2 Reis 14

Bayịburu Izii (IZZ) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 O be l'apha, kwe Jiowashi nwa Jiehowahazu apha labọ, e -shi teke ọ watarụ abụru eze ndu Ízurẹlu; Amazaya nwa Jiowashi bya abụru eze kẹ ndu Jiuda.
1 No segundo ano do reinado de Joás, filho de Joacaz, rei de Israel, Amasias, filho de Joás, rei de Judá, tornou-se rei.
2 Ọ nọwaru ụkporo apha l'apha ise teke ọ watarụ abụru eze. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụru ụkporo apha l'apha tete lẹ Jierúsalẹmu. Ẹpha ne iya bụ Jiehowadinu. Ẹka ne iya ọbu shi bụ Jierúsalẹmu.
2 Tinha vinte e cinco anos quando começou a reinar, e reinou durante vinte e nove anos em Jerusalém. Sua mãe chamava-se Joadã, e era natural de Jerusalém.
3 Amazaya bẹ meru iphe, pfụru ọto l'ẹnya Chipfu. Ọle o to mebeduru iya g'ochooroke iya, bụ Dévidi meru. O mekọtaerupho gẹ nna iya, bụ Jiowashi meru.
3 Fez o que é bom aos olhos do Senhor; mas não tanto como o seu antepassado Davi. Seguiu todas as pisadas de seu pai Joás.
4 Obenu l'ọ tọ lwụduru ẹka aagwajẹ iphe ono; ndu Jiuda nọdu anọduje egwe ẹja; bya akpọ ụ̀nwù-isẹnsu ọku l'eli ẹka ono.
4 Os lugares altos, porém, não desapareceram, e o povo continuava sacrificando e oferecendo incenso nos mesmos.
5 Alị-eze ono laẹpho Amazaya l'ẹka ọkpobe alala; o gbushia ndu-ozi iya ono, bụ phẹ gburu nna iya teke ọ bụ eze phọ.
5 Logo que se firmou o seu reinado, mandou matar todos os seus servos que tinham assassinado o rei, seu pai.
6 Ọle o to gbuduru ụnwegirima ndu mgbugbụmadzu ono; kẹle o tsoru iphe ono, e deru l'ẹkwo ekemu Mósisu l'ẹka ono, Chipfu tụru ekemu sụ: “Ndu nwụru nwa bẹ e tee gbudu l'ụgwo iphe, ụnwu phẹ metaru; ọphu eegbukwaphọ ụnwegirima l'ụgwo iphe, nna, nwụru phẹ nụ metaru; onyenọnu bẹ aa-lajẹ l'iphe-ẹji, o metaru.”
6 Mas não matou os filhos dos assassinos, conforme está escrito no livro da lei de Moisés, onde o Senhor deu este mandamento: Não morrerão os pais pelos filhos, nem os filhos pelos pais: cada um morrerá pelo seu próprio pecado.
7 Ọo yẹbedua bẹ gburu ndu Edọmu ụnu ugbo ụkporo l'ise lẹ nsụda alị Únú; bya alwụta mkpụkpu Sela l'ọgu; woru iya gụbe Jiọkutelu. Ọ bụru ẹpha ono bẹ ọoza byasụ ntanụ-a.
7 Amasias derrotou os edomitas no vale do Sal, matando-lhes dez mil homens. Tomou de assalto a cidade de Sela, e deu-lhe o nome de Jecteel, nome que conserva até o dia de hoje.
8 Tọbudu iya bụ; Amazaya bya ezia ozi g'e je ezia eze ndu Ízurẹlu, bụ Jiowashi nwa Jiehowahazu mbụ nwanwa Jiehu; sụ iya: “Bya g'anyi lẹ ngu zụgbabe ọgu.”
8 Amasias mandou mensageiros a Joás, filho de Joacaz, filho de Jeú, rei de Israel, para dizer-lhe: Vem, e nos veremos face a face!
9 Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu ziphu Amazaya, bụ eze Jiuda ozi azụ sụ: “Oshi uke, dụ l'úbvú úbvú Lébanọnu bẹ ziru oshi sida, dụkwapho l'úbvú úbvú Lébanọnu sụ iya: ‘Kenaa nwatibe mu kẹ nwoke nwada ngu g'ọ lụru.’ Tọbudu iya bụ; anụ-ẹgbudu, bu l'úbvú úbvú Lébanọnu ono ghatajẹepho; ọ zọo oshi úkèè ono pyaapyaa.
9 Joás, rei de Israel, respondeu a Amasias, rei de Judá: O espinho do Líbano mandou dizer ao cedro do Líbano: Dá a tua filha por mulher ao meu filho. Mas os animais selvagens do Líbano passaram e esmagaram o espinho.
10 Ị lwụ-kpeanaru ndu Edọmu; ị nọdu ekuanaa onwongu. Nọdule-a l'ibe ngu ku onwongu; k'alwụ-kpe, ị lwụ-kperu. ?Bụ gụnu bẹ iime g'ị kpatarụ onwongu opfu, e-me g'unu lẹ ndu Jiuda daa?”
10 Porque bateste os edomitas, o teu coração inchou-se de orgulho. Contenta-te com essa glória e fica em tua casa. Por que queres ir ao encontro do mal, e arriscar perder-te, tu, e Judá contigo?
11 Ọle Amazaya ta ngadụru iya nchị. Ọo ya bụ; Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu chịta ndu ojọgu iya jeshia; ẹphe l'eze ndu Jiuda, bụ Amazaya je aghaa ya lẹ mkpụkpu Bẹtu-Shẹmeshi, nọ l'alị Jiuda.
11 Mas Amasias de nada quis saber. Então o rei de Israel pôs-se a caminho, e encontraram-se ele e Amasias, rei de Judá, em Betsames, cidade de Judá.
12 Ndu Ízurẹlu lwụ-kpee ndu Jiuda; mee phẹ; ẹphe gbaa nanụ nanụ lashịchaa ibe phẹ.
12 Judá foi derrotado por Israel e cada um fugiu para a sua tenda.
13 Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu bya egude Amazaya nwa Jiowashi; mbụ nwanwa Éhazaya; mbụ eze ndu Jiuda lẹ mkpụkpu Bẹtu-Shẹmeshi. O jekwaphọ Jierúsalẹmu je enwutsushia igbulọ Jierúsalẹmu; a -gbẹ lẹ Ọnu-abata Ifuremu; je erwua l'ọnu-abata Mgburẹku. Ẹka o nwutsuru bẹ ogologo iya rwuru ụnu nkwo-ẹka.
13 Joás, rei de Israel, capturou em Betsames Amasias, rei de Judá, filho de Joás, filho de Ocozias. Foi a Jerusalém e abriu uma brecha de quatrocentos côvados nos muros da cidade, desde a porta de Efraim até a porta do ângulo.
14 Ọ chịtakota mkpọla-ododo; mẹ mkpọla-ọchaa; mẹwaro ivu, ọ hụmaru l'eze-ụlo Chipfu; mẹ ọphu dụ l'ẹka eedobeje ẹku l'ụlo eze. Ọ chịtakwapho ndu a tụ-chiru atụ-chi lashịa Samériya.
14 Tomou todo o ouro e prata, e todos os utensílios que se encontravam no templo do Senhor e nas reservas do palácio real, e voltou para Samaria, levando reféns consigo.
15 Iphe, nwụgbaberu nụ teke Jiehowashi bụ eze; mbụ iphe, o meẹberu; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru; waa gẹ yẹe Amazaya, bụ eze ndu Jiuda gude lwụa ọgu; bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
15 O resto da história de Joás, seus atos e grandes feitos, a guerra que fez a Amasias, rei de Judá, tudo se acha consignado no livro das Crônicas dos reis de Israel.
16 Tọ bụdụ iya bụ; Jiehowashi nwụhu lapfushia nna iya phẹ; e lia ya l'ẹka eelije ndu eze lẹ mkpụkpu Samériya. Ọo ya bụ; Jierobowamu, bụ nwa iya bụru eze nọchia ẹnya iya.
16 Joás adormeceu com seus pais e foi sepultado em Samaria com os reis de Israel. Seu filho Jeroboão sucedeu-lhe no trono.
17 Amazaya, bụ nwa Jiowashi; mbụ eze ndu Jiuda bya anọfua apha iri l'ise; gẹ Jiowashi nwa Jiehowahazu, bụ eze ndu Ízurẹlu nwụhuchaaru.
17 Amasias, filho de Joás, rei de Judá, viveu ainda quinze anos depois da morte de Joás, filho de Joacaz, rei de Israel.
18 Iphe ọzo, Amazaya megbabẹru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, ndu eze ndu Jiuda.
18 O resto da história de Amasias está consignado no livro das Crônicas dos reis de Judá.
19 Lẹ Jierúsalẹmu bẹ a nọ gbaaru Amazaya ẹjo-idzu; ọ gbalaa lashịa mkpụkpu Lakishi. Ẹphe ye ndu jepfuru iya lẹ Lakishi l'ẹka ono je egbua ya.
19 Tendo sido tramada contra ele uma conspiração em Jerusalém, Amasias fugiu para Laquis. Mas perseguiram-no até ali e ele foi morto.
20 Ẹphe gude ịnya palata iya bya elia lẹ Jierúsalẹmu l'ẹka e liru nna iya phẹ lẹ mkpụkpu Dévidi.
20 Transportaram depois o seu corpo a Jerusalém, em cima de cavalos, e sepultaram-no com seus pais na cidade de Davi.
21 Ndu Jiuda l'ophu wofuta Azaríya, bụ onye nọwaru apha iri l'ishii mee ya eze l'ọzo nna iya, bụ Amazaya.
21 Então todo o povo de Judá tomou Azarias, que tinha a idade de dezesseis anos, e pô-lo como rei em lugar de seu pai Amasias.
22 Ọ bụru Azaríya ono mechaarụ; kpụkwaa mkpụkpu Elatu woru iya nụ-phu ndu Jiuda azụ gẹ Amazaya nwụhuchaaru lapfushia nna iya phẹ.
22 Ele reconstruiu Elat e restituiu-a ao domínio de Judá, depois que o rei adormecera com seus pais.
23 Ọ be l'apha, kwe Amazaya nwa Jiowashi apha iri l'ise, o shi bụtaru eze ndu Jiuda; Jierobowamu nwa Jiehowashi bya abụru eze kẹ ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze iya bụ ụkporo apha labọ l'apha lanụ lẹ Samériya.
23 No décimo quinto ano do reinado de Amasias, filho de Joás, rei de Judá, Jeroboão, filho de Joás, tornou-se rei de Israel, em Samaria.
24 O mee ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu. Ọ tọ hadụru eme iphe-ẹji ono, Jierobowamu nwa Nebatu meru; mbụ ono, o meru ndu Ízurẹlu mee ono.
24 Seu reino durou quarenta e um anos. Fez o mal aos olhos do Senhor, e não se apartou dos pecados de Jeroboão, filho de Nabat, que fizera pecar Israel.
25 Ọo ya bẹ e shi l'ẹka; a nataphukọta oke alị ndu Ízurẹlu azụ; e -shi lẹ mkpụkpu Lebo-Hamatu jeye l'eze-ẹnyimu nsụda Araba. O shi nno vụa; mbụ iphe ono, Chipfu, bụ Chileke kẹ ndu Ízurẹlu shihawaa l'ọnu onye-ozi iya, bụ Jiona nwa Amịtayi pfua; mbụ onye mpfuchiru Chileke ono, shi lẹ mkpụkpu Gatu-Hefa.
25 Restabeleceu as fronteiras de Israel desde a entrada de Emat até o mar da Planície, conforme tinha o Senhor anunciado pela boca de seu servo Jonas, filho de Amati, que era natural de Get-Hefer.
26 Chipfu bẹ hụmawaru g'iphe-ẹhuka, ndu Ízurẹlu eje habe shii; mbụ lẹ g'ẹphe ha bẹ o rwubekọtaru ẹka; mbụ iphe ẹhuka ono; shita l'ohu je akpaa l'amadụ; ọphu ọ dụdu onye a-gbaru phẹ mkpu.
26 O Senhor vira, com efeito, a amargosíssima aflição de Israel, que a todos tinha consumido, pequenos e grandes, e não havia ninguém para socorrer Israel.
27 Ọle eshinu Chipfu ta asụduru lẹ ya e-me g'ẹpha ndu Ízurẹlu chịhu lẹ mgboko-a bẹ o shi l'ẹka Jierobowamu, bụ nwa Jiowashi dzọta phẹ.
27 O Senhor não tinha ainda resolvido apagar o nome de Israel de sob os céus, e por isso libertou-o pelas mãos de Jeroboão, filho de Joás.
28 Iphe, nwụgbaberu nụ teke Jierobowamu bụ eze; mẹ iphe, o meẹberu; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru; waa k'ọgu, ọ lwụgbaberu; mẹwaro g'o shi nataphu mkpụkpu Damasụkosu; mẹ mkpụkpu Hamatu azụ l'ẹka ndu Jiuda woru nụ ndu Ízurẹlu bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
28 O resto da história de Jeroboão, seus atos e façanhas guerreiras, o modo como reconquistou Damasco e Emat de Judá para Israel, tudo isso se acha consignado no livro das Crônicas dos reis de Israel.
29 Tọbudu iya bụ; Jierobowamu nwụhu lapfushia nna iya phẹ, bụ ndu eze ndu Ízurẹlu. Zekaraya, bụ nwa iya nwoke bụru eze nọchia ẹnya iya.
29 Jeroboão adormeceu com seus pais, os reis de Israel. Seu filho Zacarias sucedeu-lhe no trono.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Reis 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.