Gênesis 44
Bayịburu Ikwo (IQW) vs VC
1 Ya ndono; Jósẹfu asụ onye ejeru iya ozi l'ụlo: “T'o yejishiaru ndu ono nri l'ẹda ẹphe; yetabe l'iya phụ ẹge ẹphe e-gudeghe.”
1 José deu esta ordem ao intendente de sua casa: "Enche de víveres os sacos destes homens tanto quanto possam conter, e põe o dinheiro de cada um na boca do saco.
2 Wo iya: “T'o wota okoro mkpọla-ọcha kẹ yẹbe Jósẹfu ye l'ọnu ẹda onye kẹ nwata; mẹkwaphu okpoga, o gude bya ọkpata nri.” Yọ bya emee ya ẹge ono, Jósẹfu kfuru iya ono.
2 Porás minha taça de prata na boca do saco do mais novo, com o preço do seu trigo". E fez o intendente como José lhe mandara.
3 Yo be l'ọnma-ẹwa ụtsu echile iya; a bya edube ndu ono; ẹphe alashia; ẹphe lẹ nkakfụ-ịgara ẹphe.
3 De manhã, ao romper do dia, foram despedidos com seus jumentos.
4 Ẹphe eshilephu lẹ mkpụkpu ono tụgbua; ọle ẹ to nwedua ẹge ẹphe jeberu; Jósẹfu asụ nwozi iya ono: “Tsopyabe ndu ono nta-a nta-a. Teke i gbakfuru ẹphe; nggu ajị ẹphe: ‘?Ẹge ọ dụ bẹ ẹphe gbe gude ẹjo iphe kfụa ụgwo ọhuma, e meru ẹphe?
4 Deixaram a cidade, mas, não tendo ido ainda muito longe, José disse ao seu intendente: "Levanta-te e persegue estes homens e, quando os tiveres alcançado, dir-lhes-ás: Por que pagastes o bem com o mal?
5 ?Tọ bụdu okoro, nnajiufu iya angụje mini ndọ-ọ; mbụ okoro oogudeje aphụ ẹnya-labụ? Iphe ono, unu meru ono bụkwa ishi iphe, dụ ẹji b'ọ bụ!’ ”
5 {A taça que roubastes} é aquela em que bebe o meu senhor e da qual se serve para suas adivinhações. Fizestes muito mal."
6 Onye ozi ono abya agbakfu ẹphe; bya ewotalephu iphe ono, Jósẹfu ziru iya ono kfuaru ẹphe.
6 O intendente, tendo-os alcançado, falou-lhes desse modo.
7 Ẹphe asụ iya: “Onye nwe mu nụ; ?nanụ ẹge ọ dụ bẹ iikfu ẹge ono? Tẹ njọ gbakwa ẹgbudu; l'ọo ẹphebedua, bụ ndu ozi ngu e-je ome egbe iphe onanu!
7 Eles responderam-lhe: "Por que fala assim o meu senhor? Longe de teus servos a idéia de fazerem semelhante coisa!
8 Mkpọla-ọcha, ẹphe phụtsuaru l'ẹda ẹphe l'iche l'iche bẹ ẹphe shiru lẹ Kénanu wolataru unu. ?Nanụ ẹge ẹphe e-gbe bya eshi l'ụlo nnajiufu ngu zita mkpọla-ododo iya; m'ọ kwanụ mkpọla-ọcha iya?
8 Nós te trouxemos de Canaã o dinheiro que tínhamos encontrado na boca dos sacos. Por que, pois, haveríamos de roubar prata ou ouro na casa de teu senhor?
9 Ọ -bụru l'a chọru iphe ono; yo nweru ẹphebe ndu ozi ngu-a onye, a chọ-vuru iya l'ẹka; t'ishi onye ọbu lakwaa ya; ẹphebe ndu ọphu l'ẹphe ha aghọo ohu nggụbe onye nwe mu nụ.”
9 Que aquele dos teus servos com quem for encontrada a taça morra, e, ao mesmo tempo, nós nos tornemos escravos do meu senhor".
10 Yọ sụ ẹphe: “L'ọ dụ mma; t'ọ dụ ẹge ono, ẹphe kfuru iya ono. Ọlobu l'ọo onye a phụru, gude iya nụ bẹ a-bụru iya ohu; unu bẹ ndu ọphu l'unu ha ta dụdu iphe eeme unu.”
10 "Está bem! disse-lhes ele. Seja como dissestes! Aquele com quem for encontrada a taça será meu escravo. Vós outros sereis livres."
11 Onyenọnu abya apazitawaphu ẹda iya ẹgwegwa ono; tọhaa ya.
11 E, imediatamente, pôs cada um o seu saco por terra e o abriu.
12 Onye ozi ono abya awata iya achọcho. Yo shi l'ẹda k'onye ọphu kakọta ọbu ọgurenya chọo ya jeye l'ẹda k'onye ọphu kakọta ọ bụ nwata. Yo rua l'ẹda kẹ Bénjaminu; je aphụa okoro ono l'ẹke ono.
12 O intendente revistou-os começando pelo mais velho e acabando pelo mais novo; e a taça foi encontrada no saco de Benjamim.
13 Ya ndono; ẹphe eworu uwe ẹphe lajashịa; bya apaa ivu ẹphe tukobetsua nkakfụ-ịgara ẹphe l'okpurukpu-azụ; yọ bụru ẹphe ọla azụ lẹ mkpụkpu ono.
13 Eles rasgaram suas vestes e, tendo cada um carregado de novo o seu jumento, voltaram para a cidade.
14 Teke Júda yẹle unwunne iya rutaru bẹ Jósẹfu nọdukwadua l'ụlo. Ẹphe abya adashịa ya kpurumu kpurumu l'ifu.
14 Judá e seus irmãos entraram em casa de José, que estava ainda em sua casa, e prostraram-se por terra diante dele.
15 Jósẹfu ajị ẹphe ẹge ọ dụ bẹ ẹphe meru egbe iphe onanu? Wo ẹphe: “?Unu ta amadụ lẹ nwoke, dụ l'ọ bụ yẹbedua aphụje ẹnya labụ tọo.”
15 José disse-lhes: "Que é isso que fizestes? Não sabíeis que sou um homem dotado da faculdade de adivinhar?"
16 Júda asụ: “?Onye nwe mu nụ; ?bụ ngụnu bẹ ẹphe makwadụru, ẹphe e-kfuru ngu nta-a? ?Bụkwadu ngụnu bẹ ẹphe e-kfu? Nanụkwadu ẹge ẹphe e-shi dofu onwẹphe? Nchileke meekwaru t'iphe, dụ ẹji, ndu ozi ngu meru vọo. Nta-a bẹ ẹphe bụakwa ohu nggụbe onye ishi; ẹphebedua; mẹ onye a phụru okoro ono l'ẹka iya.”
16 Judá respondeu: "Que podemos dizer a meu senhor? Que falaremos? Como nos justificar? Deus descobriu o crime de teus servos. Somos os escravos do meu senhor, nós e aquele junto de quem foi encontrada a taça."
17 Jósẹfu asụ ẹphe: “Tụswekwa! Lẹ ya te emekwa iya ẹge ono. L'ọ kwa onye ono, a phụru okoro ono l'ẹka ono a-bụru iya ohu. Unubẹ ndu ọphu; unu lakfu nna unu lẹ chịriru lẹ werere.”
17 "Longe de mim, replicou José, o pensamento de agir dessa forma! Mas aquele em poder de quem foi encontrada a taça, esse será o meu escravo. Vós outros, voltai em paz para junto de vosso pai."
18 Ya ndono; Júda ejekfube Jósẹfu je asụ iya: “Onye nwe mu nụ; byiko; tẹ yẹbe nwozi ngu kfunuru yeru ngu. Ọ bụ oswi-okfu lẹ nggu lẹ Fero ha. Ọlobu; byiko; t'ẹhu be eghukwa ngu eghughu l'ẹke ya nọ.
18 Então Judá adiantou-se e disse a José: "Rogo-te, meu senhor, que permitas ao teu servo dizer uma palavra aos ouvidos do meu senhor, e não se acenda a tua ira contra o teu servo, porque tu és como o próprio faraó.
19 Onye nwe mu nụ: ‘Ọ bụ nggụbedua bẹ jịru ayịbe ndu ozi ngu; ?mẹ ayi nweru nna; m'ọ bụ nwunne nwoke?’
19 Meu senhor havia perguntado aos seus servos: Tendes ainda vosso pai? Tendes um irmão?
20 Ayi asụ ngu lẹ nna ayi nọkwa-a; ọle ọ bụwa nwoke ọgurenya; l'o nweru nwata nwoke, a mụru iya lẹ nka. Nwunne nwata ono bẹ nwụhuwarunu; yọ bụwarua yẹbedua nkịnyi iya bẹ phọduru nụ lẹ ndu ọphu shi l'ẹpho nne iya; nna iya eyekwanuru iya obu nshinu.
20 E nós havíamos respondido ao meu senhor que tínhamos um velho pai e um irmãozinho, filho de sua velhice, do qual o irmão havia morrido; e que, como ele foi deixado o único de sua mãe, seu pai o amava.
21 “Tọ dụ iya bụ; nggu abya asụ ayịbe ndu ozi ngu t'ayi dutaru ngu nwata ono l'ẹke-a t'ị phụ.
21 Disseste aos teus servos: Trazei-o para junto de mim, a fim de que o veja com meus olhos.
22 Ayi asụ nggụbe onye nwe mu nụ lẹ nwata ono te egbeshijekwa egbeshi l'ẹke nna iya nọ; l'o -gbeshi bẹ nna iya a-hakwa ishi.
22 Havíamos respondido ao meu senhor que o menino não podia abandonar o seu pai, pois, se o fizesse, seu pai morreria.
23 Obenu l'ị sụru ayịbe ndu ozi ngu: ‘L'ọ -bụru lẹ nwanna ayi kẹ nwata ono te etsodu ayi bya bẹ ayi ta aphụhekwa ngu ọdo.’
23 E disseste aos teus servos: Se vosso irmãozinho não vier convosco, não sereis admitidos na minha presença.
24 L'ayi ruru ufu bẹ ayi jeru je ekfuaru nwozi ngu, bụ iya bụ nna ayi ẹge nggụbe onye nwe mu nụ kfuru.
24 Quando voltamos para a casa do teu servo, nosso pai, referimos-lhe as palavras do meu senhor.
25 “Onye ozi ngu ono, bụ iya bụ nna ayi asụ ayi: ‘T'ayi tụgbua je azụtafua nri ọdo!’
25 E, quando nosso pai nos mandou voltar para comprar alguns víveres,
26 Ayi asụ iya l'ayi te ejekwa; a gụfukwa lẹ nwanna ayi kẹ nwata ono tso ayi; kẹ l'ayi ta adụdu ike ọphu nwoke ono; l'ẹbe abụ lẹ nwanna ayi kẹ nwata ono tso ayi.
26 respondemos-lhe: Não podemos descer. Mas, se nosso irmão mais novo nos acompanhar, fá-lo-emos, pois que não seremos admitidos na presença do governador, se nosso irmão não for conosco.
27 “Onye ozi ngu ono, bụ iya bụ nna ayi asụ ayi: ‘L'ayi marua lẹ nyee ya mụtaru iya ụnwegirima unwoke labụ.
27 Teu servo, nosso pai, nos replicou: Sabeis que minha mulher me deu dois filhos.
28 Onye lanụ bẹ ya ta phụhedu; ya asụ lẹ ya mawaru l'ọ bụ anụ-ẹgu-ẹgbudu bẹ fọ-gburu iya nụ. Keshinu teke ono bẹ ya ta phụkwa iya.
28 Um desapareceu de minha casa, e eu disse: Certamente foi devorado. E não mais o revi até hoje.
29 Wo ayi: L'ọ -bụru l'ayi dutafuaru onye ọwaa tụgbua; o -nweru iphe meru iya nụ bụnu iya bụ l'unu mewaru tẹ ya gude ishi ẹwo; gụa aphụ laa.’
29 Se me tirais ainda este, e lhe acontecer alguma desgraça, fareis descer os meus cabelos brancos à habitação dos mortos, sob o peso da dor.
30 “Ọo ya bụ; ọ -bụru lẹ nwata ono te etsodu ayi laa; lakfu nwozi ngu ono, bụ iya bụ nna ayi ono; mbụ; ọ -bụru lẹ nna ayi ono, ndzụ iya yẹle kẹ nwata ono bụwa iphe lanụ ono;
30 Se agora volto para junto de teu servo, meu pai, sem levar conosco o menino, ele, cuja vida está ligada à do menino,
31 -phụ ayi; ayi lẹ nwata ono ta yị lata; bẹ ọo-hakwa ishi. Iphe ọ bụ abụru l'ọo ayịbedua bẹ meru t'o gude nggụmaphu laa lẹ nka.
31 desde que notar que ele não está conosco, morrerá. E teus servos terão feito descer à habitação dos mortos, sob o peso da aflição, os cabelos brancos do teu servo, nosso pai.
32 Mubẹ nwozi ngu, bụ Júda bẹ kwekwaru nna mu ụkwa l'ẹ tọ dụdu iphe e-me nwata-a. Mu sụru iya: ‘L'ọ -bụru lẹ mu te edulataduru iya ẹya; t'ọ taa mu ụta iya gbururu jeye lẹ gbururu.’
32 Ora, o teu servo respondeu pelo menino junto de meu pai; e disse-lhe que, se ele não lho reconduzisse, seria eternamente culpado para com seu pai.
33 “Ọo ya bụ; byiko tẹ mụbe nwozi ngu nọdunu l'ẹke-a bụru ngu ohu l'ọzori nwata ono; tẹ nwata ono tsoruru ụnwunna mu ndu ọphu la.
33 Rogo-te, pois: aceita que teu servo fique escravo de meu senhor em lugar do menino, para que este possa voltar com seus irmãos.
34 ?Nanụkpoo ẹge mu e-me lakfu nna mu; lẹ mu lẹ nwata ono ẹbe ayị? Byiko be emekwa tẹ mu phụ egbe aphụ ọwaa a-byakfuta nna mu ẹge-a!”
34 Como poderia eu apresentar-me diante do meu pai, se o menino não for comigo? Oh, eu não poderia suportar a dor que sobreviria a meu pai!"
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 44, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.