2 Samuel 3

Bayịburu Ikwo (IQW) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ọgu, darụ ndu ọnu-ụlo Sọlu; mẹ ndu kẹ Dévidi abụru ọgu, a lụru ogologo. Ike kẹ Dévidi l'aka akaka eje; ike kẹ ndu ọnu-ụlo Sọlu l'agvụ agvụgvu eje.
1 Assim começou uma longa guerra entre a família de Saul e a família de Davi. Com o tempo, Davi se fortaleceu cada vez mais, e a família de Saul foi se enfraquecendo.
2 Teke Dévidi bu lẹ Hẹ́buronu b'a mụshiru iya ụnwegirima unwoke. Ọkpara iya bụ Amụnonu. Onye mụru iya nụ bụ Ahinowamu, bụ nwanyi Jézerilu.
2 Estes são os filhos de Davi que nasceram em Hebrom: O mais velho era Amnom, filho de Ainoã, de Jezreel.
3 Abigelu, Nebalu kẹ Kamẹlu shi lụjee; tụfuwa iya atụfu amụtaru iya otsota, bụ Kiliyabu. Nwatibe Talumayi, bụ eze ndu Geshu; mbụ Maaka mụtaru iya Abusolomu, bụ onye k'ẹto.
3 O segundo era Daniel, filho de Abigail, a viúva de Nabal, do Carmelo. O terceiro era Absalão, filho de Maaca, filha de Talmai, rei de Gesur.
4 Hagitu mụtaru iya Adónịja, bụ onye k'ẹno. Abitalu amụtaru iya onye k'ise, bụ Shefatíya.
4 O quarto era Adonias, filho de Hagite. O quinto era Sefatias, filho de Abital.
5 Nyee ya; mbụ Ẹgula mụtaru iya onye k'ishingu, bụ Ituremu. Ndu-a b'a mụshikotaru Dévidi teke o bu lẹ Hẹ́buronu.
5 O sexto era Itreão, filho de Eglá, esposa de Davi. Todos esses filhos de Davi nasceram em Hebrom.
6 Yọ bụru teke ono, ọgu adaru ndu ọnu-ụlo Sọlu ọwaa ndu ọnu-ụlo kẹ Dévidi ono bẹ Ábụna nọdu l'ẹka ụlo kẹ Sọlu; vudoshia ike.
6 Enquanto continuava a guerra entre as famílias de Saul e de Davi, Abner se tornou um líder cada vez mais influente entre a família de Saul.
7 Yo nweru nwanyi ọbu, shi bụru nnufu Sọlu, aza Rizúpa. Nwanyi ono bụ nwatibe Aya. Yo be ujiku lanụ; Ishibosheti abya ekua Ábụna; sụ iya: “?Nanụ ẹge ọ dụ b'ị wataru ọra nnufu nna iya?”
7 Um dia, Isbosete, filho de Saul, acusou Abner de ter relações com uma das concubinas de Saul, uma mulher chamada Rispa, filha de Aiá.
8 Iphe ono, Ishibosheti kfuru ono eghua Ábụna ntụmatu; yọ sụ Ishibosheti: “?Ya gbe bya atụwaru nụ íkè yeru ndu Júda tọo? Keshinu kpọ byeye ntanụ-a; bẹ ya shi gudeta obu iya l'ọ ha tụru íkè yeru nna ngu, bụ Sọlu; mẹ ndibe iya; mẹ ndu ọ̀nyà iya. Ya anọdukpelephu l'alụ ọgu ẹhu unu tẹ ndu kẹ Dévidi ba alụta unu. Yọ bụru nta-a b'ị bya ekobe iya okfu, larụ lẹ kẹ nwanyi-a.
8 Abner ficou furioso com as palavras de Isbosete. “Por acaso sou um cão de Judá para ser tratado dessa maneira?”, gritou ele. “Depois de tudo que fiz por seu pai, Saul, e pela família e os amigos dele ao não entregar você a Davi, minha recompensa é ser acusado por causa dessa mulher?
9 Tẹ Nchileke gwakwa ya ọchi; mbụ t'o mekwa ya ọphu ka njọ m'ọ bụru lẹ ya te meduru Dévidi iphe ono, Ojejoje riburu lẹ nte kwee ya ụkwa iya ono;
9 Que Deus me castigue severamente se eu não fizer por Davi tudo que o S enhor prometeu a ele!
10 mbụ lẹ ya e-me t'alị-eze ono lụfu ọnu-ụlo Sọlu l'ẹka; mee tẹ Dévidi bụru eze ndu Ízurẹlu mẹ Júda; shita lẹ Dánu jeye Besheba.”
10 Tomarei o reino da família de Saul e o entregarei a Davi. Estabelecerei o trono de Davi tanto sobre Israel como sobre Judá, desde Dã, ao norte, até Berseba, ao sul!”
11 Ọphu Ishibosheti emekpodua ọnu ụkporo k'okfu okfu yeru Ábụna ọdo; kẹ l'ọotsu iya egvu.
11 Isbosete não se atreveu a dizer nem mais uma palavra, pois teve medo do que Abner poderia fazer.
12 Tọ dụ iya bụ; Ábụna abya eyefu ndu ozi t'ẹphe jeru iya kẹ Dévidi je asụ iya: “?Bụnua onye bẹ alị-a nọ l'ẹka? Tẹ nggu l'iya gbaa ndzụ; k'ọphu ya e-yetaru ngu ẹka chịta ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha ye l'ẹka iya nke ngu.”
12 Então Abner enviou mensageiros para dizer a Davi: “Afinal, a quem pertence esta terra? Faça um acordo comigo, e eu o ajudarei a conseguir o apoio de todo o Israel”.
13 Dévidi asụ iya: “L'ọ dụa mma tẹ nggu l'iya gbaa ndzụ. Ọ bụ l'o nweru iphe lanụ, ya ele ngu ẹnya iya l'ẹka: Iphe ọbu bụ t'ẹ b'i byakwa ẹke ya nọ; gbahaa l'i du Mikalu Sọlu dutaru iya teke ịi-nọdu abya!”
13 “Está bem”, respondeu Davi. “Mas só farei acordo com você se, quando vier para cá, trouxer de volta minha esposa Mical, filha de Saul.”
14 Dévidi abya eye ndu ozi t'ẹphe jekfu Ishibosheti Sọlu je asụ iya: “T'o dee ya nyee ya Mikalu, ya butaru akpapyị ụkporo ndu Filisutayịnu ise gude kwaa aswa iya ono.”
14 Davi enviou a seguinte mensagem a Isbosete, filho de Saul: “Devolva minha esposa Mical, pois eu conquistei o direito de me casar com ela com os prepúcios de cem filisteus”.
15 Ya ndono; Ishibosheti ezia t'e je anata Mikalu l'ẹke nji iya; mbụ Palutiyẹlu Layishi.
15 Então Isbosete mandou tirar Mical de seu marido, Palti, filho de Laís.
16 Nji nwanyi ono l'ara ẹkwa; etso iya; jeye; ẹphe erua Bahurimu. Ábụna asụ nwoke ono: “T'ọ la!” Yọ tụgbua; lashia.
16 Palti a seguiu até Baurim, chorando ao longo de todo o caminho, até que Abner lhe disse: “Volte para casa!”, e ele voltou.
17 Ábụna abya ekua ndu bụ ọgurenya ndu Ízurẹlu idzu; sụ ẹphe: “Unu shiwa teke teru ẹnya seta ẹge unu e-shi mee Dévidi eze unu.
17 Abner reuniu as autoridades de Israel e lhes disse: “Faz algum tempo que vocês querem declarar Davi seu rei.
18 Ngwa-a; unu mee ya ẹya nta-a! Ishi iya abụru lẹ Ojejoje kwewaru Dévidi ụkwa; sụ iya: ‘L'ọ bụ l'ẹka nwozi iya, bụ Dévidi; bẹ ya e-shi nafụta ndu nk'iya, bụ ndu Ízurẹlu l'ẹka ndu Filisutayịnu; mẹ l'ẹka ndu ọhogu ẹphe l'ẹphe ha.’ ”
18 Chegou a hora de agir! Pois o S enhor disse: ‘Escolhi meu servo Davi para livrar meu povo, Israel, das mãos dos filisteus e de todos os seus inimigos’”.
19 Ábụna abyakwaphu bya ekfuru yeru ndu Bénjaminu; b'ọ bya atụgbua jeshia Hẹ́buronu je ekfuaru Dévidi iphe, bụ iphe ndu Ízurẹlu; mẹ ndu ikfu Bénjaminu l'ẹphe ha abya ememe.
19 Abner também falou com os homens de Benjamim. Depois, foi a Hebrom para dizer a Davi que todo o povo de Israel e de Benjamim tinha concordado em apoiá-lo.
20 Ndu ẹphe lẹ Ábụna yị je kẹ Dévidi ono lẹ Hẹ́buronu bụ ụkporo unwoke; Dévidi eshia nri gude gbaaru ẹphe ajị.
20 Quando Abner, acompanhado de vinte homens, chegou a Hebrom, Davi os recebeu com um grande banquete.
21 Ábụna asụ Dévidi: “Onye nwe mu nụ, bụ eze; ọ kwa tẹ ya je je ekuaru ngu ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha tẹ nggu l'ẹphe gbaa ndzụ; k'ọphu ịi-bụru eze ẹphe ẹge ono, ọogu ngu t'ị bụru ono.” Dévidi edufu Ábụna; yọ tụgbua lashia l'ẹhu-agu.
21 Então Abner disse a Davi: “Deixe que eu vá e convoque uma reunião de todo o Israel para apoiar meu senhor, o rei. Farão uma aliança com o senhor para que reine sobre eles, e o senhor governará sobre tudo que seu coração desejar”. Davi se despediu dele, e Abner partiu em paz.
22 Yọ bụleruphu teke ono bẹ ndu kẹ Dévidi; mẹ Jóabu shi ọgu ọ-lụa-ọlaa, ẹphe jeru bata; vuru iphe, dụ egvu, ẹphe kwaru l'ọkwata. Obenu lẹ Ábụna ta nọkwanu l'ufu Dévidi lẹ Hẹ́buronu; kẹle Dévidi dufuwaru iya. Yọ tụgbua lashia l'ẹhu-agu.
22 Contudo, logo depois que Davi despediu Abner em paz, Joabe e alguns dos soldados de Davi retornaram de um ataque, trazendo muitos despojos.
23 Jóabu yẹle ndu sọja, yẹle iya yị abatalẹphu; e kfuru iya lẹ Ábụna Nẹru bẹ shikwa byakfuta eze; yo dufuwa iya; yọ lashia lẹ nchị-odoo.
23 Quando Joabe chegou, foi informado de que Abner, filho de Ner, tinha acabado de visitar o rei, que o havia despedido em paz.
24 Ya ndono; Jóabu ejekfushia eze je asụ iya: “?Bụ ngụnu b'i meru ẹge ono? ?Bụ ngụnu meru iphe Ábụna byakfutaru ngu; nggu ahaa ya; yọ lashia? Nta-a b'ọ laakwaru!
24 Joabe foi até o rei e perguntou: “O que foi que o senhor fez? Por que deixou Abner escapar?
25 Ị marua onye Ábụna Nẹru bụ. Ọ kwa ụgho b'ọ byaru ngu aghọru; bya t'ọ maru ẹge iije iya ala; maru iphe, bụ iphe, iime ememe.”
25 O senhor conhece muito bem Abner, filho de Ner! Sabe que ele veio espioná-lo e descobrir tudo que o senhor anda fazendo!”.
26 Jóabu ahaa Dévidi lụfushia; bya ezia ndu ozi iya t'ẹphe gbakfu Ábụna. Ẹphe agbakfu Ábụna lẹ wẹlu Síra; kuphuta iya azụ; Dévidi ta ma.
26 Então Joabe saiu da presença de Davi e enviou mensageiros para alcançar Abner. Eles o encontraram perto do poço de Sirá e o trouxeram de volta, sem que Davi soubesse.
27 Ábụna alaphutalephu azụ lẹ Hẹ́buronu; Jóabu ekuchi iya ekuchi l'iku obu-edukfu ono; l'o nweru iphe, ya eme tẹ ya kfuru iya. Jóabu anọdu l'ẹke ono; nmafua ya ẹpho; yọ nwụhu. Yo shi ẹge ono gwata ụgwo ọchi nwunne iya phụ; mbụ Ásahẹlu.
27 Quando Abner chegou a Hebrom, Joabe o chamou para um lado, junto ao portão da cidade, como se fosse falar com ele em particular. Então, apunhalou-o no estômago e o matou para vingar a morte de Asael, seu irmão.
28 Dévidi abya anụa iya; su: “Gbururu jeye lẹ gbururu bẹ ẹka yẹle ndu alị-eze iya ta dụkwa l'ọchi Ábụna Nẹru l'ifu Nchileke.
28 Quando Davi soube o que havia acontecido, declarou: “Juro pelo S enhor que eu e meu reino somos para sempre inocentes desse crime contra Abner, filho de Ner.
29 Tẹ ọchi Ábụna tụ-kokwaru Jóabu; mẹ ndu ọnu-ụlo nna iya l'ẹphe ha l'ishi! T'onye ẹjo ọnya ata ba agvụkwa agvụgvu l'ufu Jóabu; mẹ onye ẹhu-labụ; mẹ onye gude mkpọro l'eje ije; mẹ onye e gburu l'ike; mẹ onye ụkpa.”
29 Que essa culpa permaneça sobre Joabe e sua família! Que em todas as gerações da família de Joabe nunca falte um homem que tenha fluxo ou lepra, que use muletas, que morra pela espada, ou que tenha de mendigar o alimento!”.
30 Yọ bụru Jóabu yẹle nwunne iya kẹ nwoke; mbụ Abishayi bẹ gburu Ábụna; kẹ l'ọ bụ iya gburu Ásahẹlu, bụ nwunne ẹphe l'ọgu lẹ Gíbiyọnu.
30 Assim, Joabe e seu irmão Abisai assassinaram Abner, pois ele havia matado Asael, irmão deles, na batalha em Gibeom.
31 Dévidi abya asụ Jóabu mẹ ndu ẹphe ya nọ: “Unu lawashịa uwe unu; unu achịta uwe-aphụ yee; raa ẹkwa Ábụna.” Eze, bụ Dévidi l'etso igbe-odzu ono l'azụ.
31 Então Davi disse a Joabe e a todos que estavam com ele: “Rasguem suas roupas e vistam pano de saco. Lamentem a morte de Abner”, e o próprio rei seguiu o cortejo fúnebre.
32 Ẹphe elia Ábụna lẹ Hẹ́buronu; eze akwaa ẹkwa Ábụna l'eli ili iya. Ndu ono l'ẹphe atụa ụzu-ẹkwa.
32 Sepultaram Abner em Hebrom, e o rei chorou em alta voz junto ao túmulo, e todo o povo lamentou com ele.
33 Eze, bụ Dévidi abya agụa egvu-aphụ l'ẹhu Ábụna; sụ:
33 Então o rei entoou esta canção fúnebre: “Acaso Abner devia morrer como um vilão?
34 Ẹ te kekwa ngu ẹgbu l'ẹka;
34 Suas mãos não estavam atadas, nem seus pés acorrentados. Não, você foi assassinado, vítima de uma trama perversa”. Todo o povo lamentou uma vez mais por Abner.
35 Ndu ono l'ẹphe ha abya arọlahaa Dévidi t'o ria nri lẹ teke ọ bụkwadu eswe. Obenu lẹ Dévidi riburu iya; sụ: “Kamẹnu; lẹ ya te ewotadu nri; m'ọ -bụ iphe ọdo kpaa l'ọnu tẹmanu ẹnyanwu arịba!”
35 Davi tinha se recusado a comer no dia do funeral, e todos insistiram para que ele se alimentasse. Mas ele havia feito um voto: “Que Deus me castigue severamente se eu comer alguma coisa antes do pôr do sol”.
36 Ẹhu atsọo ndu ono l'ẹphe ha ẹna; ẹphe atụbe nvọ l'iphe ono, Dévidi meru ono; iphemiphe ọbule, eze Dévidi meru adụkota ẹphe mma.
36 Seu voto agradou muito o povo. De fato, aprovavam tudo que o rei fazia.
37 Ndu ono l'ẹphe ha; je akpaa lẹ ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha amaru mbọku ono l'ẹka eze, bụ Dévidi ta anọdu l'egbugbu ono, e gburu Ábụna Nẹru ono.
37 Assim, todos em Judá e em Israel entenderam que Davi não era responsável pelo assassinato de Abner, filho de Ner.
38 Eze asụ ndu ozi iya: “?Unu ta madụ l'onye nwụhuru l'alị Ízurẹlu ntanụ bụ oke amadụ; bụru nwatibe eze?
38 Então o rei disse a seus oficiais: “Não percebem que um grande comandante caiu hoje em Israel?
39 Ọ bụ oswi-okfu l'a wụru mu manụ l'ishi tẹ mu bụru eze; obenu l'ike ta anọdu mu ntanụ-a; kẹ l'ụnwegirima Zeruya bẹ nabaru mu ẹka. Tẹ Ojejoje kfụkwaa ndu ẹjo madzụ ụgwo l'ẹge ẹjo iphe, ẹphe meru habe!”
39 E, embora eu seja o rei ungido, esses dois filhos de Zeruia, Joabe e Abisai, são fortes demais para que eu os controle. Que o S enhor retribua a esses homens maus por sua maldade”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.