de novo, mas Joabe recusou novamente.
30 Tọbudu iya bụ; ọ bya ezia ndu-ozi iya; sụ phẹ: “Unu lenu; ẹgu, Jiowabu kọru balị bẹ nọ-kube nkemu. Unu je atụa ya ọku.” Ndu ozi iya ono tụgbua je eworu ọku tụa ya.
30 Então Absalão disse aos empregados: — Olhem! O campo de Joabe é pegado ao meu, e nele há uma plantação de Então eles foram e puseram fogo no campo de Joabe.
31 Ọo ya bụ; Jiowabu tụgbua jepfu Abụsalomu l'ibe iya je asụ iya: “?Bụ gụnu meru g'o gude ndu-ozi ngu je atụa ọku l'ẹgu mu?”
31 Aí Joabe foi à casa de Absalão e perguntou: — Por que os seus empregados puseram fogo no meu campo?
32 Abụsalomu sụ Jiowabu: “Mu ziru ozi g'e zia ngu g'ị bya gẹ mu zia ngu g'i jepfu eze je ajịa ya: ‘?Bụhunu gụnu meru iphe, mu shi mkpụkpu Geshu lwatashịa? O gege akaru mu ree lẹ mu nọkwadu l'ẹka ono.’ Ọo ya bụ lẹ-a; mee gẹ mu hụma eze iphu. Ọ -bụru l'o nweru ẹjo-iphe, mu meru; g'o gbua mu rọ egbugbu.”
32 Absalão respondeu: — Eu mandei chamar você. Quero que você vá dizer ao rei Davi o seguinte: “Afinal de contas, por que foi que eu voltei de Gesur? Seria melhor ter ficado lá.” E Absalão continuou: — Eu quero falar com o rei. Se sou culpado, que ele mande me matar.
33 Ọo ya bụ; Jiowabu tụgbua je epfuaru eze iphe ono. Eze bya ekua Abụsalomu. Ọ byarwuta l'atatiphu iya; bya adaa kpurumu woru iphu kpube l'alị. Eze bya etsutsua Abụsalomu ọnu.
33 Então Joabe foi conversar com o rei. Aí o rei mandou buscar Absalão, e este veio, ajoelhou-se e encostou o rosto no chão diante dele. E o rei o beijou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.