2 Samuel 3
Bayịburu Ikwo (IQW) vs VC
1 Ọgu, darụ ndu ọnu-ụlo Sọlu; mẹ ndu kẹ Dévidi abụru ọgu, a lụru ogologo. Ike kẹ Dévidi l'aka akaka eje; ike kẹ ndu ọnu-ụlo Sọlu l'agvụ agvụgvu eje.
1 Prolongou-se por muito tempo a guerra entre a casa de Saul e a de Davi. Mas, à medida que o poder de Davi ia-se fortificando, a casa de Saul ia-se enfraquecendo cada vez mais.
2 Teke Dévidi bu lẹ Hẹ́buronu b'a mụshiru iya ụnwegirima unwoke. Ọkpara iya bụ Amụnonu. Onye mụru iya nụ bụ Ahinowamu, bụ nwanyi Jézerilu.
2 Nasceram filhos a Davi em Hebron. Seu primogênito foi Amnon, de Aquinoã de Jezrael;
3 Abigelu, Nebalu kẹ Kamẹlu shi lụjee; tụfuwa iya atụfu amụtaru iya otsota, bụ Kiliyabu. Nwatibe Talumayi, bụ eze ndu Geshu; mbụ Maaka mụtaru iya Abusolomu, bụ onye k'ẹto.
3 Queleab, o segundo, de Abigail, viúva de Nabal, o carmelita; Absalão, o terceiro, filho de Maaca, filha de Tolmai, rei de Gessur;
4 Hagitu mụtaru iya Adónịja, bụ onye k'ẹno. Abitalu amụtaru iya onye k'ise, bụ Shefatíya.
4 o quarto, Adonias, filho de Hagit; Safatia, o quinto, filho de Abital,
5 Nyee ya; mbụ Ẹgula mụtaru iya onye k'ishingu, bụ Ituremu. Ndu-a b'a mụshikotaru Dévidi teke o bu lẹ Hẹ́buronu.
5 e o sexto Jetraão, filho de Egla, mulher de Davi. Estes foram os filhos que nasceram a Davi em Hebron.
6 Yọ bụru teke ono, ọgu adaru ndu ọnu-ụlo Sọlu ọwaa ndu ọnu-ụlo kẹ Dévidi ono bẹ Ábụna nọdu l'ẹka ụlo kẹ Sọlu; vudoshia ike.
6 Enquanto durou a guerra entre a casa de Saul e a de Davi, Abner teve autoridade na casa de Saul.
7 Yo nweru nwanyi ọbu, shi bụru nnufu Sọlu, aza Rizúpa. Nwanyi ono bụ nwatibe Aya. Yo be ujiku lanụ; Ishibosheti abya ekua Ábụna; sụ iya: “?Nanụ ẹge ọ dụ b'ị wataru ọra nnufu nna iya?”
7 Ora, Saul tinha uma concubina chamada Resfa, filha de Aia. Isboset disse a Abner: Por que te aproximaste da concubina de meu pai?
8 Iphe ono, Ishibosheti kfuru ono eghua Ábụna ntụmatu; yọ sụ Ishibosheti: “?Ya gbe bya atụwaru nụ íkè yeru ndu Júda tọo? Keshinu kpọ byeye ntanụ-a; bẹ ya shi gudeta obu iya l'ọ ha tụru íkè yeru nna ngu, bụ Sọlu; mẹ ndibe iya; mẹ ndu ọ̀nyà iya. Ya anọdukpelephu l'alụ ọgu ẹhu unu tẹ ndu kẹ Dévidi ba alụta unu. Yọ bụru nta-a b'ị bya ekobe iya okfu, larụ lẹ kẹ nwanyi-a.
8 Abner indignou-se com estas palavras de Isboset e disse: Sou porventura uma cabeça de cão a serviço de Judá? Enquanto neste momento trabalho pela casa de Saul, teu pai, pelos seus irmãos e seus amigos, não os deixando cair nas mãos de Davi, vens tu acusar-me de pecado com esta mulher?
9 Tẹ Nchileke gwakwa ya ọchi; mbụ t'o mekwa ya ọphu ka njọ m'ọ bụru lẹ ya te meduru Dévidi iphe ono, Ojejoje riburu lẹ nte kwee ya ụkwa iya ono;
9 Deus me trate com o maior rigor, se eu não procurar para Davi tudo o que o Senhor lhe prometeu,
10 mbụ lẹ ya e-me t'alị-eze ono lụfu ọnu-ụlo Sọlu l'ẹka; mee tẹ Dévidi bụru eze ndu Ízurẹlu mẹ Júda; shita lẹ Dánu jeye Besheba.”
10 a saber, tirar a realeza da casa de Saul e firmar o trono de Davi sobre Israel e sobre Judá, desde Dã até Bersabéia!
11 Ọphu Ishibosheti emekpodua ọnu ụkporo k'okfu okfu yeru Ábụna ọdo; kẹ l'ọotsu iya egvu.
11 Isboset não soube o que responder a Abner, porque o temia.
12 Tọ dụ iya bụ; Ábụna abya eyefu ndu ozi t'ẹphe jeru iya kẹ Dévidi je asụ iya: “?Bụnua onye bẹ alị-a nọ l'ẹka? Tẹ nggu l'iya gbaa ndzụ; k'ọphu ya e-yetaru ngu ẹka chịta ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha ye l'ẹka iya nke ngu.”
12 Abner enviou então mensageiros a Davi, para dizer-lhe: De quem é a terra? Faze aliança comigo e eu te darei mão forte para reunir em torno de ti todo o Israel.
13 Dévidi asụ iya: “L'ọ dụa mma tẹ nggu l'iya gbaa ndzụ. Ọ bụ l'o nweru iphe lanụ, ya ele ngu ẹnya iya l'ẹka: Iphe ọbu bụ t'ẹ b'i byakwa ẹke ya nọ; gbahaa l'i du Mikalu Sọlu dutaru iya teke ịi-nọdu abya!”
13 Davi respondeu: Está bem; farei aliança contigo, mas com uma condição: não te apresentarás diante de mim sem trazer contigo Micol, a filha de Saul, quando vieres ver-me.
14 Dévidi abya eye ndu ozi t'ẹphe jekfu Ishibosheti Sọlu je asụ iya: “T'o dee ya nyee ya Mikalu, ya butaru akpapyị ụkporo ndu Filisutayịnu ise gude kwaa aswa iya ono.”
14 Davi enviou mensageiros a Isboset, filho de Saul, para dizer-lhe: Devolve a minha mulher Micol, que desposei ao preço de cem prepúcios de filisteus.
15 Ya ndono; Ishibosheti ezia t'e je anata Mikalu l'ẹke nji iya; mbụ Palutiyẹlu Layishi.
15 Isboset ordenou que a tirassem de seu marido, Faltiel, filho de Lais,
16 Nji nwanyi ono l'ara ẹkwa; etso iya; jeye; ẹphe erua Bahurimu. Ábụna asụ nwoke ono: “T'ọ la!” Yọ tụgbua; lashia.
16 que a acompanhou chorando até Bahurim. Ali, Abner disse-lhe: Volta para a tua casa. E ele voltou.
17 Ábụna abya ekua ndu bụ ọgurenya ndu Ízurẹlu idzu; sụ ẹphe: “Unu shiwa teke teru ẹnya seta ẹge unu e-shi mee Dévidi eze unu.
17 Abner pôs-se em contato com os anciãos de Israel e disse-lhes: Já faz tempo que desejais ter Davi por rei.
18 Ngwa-a; unu mee ya ẹya nta-a! Ishi iya abụru lẹ Ojejoje kwewaru Dévidi ụkwa; sụ iya: ‘L'ọ bụ l'ẹka nwozi iya, bụ Dévidi; bẹ ya e-shi nafụta ndu nk'iya, bụ ndu Ízurẹlu l'ẹka ndu Filisutayịnu; mẹ l'ẹka ndu ọhogu ẹphe l'ẹphe ha.’ ”
18 Fazei-o, pois, agora, porque o Senhor disse de Davi: por meio de Davi, meu servo, livrarei o meu povo de Israel da mão dos filisteus e de todos os seus inimigos.
19 Ábụna abyakwaphu bya ekfuru yeru ndu Bénjaminu; b'ọ bya atụgbua jeshia Hẹ́buronu je ekfuaru Dévidi iphe, bụ iphe ndu Ízurẹlu; mẹ ndu ikfu Bénjaminu l'ẹphe ha abya ememe.
19 Abner, que havia dito a mesma coisa aos benjaminitas, foi a Hebron para informar Davi de tudo o que fora aceito por Israel e por toda a casa de Benjamim.
20 Ndu ẹphe lẹ Ábụna yị je kẹ Dévidi ono lẹ Hẹ́buronu bụ ụkporo unwoke; Dévidi eshia nri gude gbaaru ẹphe ajị.
20 E apresentou-se a Davi, em Hebron, acompanhado de vinte homens. Davi deu um banquete a Abner e seus companheiros.
21 Ábụna asụ Dévidi: “Onye nwe mu nụ, bụ eze; ọ kwa tẹ ya je je ekuaru ngu ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha tẹ nggu l'ẹphe gbaa ndzụ; k'ọphu ịi-bụru eze ẹphe ẹge ono, ọogu ngu t'ị bụru ono.” Dévidi edufu Ábụna; yọ tụgbua lashia l'ẹhu-agu.
21 Disse então Abner a Davi: Irei para reunir ao redor de meu senhor, o rei, todos os israelitas; farão aliança contigo e reinarás sobre toda a terra que quiseres. Davi despediu Abner, que partiu tranqüilamente.
22 Yọ bụleruphu teke ono bẹ ndu kẹ Dévidi; mẹ Jóabu shi ọgu ọ-lụa-ọlaa, ẹphe jeru bata; vuru iphe, dụ egvu, ẹphe kwaru l'ọkwata. Obenu lẹ Ábụna ta nọkwanu l'ufu Dévidi lẹ Hẹ́buronu; kẹle Dévidi dufuwaru iya. Yọ tụgbua lashia l'ẹhu-agu.
22 Entretanto, os homens de Davi voltavam com Joab de uma expedição, trazendo uma grande presa. {Abner não estava mais com Davi em Hebron, porque Davi o tinha despedido e ele partira em paz.}
23 Jóabu yẹle ndu sọja, yẹle iya yị abatalẹphu; e kfuru iya lẹ Ábụna Nẹru bẹ shikwa byakfuta eze; yo dufuwa iya; yọ lashia lẹ nchị-odoo.
23 E, voltando Joab com toda a sua tropa, disseram-lhe que Abner, filho de Ner, viera ter com o rei, e este o deixara ir em paz.
24 Ya ndono; Jóabu ejekfushia eze je asụ iya: “?Bụ ngụnu b'i meru ẹge ono? ?Bụ ngụnu meru iphe Ábụna byakfutaru ngu; nggu ahaa ya; yọ lashia? Nta-a b'ọ laakwaru!
24 Joab foi ter com o rei e disse-lhe: Que fizeste? Abner, filho de Ner, veio a ti; por que o deixaste partir?
25 Ị marua onye Ábụna Nẹru bụ. Ọ kwa ụgho b'ọ byaru ngu aghọru; bya t'ọ maru ẹge iije iya ala; maru iphe, bụ iphe, iime ememe.”
25 Tu o conheces; {bem sabes que} é para enganar-te, para espiar tuas idas e vindas e sondar tudo o que fazes.
26 Jóabu ahaa Dévidi lụfushia; bya ezia ndu ozi iya t'ẹphe gbakfu Ábụna. Ẹphe agbakfu Ábụna lẹ wẹlu Síra; kuphuta iya azụ; Dévidi ta ma.
26 Deixando Davi, Joab mandou emissários atrás de Abner, que o fizeram voltar do poço de Sira, sem que Davi o soubesse.
27 Ábụna alaphutalephu azụ lẹ Hẹ́buronu; Jóabu ekuchi iya ekuchi l'iku obu-edukfu ono; l'o nweru iphe, ya eme tẹ ya kfuru iya. Jóabu anọdu l'ẹke ono; nmafua ya ẹpho; yọ nwụhu. Yo shi ẹge ono gwata ụgwo ọchi nwunne iya phụ; mbụ Ásahẹlu.
27 Quando Abner chegou a Hebron, Joab, tomou-o à parte, para dentro da porta, como para falar-lhe em particular, e feriu-o ali mortalmente no ventre, vingando o sangue de seu irmão Asael.
28 Dévidi abya anụa iya; su: “Gbururu jeye lẹ gbururu bẹ ẹka yẹle ndu alị-eze iya ta dụkwa l'ọchi Ábụna Nẹru l'ifu Nchileke.
28 Quando Davi soube do acontecido, exclamou: Sou inocente, eu e o meu reino, diante do Senhor, do sangue de Abner, filho de Ner!
29 Tẹ ọchi Ábụna tụ-kokwaru Jóabu; mẹ ndu ọnu-ụlo nna iya l'ẹphe ha l'ishi! T'onye ẹjo ọnya ata ba agvụkwa agvụgvu l'ufu Jóabu; mẹ onye ẹhu-labụ; mẹ onye gude mkpọro l'eje ije; mẹ onye e gburu l'ike; mẹ onye ụkpa.”
29 Que ele caia sobre a cabeça de Joab e de toda a sua família! Não faltem jamais em sua casa homens atacados de sarna ou lepra, que trabalhem no fuso, caiam pela espada, definhem de fome!
30 Yọ bụru Jóabu yẹle nwunne iya kẹ nwoke; mbụ Abishayi bẹ gburu Ábụna; kẹ l'ọ bụ iya gburu Ásahẹlu, bụ nwunne ẹphe l'ọgu lẹ Gíbiyọnu.
30 Joab e seu irmão Abisaí tinham assassinado Abner por ter este matado seu irmão Asael depois da batalha de Gabaon.
31 Dévidi abya asụ Jóabu mẹ ndu ẹphe ya nọ: “Unu lawashịa uwe unu; unu achịta uwe-aphụ yee; raa ẹkwa Ábụna.” Eze, bụ Dévidi l'etso igbe-odzu ono l'azụ.
31 Davi disse a Joab e a toda a sua tropa: Rasgai vossas vestes, cobri-vos de sacos e pranteai Abner! E o rei seguiu atrás do féretro.
32 Ẹphe elia Ábụna lẹ Hẹ́buronu; eze akwaa ẹkwa Ábụna l'eli ili iya. Ndu ono l'ẹphe atụa ụzu-ẹkwa.
32 Sepultaram Abner em Hebron. O rei pôs-se a chorar em alta voz sobre seu túmulo, e todo o povo chorou.
33 Eze, bụ Dévidi abya agụa egvu-aphụ l'ẹhu Ábụna; sụ:
33 E Davi cantou a seguinte lamentação, chorando Abner: Devia Abner morrer como morrem os insensatos?!
34 Ẹ te kekwa ngu ẹgbu l'ẹka;
34 Tuas mãos não estavam algemadas, nem acorrentados os teus pés. Caíste como se cai diante de celerados.
35 Ndu ono l'ẹphe ha abya arọlahaa Dévidi t'o ria nri lẹ teke ọ bụkwadu eswe. Obenu lẹ Dévidi riburu iya; sụ: “Kamẹnu; lẹ ya te ewotadu nri; m'ọ -bụ iphe ọdo kpaa l'ọnu tẹmanu ẹnyanwu arịba!”
35 E o povo chorou sobre ele. Depois, como todo mundo viesse a Davi insistindo em que ele tomasse algum alimento antes de acabar o dia, ele fez este juramento: Que o Senhor me trate com todo o seu rigor, se eu comer pão ou qualquer outra coisa, antes do pôr-do-sol.
36 Ẹhu atsọo ndu ono l'ẹphe ha ẹna; ẹphe atụbe nvọ l'iphe ono, Dévidi meru ono; iphemiphe ọbule, eze Dévidi meru adụkota ẹphe mma.
36 Todo o povo o soube e o aprovou, como aliás lhe parecia sempre bom tudo o que o rei fazia.
37 Ndu ono l'ẹphe ha; je akpaa lẹ ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha amaru mbọku ono l'ẹka eze, bụ Dévidi ta anọdu l'egbugbu ono, e gburu Ábụna Nẹru ono.
37 Todo o exército e todo o Israel reconheceu naquele dia que o rei não tivera parte alguma no assassínio de Abner, filho de Ner.
38 Eze asụ ndu ozi iya: “?Unu ta madụ l'onye nwụhuru l'alị Ízurẹlu ntanụ bụ oke amadụ; bụru nwatibe eze?
38 O rei disse aos seus servos: Não sabeis que um chefe, um grande chefe caiu hoje em Israel?
39 Ọ bụ oswi-okfu l'a wụru mu manụ l'ishi tẹ mu bụru eze; obenu l'ike ta anọdu mu ntanụ-a; kẹ l'ụnwegirima Zeruya bẹ nabaru mu ẹka. Tẹ Ojejoje kfụkwaa ndu ẹjo madzụ ụgwo l'ẹge ẹjo iphe, ẹphe meru habe!”
39 Quanto a mim, sou ainda fraco, embora tenha recebido a unção real. Esses homens, filhos de Sarvia, são mais fortes do que eu. Que o Senhor retribua àqueles que fizeram o mal segundo os seus próprios atos!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.