2 Samuel 18
Bayịburu Ikwo (IQW) vs NVT
1 Tọ dụ iya bụ; Dévidi abya achịkobe ndu ono yẹle iya yị ono; bya afọo ndu ishi sọja kẹ ndu ọphu dụ ụnu labụ l'ụkporo iri iri; bya afọo ndu ishi sọja kẹ ndu ọphu dụ ụkporo ise ise.
1 Davi passou em revista os soldados que estavam com ele e nomeou generais e capitães para liderá-los.
2 Dévidi abya eye ndu sọja ono t'ẹphe tụgbua. Nkere-ẹto lẹ ndu sọja ono bẹ bụ Jóabu bụ onye ishi ẹphe; nkere-ẹto ọdo abụru Abishayi Zeruya; mbụ nwunne Jóabu, bụ onye ishi ẹphe; nkere-ẹto ọdo abụru Itayi onye Gatụ bụ onye ishi ẹphe. Eze asụ ndu ono: “Lẹ yẹbedua l'onwomu a-lụfutakwaphu bya etsoru unu jeshia.”
2 Em seguida, enviou-os em três grupos: um sob o comando de Joabe; outro sob o comando de Abisai, irmão de Joabe, filho de Zeruia; e o outro sob o comando de Itai, de Gate. O rei disse a seus soldados: “Também vou com vocês”.
3 Obenu lẹ ndu ono sụru iya: “L'ẹ tii tsokwa ẹphe; kẹ l'ọ -bụru l'ọ dataru k'ọgba ọso bẹ ndu ono ta akpakwa ishi. Ọ -bụru lẹ nkere-ẹbo l'ẹge ẹphe ha nwụshihu; bẹ ẹphe ta akpakwaphu ishi. Obenu lẹ nggụbedua nwẹnkinyi ngu kakwa ẹphebedua ugbo ụkporo. Iphe gbe kakwa mma kwa t'ị nọdu lẹ mkpụkpu tụru ike yeru ẹphe.”
3 Os homens, porém, se opuseram. “O senhor não deve ir”, disseram. “Se tivermos de recuar ou fugir, ou mesmo se metade de nós morrer, para eles não fará diferença. O senhor vale por dez mil de nós; por isso, é melhor que fique na cidade e nos envie ajuda, se for necessário.”
4 Eze asụ ẹphe: “L'ọ kwa ẹge unu rịtakpeleru iya phụ bụ ẹge ya e-me iya.” Ya ndono; eze abya evudo l'iku obu-edukfu mkpụkpu ono; ndu ono l'awụ l'eswe: ndu ọphu dụ ụkporo ise ise; mẹ ndu ọphu dụ ụnu labụ l'ụkporo iri iri.
4 “Farei o que acharem melhor”, disse o rei. Assim, ficou junto ao portão da cidade, enquanto os soldados saíam marchando em grupos de cem e de mil.
5 Eze anmaaru Jóabu; mẹ Abishayi; mẹ Itayi ọkwa; sụ ẹphe: “Unu gudekwa okfu ẹka kẹ yẹbedua haa ome nwokorọbya ono; mbụ Abusolomu iphe-kpangangangu.” Ndu ono l'ẹphe ha anụkota l'eze nmaru ọkwa ẹhu Abusolomu ye ndu ishi ndu sọja ono l'ẹka.
5 O rei deu a seguinte ordem a Joabe, Abisai e Itai: “Por minha causa, tratem o jovem Absalão com bondade”. Todas as tropas ouviram o rei dar essa ordem a seus comandantes.
6 Tọ dụ iya bụ; ndu ono awụru je etso ndu Ízurẹlu ọgu. Yọ bụru l'ọswa Ífuremu bẹ ẹphe nọ lụa ọgu ono.
6 Então saíram para o campo, e a batalha começou no bosque de Efraim.
7 Ndu kẹ Dévidi alụ-gbua ndu sọja ndu Ízurẹlu l'ẹke ono. Ndu e gburu egbugbu mbọku ono aha nshinu. Ẹphe dụ ụkporo ụnu madzụ ugbo labụ l'ụnu madzụ iri.
7 Os soldados israelitas foram derrotados pelos homens de Davi. Houve grande matança naquele dia, e vinte mil homens perderam a vida.
8 Ọgu ono aghalihu dzuru alị ono l'ọ ha. Ndu ọphu nwụshihuru nụ l'ọswa ono mbọku ono kakwa ndu ọphu e gude ogu-mbeke gbushia.
8 A batalha se espalhou por toda a região, e morreram mais homens no bosque do que os que foram mortos pela espada.
9 Teke ono, aalụ ọgu ono bẹ Abusolomu yẹle ndu sọja kẹ Dévidi byaru bya ahadzu. Abusolomu l'agbakwa nụ ịnya-mulu iya. Ịnya-mulu ono agbaa je agbaba lẹ mkpuli eze achị. Achị ono ekota Abusolomu l'ishi; yo koru lẹ nphakata ẹkali achị ono l'akụ eregede. Ịnya-mulu ono agbachịa.
9 Durante a batalha, Absalão deparou com alguns homens de Davi. Tentou fugir montado numa mula, mas, ao passar debaixo dos galhos espessos de uma grande árvore, ficou enroscado neles pela cabeça. A mula continuou a correr e o deixou ali, pendurado na árvore.
10 Nwoke lanụ aphụa ya; je edooru iya Jóabu; sụ iya: “T'o lenu; lẹ ya phụkwaru Abusolomu; yo koru l'eli achị l'akụ eregede.”
10 Um dos soldados de Davi presenciou a cena e disse a Joabe: “Vi Absalão pendurado numa árvore”.
11 Jóabu ajị nwoke ono, kfuru iya iphe ono: “?Ị sụ l'ọo ngụnu? ?L'i gude ẹnya ngu phụ iya? ?Bụ ngụnu meru iphe ẹ ti chitadụ iya tọgbo l'alị l'ẹke ono. Teke ono; ya anụ ngu shẹkelu mkpọla-ọcha iri; mẹ akpọ, eekebutaje l'ukfu.”
11 “Você o viu?”, perguntou Joabe. “E por que não o matou ali mesmo? Eu o teria recompensado com dez peças de prata e um cinturão de guerreiro!”
12 Nwoke ono asụ Jóabu: “M'o ruhuru a parụ shẹkelu mkpọla-ọcha, dụ ụnu labụ l'ụkporo iri nụ iya; bẹ ya ta ga ahalikwa ẹka denyi nwatibe eze; l'ẹke ayi nụkwaru-a ọkwa, eze nmaru ye nggu lẹ Abishayi; mẹ Itayi l'ẹka; sụ: ‘T'unu gudekwa okfu ẹka yẹbe eze gbochita nwokorọbya ono; mbụ Abusolomu.’
12 Mas o soldado respondeu a Joabe: “Eu não mataria o filho do rei nem por mil peças de prata! Todos nós ouvimos o rei dizer ao senhor, a Abisai e a Itai: ‘Por minha causa, poupem o jovem Absalão’.
13 Ọ -bụru lẹ ya je etsebe onwiya l'ẹnya-mgbashị; woru Abusolomu gbua; bẹ eze ga amanụa; unu ezeeru onwunu; yẹbedua evuru iya.”
13 E, se eu tivesse traído o rei e matado seu filho, certamente ele ficaria sabendo, e o senhor seria o primeiro a ficar contra mim”.
14 Tọ dụ iya bụ; Jóabu asụ: “Ya ta anọduhekwa t'i gbu iya oge ẹge-a.” Yọ chịta arwa ẹto l'ẹka je anmaa Abusolomu l'ọkpoma teke ọ nọkwadu ndzụ l'eli achị ono.
14 “Não vou perder mais tempo discutindo com você!”, disse Joabe. Então pegou três dardos e atravessou com eles o peito de Absalão quando ele ainda estava vivo, pendurado na árvore.
15 Ụnwu-okorọbya iri, bụ ndu achịjeru Jóabu ngwa-ọgu anọ-phee Abusolomu mgburumgburu; woru iya gbugbua.
15 Em seguida, dez jovens escudeiros de Joabe cercaram Absalão e o mataram.
16 Ya ndono; Jóabu abya egude ụpyoku sephuta ẹphe azụ. Ẹphe ahaa ọchi ndu Ízurẹlu ono; kẹle Jóabu sụwaru t'ẹphe haa k'ọgu.
16 Então Joabe tocou a trombeta, e seus homens pararam de perseguir o exército de Israel.
17 Ẹphe abya apata odzu Abusolomu chee l'eze iduma, nọ l'ọswa l'ẹke ono; kpaa ikpo mkpuma kụbe iya. Ndu Ízurẹlu etsukahu; onyenọnu alashia nk'iya.
17 Atiraram o corpo de Absalão numa cova profunda no bosque e sobre ela colocaram um monte de pedras. E todos os israelitas fugiram para suas casas.
18 Teke Abusolomu nọ ndzụ b'ọ pataru itso je egvube lẹ Nsụda Eze t'ọ bụru iphe, ee-gudeje anyata iya; kẹ l'ọ sụru: “Lẹ ya te nwedu nwata nwoke, ee-gudeje anyata iya.” Yo woru itso ono gụa onwiya. E shiwaru ẹge ono l'eku iya alaru Abusolomu byeye ntanụ.
18 Quando ainda estava vivo, Absalão havia construído para si um monumento no vale do Rei, pois disse: “Não tenho filho para dar continuidade a meu nome”. Chamou-o de Monumento de Absalão, como é conhecido até hoje.
19 Ya ndono; Ahimazu Zadọku asụ: “Tẹ ya gbagbụa je ezia eze lẹ Ojejoje nafụtaakwaru iya l'ẹka ndu ọhogu iya.”
19 Então Aimaás, filho de Zadoque, disse: “Deixe-me ir correndo dar ao rei a boa notícia de que o S enhor o livrou de seus inimigos!”.
20 Jóabu asụ iya: “L'ẹ tọ kwa nggụbedua b'ọ gbarụ oje ozi ozi-a ntanụ. Teke o beru mbọku ọdo; nggu eje. Ọ -bụru kẹ ntanụ b'ẹ tọ gbakwa ngu l'ejeje; kẹle nwatibe eze; bẹ nwụhukwaru nụ.”
20 “Não”, disse Joabe. “Não será uma boa notícia para o rei saber que o filho dele morreu. Você pode servir de mensageiro em outra ocasião, mas não hoje.”
21 Ya ndono; Jóabu ezi nwoke Kúshi ono t'o je akọoru eze iphe, ọ phụru. Onye Kúshi ono abya ebuaru Jóabu ifu l'alị; gbagbụa; yọ bụru iya ejeje.
21 Então Joabe disse a um etíope: “Vá e conte ao rei o que você viu”. O homem se curvou diante de Joabe e partiu correndo.
22 Ahimazu Zadọku abya ekfuaru Jóabu ọdo; sụ iya: “T'ọ haaru tẹ ya gbatsoru onye Kúshi ono; ọphu e-me nụ; t'o mee.”
22 Contudo, Aimaás, filho de Zadoque, insistiu com Joabe: “Não importa o que aconteça, deixe-me ir também”. “Por que você quer ir, meu filho?”, disse Joabe. “Não haverá recompensa alguma pela notícia.”
23 Yọ sụ Jóabu: “Lẹ ya jefutaje; m'o -ruhuru ngụnu me.”
23 “Eu sei, mas deixe-me ir mesmo assim”, implorou. Por fim, Joabe disse: “Está bem, pode ir”. Então Aimaás pegou o caminho mais fácil, pela planície, e correu até Maanaim à frente do etíope.
24 Teke ono bẹ Dévidi nọ lẹ mgbaku ẹke eeshije abata lẹ mkpụkpu ono; ọwaa ọnu ẹke ọphu eeshije aalụfu alụfu. Onye nche enyihu eli ụpho-mkpuma, e gude kpụa ọnu ẹke ono je evudo l'imeli imeli iya. Onye nche ono ejeshia ole ẹnya; phụa nwoke, agbakpẹlephu ọso nwẹnkinyi iya.
24 Enquanto Davi estava entre os portões interno e externo da cidade, o guarda subiu até o terraço sobre a porta, junto ao muro. Ao olhar dali, viu um homem correndo na direção deles.
25 Onye nche ono ekua eze oku; kfuru iya ẹya. Eze asụ: “Ọ -bụru l'ọ yị nwẹnkinyi iya; bẹ bụ ozi, dụ mma bẹ ọobya ezizi.” Nwoke ono agbakwaphu abya.
25 Gritou para avisar Davi, e o rei respondeu: “Se está sozinho, traz boas notícias”. Quando o mensageiro se aproximou,
26 Ya ndono; onye nche ono atụfu ẹnya phụa nwoke ọdo, agbakwaphu abya. Yo kua onye nche obu-edukfu mkpụkpu ono; sụ iya: “Tọ lenu; l'onye ọdo agbakwa abya; yẹbedua nwẹnkinyi!”
26 o guarda viu outro homem correndo na direção deles e avisou: “Outro homem se aproxima!”. E disse o rei: “Também traz boas notícias”.
27 Onye nche ono asụ: “Onye k'ọdungu phụ; bẹ ọso iya gbe dụ iya l'ọ bụ kẹ Ahimazu Zadọku.”
27 “O primeiro homem corre como Aimaás, filho de Zadoque”, disse o guarda. “Ele é um homem bom e traz boas notícias”, respondeu o rei.
28 Ya ndono; Ahimazu abya ekua eze; sụ iya: “L'iphe dụkwa-a mma!” Yo fuzita; buaru eze ifu l'alị; sụ iya: “T'ajaja bụru kẹ Ojejoje, bụ Nchileke ngu! O wofuwaru ndu ono, paliru ẹka t'ẹphe gbua nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ ono.”
28 Então Aimaás gritou para o rei: “Tudo está bem!”. Curvou-se diante do rei com o rosto no chão e disse: “Louvado seja o S enhor , seu Deus, que entregou os rebeldes que ousaram se levantar contra o meu senhor, o rei!”.
29 Eze ajị iya: “?To nwedunu iphe, meru nwokorọbya ono; mbụ Abusolomu?”
29 “E quanto a Absalão?”, perguntou o rei. “Ele está bem?” Aimaás respondeu: “Quando Joabe me enviou, havia grande confusão, mas não sei o que aconteceu”.
30 Eze asụ iya: “Ghachi; vudo l'ẹke-a.” Yọ bya aghachi; vudo l'ẹke ono.
30 “Espere aqui”, disse o rei. E Aimaás ficou esperando ao lado.
31 Onye Kúshi ono abyaruta bya asụ: “Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; ọkpobe-ozi abya-o! Ntanụ-a bẹ Ojejoje nafụtakotawaru ngu l'ẹka ndu ono, wụ-lihuru tso ngu okfu ono.”
31 Então chegou o etíope e disse: “Tenho boas notícias para o meu senhor, o rei. Hoje o S enhor o livrou de todos que se rebelaram contra o rei”.
32 Eze ajị onye Kúshi ono: “?To nwedunu iphe, meru Abusolomu?”
32 “E quanto ao jovem Absalão?”, perguntou o rei. “Ele está bem?” O etíope respondeu: “Que todos os inimigos do meu senhor, o rei, e todos os que se levantam para lhe fazer mal tenham o mesmo destino daquele jovem!”.
33 Iphe ono erua eze l'ẹhu nshinu; yọ tụgbua jeshia l'ụlo ọphu a kpụru l'eli ẹke, eeshije abata mkpụkpu ono je anọdu ralahaa ẹkwa. Teke ooje l'abya b'ọ sụru: “Nggụbe nwa mu Abusolomu; nwa mu-ee! Nwa mu Abusolomu! Ọ gẹga aka mu mma l'ọ bụ mu nwụhuru; tẹ nggụbedua nọdu. Nggụbe nwa mu Abusolomu! Nwa mu-ee; nwa mu-ee!”
33 O rei ficou muito abalado. Foi para o quarto que ficava sobre o portão da cidade e começou a chorar. Andando de um lado para o outro, clamava: “Ah, meu filho Absalão! Meu filho, meu filho Absalão! Quem me dera eu tivesse morrido em seu lugar! Ah, Absalão, meu filho, meu filho!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.