Gálatas 4
Bayịburu Ikwo (IQW) vs NTLH
1 Ọwaa iphe, mu e-gude koshi unu iphe, mu ekfu: L'onye bụ iya e-mekochaa ria iphe nna iya bẹ teke ọ bụ nwata bẹ bụkwa ẹge eeme ohu bẹ aanọduje eme iya. A makwaru-a l'ọo ya nwe iphemiphe ọbule;
1 Digo mais isto: enquanto é menor de idade, o filho que vai herdar a propriedade do pai é tratado como escravo, mesmo sendo, de fato, o dono de tudo.
2 ọbu lẹ teke ono, ọ bụkwadu nwata ono bẹ oonweje onye gude iya nụ, bụ iya bụ onye e-mefuta iya nụ. Yo nwekwaruphu onye a-nọdu eleta iphe, o nweru ẹnya jeye teke ono, nna iya kfuru sụ l'ono bụ teke nwata ono dzuru ogwota iphe iya ono.
2 Enquanto é menor, há pessoas que tomam conta dele e cuidam dos seus negócios até o tempo marcado pelo pai.
3 Ọ bụ ẹge ono b'ọ dụ l'ẹka nk'ayi. Teke ayi te shidu maru iphe bẹ ọgvu imigwe, achịgbaa mgboko-a shi eme ayi ohu ẹphe.
3 Assim também nós, antes de ficarmos adultos espiritualmente, fomos escravos dos poderes espirituais que dominam o mundo .
4 Yọ bya erua teke gbaru nụ; Nchileke ezi Nwa iya t'ọ bya. Yọ bya abụru madzụ; nwanyi amụa ya. Yọ bụru iphe ekemu sụru tẹ ndu Ju meje bẹ oomeje;
4 Mas, quando chegou o tempo certo, Deus enviou o seu próprio Filho, que veio como filho de mãe humana e viveu debaixo da lei
5 t'o shi ẹge ono gbata ndu ekemu keru ẹgbu; k'ọphu Nchileke a-nata ayi l'ọ bụ ụnwu iya.
5 para libertar os que estavam debaixo da lei, a fim de que nós pudéssemos nos tornar filhos de Deus.
6 Yọ bụru okfu l'unu bụwa ụnwu iya meru iphe Nchileke woru Ume kẹ Nwa iya ye ayi l'obu; mbụ Ume ọphu emeje ayi t'ayi l'eku Nchileke: “Nna! Nna!”
6 E, para mostrar que vocês são seus filhos, Deus enviou o Espírito do seu Filho ao nosso coração, o Espírito que exclama: “Pai, meu Pai.”
7 Ọo ya bụ l'e shi l'ẹka Nchileke; unu ta bụhe ohu; unu abụwarunu ụnwu Nchileke. Keshinu unu bụwa ụnwu Nchileke; bụ nụ iya bụ l'unu yị-wa lẹ ndu e-ri iphe ono, Nchileke doberu ụnwu iya ono.
7 Assim vocês não são mais escravos; vocês são filhos. E, já que são filhos, Deus lhes dará tudo o que ele tem para dar aos seus filhos.
8 Lẹ mbụ; teke unu te shidu maru Nchileke bẹ unu shi bụgbaaru ohu k'iphe ẹ-ta bụdu Nchileke.
8 No passado vocês não conheciam a Deus e por isso eram escravos de deuses que, de fato, não são deuses.
9 Yo be nta-a, unu byawaru bya amaru Nchileke-wa; waawa; tẹ mu gbe kfua ya ẹge-a: ọ bụchia nta-a, Nchileke mawaru unu-wa bẹ mu sụru: ?nanụhunu ẹge e meru: unu egbe ghakọbe ala azụ alakfu ọgvu ono, shi achịtsua unu, ẹ-ta dụdu ike, nọ iya nụ ono? ?Bụ ngụnu meru iphe unu eme t'unu lashia azụ je abụru ohu ẹphe ọdo?
9 Mas, agora que vocês conhecem a Deus, ou melhor, agora que Deus os conhece, como é que vocês querem voltar para aqueles poderes espirituais fracos e sem valor? Por que querem se tornar escravos deles outra vez?
10 Unu anyatajẹ ụboku; mẹ ọnwa; mẹ ògè teke iphe meru; mẹ afa; dobegbaa ya iche; unu etubesu l'unu -emewa iya ẹge ono; Nchileke asụ l'unu eme iya ọhuma.
10 Por que dão tanta importância a certos dias, meses, estações e anos?
11 Mu awakwaru unu obu; lẹ mu ta madụ: ozi ono, mu jeru l'ishi unu ono; ?tọ bụdu mu nụ kẹ mmakanụ.
11 Estou muito preocupado com vocês! Será que todo o trabalho que tive com vocês não valeu nada?
12 Ụnwunna mu; mu arọ unu t'unu dụru ẹge mu dụ; kẹle mbẹdua dụwa ẹge unu dụ. Ẹ tọ dụkwa iphe dụ ẹji, unu meru mu.
12 Meus irmãos, peço que sejam como eu. Afinal eu sou como vocês, e vocês não me ofenderam em nada.
13 Unu marua l'ọo teke ẹhu ẹ-ta dụdu mu mma bẹ mu byaru bya ezia unu ozi-ọma ono l'ọdungu.
13 Lembram por que foi que lhes anunciei pela primeira vez o evangelho ? Foi porque eu estava doente.
14 E gudekwaru l'iphe, shi eme mu nụ shi bụru unu eze iphe-adata; unu ta kpọkwa mu ashị; unu ta jịka mu. Unu gbe metabekwaru mu ọhuma lẹ̀ mu -bụ ojozi-imigwe; m'ọ bụ lẹ̀ mu -bụ Kuráyisutu Jisọsu l'onwiya.
14 Mas vocês não me desprezaram, nem me rejeitaram, embora o meu estado de saúde fosse uma dura prova para vocês. Pelo contrário, vocês me receberam como se eu fosse um anjo de Deus ou mesmo como se eu fosse Cristo Jesus.
15 ?Unu meru ẹhu ono, shi tsọo unu ẹna l'okfu ẹhu mu teke ono imagha? Kẹ lẹ mu maru l'ẹ ta atụdu iya ẹgo; lẹ ndẹge ọ bụru lẹ ee-meghe iya teke ono; m'o gbe bụru kẹ t'unu swọshia akpụru ẹnya nk'unu chẹe mu.
15 E como vocês estavam felizes! Eu posso afirmar que, se pudessem, vocês teriam arrancado os seus próprios olhos para me dar! O que foi que aconteceu?
16 ?Mu gbe bụwaru nụ onye okfu unu nta-a; okfu lẹ mu ekfuru unu iphe bụ oswi-okfu tọo?
16 Será que agora, por ter dito a verdade, eu me tornei inimigo de vocês?
17 Ndu ono bẹ oovukwa evuvu t'ẹphe kfuta unu yeru onwẹphe. Ọlobu t'unu makwaru l'iphe ẹphe gude eme iya ta adụkwa mma. Ẹphe emekwa t'ẹphe chibuta unu t'unu gbafụ mu l'ẹhu; tsoru ẹphe.
17 Esses homens mostram grande interesse por vocês, mas a intenção deles não é boa. O que eles querem é separar vocês de mim para que vocês sintam por eles o mesmo interesse que eles sentem por vocês.
18 Ọgba-tso ndu ọdo ta dụkwa ẹji; ọlobu; t'unu gbatsojekwaru ndu ọbu m'ọ -bụru l'ẹphe ekfu iphe dụ mma. Unu mejekwa ẹge ono tekenteke; t'ẹ b'ọ bụlekwaphu teke mu l'unu nọ.
18 É bom vocês terem um interesse sincero sempre e não somente quando estou com vocês.
19 Ụnwu mu! Mu nọkwa l'iphe-ẹhuka l'okfu ẹhu unu nta-a; l'ọ bụ nwanyi, ime eme. Yọ bụru ẹge ono bẹ mu a-nọ iya jeye teke unu a-dụ ẹge Kuráyisutu dụ.
19 Meus queridos filhos, eu estou sofrendo por vocês, como uma mulher que tem dores de parto. E continuarei sofrendo até que Cristo esteja vivendo em vocês.
20 Ọ dụle mu phụ t'a sụ lẹ mu l'unu nọ nta-a; mẹ mu amakwanụru ẹge mu ge edobe ọnu ekfuru unu okfu. Nta-a b'o jiru mu ẹnya ẹge mu e-mekpo kẹ ẹhu unu!
20 Como eu gostaria de estar aí agora para poder falar com vocês de modo diferente! Estou muito preocupado com vocês.
21 Unubẹ ndu ọonoduje agụ mbụ ome iphe ekemu kfuru; unu kaẹduru mu: ?unu ta nụdu iphe ekemu kfuru tọo?
21 Vocês que querem estar debaixo da lei , me digam uma coisa: vocês não estão ouvindo o que a Lei diz?
22 Kẹ l'e dekwaru sụ lẹ Ébirihamu mụtaru ẹgirima unwoke labụ. Onye lanụ bụ nwanyi, bụ ohu mụtaru iya ẹya; onye ọphu bụ nwanyi ọphu, bụ amadụ mụtaru iya ẹya.
22 Ela diz que Abraão teve dois filhos: um, de uma escrava, Agar; e outro, de uma mulher livre, Sara.
23 Onye onanu, bụ ohu mụru iya ono b'a tsụtaru ime iya; to nwe ụkwa, Nchileke kweru swibe l'ẹhu iya kẹ iche. Onye onanu, shi l'ẹka nwanyi ọphu bụ amadụ phụ b'a tsụtaru ime iya; okfu lẹ Nchileke kweru ụkwa l'aa-mụ iya.
23 O filho da escrava foi gerado como todas as crianças são geradas, mas o filho da mulher livre foi gerado por causa da promessa de Deus.
24 Bụ iya bụ okfu; mẹ ẹtu iya. Ụnwanyi labụ ono, bụgbaa nne ẹphe ono nọ-chiru ẹnya ọgba-ndzụ labụ, shi l'ẹka Nchileke. Onye ọphu bụ Héga nọ-chiru ẹnya iphe ono, Nchileke kweru ụkwa iya l'ọgba-ndzụ, shi l'eli Ugvu Sáyịnayi, bụ iya bụ l'ẹke ọ tụru ekemu nụ Mósisu. Ẹpha nwanyi ono bụ Héga, bụkwaphu ẹpha Ugvu Sáyịnayi ono. Ụnwu nk'iya b'a mụru t'ẹphe bụru ohu.
24 Isto serve como um símbolo: as duas mulheres representam as duas alianças . Uma aliança é a do monte Sinai e está representada por Agar. Os que são dessa aliança nascem escravos.
25 Ugvu Sáyịnayi ono nọ l'alị Arébiya. Yọ bụru Arébiya bụ ẹke ụnwu nwanwa kẹ Héga bu. Ọ bụ ẹge Héga, bụ iya bụ nwanyi ọphu bụ ohu phụ nọ-chiru ẹnya Ugvu Sáyịnayi bụ ẹge ọ nọ-chiru ẹnya Jerúsalemu ntanụ-a; kẹle Jerúsalemu, bụ iya bụ ufu ndu Ju; mẹ ndu nọ iya nụ bẹ ekemu mewaru; ẹphe atụko bụru ohu.
25 Pois Agar representa o monte Sinai, na Arábia, e Agar é o símbolo da Jerusalém atual, que é escrava com todo o seu povo.
26 Obenu lẹ Jerúsalemu kẹ Nchileke, bụ iya bụ Jerúsalemu ọphu nọ l'imigwe ta bụdu ohu. Ọ bụ yẹbedua bụ nne ayi.
26 Mas a Jerusalém celestial é livre e ela é a nossa mãe.
27 Kẹ l'e deru l'ẹkwo okfu Nchileke; sụ:
27 Pois as Escrituras Sagradas dizem: “Você, mulher que nunca teve filhos, fique alegre! Você que nunca sentiu dores de parto, grite de alegria! Pois a mulher abandonada terá mais filhos do que a que mora com o marido.”
28 Ụnwunna mu; unubẹdua bụakwaphu ụnwu Nchileke ẹge Áyizaku bụ iya. Ọ bụ ẹge Nchileke kweru ụkwa l'aa-mụ Áyizaku tẹmanu a mụa ya; bụ ẹge o kwekwaruphu ụkwa l'unu a-bụru ụnwu iya tẹmanu bẹ unu bya abụru iya.
28 Meus irmãos, vocês são como Isaque; são filhos de Deus por causa da promessa divina.
29 Ọ bụkwaphu ẹge ọ dụ teke ono bụ ẹge ọ dụ nta-a. Teke ono bẹ onye onanu, a tsụtaru ime iya l'ọ bụ kẹ ndu ọdo phụ shi anọduje akpa onye ọphunanu, ndzụ iya shi l'ẹka Ume Nchileke phụ ẹhu. Yọ bụru ẹge ọ dụ nta-a ndono.
29 Naquela época o filho que havia sido gerado como todas as crianças são geradas perseguiu o que havia sido gerado por causa do Espírito de Deus; e a mesma coisa está acontecendo agora.
30 Obenu; ?bụ ngụnu bẹ ẹkwo okfu Nchileke kfuru? Ọ sụru: “Chịfukwa ohu yẹle nwa iya. Nwa, shi l'ohu bẹ yẹle nwa, amadụ mụru ta agbakwaru mgba eke iphe nna ẹphe.”
30 Mas o que é que as Escrituras Sagradas dizem? Elas dizem: “Mande embora a escrava e o filho dela, pois o filho da escrava não herdará a propriedade do pai, junto com o filho da mulher livre.”
31 Ọo ya bụ; ụnwunna mu; ayi ta bụkwa ụnwu, ohu mụru; ayi bụkwa ụnwu kẹ nwanyi ọphu bụ amadụ.
31 Portanto, meus irmãos, nós não somos filhos de uma escrava, mas de uma mulher livre.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.