2 Samuel 16
Bayịburu Ikwo (IQW) vs VC
1 Dévidi ejeribelephu nwanshị l'eli eli ugvu ono; nwozi Mefiboshẹtu, aza Ziba anọduwa t'ọ gba iya ndzuta. Yọ chịru nkakfụ-ịgara olemole, a kwakọberu; bo iya ụkporo ishi buredi iri; ụkporo ẹcha-mbeke ise, e gude akpụru vayịnu ghee; ụkporo akpụru oshi-ọmi ise; mẹ l'otumu mẹe lanụ.
1 Tendo Davi avançado um pouco além do cume, viu que lhe vinha ao encontro Siba, servo de Mifiboset, com dois jumentos selados e carregados de duzentos pães, cem cachos de uvas secas, cem frutos maduros e um odre de vinho.
2 Eze abya ajị Ziba; sụ iya: “?Bụ kẹ ngụnu b'i vutaru iphe ọwaa?”
2 O rei disse-lhe: Que tens aí? Os jumentos, respondeu Siba, devem servir à família do rei, para que os montem; os pães e frutos servirão de comida para os teus servos, o vinho será para aqueles que se fatigarem no deserto.
3 Eze ajị iya: “?Nanụ nwanwa nnajiufu ngu?”
3 O rei perguntou: Mas onde está o filho do teu senhor? Ficou em Jerusalém, respondeu Siba, alegando que agora a casa de Israel lhe devolveria o reino de seu pai.
4 Eze asụ Ziba: “L'iphemiphe ọbule, shi bụru iphe Mefiboshẹtu bẹ bụakwa nke ngu.”
4 O rei disse a Siba: Tudo o que possuía Mifiboset te pertence doravante. Eu me inclino diante de ti, respondeu ele; conserva-me a tua graça, ó rei, meu senhor.
5 Eze, bụ Dévidi erua Bahurimu; nwoke lanụ, bụ onye ufu Sọlu phẹ eshiwa l'ẹke ono lụfuta. Ẹpha onye ono bụ Shimeyi Gera. Yọ phushi iphu l'eje abya.
5 Quando o rei chegou a Baurim, apareceu um homem da família da casa de Saul, chamado Semei, filho de Gera, o qual ia proferindo maldições enquanto andava.
6 Yọ wata ọtu Dévidi yẹle ndu ozi iya l'ẹphe ha mkpuma; l'ẹke ndu yẹle iya yị; mẹ ndu sọja iya; ndu ọphu bụ ndu ike-ka-l'ọgu l'ẹphe ha nọ-pheru iya mgburumgburu.
6 Atirava pedras contra o rei Davi e contra todos os seus servos, embora todo o exército e todos os guerreiros valentes se encontrassem à direita e à esquerda do rei.
7 Shimeyi l'akpọru iya iphu ono; sụ iya: “Gbeshi; nggụbe o-gbu-ọchi ono. Gbeshi; nggụbe 'ọ-ga-lẹ-mkpa ono!
7 E o amaldiçoava, dizendo: Vai-te, vai-te embora, homem sanguinário e celerado.
8 Ojejoje gwatawaru ngu ụgwo ọchi ndu i gbushiru l'ọnu-ụlo Sọlu; mbụ onye ono, ị nọ-chiru ẹnya iya chịlahaa ono. Ojejoje nafụwaru ngu alị-eze ono woru nụ nwa ngu; mbụ Abusolomu. Lewaru l'ẹjo-ụdudu ngu gudeshiwaru ngu; kẹ l'ị bụ o-gbu-ọchi!”
8 O Senhor faz cair sobre ti todo o sangue da casa de Saul, cujo trono usurpaste; o Senhor entregou o reino ao teu filho Absalão. Eis-te oprimido de males, homem sanguinário que és!
9 Abishayi Zeruya asụ eze: “Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; ?nanụ ẹge ọ dụ bẹ epherephere-wa byaru bya akọ ngu ọnu. Hanụa ya tẹ ya je ebufu iya ishi.”
9 Então Abisai, filho de Sarvia, disse ao rei: Por que insulta esse cão morto ao rei, meu senhor? Deixa-me passar, vou cortar-lhe a cabeça.
10 Eze asụ iya: “?Bụ ngụnu bẹ unu l'iya ji; unubẹ ụnwu Zeruya? Ọ -bụru l'ọ bụ Ojejoje ziru iya t'ọ bya akọo ya ọnu; ‘?bụ onye a-dụ ike jịa ya iphe, kparu iya nụ.’ ”
10 Que nos importa, filho de Sarvia?, respondeu Davi. Deixa-o amaldiçoar. Se o Senhor lhe ordenou que me amaldiçoasse, quem poderia dizer-lhe: por que fazes isso?
11 Ya ndono; Dévidi abya asụ Abishayi yẹle ndu ozi iya l'ẹphe ha: “Unu lewaru l'ọ bụ nwa, shi iya l'ẹpho bẹ achọ ishi iya. ?Bụ-chia ọwananu, bụ onye Bénjaminu-wa ta a-kadụru njọ? Unu parụ iya haa t'ọ kọ iya ọnu, ọku iya; kẹ l'ọ bụ Ojejoje ziru iya ẹya.
11 E Davi disse a Abisai e à sua gente: Vede: se meu filho, fruto de minhas entranhas, conspira contra a minha vida, quanto mais agora esse benjaminita? Deixai-o amaldiçoar, se o Senhor lho ordenou.
12 O nweruru ẹge ọo-dụ; Ojejoje elee ẹnya; phụ egbe iphe-ẹhuka, dakfutaru iya nụ; meeru iya iphe-ọma gude kfụa ya ụgwo ọnu-a, aakọ iya ntanụ-a.”
12 Talvez o Senhor considere a minha aflição e me dê agora bens por esses ultrajes.
13 Ya ndono; Dévidi yẹle ndu nk'iya ono akwasẹru esu-ụzo ono; Shimeyi akwasẹru iku ugvu, nọ chebe ifu ichefu. Yoo je; l'akọ iya ọnu; atụ iya mkpuma; l'aphụru iya ntụ.
13 Davi e seus homens retomaram o seu caminho, mas Semei ia ao longo da montanha, ao lado dele, vomitando injúrias, atirando-lhe pedras e espalhando poeira pelo ar.
14 Eze yẹle ndu yẹle iya yịru erua ẹke ẹphe eje; ike agvụshikota ẹphe; ẹphe anọdu l'ẹke ono tụta ume.
14 O rei e toda a sua tropa chegaram extenuados a... onde descansaram.
15 Tọ dụ iya bụ; Abusolomu yẹle ndu ono l'ẹphe ha; mbụ unwoke Ízurẹlu awụru wụbata lẹ Jerúsalemu. Ahitofẹlu etsokwaruphu ẹphe.
15 Absalão entrou em Jerusalém com toda a sua tropa de israelitas, acompanhado de Aquitofel.
16 Hushayi kẹ Akụ, bụ ọnya Dévidi ejekfu Abusolomu je asụ iya: “Ndzụ ngu ndzụ ogologo; nggụbe eze! Nggụbe eze; ndzụ ngu ndzụ ogologo!”
16 Quando Cusai, o araquita amigo de Davi, se apresentou a Absalão, disse-lhe: Viva o rei! Viva o rei!
17 Abusolomu asụ Hushayi: “?Bụ obu, i yeru ọnya ngu ọbu ndọ-ọ? ?Nanụ ẹge ọ dụ b'ẹ ti tsodu ọnya ngu ọbu?”
17 Absalão disse-lhe: É essa a tua afeição por teu amigo? Por que não partiste com ele?
18 Hushayi asụ Abusolomu: “Waawa; kẹ l'ọ bụ onye ọphu Ojejoje; mẹ ndu-a; mẹ ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha fọtaru bẹ ya a-bụru nk'iya. Yọ bụru iya bẹ ya l'iya a-nọduwaru.
18 Não, respondeu-lhe Cusai; eu sou daquele que escolheu o Senhor com todo esse povo: com esse é que eu ficarei.
19 Tẹmanu; ?bụ onye b'ọ gbarụ tẹ ya jejeru ozi? ?Tọ bụdu nwatibe iya. ?Tọ bụdu ẹge ya jeru nna ngu ozi bẹ ya e-jekwaru iya phụ nggụbedua.”
19 Aliás, a quem serviria eu senão ao seu filho? Como servi a teu pai, assim te servirei a ti também.
20 Abusolomu asụ Ahitofẹlu: “Gbazikwaaru ayi ụzo; ?nanụ ẹge ayi e-je iya?”
20 Absalão disse a Aquitofel: Deliberai entre vós sobre o que devemos fazer.
21 Ahitofẹlu asụ Abusolomu: “T'o jekfukota nnufu nna iya phẹ ono; mbụ ndu ono, ọ harụ t'ẹphe leta ufu-eze ẹnya ono. Teke ono bẹ ndu Ízurẹlu mgburumgburu a-nụa l'i mewaru onwongu; nggu eshi nna ngu nshi l'imi. Ọdo abụru l'ẹka e-shihukwaphu ndu ono, etso ngu nụ ono ike.”
21 Aquitofel respondeu-lhe: Aproxima-te das concubinas de teu pai, que ficaram aqui para guardar o palácio. Assim todo o Israel saberá que te tornaste odioso ao teu pai, e os teus partidários se animarão com maior coragem.
22 Ya ndono; a bya akpọberu Abusolomu ụlo-ẹ́kwà l'okpotsu ụlo obu-eze; Abusolomu etsota nnufu nna iya phẹ ono; raa ẹphe nanụ nanụ; ndu Ízurẹlu egudekota ẹnya ẹphe phụ iya.
22 Armaram, pois, para Absalão uma tenda no terraço, e ali, à vista de todo o Israel, ele vinha abusar das concubinas de seu pai.
23 L'ogege ono bẹ mgbazi Ahitofẹlu shi adụjelephu l'ọbu ẹge ono, e shi ejeje ọkpata Ojejoje ishi ono. Yọ bụru ẹge ono bẹ Dévidi yẹle Abusolomu shi ewotaje mgbazi Ahitofẹlu.
23 Ora, os conselhos que dava Aquitofel naquele tempo eram considerados como palavras de Deus; assim se consideravam todos os seus conselhos, tanto para Davi como para Absalão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.