Daniel 4
Bayịburu Ikwo (IQW) vs NVT
1 Ọwaa bụ ozi, eze, bụ Nebukadineza ziru t'e zikota iphe bụ mbakeshi; mẹ ndu ekfu okfu-alị, dụ iche l'iche lẹ mgboko gbaa mgburumgburu:
1 O rei Nabucodonosor enviou esta mensagem a povos de todas as raças, nações e línguas em todo o mundo: “Paz e prosperidade!
2 Ọotso yẹbe Nebukadineza ẹna tẹ ya dooru unu iphe-ọphulenya; mẹ iphe-ọhubama, dụgbaa biribiri, Nchileke, bụ Ọkaribe-Kakọta-Nụ meru iya.
2 Quero que todos saibam dos sinais e das maravilhas que o Deus Altíssimo realizou em meu favor.
3 Iphe-ọphulenya Nchileke paru ẹka.
3 Como são grandes seus sinais, como são poderosas suas maravilhas! Seu reino durará para sempre, e seu domínio, por todas as gerações.
4 Yẹbe Nebukadineza nọ l'ẹhu-gudangu l'ufu iya; ẹku l'abyaru iya kẹ kụbukubu.
4 “Eu, Nabucodonosor, vivia em meu palácio, com todo conforto e prosperidade.
5 Ya arọtsua nrọ, ya rọru; egvu abya iya l'ẹhu. Lẹ ya zẹ l'oshi-azẹe ya; bẹ iphe byalẹru iya phụ l'obu; mẹ àphụ̀, ya phụru yeru iya egvu.
5 Certa noite, porém, tive um sonho que me assustou; enquanto estava deitado em minha cama, tive visões que me aterrorizaram.
6 Tọ dụ iya bụ; ya abya atụa ekemu sụ t'a jịko ndu mmamiphe, nọkota l'alị Bábyilọnu-a kuaru iya t'ẹphe kọoru iya iphe nrọ ono bụ.
6 Por isso mandei chamar todos os sábios da Babilônia, para que me dissessem o que meu sonho significava.
7 Yo be teke ndu amamanshi; ndu agwọgwo; ndu edzeje mkpọ-kpodo; mẹ ndu njibya byaru; ya abya ezeeru ẹphe nrọ ono; ọphu ẹphe adụdu ike kọoru iya iphe ọ bụ.
7 Quando todos os magos, encantadores, astrólogos e adivinhos vieram, eu lhes contei meu sonho, mas eles não foram capazes de me dizer o que ele significava.
8 E megee; Dánẹlu abyatashia. Yọ bya ezeeru iya nrọ ono. Dánẹlu ono b'a gụru Beluteshaza, bụ iya bụ agwa yẹbe eze; ume k'agwa ọphu dụ nsọ anọdu iya l'ẹhu.
8 Finalmente, Daniel se apresentou diante de mim, e eu lhe contei o sonho. (Ele se chama Beltessazar, em homenagem a meu deus, e o espírito dos santos deuses está nele.)
9 Ya asụ iya: “Beluteshaza; onye ishi ndu amamanshi. Ya mawaru l'ume k'agwa, dụ nsọ; bẹ nọ ngu l'ẹhu; ọphu ọ dụdu iphe e domiru edomi, atsụje ngu l'ẹhu amaru. Ọwaa nrọ, ya rọru. Byiko kọoru iya iphe ọ bụ.
9 “Disse-lhe: ‘Beltessazar, chefe dos magos, sei que o espírito dos santos deuses está em você e que não há mistério que não possa resolver. Agora, diga-me o que meu sonho significa.
10 Ọwaa iphe ya phụru l'ẹke ya zẹ l'oshi-azẹe ya ndọ-ọ: Ya abya elee ẹnya; oshi, evudowa l'echi mgboko gẹdegede. Oshi ọbu etsee ẹringe-ẹringe ẹringe-ẹringe.
10 “‘Enquanto estava deitado em minha cama, tive este sonho. Vi uma grande árvore no meio da terra.
11 Oshi ọbu jaru rikarika; shihu ike; dukfuru l'igwe. Mgboko gba mgburumgburu aphụkota iya.
11 A árvore cresceu e ficou muito alta e forte; chegava até o céu e podia ser vista por todo o mundo.
12 Mkpẹkwo iya amakọta ntụmatu; yọ mịa wọkfuru; akpụru iya abụru nri ndu mgboko mgburumgburu. Ọ bụ lẹ mkpuli iya; bẹ ụnwu-anụ-ẹgu anọduje l'atụta ume; ụnwenu, ephe l'eli abụru l'ẹkali iya; bẹ ẹphe akpajẹ ẹkfuna. Iphe, bụ iphe, nọ ndzụ lẹ mgboko-a bụ akpụru iya bụ nri ẹphe.
12 Suas folhas eram verdes e novas, e ela era cheia de frutos para todos comerem. Animais selvagens viviam à sua sombra, e aves faziam ninhos em seus ramos. O mundo todo se alimentava dessa árvore.
13 “L'àphụ̀ ono, ya phụru lẹ ya zẹ azẹe ono; bẹ ya bya ele ẹnya; ojozi ọbu, bụ onye dụ nsọ eshi l'igwe bụru phẹrekete.
13 “‘Então, enquanto eu sonhava, vi um mensageiro, um ser santo, que descia do céu.
14 Yọ raa ya arara rashia ya ike; sụ: ‘Gbutsua oshi ono; nggu akwashịa ya ẹkali; nyịshia ẹkwo iya. Akpụru iya; bẹ ii-chịkashi; tụa nanụ nanụ. Chịkashia ụnwu-anụ, kụru lẹ mkpuli iya; nggu emee t'ụnwenu, betsuaru l'ẹkali iya phekashihu!
14 O mensageiro gritou: ‘Derrubem a árvore e cortem seus ramos! Arranquem suas folhas e espalhem seus frutos! Espantem os animais selvagens de sua sombra e as aves, de seus ramos.
15 Ọle haa ukfu iya yẹle ọ́gbaragba iya l'alị; t'e gude gwọgirigwo ígwè; mẹ gwọgirigwo ope rụ-phee mkpirikpi ukfu iya ono mgburumgburu yẹle akwara iya; t'ọ kwaa l'alị l'ime ẹgbudu ẹke ono.
15 Mas deixem na terra o toco, com suas raízes, preso com um anel de ferro e bronze e cercado da relva verde. Que seja molhado pelo orvalho do céu e viva com os animais selvagens, em meio às plantas do campo.
16 T'e wofu iya egomunggo kẹ madzụ; mee ya t'ọ bụru egomunggo k'anẹgu-ẹgbudu a-nọ iya l'ẹhu gbururu jeye t'afa ẹsaa swee.
16 Durante sete períodos, terá a mente de um animal selvagem em vez de mente humana.
17 “ ‘Ndu tụru ekemu-a bụ ndu ojozi. Yọ bụru ndu dụ nsọ sụru l'ọo ẹge ọo-dụ ndono. Ọo ya bụ k'ọphu iphe madzụ nwigbaleke-ọma amaru l'ọo Ọkaribe-Kakọta-Nụ bụ onye, ndu eze, achị mgboko gbaa mgburumgburu nọ l'ẹka; l'ọo onye, Nchileke chịru obu iya l'ọo-nụ eze b'ọ nụje iya; m'o -ruhuduru ọ bụru onye ẹnya katsụkpo alala l'iphe bụ madzụ.’
17 Pois isso foi decretado pelos mensageiros; foi ordenado pelos seres santos, para que todos saibam que o Altíssimo domina sobre os reinos do mundo. Ele os dá a quem quer, até mesmo à pessoa mais humilde”.
18 “Ọ bụ nrọ ọbu, mụbe Nebukadineza rọru ọbu ndono. Nta-a; Beluteshaza bụ t'i kọoru mu iphe nrọ ono bụ; kẹ l'ẹ tọ dụdu m'ọo onye lanụ lẹ ndu mmamiphe nọ l'alị-eze mu, dụru ike kọoru mu iphe ọ bụ. Obenu lẹ nggụbedua a-dụ-a ike kọo ya; kẹ l'ume k'agwa ọphu dụ nsọ; bẹ nọ ngu l'ẹhu.”
18 “‘Beltessazar, esse foi o sonho que eu, o rei Nabucodonosor, tive. Agora, diga-me o que ele significa, pois nenhum dos sábios de meu reino foi capaz de interpretá-lo. Mas você pode fazê-lo, pois o espírito dos santos deuses está em você’.”
19 Ya ndono; Dánẹlu akpọo beru. Dánẹlu bụ onye ono, a gụru Beluteshaza. Eze asụ iya: “Beluteshaza; tẹ nrọ ọbu; m'ọ bụ iphe ọ bụ ba atọfukwa ngu meji!”
19 “Ao ouvir isso, Daniel (também chamado Beltessazar), ficou atônito por algum tempo, atemorizado com o significado do sonho. Então o rei lhe disse: ‘Beltessazar, não se assuste com o sonho, nem com o seu significado’. “Beltessazar respondeu: ‘Meu senhor, gostaria que os acontecimentos prenunciados nesse sonho ocorressem a seus inimigos, e não ao rei!
20 Nggụbe eze; oshi ono, ị phụru, vuru; jaa ajaja; shihu ike; ọnungonu iya l'achị l'akpamigwe; iphe bụ mgboko aphụkota iya;
20 A árvore que o rei viu crescia e ficava alta e forte; chegava até o céu e podia ser vista por todo o mundo.
21 ẹkwo iya l'ama ntụmatu; yọ mịa wọkfuru; bụru nri dzuru ndiphe mgburumgburu; bụru agu ẹke ụnwu-anụ-ẹgu anọduje atụta ume; nwetsuaru ẹke ụnwenu, ephe l'eli akpajẹ ẹkfuna l'ẹkali iya;
21 Tinha folhas verdes e novas e era cheia de frutos para todos comerem. Animais selvagens viviam à sua sombra, e aves faziam ninhos em seus ramos.
22 bẹ bụkwa nggụbedua l'onwongu bụ oshi ono; eze. I vuwaru; nweru ike; ụ́dù ngu eruwa ẹke igwe beru; alị eberu.
22 Essa árvore é o próprio rei. Pois o rei cresceu e se tornou forte e grande; sua grandeza chega até o céu, e seu domínio, até os confins da terra.
23 “Nggụbe eze; i phụru nwozi, dụ nsọ, shi l'imigwe bụru phẹrekete; sụ: ‘T'i gbutsua oshi ono; mebyishia ya; ọlobu; hakwaa ukfu iya t'o gvuru; ọ́gbaragba iya akwaa l'alị; t'a rụ-phee ya gwọgirigwo ígwè; mẹ gwọgirigwo ope mgburumgburu t'ọ nọdu l'ime ẹgbudu l'ẹgu ẹke ono.
23 “‘Então o rei viu um mensageiro, um ser santo que descia do céu e que disse: ‘Derrubem a árvore e destruam-na! Mas deixem na terra o toco, com suas raízes, preso com um anel de ferro e bronze e cercado da relva verde. Que seja molhado pelo orvalho do céu e viva com os animais do campo por sete períodos’.
24 “Eze; ọwaa iphe nrọ ono bụ ndọ-ọ: Ọ kwa iphe Nchileke, bụ Ọkaribe-Kakọta-Nụ sụru l'oo-me l'ẹhu nggụbe nnajiufu mu b'ị phụru ono.
24 “‘Este é o significado do sonho, ó rei, o que o Altíssimo declarou que acontecerá a meu senhor, o rei.
25 Aa-chịfu ngu l'ẹke madzụ nọ; nggu eje eburu l'ẹgbudu l'ọ bụ anụ-ẹgu-ẹgbudu; l'ata ẹgbudu l'ọ bụ eswi. Nggu angụlahaa iji, shi l'igwe; ngụ-guhu angụ-guhu. Ịi-nọ l'ẹgbudu ono afa ẹsaa jeye teke ịi-maru l'ọo Ọkaribe-Kakọta-Nụ bụ onye alị-eze ndu eze, achịtsua mgboko gbaa mgburumgburu nọ l'ẹka; l'ọ bụ onye, ọ chịru obu iya l'ọo-nụ iya b'ọ nụje iya.
25 O rei será expulso do convívio humano e viverá nos campos, com os animais selvagens. Comerá capim, como os bois, e será molhado pelo orvalho do céu. Viverá desse modo por sete períodos, até entender que o Altíssimo domina sobre os reinos do mundo e os dá a quem ele quer.
26 Mkpirikpi ukfu oshi ono yẹle ọ́gbaragba iya ono, ọ tụru ekemu t'a haa ono bụ iphe ọ bụ bụ l'alị-eze ngu a-nọkwa-ziru ngu teke ị malẹruphu l'ọo Nchileke achị.
26 As raízes e o toco, porém, foram deixados na terra. Isso significa que o senhor receberá seu reino de volta quando tiver aprendido que o céu domina.
27 Ọo ya bụ; nggụbe eze; kwekwa mee iphe-a, mu abyaru ngu ekfurua: Wata ome iphe dụ nhamụnha gude dokwazi ẹke, i meswehawaru emeswe; nggu awata omeru ndu, aakpa ẹhu ọhuma gude nwefu akirishi akirishi ono, i shi eme ono. T'a maru; mẹ ịi-dụ ike chịkobe onwongu; kpọo nwụkfu.”
27 “‘Ó rei Nabucodonosor, aceite meu conselho. Pare de pecar e faça o que é certo. Deixe seus pecados para trás e tenha compaixão dos pobres. Quem sabe, então, o rei continuará a prosperar’.”
28 Iphe ono l'ọ ha mekotaru Nebukadineza.
28 “Tudo isso, porém, aconteceu ao rei Nabucodonosor.
29 A nọtsulephu ọnwa iri l'ẹbo; k'ọphu ọ rọru nrọ ono; yọ nọdu l'eli obu-eze iya lẹ Bábyilọnu l'akpaphe.
29 Doze meses depois, ele caminhava sobre o terraço de seu palácio na Babilônia
30 A nọnyalephu; yọ sụ: “?Unu phụrua ẹge Bábyilọnu habe nshinu, bụ yẹbedua gude ike k'ẹka iya mee ya; t'o koshi ẹge ọdu-biribiri iya habe?”
30 e disse: ‘Vejam a grande cidade da Babilônia! Com meu próprio poder, construí esta cidade para ser o centro de meu reino e para mostrar o esplendor de minha majestade’.
31 Ya ndono; yọ kpụkwadurua okfu ono l'ọnu; olu e shi l'imigwe sụ iya: “Nggụbe eze, bụ Nebukadineza; ọwaa ẹge, a tụ-buwaru l'ọo-dụ: ike ono, i gude bụru eze ono b'a nafụakwaru ngu!
31 “Enquanto essas palavras ainda estavam em sua boca, veio do céu uma voz e disse: ‘Esta mensagem é para você, rei Nabucodonosor! Você não governa mais sobre este reino.
32 Aa-chịfu ngu l'ẹke madzụ bu; nggu alashia l'ẹgbudu; nggu l'anẹgu-ẹgbudu eje eburu. Ịi-ta ẹgbudu l'ọ bụ eswi afa ẹsaa gbururu jeye teke ịi-maru l'ọ bụ Ọkaribe-Kakọta-Nụ bụ onye ndu eze, achị ndiphe mgburumgburu nọ l'ẹka. L'ọ bụ onye, ọ chịru obu iya t'ọ bụru eze b'ọ nụje iya.”
32 Será expulso do convívio humano. Viverá nos campos com os animais selvagens e comerá capim, como os bois. Viverá desse modo por sete períodos, até que entenda que o Altíssimo domina sobre os reinos do mundo e os dá a quem ele quer’.
33 Ekfukfu, ookfukwadu iya-a; yọ vụwaphu l'ẹhu Nebukadineza. A chịfu Nebukadineza l'ẹke madzụ nọ; yo je atalahaa ẹwu l'ọ bụ eswi. Iji adashịlahaa ya. Yọ nọdu l'ẹgbudu ono jeye ẹgbushi erua ya hatsụa ya l'ọ bụ ẹba ugo; nvọ ẹka iya erua gụpyishitsua ya l'ọ bụ nvọ nwẹnu.
33 “Naquela mesma hora, a sentença se cumpriu e Nabucodonosor foi expulso do convívio humano. Passou a comer capim, como os bois, e foi molhado pelo orvalho do céu. Viveu desse modo até seu cabelo crescer como as penas das águias e suas unhas se parecerem com garras de pássaros.”
34 A nọtsulephu afa ẹsaa ono; mụbe Nebukadineza anọdu l'ẹgbudu ono palia ẹnya lee igwe; egomunggo abya alata mu azụ. Mu abya etulahaa Ọkaribe-Kakọta-Nụ ẹpha; jalahaa ya ajaja; kwabẹlahaa ya ugvu; mbụ onye ono, anọ ndzụ gbururu jeye lẹ tutu yoyo ono.
34 “Passado esse tempo, eu, Nabucodonosor, olhei para o céu. Minha sanidade voltou, louvei e adorei o Altíssimo e honrei aquele que vive para sempre. “Seu domínio é para sempre, seu reino, por todas as gerações.
35 Ẹ tọ dụdu iphe ọ gụberu
35 Comparados a ele, os habitantes da terra são como nada. Ele faz o que quer entre os anjos do céu e entre os habitantes da terra. Ninguém pode detê-lo nem lhe dizer: ‘Por que fazes essas coisas?’.
36 Ya ndono; mu abya enwetalephu onwomu; ugvu, e shi akwabẹje mu; mẹ ọdu-biribiri mu alaphutaru mu azụ. Yo mee; a wata mu ọkwaberu ugvu ẹge gbaru onye eze. Ndu shi akpọ-zijeru mu ụzo; mẹ ndu nweru ẹnya achọlahaa mu abya. A bya bya eworu eze ono, mu shi bụru ono nụ-phu mu azụ; mee; mu abya akabaa onweru ike; ma l'ẹge mu shi nweru iya.
36 “Quando minha sanidade voltou, também recuperei minha honra e a majestade de meu reino. Meus conselheiros e nobres me procuraram e fui restaurado ao meu reino, com muito mais honra que antes.
37 Nta-a; bẹ mụbe Nebukadineza etu eze k'igwe ẹpha; l'akwabẹ iya ugvu; l'ekutse iya; kẹ l'iphemiphe ọbule, o me adụkotaje mma; vudo nhamụnha. Ọdo bụ lẹ ndu eku onwẹphe ekuku; bẹ ọolo-tsutaje.
37 “Agora eu, Nabucodonosor, louvo, glorifico e honro o Rei dos céus. Todos os seus atos são justos e verdadeiros, e ele tem poder para humilhar os orgulhosos”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Daniel 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.