2 Reis 14

Bayịburu Izii (IZZ) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 O be l'apha, kwe Jiowashi nwa Jiehowahazu apha labọ, e -shi teke ọ watarụ abụru eze ndu Ízurẹlu; Amazaya nwa Jiowashi bya abụru eze kẹ ndu Jiuda.
1 No segundo ano de Jeoás, filho de Jeoacaz, rei de Israel, começou a reinar Amazias, filho de Joás, rei de Judá.
2 Ọ nọwaru ụkporo apha l'apha ise teke ọ watarụ abụru eze. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụru ụkporo apha l'apha tete lẹ Jierúsalẹmu. Ẹpha ne iya bụ Jiehowadinu. Ẹka ne iya ọbu shi bụ Jierúsalẹmu.
2 Tinha vinte e cinco anos quando começou a reinar e vinte e nove anos reinou em Jerusalém. E era o nome de sua mãe Jeoadã, de Jerusalém.
3 Amazaya bẹ meru iphe, pfụru ọto l'ẹnya Chipfu. Ọle o to mebeduru iya g'ochooroke iya, bụ Dévidi meru. O mekọtaerupho gẹ nna iya, bụ Jiowashi meru.
3 E ele fez o que era reto aos olhos do Senhor , ainda que não como Davi, seu pai; fez, porém, conforme tudo o que fizera Joás, seu pai.
4 Obenu l'ọ tọ lwụduru ẹka aagwajẹ iphe ono; ndu Jiuda nọdu anọduje egwe ẹja; bya akpọ ụ̀nwù-isẹnsu ọku l'eli ẹka ono.
4 Tão somente os altos se não tiraram; porque ainda o povo sacrificava e queimava incenso nos altos.
5 Alị-eze ono laẹpho Amazaya l'ẹka ọkpobe alala; o gbushia ndu-ozi iya ono, bụ phẹ gburu nna iya teke ọ bụ eze phọ.
5 Sucedeu, pois, que, sendo já o reino confirmado na sua mão, matou os seus servos que tinham matado o rei, seu pai.
6 Ọle o to gbuduru ụnwegirima ndu mgbugbụmadzu ono; kẹle o tsoru iphe ono, e deru l'ẹkwo ekemu Mósisu l'ẹka ono, Chipfu tụru ekemu sụ: “Ndu nwụru nwa bẹ e tee gbudu l'ụgwo iphe, ụnwu phẹ metaru; ọphu eegbukwaphọ ụnwegirima l'ụgwo iphe, nna, nwụru phẹ nụ metaru; onyenọnu bẹ aa-lajẹ l'iphe-ẹji, o metaru.”
6 Porém os filhos dos matadores não matou, como está escrito no livro da Lei de Moisés, no qual o Senhor deu ordem, dizendo: Não matarão os pais por causa dos filhos, e os filhos não matarão por causa dos pais; mas cada um será morto pelo seu pecado.
7 Ọo yẹbedua bẹ gburu ndu Edọmu ụnu ugbo ụkporo l'ise lẹ nsụda alị Únú; bya alwụta mkpụkpu Sela l'ọgu; woru iya gụbe Jiọkutelu. Ọ bụru ẹpha ono bẹ ọoza byasụ ntanụ-a.
7 Amazias feriu a dez mil edomitas no vale do Sal e tomou a Sela na guerra; e chamou o seu nome Jocteel, até ao dia de hoje.
8 Tọbudu iya bụ; Amazaya bya ezia ozi g'e je ezia eze ndu Ízurẹlu, bụ Jiowashi nwa Jiehowahazu mbụ nwanwa Jiehu; sụ iya: “Bya g'anyi lẹ ngu zụgbabe ọgu.”
8 Então, Amazias enviou mensageiros a Jeoás, filho de Jeoacaz, filho de Jeú, rei de Israel, dizendo: Vem, vejamo-nos face a face.
9 Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu ziphu Amazaya, bụ eze Jiuda ozi azụ sụ: “Oshi uke, dụ l'úbvú úbvú Lébanọnu bẹ ziru oshi sida, dụkwapho l'úbvú úbvú Lébanọnu sụ iya: ‘Kenaa nwatibe mu kẹ nwoke nwada ngu g'ọ lụru.’ Tọbudu iya bụ; anụ-ẹgbudu, bu l'úbvú úbvú Lébanọnu ono ghatajẹepho; ọ zọo oshi úkèè ono pyaapyaa.
9 Porém Jeoás, rei de Israel, enviou a Amazias, rei de Judá, dizendo: O cardo que está no Líbano enviou ao cedro que está no Líbano, dizendo: Dá tua filha por mulher a meu filho; mas os animais do campo, que estavam no Líbano, passaram e pisaram o cardo.
10 Ị lwụ-kpeanaru ndu Edọmu; ị nọdu ekuanaa onwongu. Nọdule-a l'ibe ngu ku onwongu; k'alwụ-kpe, ị lwụ-kperu. ?Bụ gụnu bẹ iime g'ị kpatarụ onwongu opfu, e-me g'unu lẹ ndu Jiuda daa?”
10 Na verdade, feriste os edomitas, e o teu coração se ensoberbeceu; gloria-te disso e fica em tua casa; e por que te entremeterias no mal, para caíres tu, e Judá contigo?
11 Ọle Amazaya ta ngadụru iya nchị. Ọo ya bụ; Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu chịta ndu ojọgu iya jeshia; ẹphe l'eze ndu Jiuda, bụ Amazaya je aghaa ya lẹ mkpụkpu Bẹtu-Shẹmeshi, nọ l'alị Jiuda.
11 Mas Amazias não o ouviu; e subiu Jeoás, rei de Israel, e Amazias, rei de Judá, e viram-se face a face em Bete-Semes, que está em Judá.
12 Ndu Ízurẹlu lwụ-kpee ndu Jiuda; mee phẹ; ẹphe gbaa nanụ nanụ lashịchaa ibe phẹ.
12 E Judá foi ferido diante de Israel, e fugiu cada um para a sua tenda.
13 Jiowashi, bụ eze ndu Ízurẹlu bya egude Amazaya nwa Jiowashi; mbụ nwanwa Éhazaya; mbụ eze ndu Jiuda lẹ mkpụkpu Bẹtu-Shẹmeshi. O jekwaphọ Jierúsalẹmu je enwutsushia igbulọ Jierúsalẹmu; a -gbẹ lẹ Ọnu-abata Ifuremu; je erwua l'ọnu-abata Mgburẹku. Ẹka o nwutsuru bẹ ogologo iya rwuru ụnu nkwo-ẹka.
13 E Jeoás, rei de Israel, tomou a Amazias, rei de Judá, filho de Joás, filho de Acazias, em Bete-Semes, e veio a Jerusalém, e rompeu o muro de Jerusalém, desde a porta de Efraim até à porta da esquina, quatrocentos côvados.
14 Ọ chịtakota mkpọla-ododo; mẹ mkpọla-ọchaa; mẹwaro ivu, ọ hụmaru l'eze-ụlo Chipfu; mẹ ọphu dụ l'ẹka eedobeje ẹku l'ụlo eze. Ọ chịtakwapho ndu a tụ-chiru atụ-chi lashịa Samériya.
14 E tomou todo o ouro, e a prata, e todos os utensílios que se acharam na Casa do Senhor e nos tesouros da casa do rei, como também os reféns; e voltou para Samaria.
15 Iphe, nwụgbaberu nụ teke Jiehowashi bụ eze; mbụ iphe, o meẹberu; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru; waa gẹ yẹe Amazaya, bụ eze ndu Jiuda gude lwụa ọgu; bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
15 Ora, o mais dos atos de Jeoás, o que fez, e o seu poder, e como pelejou contra Amazias, rei de Judá, porventura, não estão escritos no livro das Crônicas dos Reis de Israel?
16 Tọ bụdụ iya bụ; Jiehowashi nwụhu lapfushia nna iya phẹ; e lia ya l'ẹka eelije ndu eze lẹ mkpụkpu Samériya. Ọo ya bụ; Jierobowamu, bụ nwa iya bụru eze nọchia ẹnya iya.
16 E dormiu Jeoás com seus pais e foi sepultado em Samaria, junto aos reis de Israel; e Jeroboão, seu filho, reinou em seu lugar.
17 Amazaya, bụ nwa Jiowashi; mbụ eze ndu Jiuda bya anọfua apha iri l'ise; gẹ Jiowashi nwa Jiehowahazu, bụ eze ndu Ízurẹlu nwụhuchaaru.
17 E viveu Amazias, filho de Joás, rei de Judá, depois da morte de Jeoás, filho de Jeoacaz, rei de Israel, quinze anos.
18 Iphe ọzo, Amazaya megbabẹru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, ndu eze ndu Jiuda.
18 Ora, o mais dos atos de Amazias, porventura, não está escrito no livro das Crônicas dos Reis de Judá?
19 Lẹ Jierúsalẹmu bẹ a nọ gbaaru Amazaya ẹjo-idzu; ọ gbalaa lashịa mkpụkpu Lakishi. Ẹphe ye ndu jepfuru iya lẹ Lakishi l'ẹka ono je egbua ya.
19 E conspiraram contra ele em Jerusalém, e fugiu para Laquis; porém enviaram após ele homens até Laquis; e estes o mataram ali.
20 Ẹphe gude ịnya palata iya bya elia lẹ Jierúsalẹmu l'ẹka e liru nna iya phẹ lẹ mkpụkpu Dévidi.
20 E o trouxeram em cima de cavalos e o sepultaram em Jerusalém, junto a seus pais, na Cidade de Davi.
21 Ndu Jiuda l'ophu wofuta Azaríya, bụ onye nọwaru apha iri l'ishii mee ya eze l'ọzo nna iya, bụ Amazaya.
21 E todo o povo de Judá tomou a Azarias, que já era de dezesseis anos, e o fizeram rei em lugar de Amazias, seu pai.
22 Ọ bụru Azaríya ono mechaarụ; kpụkwaa mkpụkpu Elatu woru iya nụ-phu ndu Jiuda azụ gẹ Amazaya nwụhuchaaru lapfushia nna iya phẹ.
22 Azarias edificou a Elate e a restituiu a Judá, depois que o rei dormiu com seus pais.
23 Ọ be l'apha, kwe Amazaya nwa Jiowashi apha iri l'ise, o shi bụtaru eze ndu Jiuda; Jierobowamu nwa Jiehowashi bya abụru eze kẹ ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze iya bụ ụkporo apha labọ l'apha lanụ lẹ Samériya.
23 No décimo quinto ano de Amazias, filho de Joás, rei de Judá, começou a reinar em Samaria Jeroboão, filho de Jeoás, rei de Israel, e reinou quarenta e um anos.
24 O mee ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu. Ọ tọ hadụru eme iphe-ẹji ono, Jierobowamu nwa Nebatu meru; mbụ ono, o meru ndu Ízurẹlu mee ono.
24 E fez o que era mal aos olhos do Senhor ; nunca se apartou de nenhum dos pecados de Jeroboão, filho de Nebate, que fez pecar a Israel.
25 Ọo ya bẹ e shi l'ẹka; a nataphukọta oke alị ndu Ízurẹlu azụ; e -shi lẹ mkpụkpu Lebo-Hamatu jeye l'eze-ẹnyimu nsụda Araba. O shi nno vụa; mbụ iphe ono, Chipfu, bụ Chileke kẹ ndu Ízurẹlu shihawaa l'ọnu onye-ozi iya, bụ Jiona nwa Amịtayi pfua; mbụ onye mpfuchiru Chileke ono, shi lẹ mkpụkpu Gatu-Hefa.
25 Também este restabeleceu os termos de Israel, desde a entrada de Hamate até ao mar da Planície, conforme a palavra do Senhor , Deus de Israel, a qual falara pelo ministério de seu servo Jonas, filho do profeta Amitai, o qual era de Gate-Hefer.
26 Chipfu bẹ hụmawaru g'iphe-ẹhuka, ndu Ízurẹlu eje habe shii; mbụ lẹ g'ẹphe ha bẹ o rwubekọtaru ẹka; mbụ iphe ẹhuka ono; shita l'ohu je akpaa l'amadụ; ọphu ọ dụdu onye a-gbaru phẹ mkpu.
26 Porque viu o Senhor que a miséria de Israel era mui amarga e que nem havia encerrado, nem livre, nem quem ajudasse a Israel.
27 Ọle eshinu Chipfu ta asụduru lẹ ya e-me g'ẹpha ndu Ízurẹlu chịhu lẹ mgboko-a bẹ o shi l'ẹka Jierobowamu, bụ nwa Jiowashi dzọta phẹ.
27 E ainda não falara o Senhor em apagar o nome de Israel de debaixo do céu; porém os livrou por mão de Jeroboão, filho de Jeoás.
28 Iphe, nwụgbaberu nụ teke Jierobowamu bụ eze; mẹ iphe, o meẹberu; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru; waa k'ọgu, ọ lwụgbaberu; mẹwaro g'o shi nataphu mkpụkpu Damasụkosu; mẹ mkpụkpu Hamatu azụ l'ẹka ndu Jiuda woru nụ ndu Ízurẹlu bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
28 Ora, o mais dos atos de Jeroboão, tudo quanto fez, e seu poder, como pelejou e como reconquistou Damasco e Hamate, pertencentes a Judá, sendo rei de Israel, porventura, não estão escritos no livro das Crônicas dos Reis de Israel?
29 Tọbudu iya bụ; Jierobowamu nwụhu lapfushia nna iya phẹ, bụ ndu eze ndu Ízurẹlu. Zekaraya, bụ nwa iya nwoke bụru eze nọchia ẹnya iya.
29 E Jeroboão dormiu com seus pais, com os reis de Israel; e Zacarias, seu filho, reinou em seu lugar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Reis 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.