1 Samuel 20

Bayịburu Izii (IZZ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Dévidi bya eshi lẹ Nayotu, dụ lẹ mkpụkpu Rama gbalaa jepfushia Jionatanu je asụ iya: “?Bụkpoo gụnu bẹ mu meru? ?Bụ gụnu bụ ẹjo-iphe, mu mekpọru? ?Bụ iphe-ẹji gụnu bẹ mu meru nna ngu, meru g'o gude ọ nọdu achọ ishi ndzụ mu?”
1 Davi fugiu de Naiote, em Ramá, e se encontrou com Jônatas. “O que eu fiz?”, disse Davi. “Qual é meu crime? Que pecado cometi contra seu pai para que ele esteja tão decidido a me matar?”
2 Jionatanu sụ iya: “Tụswekwa! Ishi ngu tee tuphahụkwa. Lekpọdapho; nna mu ta adụkwa iphe, ọ byaru eme; ọphu o vuru ụzo pfuadaru mu iya; m'obeta ọ bụru iphe, ha shii ọzoo ọphu ha nwanshịi. ?Dẹnu g'o gude o je l'emeru mu ọwana lẹ mpya? Ọ tọo dụkwa nno!”
2 “Isso não vai acontecer!”, respondeu Jônatas. “Você não será morto. Ele sempre me conta tudo que pretende fazer, até mesmo as coisas de pouca importância. Sei que meu pai não esconderia de mim algo dessa natureza. Não é assim!”
3 Dévidi bya eria angụ sụ: “Nna ngu bẹ o doru ẹnya ree lẹ mu lẹ ngu dụ lẹ ree. O pfuwa iya hoohaa l'ime onwiya sụ: ‘Jionatanu ta abyadụ amaru iphe ya eme. Ọ -maru bẹ oo-ghu iya eghu.’ Ọle-a; eshinu Chipfu nọ ndzụ g'ọ nọ iya-a; gụbedua nọdu ndzụ g'ị nọ iya-a; bẹ bụkwapho g'ọ bụ ire-lanụ lẹ ndzụ mu tsọ-geewaru atsọ-geru.”
3 Então Davi fez um juramento diante de Jônatas: “Seu pai, sabendo muito bem de nossa amizade, disse a si mesmo: ‘Não contarei a Jônatas. Ele ficaria magoado’. Mas, tão certo como vive o S enhor e como você mesmo vive, eu estou a apenas um passo da morte!”.
4 Jionatanu sụ Dévidi: “Iphe, ị sụkporu gẹ mu meeru ngu bẹ mu l'e-meru ngu.”
4 Jônatas perguntou: “O que posso fazer para ajudá-lo?”.
5 Ọo ya bụ; Dévidi sụ iya: “Lenu; echele bụkwa ọnwa ọ̀phúú; ọ gbaru gẹ mu l'eze tụko rigba nri. Ọle-a; haa mu gẹ mu je edomia onwomu l'ẹgu jasụ l'ụzenyashi nwarechi.
5 Davi respondeu: “Amanhã celebraremos a festa da lua nova. Sempre me sentei com o rei para comer nessa ocasião, mas amanhã me esconderei no campo e ficarei ali até o entardecer do terceiro dia.
6 Ọ -bụru lẹ nna ngu kpajẹru ishi mu; sụ iya lẹ mụbe Dévidi bẹ rwọshikwaru ngu ike g'ị haa mu gẹ mu gbaru je Bẹtulehemu, bụ ibe anyi; kẹle eegwe ngwẹja, ndu ipfu anyi l'ophu eegweje aphagapha l'ẹka ono.
6 Se seu pai perguntar onde estou, diga a ele: ‘Davi insistiu que eu o deixasse ir para casa, em Belém, participar do sacrifício que toda a família dele oferece a cada ano’.
7 Ọ -bụru l'ọ sụru l'ọ dụa ree; l'ị maru lẹ mụbe nwozi ngu bẹ a-dzụ-a. Ọ -bụkwanu l'ẹhu ghuru iya eghu; l'ị maru l'ọoriru mu ẹjo ọriri.
7 Se ele disser: ‘Está bem’, então você saberá que não corro perigo. Mas, se ele se enfurecer, você saberá que ele está decidido a me fazer mal.
8 A -bya lẹ kẹ gụbedua; mejekwaru mụbe nwozi ngu iphe-ọma; noo kẹle mu lẹ ngu tụkokwaru nọdu l'iphu Chipfu gbaa ndzụ. O -nweru ẹjo-iphe, mu meru; gbukwaa mu l'onwongu. Kẹle-a ?bụ kẹ gụnu bẹ ii-gude kpụru mu je anụ nna ngu?”
8 Mostre-me sua lealdade como amigo, pois assumimos um compromisso solene diante do S enhor . Se, por acaso, você acha que cometi alguma ofensa contra seu pai, mate-me você mesmo, aqui e agora! Não é necessário me entregar a seu pai”.
9 Jionatanu sụ: “Tụswekwa! Ọ -bụru lẹ mu maru lẹ nna mu arịru ngu ẹjo ọriri; ?mu te epfuduru ngu iya tọo?”
9 “Nunca!”, exclamou Jônatas. “Você sabe que, se eu tivesse qualquer suspeita de que meu pai planeja matá-lo, avisaria você no mesmo instante.”
10 Dévidi jịa ya sụ: “?Bụ onye e-pfukwanụru mu iya; m'ọ -bụru lẹ nna ngu yeru ngu iya ọnu karabaa?”
10 Então Davi perguntou: “Como saberei se seu pai ficou irado?”.
11 Jionatanu sụ: “Bya g'anyi je l'ẹgu ọbu.” Ọo ya bụ; ẹphe bya atụko jeshia l'ẹgu ono.
11 Jônatas respondeu: “Venha ao campo comigo”, e os dois foram juntos para lá.
12 Jionatanu bya asụ Dévidi: “Gẹ Chipfu, bụ Chileke kẹ ndu Ízurẹlu bụkwaru onye-ekebe anyi; lẹ mu a-jịta nnana mu iphe ono ẹgube nta-a echele; ọzoo nwarechi. Ọ -bụru l'ọochiru ngu idzu ọma bẹ mu e-pfuru ngu iya-a g'ị maru.
12 Então Jônatas disse a Davi: “Prometo diante do S enhor , o Deus de Israel, que amanhã ou, no máximo, depois de amanhã, a esta hora, conversarei com meu pai e avisarei você logo em seguida do que ele pensa a seu respeito. Se ele falar a seu respeito de modo favorável, informarei você.
13 Ọ -bụkwanuru lẹ nna mu bẹ l'achọ g'o meka ngu iphe; gẹ Chipfu mekwaa mụbe Jionatanu ọphu ka njọ; m'ọ -bụru lẹ mu te emeduru g'ị maru; mbụ dufu ngu g'ị gbalaa l'ẹhu-guu. Tẹme gẹ Chipfu swikwaru ngu eswiru g'o shi swiru nna mu ono.
13 Mas, se ele estiver irado e quiser matá-lo, que o S enhor me castigue severamente se eu não avisar você, para que possa escapar em segurança. Que o S enhor esteja com você como esteve com meu pai.
14 Ọle-a; jasụkpooru gẹ mu a-nọ-bekpọru ndzụ; goshijeẹkwa mu phọ n-yemobu, shi l'ẹka Chipfu; mbụ g'e shi ẹgube ono g'e te egbu mu.
14 E que você me trate com o amor leal do S enhor enquanto eu viver. Mas, se eu morrer,
15 Mbụ-a; gẹ n-yemobu ngu ono te ebuhukwa ebuhu l'ẹhu ndibe mu; m'o betakpọoru Chipfu wofukọtachaa ndu ọhogu gụbe Dévidi l'eli mgboko-a.”
15 trate minha família com esse amor leal, mesmo quando o S enhor eliminar da face da terra todos os seus inimigos”.
16 Ọo ya bụ; Jionatanu yẹe ọnu-ụlo Dévidi gbaa ndzụ. Ọ sụ: “Gẹ Chipfu jịkwaa ndu ọhogu Dévidi 'ọka-lẹ-aji.”
16 Então Jônatas assumiu um compromisso solene com Davi e sua descendência e disse: “Que o S enhor destrua todos os inimigos de Davi!”.
17 Jionatanu bya emee gẹ Dévidi ribuaru iya nte; gude goshi iya l'o yeru yẹbe Jionatanu obu; noo kẹle Jionatanu yeru Dévidi obu g'o yeru onwiya.
17 E Jônatas fez Davi reafirmar seu juramento de amizade, pois Jônatas o amava como a si mesmo.
18 Jionatanu bya asụ Dévidi: “Echele bẹ bụ ọbo-iphe k'ọnwa ọ̀phúú. A taa hụmadu ngu; oshi, ịinoduje egheru ọnu.
18 Então Jônatas disse: “Amanhã celebraremos a festa da lua nova. Darão por sua falta quando virem que seu lugar à mesa está vazio.
19 Teke o beru nwarechi; je anọdu l'ẹka phọ, i domijeru onwongu lẹ teke ono, iphe-a watarụ adada lẹ mbụ phọ. Nọdu kwabẹ l'agụga mkpuma ono, bụ Ezẹlu.
19 Depois de amanhã, ao entardecer, vá ao lugar onde você se escondeu antes e espere ali, junto à pedra de Ezel.
20 Mu -bya bẹ mu a-gba ọnu apfụ ẹto l'ụzo ibiya ono; mbụ gbaa ya g'ọ bụ l'o nweru iphe, mu tụberu agbagba.
20 Eu sairei e atirarei três flechas para o lado da pedra, como se atirasse num alvo.
21 Teke ono bẹ mu e-zi nwata nwokoro sụ iya: ‘Tụgbua je achọo apfụ ono.’ Teke mu sụru iya g'ọ chịta apfụ ọbu; l'ọ kwa iya nọ iya l'ụzo ẹka ibiya ọphuu; fụtawaro teke ono; ono goshiru l'eshinu Chipfu nọ ndzụ g'ọ nọ iya-a bẹ ọ tọ dụdu iphe, bya l'eme ngu nụ.
21 Então mandarei um ajudante trazer de volta as flechas. Se você me ouvir dizer a ele: ‘As flechas estão deste lado’, saberá, tão certo como vive o S enhor , que tudo está bem e que não há perigo algum.
22 Teke bụkwanu lẹ mu sụru nwata nwokoro ono: ‘Lenu; apfụ ọbu bẹ dụkwadu ngu l'ụzo atatiphu!’ Ọo ya bụ; l'ị tụgbua; kẹle Chipfu bẹ dufuwaru ngu g'ị tụgbua.
22 Mas, se eu disser a ele: ‘Vá mais para frente; as flechas estão adiante’, significará que você deve partir de imediato, pois o S enhor o manda ir embora.
23 A -bya abya l'iphe ọphu anyi shi pfua; nyatakwa l'ọo Chipfu bụ onye-ekebe mu lẹ ngu jasụ l'ojejoje.”
23 E que o S enhor nos ajude a preservar para sempre o forte laço de amizade que existe entre nós”.
24 Ọo ya bụ; Dévidi domia onwiya l'ẹgu. Ọ bya erwua g'ọbo ọnwa ọ̀phúú ono rwuru; eze bya anọdu gẹ ya ria nri ọbo-iphe ono.
24 Então Davi se escondeu no campo e, quando começou a festa da lua nova, o rei sentou-se para comer.
25 Eze nọdu l'ẹka ọonoduje lẹ mgboru igbulọ. Jionatanu nọdu anọ ghaaru iya iphu. Ábụna nọ-kube Sọlu lẹ mgburẹku. Obenu l'ẹka Dévidi anọduje dabyiru iphoro.
25 Ocupou seu lugar de costume, encostado à parede, com Jônatas sentado diante dele e Abner ao seu lado. O lugar de Davi, porém, ficou vazio.
26 Ọphu Sọlu te nwedu iphe, o pfuru mbọku ono; kẹle ọ rịkwanuru sụ: “O nweruphọ g'ọ nwụru Dévidi ọphu ọ tọ dụdu nsọ. Sụ l'ọo-bụru phọ eviya l'ọo nsọ bẹ Dévidi ta adụdu.”
26 Saul não disse nada sobre isso naquele dia, pois pensou: “Deve ter acontecido algo que deixou Davi cerimonialmente impuro”.
27 O be lẹ nchitabọhu iya, bụ iya bụ mbọku k'ẹbo l'ọnwa ọ̀phúú ono; ẹka Dévidi anọduje dabyikwaru iphoro ọzo. Ọo ya bụ; Sọlu sụ nwatibe iya, bụ Jionatanu: “?Bụ gụnu meru iphe, nwatibe Jiesi ta abyadụru eri nri ụnyaphu ọzoo ntanụ?”
27 Mas, quando o lugar de Davi também ficou vazio no dia seguinte, Saul perguntou a Jônatas: “Por que o filho de Jessé não veio para a refeição nem ontem nem hoje?”.
28 Jionatanu sụ iya: “Dévidi rwọshikwaru mu ike gẹ mu haa ya gẹ ya je Bẹtulehemu.
28 Jônatas respondeu: “Davi me pediu, com insistência, para ir a Belém.
29 Ọ sụru l'ọo gẹ ya je; kẹle ndu ipfu phẹ bẹ eegwe ngwẹja lẹ mkpụkpu phẹ; nwune iya sụkwanu gẹ ya bya. L'ọ -bụru lẹ ya dụ mu l'obu; gẹ ya jenụ gẹ yẹe unwune iya hụmagbabe. Noo iphe, meru g'o gude ọphu ọ tọ byaduru eri nri eze bụ ono.”
29 Disse: ‘Por favor, deixe-me ir, pois nossa família oferecerá um sacrifício na cidade. Meu irmão exigiu que eu estivesse presente. Portanto, peço que me deixe ir ver meus irmãos’. Por isso ele não está aqui, à mesa do rei”.
30 Teke ono Sọlu tukoshi Jionatanu ẹhu-eghu sụ iya: “Gụbe nwa, ẹjo nwanyị; mbụ nwa, nwanyị, ekwefuje ike nwụru-a! ?Ọ dụ ngu gẹ mu ta amadụ l'ị tụru íkè yeru nwatibe Jiesi; eme iphe-iphere ekpu unu lẹ ne, nwụru ngu nụ?
30 Saul se enfureceu com Jônatas e disse: “Seu traidor, filho de uma prostituta! Pensa que não sei que você quer que ele seja rei, para sua própria vergonha e de sua mãe?
31 Lẹ gẹ nwatibe Jiesi a-nọ-bekpọru ndzụ lẹ mgboko-a bẹ ẹhu ngu mẹ alị-eze ngu ta abyakwa l'ekeru ekeru. Ngwa; zia g'e je ekuaru mu iya nta-a; kẹle ọ nwụhufutaje!”
31 Enquanto esse filho de Jessé viver, você jamais será rei. Agora vá buscá-lo para que eu o mate!”.
32 Jionatanu bya ajịa nna iya sụ: “?Bụ k'ishi gụnu bẹ ee-gude gbua ya? ?Bụ gụnu bẹ o meru?”
32 “Por que ele deve morrer?”, perguntou Jônatas a seu pai. “O que ele fez?”
33 Sọlu woẹrupho arwa iya tụa ya gẹ ya nmagbua ya. Ọ tụswee ya. Jionatanu maẹkwarupho lẹ nna iya chịbuwaru l'oo-gbu Dévidi.
33 Então Saul atirou sua lança contra Jônatas, com a intenção de matá-lo. Com isso, Jônatas viu que seu pai estava mesmo decidido a matar Davi.
34 Jionatanu gude ẹhu-eghu, enwu iya phuruphuru g'ọku l'ẹhu shi l'ẹka a nọ eri nri ono kwolihu lụfu. O gude aphụ k'iphe-iphere ono, nna iya eme ekpu Dévidi ono; ọphu o to riduru nri lẹ mbọku k'ẹbo l'ọnwa ọ̀phúú ono.
34 Enfurecido, Jônatas levantou-se da mesa e, durante o segundo dia da festa, recusou-se a comer, frustrado pelo modo como seu pai havia desonrado Davi publicamente.
35 O be l'ụtsu iya; Jionatanu gbẹshi jepfushia Dévidi l'ẹgu g'ẹphe l'iya dzuda. O duta nwata nwokoro nshịi; ẹphe l'iya swịru.
35 Na manhã seguinte, como combinado, Jônatas foi ao campo e levou consigo um ajudante para apanhar as flechas.
36 Ọ sụ nwata ono: “Gbagbụa je achọo apfụ-a, mu abya agbagba-a.” Nwata ono nọdu agbagbụkwadu; ọ gbaa apfụ ono l'ụzo atatiphu nwata ono.
36 Disse ao ajudante: “Comece a correr, para que possa encontrar as flechas quando eu as atirar”. O ajudante correu, e Jônatas atirou uma flecha para além dele.
37 Nwata bya erwu l'ẹka apfụ ono, Jionatanu gbaru phọ daru; o kua nwata oku sụ: “?Tọbudu l'ụzo atatiphu ngu bẹ apfụ ono darụ?”
37 Quando o ajudante estava quase chegando ao lugar onde a flecha havia caído, Jônatas gritou: “A flecha está mais à frente!
38 Ọ rashịaru nwata ono ọ́rà ike sụ iya: “Mee ẹgwegwa! Lọbaru ije! Ta apfụkwaru apfụru!” Nwata ono tụruta apfụ ono; gbapfutashia nnajịuphu iya.
38 Rápido! Não fique aí parado!”. Então o ajudante apanhou a flecha e correu de volta para seu senhor.
39 Ọphu nwata ono amakpọdanu iphe, akọ nụ; gbahaẹpho Jionatanu yẹe Dévidi maru iphe, anwụ nụ.
39 O ajudante não suspeitava de nada; apenas Jônatas e Davi entenderam o sinal.
40 Ọo ya bụ; Jionatanu chịru ngwọgu iya chiẹ nwata sụ iya: “Jewarọ; chịru iya chịlaa unuphu.”
40 Então Jônatas entregou o arco e as flechas ao ajudante e ordenou que os levasse de volta à cidade.
41 Nwata ono tụgbuchaepho; Dévidi shi l'agụga mkpuma ono l'ụzo ndọhali bya bya ebuaru Jionatanu iphu l'alị ugbo ẹto. Ẹphe bya etsutsua onwophẹ ọnu; bya atụko chiswee ẹkwa; ọle Dévidi ka ara ẹkwa ọbu.
41 Assim que o ajudante foi embora, Davi saiu de seu esconderijo no lado sul da pedra de Ezel. Davi se curvou diante de Jônatas três vezes, com o rosto em terra. E, quando se beijaram e se despediram, ambos choravam, especialmente Davi.
42 Jionatanu sụ Dévidi: “Laa l'ẹhu-guu; kẹle anyi gudewaa ẹpha Chipfu ribua nte lẹ mu lẹ ngu bẹ a-bụru ọ̀nyà. ‘Ọ kwa Chipfu bẹ bụ onye-ekebe mu lẹ ngu; mbụ mẹ oshilọkpa ngu waa oshilọkpa nkemu jasụ l'ojejoje.’ ” Ọo ya bụ; Dévidi tụgbushia; Jionatanu laphushia azụ l'unuphu.
42 Por fim, Jônatas disse a Davi: “Vá em paz, pois juramos lealdade um ao outro em nome do S enhor . Que o S enhor nos ajude a preservar para sempre o forte laço de amizade entre nós e entre nossos descendentes”. Então Davi partiu, e Jônatas voltou à cidade.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Samuel 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.