2 Reis 14

Bayịburu Izii (IZZ) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 O be l'apha, kwe Jiowashi nwa Jiehowahazu apha labọ, e -shi teke ọ watarụ abụru eze ndu Ízurẹlu; Amazaya nwa Jiowashi bya abụru eze kẹ ndu Jiuda.
1 No segundo ano do reinado de Jeoás, filho de Jeoacaz, rei de Israel, Amazias, filho de Joás, rei de Judá, começou a reinar.
2 Ọ nọwaru ụkporo apha l'apha ise teke ọ watarụ abụru eze. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụru ụkporo apha l'apha tete lẹ Jierúsalẹmu. Ẹpha ne iya bụ Jiehowadinu. Ẹka ne iya ọbu shi bụ Jierúsalẹmu.
2 Ele tinha vinte e cinco anos de idade quando começou a reinar, e reinou vinte e nove anos em Jerusalém. O nome de sua mãe era Jeoadã; ela era de Jerusalém.
3 Amazaya bẹ meru iphe, pfụru ọto l'ẹnya Chipfu. Ọle o to mebeduru iya g'ochooroke iya, bụ Dévidi meru. O mekọtaerupho gẹ nna iya, bụ Jiowashi meru.
3 Ele fez o que o Senhor aprova, mas não como Davi, seu predecessor. Em tudo seguiu o exemplo do seu pai Joás.
4 Obenu l'ọ tọ lwụduru ẹka aagwajẹ iphe ono; ndu Jiuda nọdu anọduje egwe ẹja; bya akpọ ụ̀nwù-isẹnsu ọku l'eli ẹka ono.
4 Contudo, os altares não foram derrubados; o povo continuava a oferecer sacrifícios e a queimar incenso neles.
5 Alị-eze ono laẹpho Amazaya l'ẹka ọkpobe alala; o gbushia ndu-ozi iya ono, bụ phẹ gburu nna iya teke ọ bụ eze phọ.
5 Quando sentiu que tinha o reino sob pleno controle, mandou executar os oficiais que haviam assassinado o rei, seu pai.
6 Ọle o to gbuduru ụnwegirima ndu mgbugbụmadzu ono; kẹle o tsoru iphe ono, e deru l'ẹkwo ekemu Mósisu l'ẹka ono, Chipfu tụru ekemu sụ: “Ndu nwụru nwa bẹ e tee gbudu l'ụgwo iphe, ụnwu phẹ metaru; ọphu eegbukwaphọ ụnwegirima l'ụgwo iphe, nna, nwụru phẹ nụ metaru; onyenọnu bẹ aa-lajẹ l'iphe-ẹji, o metaru.”
6 Contudo, não matou os filhos dos assassinos, de acordo com o que está escrito no livro da Lei de Moisés, onde o Senhor ordenou: "Os pais não morrerão no lugar dos filhos, nem os filhos no lugar dos pais; cada um morrerá pelo seu próprio pecado".
7 Ọo yẹbedua bẹ gburu ndu Edọmu ụnu ugbo ụkporo l'ise lẹ nsụda alị Únú; bya alwụta mkpụkpu Sela l'ọgu; woru iya gụbe Jiọkutelu. Ọ bụru ẹpha ono bẹ ọoza byasụ ntanụ-a.
7 Foi ele que derrotou dez mil edomitas no vale do Sal e conquistou a cidade de Selá em combate, dando-lhe o nome de Jocteel, nome que tem até hoje.
8 Tọbudu iya bụ; Amazaya bya ezia ozi g'e je ezia eze ndu Ízurẹlu, bụ Jiowashi nwa Jiehowahazu mbụ nwanwa Jiehu; sụ iya: “Bya g'anyi lẹ ngu zụgbabe ọgu.”
8 Então Amazias enviou mensageiros a Jeoás, filho de Jeoacaz e neto de Jeú, rei de Israel, com este desafio: "Venha me enfrentar".
9 Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu ziphu Amazaya, bụ eze Jiuda ozi azụ sụ: “Oshi uke, dụ l'úbvú úbvú Lébanọnu bẹ ziru oshi sida, dụkwapho l'úbvú úbvú Lébanọnu sụ iya: ‘Kenaa nwatibe mu kẹ nwoke nwada ngu g'ọ lụru.’ Tọbudu iya bụ; anụ-ẹgbudu, bu l'úbvú úbvú Lébanọnu ono ghatajẹepho; ọ zọo oshi úkèè ono pyaapyaa.
9 Contudo, Jeoás respondeu a Amazias: "O espinheiro do Líbano enviou uma mensagem ao cedro do Líbano: ‘Dê sua filha em casamento a meu filho’. Mas um animal selvagem do Líbano veio e pisoteou o espinheiro.
10 Ị lwụ-kpeanaru ndu Edọmu; ị nọdu ekuanaa onwongu. Nọdule-a l'ibe ngu ku onwongu; k'alwụ-kpe, ị lwụ-kperu. ?Bụ gụnu bẹ iime g'ị kpatarụ onwongu opfu, e-me g'unu lẹ ndu Jiuda daa?”
10 De fato, você derrotou Edom e agora está arrogante. Comemore a sua vitória, mas fique em casa! Por que provocar uma desgraça que levará você e também Judá à ruína? "
11 Ọle Amazaya ta ngadụru iya nchị. Ọo ya bụ; Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu chịta ndu ojọgu iya jeshia; ẹphe l'eze ndu Jiuda, bụ Amazaya je aghaa ya lẹ mkpụkpu Bẹtu-Shẹmeshi, nọ l'alị Jiuda.
11 Amazias, porém, não quis ouvi-lo, de modo que Jeoás, rei de Israel, o atacou. Ele e Amazias, rei de Judá, enfrentaram-se em Bete-Semes, em Judá.
12 Ndu Ízurẹlu lwụ-kpee ndu Jiuda; mee phẹ; ẹphe gbaa nanụ nanụ lashịchaa ibe phẹ.
12 Judá foi derrotado por Israel, e seus soldados fugiram para as suas casas.
13 Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu bya egude Amazaya nwa Jiowashi; mbụ nwanwa Éhazaya; mbụ eze ndu Jiuda lẹ mkpụkpu Bẹtu-Shẹmeshi. O jekwaphọ Jierúsalẹmu je enwutsushia igbulọ Jierúsalẹmu; a -gbẹ lẹ Ọnu-abata Ifuremu; je erwua l'ọnu-abata Mgburẹku. Ẹka o nwutsuru bẹ ogologo iya rwuru ụnu nkwo-ẹka.
13 Jeoás capturou Amazias, filho de Joás e neto de Acazias, em Bete-Semes. Então Jeoás foi a Jerusalém e derrubou cento e oitenta metros do muro da cidade, desde a porta de Efraim até a porta da Esquina.
14 Ọ chịtakota mkpọla-ododo; mẹ mkpọla-ọchaa; mẹwaro ivu, ọ hụmaru l'eze-ụlo Chipfu; mẹ ọphu dụ l'ẹka eedobeje ẹku l'ụlo eze. Ọ chịtakwapho ndu a tụ-chiru atụ-chi lashịa Samériya.
14 Ele se apoderou de todo o ouro, de toda a prata e todos os utensílios encontrados no templo do Senhor e nos tesouros do palácio real. Também fez reféns e, então, voltou para Samaria.
15 Iphe, nwụgbaberu nụ teke Jiehowashi bụ eze; mbụ iphe, o meẹberu; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru; waa gẹ yẹe Amazaya, bụ eze ndu Jiuda gude lwụa ọgu; bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
15 Os demais acontecimentos do reinado de Jeoás, os seus feitos e todas as suas realizações, inclusive sua guerra contra Amazias, rei de Judá, estão escritos nos registros históricos dos reis de Israel.
16 Tọ bụdụ iya bụ; Jiehowashi nwụhu lapfushia nna iya phẹ; e lia ya l'ẹka eelije ndu eze lẹ mkpụkpu Samériya. Ọo ya bụ; Jierobowamu, bụ nwa iya bụru eze nọchia ẹnya iya.
16 Jeoás descansou com seus antepassados e foi sepultado com os reis de Israel em Samaria. E seu filho Jeroboão o sucedeu como rei.
17 Amazaya, bụ nwa Jiowashi; mbụ eze ndu Jiuda bya anọfua apha iri l'ise; gẹ Jiowashi nwa Jiehowahazu, bụ eze ndu Ízurẹlu nwụhuchaaru.
17 Amazias, filho de Joás, rei de Judá, viveu ainda mais quinze anos depois da morte de Jeoás, filho de Jeoacaz, rei de Israel.
18 Iphe ọzo, Amazaya megbabẹru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, ndu eze ndu Jiuda.
18 Os demais acontecimentos do reinado de Amazias estão escritos nos registros históricos dos reis de Judá.
19 Lẹ Jierúsalẹmu bẹ a nọ gbaaru Amazaya ẹjo-idzu; ọ gbalaa lashịa mkpụkpu Lakishi. Ẹphe ye ndu jepfuru iya lẹ Lakishi l'ẹka ono je egbua ya.
19 Vítima de uma conspiração em Jerusalém, ele fugiu para Láquis, mas o perseguiram até lá e o mataram.
20 Ẹphe gude ịnya palata iya bya elia lẹ Jierúsalẹmu l'ẹka e liru nna iya phẹ lẹ mkpụkpu Dévidi.
20 Ele foi trazido de volta a cavalo, e sepultado em Jerusalém junto aos seus antepassados, na cidade de Davi.
21 Ndu Jiuda l'ophu wofuta Azaríya, bụ onye nọwaru apha iri l'ishii mee ya eze l'ọzo nna iya, bụ Amazaya.
21 Então todo o povo de Judá proclamou rei a Azarias, de dezesseis anos de idade, no lugar de seu pai, Amazias.
22 Ọ bụru Azaríya ono mechaarụ; kpụkwaa mkpụkpu Elatu woru iya nụ-phu ndu Jiuda azụ gẹ Amazaya nwụhuchaaru lapfushia nna iya phẹ.
22 Foi ele quem reconquistou e reconstruiu a cidade de Elate para Judá, depois que Amazias descansou com os seus antepassados.
23 Ọ be l'apha, kwe Amazaya nwa Jiowashi apha iri l'ise, o shi bụtaru eze ndu Jiuda; Jierobowamu nwa Jiehowashi bya abụru eze kẹ ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze iya bụ ụkporo apha labọ l'apha lanụ lẹ Samériya.
23 No décimo quinto ano do reinado de Amazias, filho de Joás, rei de Judá, Jeroboão, filho de Jeoás, rei de Israel, tornou-se rei em Samaria e reinou quarenta e um anos.
24 O mee ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu. Ọ tọ hadụru eme iphe-ẹji ono, Jierobowamu nwa Nebatu meru; mbụ ono, o meru ndu Ízurẹlu mee ono.
24 Ele fez o que o Senhor reprova e não se desviou de nenhum dos pecados que Jeroboão, filho de Nebate, levara Israel a cometer.
25 Ọo ya bẹ e shi l'ẹka; a nataphukọta oke alị ndu Ízurẹlu azụ; e -shi lẹ mkpụkpu Lebo-Hamatu jeye l'eze-ẹnyimu nsụda Araba. O shi nno vụa; mbụ iphe ono, Chipfu, bụ Chileke kẹ ndu Ízurẹlu shihawaa l'ọnu onye-ozi iya, bụ Jiona nwa Amịtayi pfua; mbụ onye mpfuchiru Chileke ono, shi lẹ mkpụkpu Gatu-Hefa.
25 Foi ele quem restabeleceu as fronteiras de Israel desde Lebo-Hamate até o mar da Arabá, conforme a palavra do Senhor, Deus de Israel, anunciada pelo seu servo Jonas, filho de Amitai, profeta de Gate-Héfer.
26 Chipfu bẹ hụmawaru g'iphe-ẹhuka, ndu Ízurẹlu eje habe shii; mbụ lẹ g'ẹphe ha bẹ o rwubekọtaru ẹka; mbụ iphe ẹhuka ono; shita l'ohu je akpaa l'amadụ; ọphu ọ dụdu onye a-gbaru phẹ mkpu.
26 O Senhor viu a amargura com que todos em Israel, tanto escravos quanto livres, estavam sofrendo; não havia ninguém para socorrê-los.
27 Ọle eshinu Chipfu ta asụduru lẹ ya e-me g'ẹpha ndu Ízurẹlu chịhu lẹ mgboko-a bẹ o shi l'ẹka Jierobowamu, bụ nwa Jiowashi dzọta phẹ.
27 Visto que o Senhor não dissera que apagaria o nome de Israel de debaixo do céu, ele os libertou pela mão de Jeroboão, filho de Jeoás.
28 Iphe, nwụgbaberu nụ teke Jierobowamu bụ eze; mẹ iphe, o meẹberu; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru; waa k'ọgu, ọ lwụgbaberu; mẹwaro g'o shi nataphu mkpụkpu Damasụkosu; mẹ mkpụkpu Hamatu azụ l'ẹka ndu Jiuda woru nụ ndu Ízurẹlu bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
28 Os demais acontecimentos do reinado de Jeroboão, os seus feitos e as suas realizações militares, inclusive a maneira pela qual recuperou para Israel Damasco e Hamate, que haviam pertencido a Iaudi, estão escritos nos registros históricos dos reis de Israel.
29 Tọbudu iya bụ; Jierobowamu nwụhu lapfushia nna iya phẹ, bụ ndu eze ndu Ízurẹlu. Zekaraya, bụ nwa iya nwoke bụru eze nọchia ẹnya iya.
29 Jeroboão descansou com seus antepassados, os reis de Israel. Seu filho Zacarias foi o seu sucessor.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Reis 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.