Ezequiel 16
Bayịburu Ikwo (IQW) vs NVT
1 Ya ndono; Ojejoje abya ekfuru yeru mu; sụ mu:
1 Então recebi outra mensagem do S enhor :
2 “Nwa ndiphe; mee tẹ Jerúsalemu phụ ẹjo akpamara, ẹphe eme;
2 “Filho do homem, faça Jerusalém ver como são detestáveis seus pecados.
3 sụ ẹphe: Lẹ Ọkaribe-Kakọta-Nụ ekfuru Jerúsalemu: L'ẹke a mụru ngu; bẹ bụ lẹ Kénanu. Nna ngu bụ onye Amọru. Nne ngu abụru onye Hetu.
3 Transmita-lhe esta mensagem do S enhor Soberano: Você não passa de uma cananeia! Seu pai era amorreu, e sua mãe era hitita.
4 Mbọku, a mụru ngu; b'ẹ te budu ngu otubo; ọphu ọ dụdu onye ghụru ngu ẹhu; tẹ inyi ba anọ ngu l'ẹhu; ọphu e tedu ngu únú; ta phụ-kpu ngu ẹkwa.
4 No dia em que você nasceu, ninguém cortou seu cordão umbilical, nem a lavou, nem a esfregou com sal, nem a enrolou em panos.
5 Ẹ to nwedu onye imiko ngu dụru; tọ dụ onye nweru obu-imiko l'ẹke ị nọ; k'ọphu nweru iphe ono ọphu ee-meru ngu. Iphe gbe mee nụ bụ l'a mụru ngu; pata ngu je atọgbo l'ẹgu; kẹle mbọku, a mụru ngu b'a mụru ngu; nggu abụru nwata, aakpọfu akpọfu.
5 Ninguém teve compaixão nem cuidou de você. No dia em que nasceu, você foi rejeitada e abandonada num campo.
6 “Tọ dụ iya bụ; mu eswetade l'ẹke ono; phụa ngu l'ẹke ị daburu l'egvu mee ngu. Nggu egvu mee ngu ono mu asụ ngu: ‘Tẹ ndzụ dzukwaa ngu!’
6 “Mas eu passei por lá e a vi, indefesa, esperneando em seu sangue, e lhe disse: ‘Viva!’.
7 Mu meru ngu; nggu evua gbagogbago l'ọ bụ ọshi, nọ l'ẹke ẹhu dụ iya mma. Nggu abya evua; ha ogologo; kadzua kpurukputu; ẹra eji ngu obu; mbụ nggu efua ẹji ehe l'agba ọtu; gbaru ọtu swanmangu.
7 Eu a fiz desenvolver-se, como uma planta no campo. Você cresceu e se tornou uma linda joia. Seus seios se formaram e seu cabelo cresceu, mas você continuava nua.
8 “Tọ dụ iya bụ; mu eswetade ọdo phụa ngu; maru l'ị kajiwaru k'akpakfube. Mu abya alọta ishishi ẹkwa mu phụ-kpua ngu; gude iya gbochia ngu ukfu. Ya abya eriaru ngu nte; nggu iya abya agbaa ndzụ. Nggu abụru nk'iya. Ono bụ iphe Ọkaribe-Kakọta-Nụ ekfu.
8 Quando passei por você outra vez, vi que já tinha idade suficiente para amar. Eu a envolvi com meu manto para cobrir sua nudez e pronunciei meus votos de casamento. Fiz uma aliança com você, diz o S enhor Soberano, e você se tornou minha.
9 “Ọ bụ mbẹdua bya abya aghụa ngu ẹhu; sashịa ngu mee ono; jịa ngu manụ;
9 “Então lavei você, limpei o sangue e passei óleo perfumado em sua pele.
10 bya eworu uwe, a kparu l'ẹ́kwà, a dzụru; dengashia ya edengashi yee ngu; bya eworu akpọkpa, e gude akpọ mee ye ngu. Mu abyakwaphu eworu ẹkwa-ọcha webe ngu; bya eworu uwe, ere ntụmatu ye ngu.
10 Eu lhe dei roupas caras de linho fino e de seda com lindos bordados e sandálias feitas do mais excelente couro de cabra.
11 Mu byaru bya egude iphe aanyajẹ anyanya; mẹ ọphu aagbajẹru agbaru memaa ngu. Mu gbabẹru ngu mgba l'ẹka; bya anyabẹ ngu iphe-olu;
11 Também lhe dei belas joias, pulseiras e lindos colares,
12 byakwaphu eyeshia ngu echi imi mẹ iphe-nchị; bya eworu okpu, ama ẹtu kpube ngu.
12 uma argola para o nariz, brincos para as orelhas e uma bela coroa para a cabeça.
13 Ya ndono; a bya egude mkpọla-ododo; mẹ mkpọla-ọcha memaa ngu; uwe, iiyeje bụ uwe, e meru l'ẹ́kwà-ọcha; mẹ uwe, ere ntụmatu; mẹ uwe, a kparu l'ẹ́kwà, a dzụru dengashia ya edengashi. Nri, iirije abụru ntụ witu; manụ-ẹngu; mẹ manụ olivu. Ya ndono; nggu amalahaa iphe dụ biribiri; bya aghọo eze-nwanyi.
13 Assim, você foi enfeitada com ouro e prata. Suas roupas eram feitas de linho fino e seda e tinham lindos bordados. Você comia os alimentos mais seletos — farinha da melhor qualidade, mel e azeite — e se tornou mais linda que nunca. Parecia uma rainha, e de fato era!
14 Ụdu ngu atụko iphe bụ mbakeshi jegbaru lẹ mma, ịima; kẹ l'ẹgiri iphe ono, mu nụru ngu ono meru; nggu amafu akpọ. Ono bụ iphe Ọkaribe-Kakọta-Nụ ekfu.
14 Sua fama logo se espalhou por todo o mundo, por causa de sua beleza. Eu a vesti com meu esplendor e aperfeiçoei sua beleza, diz o S enhor Soberano.
15 “Obenu l'i gbe kpọwaruru obu ye lẹ mma, ịima; gude l'ude ngu ngawaru ẹkemeke ọbule lẹ mma, ịima; watawa nụ ọgba ọkpara. Iphe bụ onye esweta esweta; nggu l'iya azẹe. Mma ngu ono eshi ẹge ono bụru kẹ onye ọbu.
15 “No entanto, você pensou que era dona de sua fama e de sua beleza. Então, entregou-se como prostituta a todo homem que passava. Sua beleza estava à disposição de quem a pedisse.
16 Uwe ngu b'ị haru wota koshikota l'ụlo nte ngu gude memaa ya, bụ ẹke ịinoduje emerushi onwongu. Egbe iphe ono ta dụdu k'ememe; mbụ egbe iphe ono ta dụdu kẹ t'e jejekpo ya ememe lẹ phuukpo.
16 Usou os presentes lindos que lhe dei para fazer altares para seus ídolos e ali se prostituiu. Nunca se viu uma coisa dessas!
17 I wotakwarua iphe aanyajẹ anyanya; mẹ iphe a gba l'ẹka, mu nụru ngu; mbụ iphe e gude mkpọla-ododo mu; mẹ mkpọla-ọcha mu mee; nggu egude iya metaru onwongu ntẹkpe, a pyịshiru l'ụgbugba nwoke; gude ẹphe l'emerushi onwongu.
17 Pegou as joias e os enfeites de ouro e prata que lhe dei, fez estátuas de homens e as adorou. Desse modo, cometeu adultério contra mim.
18 Nggu abyakwaru bya achịta uwe ngu, a kparu l'ẹ́kwà, a dzụru dengashia ya edengashi; woru yeshia ntẹkpe ono; bya egude manụ mu mẹ ínsẹnsu mu gude gwaa ẹphe.
18 Com as lindas roupas bordadas que lhe dei, vestiu seus ídolos e usou meu óleo perfumado e meu incenso para adorá-los.
19 Ẹge ono b'i wotaru nri ono, mu nụru ngu ono; mbụ iya bụ ntụ witu; manụ olivu; mẹ manụ-ẹngu; gwooru ẹphe ẹja, eshi mkpọ.” Ono iphe Ọkaribe-Kakọta-Nụ ekfu.
19 Colocou diante deles como sacrifício a farinha da melhor qualidade, o azeite e o mel com que cuidei de você, diz o S enhor Soberano.
20 “Nggu abyakwaduru bya achịta ụnwegirima unwoke; mẹ ụnwegirima ụnwanyi, ị mụshiru mu; gude gwalahaaru agwa t'ẹphe bụru iya nri. Ọkpara ono, ịigba ono; tọo dụdua ngu ẹji tọo?
20 “Depois, pegou seus filhos e suas filhas, que havia gerado para mim, e os sacrificou a seus deuses. Acaso não bastou você se prostituir?
21 Ụnwegirima mu b'i gbushiru; chịru ẹphe nụ t'a kpọoru nte ọku.
21 Também teve de matar meus filhos como sacrifício a ídolos?
22 Iphe bụ ụruburuku ono, ịirukotakpo ono; mẹ emerushi ono, iimerushi onwongu ono b'ẹ t'ị dụkpodua ike nyata teke i shi bụru nwata; mbụ teke ono, i shi agba ọtu; mbụ gbaru ọtu daburu swanmangu; nọdu l'egvu mee ngu.”
22 Em todo o seu pecado detestável e em seu adultério, você não se lembrou daqueles dias, muito tempo atrás, em que estava nua e abandonada, esperneando em seu sangue.
23 Ọkaribe-Kakọta-Nụ sụru: “Nshọo nggu-a! Nshọo nggu-a; yeru ẹjo iphe ono, iime ono.
23 “Que aflição a espera!, diz o S enhor Soberano. Além de todas as suas maldades,
24 Nggu egbe jekwaduru je akpụaru onwongu eze ụlo; bya akpụtsua ugvulangvu ụlo nte l'iphe bụ edukfu, nọnu.
24 você construiu um lugar de adoração e ergueu altares a ídolos em todas as praças da cidade.
25 Nggu akpụgbaru ugvulangvu ụlo nte l'iphe bụ mkpọkahu-ụzo; shi ẹge ono mebyishia mma ngu ono. Kẹ l'ọobuje iphe bụ onye eswe esweswe; bụwa t'i woru onwongu tọgboru iya; shi ẹge ono kabaaru ọgba ọkpara.
25 Em cada esquina, contaminou sua beleza e ofereceu seu corpo a todos que passavam, aumentando sua prostituição.
26 I merushiru onwongu nggu lẹ ndu Íjiputu, bụ ndu obutobu ngu, bụ iphe anọduje agụ-phe iya bụ ẹgu omerushi onwiya; nggu eshi ẹge ono l'emerushi onwongu l'eje; shi ẹge ono mee; iphe ewelaha mu ntụmatu.
26 Então acrescentou a seus amantes o lascivo Egito e provocou minha ira com promiscuidade cada vez maior.
27 “Tọ dụ iya bụ; ẹka iya abya erua ngu l'ẹhu. Ya ekebota iphe l'alị ngu. Ya abya enwuru ngu nụ ndu ọhogu ngu, bụ iya bụ ndu Fílisutiya, emerushi, iimerushi onwongu dụ iphere.
27 Por isso eu a feri com minha mão e reduzi seu território. Entreguei-a a seus inimigos, os filisteus, e até eles ficaram espantados com sua conduta depravada.
28 “Nggu lẹ ndu Asiriya emerushikwaphu onwunu; ọphu o dzudu ngu; kẹ l'iphe te edzujedu ngu edzudzu.
28 Você também se prostituiu com os assírios. Parece que nunca se cansa de procurar amantes! E, mesmo depois de se prostituir com eles, não ficou satisfeita.
29 Tọ dụ iya bụ; nggu abyakwaphu nggu lẹ ndu Bábyilọnu, bụ ndu agba ikike nghọ awata omerushi onwunu; l'akabaa omerushi onwongu l'eje. Obenu l'i merushiru onwongu ẹge ono ọphu t'o dzu ngu.”
29 Acrescentou a seus amantes a Babilônia, terra de comerciantes, mas ainda assim não se contentou.
30 Ọkaribe-Kakọta-Nụ sụru: “Obu ngu dụ ẹji; kparu iphe iimekota iphe ndu-wa, iime; mbụ emerushi-a, iimerushi onwongu-a l'ọ bụ nwanyi ọkpara, ẹ te nwedu iphere!
30 “Como seu coração é fraco, diz o S enhor Soberano, para fazer essas coisas e se comportar como uma prostituta desavergonhada!
31 I jeru je akpụshia ụlo nte l'iphe bụ mkpọkahu-ụzo; mbụ je etsoru iphe bụ edukfu nọnu kpụgbaru ugvulangvu ụlo nte ngu. Obenu l'ẹ ti gbe emekwa l'ọ bụ nwanyi ọkpara; kẹ l'ẹ tịi natajẹdu okpoga ẹge ndu ọdo anatajẹ.
31 Constrói lugares de adoração em todas as esquinas e altares a seus ídolos em todas as praças. Na verdade, você foi pior que uma prostituta, pois nem exigiu pagamento.
32 Ị dụ l'ọ bụ nwanyi, eri ogori, ọokaje ntse ọla-kfu ndu ọdo; mẹ lẹ nji iya!
32 Sim, você é uma esposa adúltera que acolhe estranhos em vez do marido.
33 Onye, agba ọkpara bẹ onye yẹle iya zẹru bẹ akfụje iya ụgwo; obenu lẹ nggụbedua gbe anụje madzụ iphe tẹ nggu l'iya zẹe; mbụ i gbe anụje iphe bụ ndu shi ẹkemeke ọbule nggalazu t'ẹphe bya tẹ nggu l'ẹphe zẹe.
33 As prostitutas cobram por seus serviços, mas você não! Oferece presentes a seus amantes e os suborna para adulterarem com você.
34 Mbụ l'ọkpara nke ngu b'ị dụ iche lẹ ndu ọdo; ẹ to nwedu onye achịje ngu nụ. I gbe eme iche kẹ l'i gbe anụje madzụ iphe tẹ nggu l'iya zẹe. Tọ dụ onye anụje ngu nụ.
34 Faz, portanto, o contrário de outras prostitutas. Paga seus amantes em vez de eles pagarem você!”
35 “Ọo ya bụ; nggụbe nwanyi ọkpara ono; nụa iphe Ojejoje ekfu!
35 “Portanto, prostituta, ouça esta mensagem do S enhor .
36 Ọkaribe-Kakọta-Nụ sụru ẹge-a: I merushiwaru onwongu ẹge ọ dụ ngu; bya agbabẹwa onwongu ọtu l'emerushi, iimerushi onwongu; mbụ k'okfu nte ono, bụ iphe aakpọfu akpọfu ono, i dokoru ono; mbụ kẹ mee ụnwegirima ono, ịilashije lẹ nte ngu;
36 Assim diz o S enhor Soberano: Visto que você derramou sua lascívia e se expôs em prostituição a todos os seus amantes, adorou ídolos detestáveis e matou seus filhos como sacrifícios a seus deuses,
37 bẹ iphe ịi-phụ bẹ bụ lẹ mu e-me tẹ ndu ono, i yekotaru obu l'ẹphe ha; mbụ ndu ono, ịiphuje ẹhu akpovoshihu ngu ono; mbụ ndu ono, i yeru obu ono; mẹ ndu shi ẹkemeke ọbule, ọphu dụ ngu ashị ghakọbe tso ngu ọgu. Mu agbabe ngu ọtu l'ifu ẹphe t'ẹphe phụ ẹke ị gba ọtu.
37 ouça o que farei. Reunirei todos os seus aliados — seus amantes com os quais você teve prazer, os que você amou e também os que odiou — e a deixarei nua diante deles, para que todos a vejam.
38 Ya e-kpe ngu ikpe, eekpeje nwanyi, riru ogori; kpee ngu ikpe, eekpeje nwanyi, gburu ọchi. Ya e-gude okopho iphe ono; mẹ oke ẹhu-eghughu iphe ono hụ̀a ngu àhụ̀hụ̀.
38 Eu a castigarei por homicídio e adultério e, na fúria de meu ciúme, a cobrirei de sangue.
39 Teke ono bẹ ya e-nwuru ngu nụ ndu ono, i yeru obu ono; ẹphe enwutsushikota ụlo nte ngu ono; nwukposhia ẹke, ịigwaje iphe. Ẹphe a-nyafụkota ngu ịyagba ngu; yeshia ngu uwe ngu; gbabẹ ngu ọtu.
39 Então a entregarei a esses muitos povos que são seus amantes, e eles a destruirão. Derrubarão seus lugares de adoração e os altares de seus ídolos. Arrancarão suas roupas, levarão suas lindas joias e a deixarão completamente nua.
40 “Ẹphe a-chịta ndu ọgbo nggirigudi bya etso ngu ọgu. Ẹphe e-gude mkpuma tụ-gbua ngu; chịta ogu-mbeke gude bua anụ ngu kpụrukpuru.
40 Eles se juntarão e formarão uma multidão violenta que a apedrejará e a cortará com espadas.
41 Ẹphe a-tụko ụlo ngu tụkota ọku; hụ̀a ngu àhụ̀hù l'ẹke ụnwanyi dzuru l'igwe. Ya e-me ngu t'ị haa ọgba ọkpara; haa ọkfu ndu afatọshi ngu nụ ụgwo.
41 Queimarão suas casas e a castigarão diante de muitas mulheres. Eu porei fim à sua prostituição, e você não pagará mais seus muitos amantes.
42 Ọ bụ teke ono bẹ obu a-bya ejizita mu; mu ahakwana okoru ngu okopho ono, mu gude ẹhu-eghughu ekoru ngu ono. Ya a-bya azẹ nwa gbẹe; iphe ahaa ya oghu eghughu;
42 “Por fim, satisfarei minha fúria contra você, e meu ciúme se acalmará. Ficarei tranquilo e já não ficarei irado com você.
43 kẹ l'ẹ tị dụdu ike nyata teke ono, i shi bụru nwata ono. Iphe i gbe mee bụ t'i gude iphe-a mee t'ẹhu ghulahaa ya eghughu. Ọo ya kparu iphe ya a-chịta iphemiphe ọbule ono, i meshiru ono nyịbe ngu l'ishi. ?Bụ ngụnu kparu iphe i wotaru ọkpara, ịigba yekobe l'akpamara ono, ịikpakọta ono? Ono bụ iphe Ọkaribe-Kakọta-Nụ ekfu.
43 Primeiro, porém, uma vez que você não se lembrou de sua juventude, mas provocou minha ira com todas as suas maldades, eu lhe darei o castigo merecido por sua conduta, diz o S enhor Soberano. Pois a todos os seus pecados detestáveis você acrescentou a depravação.
44 “Iphe bụ onye abya ọnma ẹtu; e-gude ngu nmaa ya: ‘L'ị -phụwa nne; b'ị phụwaru ada iya.’
44 Todos que inventam provérbios dirão a seu respeito: ‘Tal mãe, tal filha’.
45 Ị bụlephu nne ngu swịmu; mbụ nwanyi ono, shi akpọ nji iya; mẹ ụnwegirima iya ẹbo-ẹbo-l'afụ. Nggu l'unwunne ngu ndu k'ụnwanyi bụlephu shịru-olu; mbụ unwunne ngu phẹ ono, shi akpọ nji ẹphe; mẹ ụnwegirima ẹphe ẹbo-ẹbo-l'afụ ono. Nne ngu bụ onye Amọru; nna ngu abụru onye Hetu.
45 Pois sua mãe detestava o marido e os filhos, e você faz o mesmo. É exatamente como suas irmãs, que também desprezaram marido e filhos. De fato, sua mãe era hitita, e seu pai, amorreu.
46 Nwunne ngu nwanyi k'ọgurenya, yẹle ụnwegirima iya shi buru unu l'ụzo isheli, bụ Samériya. Nwunne ngu nwanyi k'iru-alị, yẹle ụnwegirima iya shi buru unu l'ụzo ọhuda, bụ Sódomu.
46 “Sua irmã mais velha era Samaria, que vivia com as filhas ao norte. Sua irmã mais nova era Sodoma, que vivia com as filhas ao sul.
47 Nggu ekwekwaphu tsoru shilahaa ụzo, ẹphe eshi; mbụ tsoru ẹphe rụlahaa ụruburuku ono, ẹphe arụ ono. Ẹ ta nọdu ọphu baru nwishi; nggu egbe bya aka ẹphe ẹji.
47 Mas você não apenas imitou sua conduta e seus pecados detestáveis; em pouco tempo, você as superou em sua depravação.
48 “Ọkaribe-Kakọta-Nụ sụru: Lẹ k'ọphu mu nọkpo bẹ nwunne ngu Sódomu yẹle ụnwada iya; te merukpoduanu ẹge nggu l'ụnwada ngu meru.
48 Tão certo como eu vivo, diz o S enhor Soberano, Sodoma e suas filhas nunca foram tão perversas quanto você e suas filhas.
49 Ọwaa iphe dụ ẹji ono, nwunne ngu Sódomu meru ono: Yẹbedua yẹle ụnwada iya shi bụru ndu etsenuka etsetse; bụru ndu nweru nri k'etsushi; ndu bụ ọ-nọ-l'ọmu; ọphu ẹphe te yeru ndu ụkpa mẹ ndu te nwedu ẹge ọ haru ẹphe ẹka.
49 Sodoma cometia os pecados de orgulho, glutonaria e preguiça, enquanto os pobres e necessitados sofriam.
50 Ẹphe bụ ndu etunuka onwẹphe ẹpha; l'akpa akpamara. Teke ya phụru ẹphe bẹ ya feshiru ẹphe, unu gudewa-a ẹnya unu ele.
50 Era arrogante e cometia pecados detestáveis, por isso eu a exterminei, como você viu.
51 Ẹjo iphe ọphu Samériya meru te kekwa nke ngu ẹbo. Ị kakọta unwunne ngu phẹ ọru ụruburuku. Ọ bụ iya meru iphe unwunne ngu phẹ; ndu k'ụnwanyi; gbe dụ l'ẹphe doberu ẹka ndoo; m'e -lee ẹnya l'ẹge ị rụta-beru ụruburuku.
51 “Nem mesmo Samaria cometeu metade dos pecados que você cometeu. Você fez coisas muito mais detestáveis que suas irmãs. Comparadas a você, elas parecem justas.
52 Iphere a-bụru nke ngu; kẹ l'ẹjo iphe, i meru kaakwa k'unwunne ngu phẹ; ẹphe egbe kawa ngu nụ ọburu ndu doberu ẹka ndoo. Mbụkwa t'iphere kpunyikwaa ngu ẹnya; iphere abụru nke ngu; kẹ l'i gbe mewanu unwunne ngu phẹ; ndu k'ụnwanyi; egbe bụwaru nụ ndu doberu ẹka ndoo l'ẹke nggụbedua nọ.
52 Você deveria se envergonhar. Seus pecados são tão terríveis que fazem suas irmãs parecerem justas, e até mesmo puras. Que coisa vergonhosa!
53 “Obenu lẹ Sódomu yẹle ụnwada iya; mẹ Samériya yẹle ụnwada iya bẹ mu e-mekota t'iphe bya adụru ẹphe lẹ mma ẹge o shi dụhawaru iya ẹphe. Mu e-mekwaphu t'iphe dụru unu lẹ mma teke mu e-me t'ọ dụru ndu ọphu.
53 “Um dia, porém, restaurarei Sodoma e Samaria, e você também.
54 Ọo ya bụ; ẹge iphere onwongu a-dụ ngu; mbụ iphere iphe i mekotaru adụ ngu; ndu ọphu egude iya dụa onwẹphe ike.
54 Então você ficará verdadeiramente envergonhada de tudo que fez, pois seus pecados fazem suas irmãs se sentirem bem em comparação com você.
55 Unwunne ngu ndu k'ụnwanyi; mbụ Sódomu mẹ ụnwada iya; mẹ Samériya yẹle ụnwada iya bẹ iphe a-dụru lẹ mma ẹge o shi dụhawaru iya ẹphe. Nggụbedua; nggu l'ụnwada ngu; bẹ ee-mekwaphu t'unu la azụ l'ọnodu, unu shi nọduhawa lẹ mbụ.
55 Quando suas irmãs, Sodoma e Samaria, e todos os seus habitantes forem restaurados, você também será restaurada.
56 ?Ẹ tii photabua nwunne ngu Sódomu ẹpha teke ono, i shi eku onwongu ẹtu ono;
56 Você, em seus dias de arrogância, desprezava Sodoma.
57 mbụ teke iphe dụ ẹji ngu ono te fuhudua? Nta-a; bẹ ụnwanyi Édọmu ajawa ngu ewena; mbụ iphe bụ ndu obutobu ẹphe; mẹ ndu Fílisutiya; mbụ iphe bụ ndu nggu l'ẹphe nọkota, bụ ndu akpọfu ngu akpọfu.
57 Agora, porém, sua perversidade se tornou evidente para todo o mundo, e você é desprezada por Edom, por todos os vizinhos dele e pela Filístia.
58 Ii-ri uru ọkpara ono, ịigba ono; mẹ ụruburuku ono, ịirukota ono. Ono iphe Ojejoje ekfu ndono.
58 Esse é o castigo por sua depravação e seus pecados detestáveis, diz o S enhor .
59 “Ọkaribe-Kakọta-Nụ sụru: Lẹ ya a-kfụ ngu ụgwo iphe i meru; kẹ l'ẹ tọ dụdu iphe ị gụbekwaduru nte, nggu l'iya riru; mbụ l'ị dakawaru ndzụ, nggu l'iya gbaru.
59 “Assim diz o S enhor Soberano: Eu lhe darei o que você merece, pois não levou a sério seus votos solenes e quebrou sua aliança.
60 Obenu lẹ ya a-nyata ndzụ, nggu l'iya gbaru teke i shi bụru nwata. Nggu l'iya a-gba ndzụ, a-nọ gbururu jeye lẹ gbururu.
60 Contudo, me lembrarei da aliança que fiz com você em sua juventude e estabelecerei com você uma aliança permanente.
61 Ọo ya bụ k'ọphu ịi-nyata iphe i mekotaru; t'iphere dụ ngu teke ya e-dutaru ngu unwunne ngu phẹ; ndu k'ụnwanyi ọphu bụ ngu ọgurenya; mẹ ndu ọphu nggụbe bụ ọgurenya; dee ngu ẹphe t'ẹphe bụru ụnwu ngu. Ọ bụ l'ẹ tọ bụkwa kẹle nggu l'iya gbaru ndzụ kparu iphe ya e-me iya ẹge ono.
61 Então você se lembrará com vergonha de tudo que fez. Farei que suas irmãs, Samaria e Sodoma, se tornem suas filhas, embora elas não façam parte de nossa aliança.
62 Ya e-me tẹ ndzụ, nggu l'iya gbaru ngụru angụru; k'ọphu ịi-makwanụru l'ọ bụ yẹbedua bụ Ojejoje;
62 Reafirmarei minha aliança com você, e você saberá que eu sou o S enhor .
63 k'ọphu bụ: ị -nyata iya; iphere iya adụ ngu; t'ẹ b'ị dụ ike ogheli ọnu egheli l'ẹke o teru ngu ụkfu lẹ mu gụkotaru ngu nvụ l'iphe dụ ẹji, i mekotaru kpamukpamu.” Ono iphe Ọkaribe-Kakọta-Nụ ekfu.
63 Você se lembrará de seus pecados e ficará calada de tanta vergonha quando eu perdoar tudo que fez. Eu, o S enhor Soberano, falei!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Ezequiel 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.